Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/260/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: HD-Drill s.r.o., Predmierska 404, Turzovka, IČO: 50 591 941, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Ul. 17. Novembra 3215, Čadca, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o správnej žalobe zo dňa 17. 12. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. PO/ BEZ/2018/6043 O-599/2018 zo dňa 11. 12. 2018, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2018/6043 O-599/2018 zo dňa 11. 12. 2018 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z pripojeného administratívneho spisu (súčasťou ktorého je i spis správneho orgánu prvého stupňa), ktorý súdu predložil žalovaný, vyplýva, že dňa 21. 05. 2018 inšpektor práce spísal zápisnicu o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku. Predmetná zápisnica bola spísaná vo veci kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania u zamestnávateľa (HD-Dril s.r.o.) na pracovisku: Močenok, Ul. sv. Gorazda, pred kvetinárstvom Hortenzia o 14,05 hod. s J. R., nar. v roku XXXX, ktorý na otázku inšpektora práce, odkedy a akú prácu vykonáva na tomto pracovisku uviedol, že od februára 2018 prácu pomocného robotníka, jeho zamestnávateľom je HD-Drill s.r.o., Turzovka. Na ďalšiu otázku o podpisovaní zmluvy alebo dohody odpovedal, že nevie, ale asi dohodu, má štyri eurá na hodinu, nie je živnostníkom alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby. V ten istý deň, t. j. 21. 05. 2018, bol spísaný i zoznam kontrolovaných osôb v prevádzke žalobcu na pracovisku Močenok, Ul. sv. Gorazda, v ktorom je okrem J. R., nar. v roku XXXX (vykonávaná práca - pomocný robotník) uvedený i J. R., nar. v roku XXXX (vykonávaná práca - strojník) na základe pracovnej zmluvy.

2. Inšpektorát práce Nitra v podaní zo dňa 28. 05. 2018 žalobcovi oznámil začatie inšpekcie práce a vyzval ho na predloženie tam uvedených dokladov. Následne žalobca ako prílohu podania zo dňa 05. 06. 2018 predložil doklady týkajúce sa J. R., nar. v roku XXXX a zároveň inšpektorátu práce oznámil, že J. R., nar. v roku XXXX nie je jeho zamestnancom a podľa zistenia bol dňa 21. 05. 2018 v Močenku z dôvodu návštevy otca v súkromnej veci, o čom ako zamestnávateľ nemal informáciu.

3. Dňa 19. 06. 2018 bol za prítomnosti konateľa žalobcu spísaný protokol o výsledku inšpekcie práce, z ktorého vyplýva zistenie, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým,

že dňa 21. 05. 2018 v čase výkonu inšpekcie práce využíval závislú prácu fyzickej osoby, a to J. R., nar. v roku XXXX, ktorý pre žalobcu vykonával prácu pomocného robotníka na pracovisku „výkopové práce na Ulici sv. Gorazda v obci Močenok“ a nemal s touto osobou založený pracovnoprávny vzťah, čím porušil ust. v nadväznosti na ust. Žalobcovi bola zároveň uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin a predložiť písomnú informáciu o prijatých opatreniach.

V podaní zo dňa 21. 06. 2018 označenom ako „odvolanie proti obsahu protokolu o výsledku inšpekcie práce“ žalobca vyjadril nesúhlas s obsahom protokolu. Uviedol, že J. R. ml. bol na pracovisku bez vedomia žalobcu ako zamestnávateľa zo súkromných dôvodov. Prílohou bolo písomné upozornenie žalobcu zo dňa 22. 05. 2018 pre zamestnanca J. R. nar. v roku XXXX na závažné porušenie pracovnej disciplíny a čestné prehlásenie tohto zamestnanca.

Dňa 25. 06. 2018 bol spísaný dodatok č. 1 k protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 19. 06. 2018, ktorý obsahuje písomné vyjadrenie kontrolovaného subjektu a vyjadrenie inšpektora práce.

4. V administratívnom spise sa nachádzajú i listiny vystavené Sociálnou poisťovňou, ktoré sa týkali J. R. nar. v roku XXXX a J. R. nar. v roku XXXX.

5. Následne správny orgán prvého stupňa žalobcovi v podaní zo dňa 30. 08. 2018 oznámil začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa ust. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie ust. v nadväznosti na ust. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa 21. 05. 2018 o 14,00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby J. R., nar. v roku XXXX, ktorý pre neho vykonával prácu pomocného robotníka na pracovisku „výkopové práce na Ulici sv. Gorazda v obci Močenok“ a nemal s touto fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa v znení neskorších predpisov. Žalobca mal možnosť sa k predmetnému oznámeniu vyjadriť v určenej lehote.

6. Dňa 01. 10. 2018 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. 425/18/práv. IPNR/KHIP/ ROZ/2018/2893, ktorým žalobcovi podľa ust. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov uložil pokutu vo výške 2.500,- eur za porušenie ust. v nadväznosti na ust. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 21. 05. 2018 o 14:00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby J. R. (s uvedením dátumu narodenia), ktorá pre zamestnávateľa vykonávala prácu pomocného robotníka na pracovisku kontrolovaného subjektu „výkopové práce na Ulici sv. Gorazda v obci Močenok", a nemal s touto fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - v znení neskorších predpisov, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa zákona o inšpekcii v dňoch 21. 05. 2018 a 19. 06. 2018 u zamestnávateľa: HD-Drill s.r.o. na pracovisku „výkopové práce na Ulici sv. Gorazda v obci Močenok“.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 16. 10. 2018.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

8. Žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2018/6043 O-599/2018 zo dňa 11. 12. 2018 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. IPNR/KHIP/ROZ/2018/2893, 425/18/ práv. zo dňa 01. 10. 2018 potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené listinné dôkazy, posúdil ich a dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že žalobca porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané pri inšpekcii práce konanej dňa 21. 05. 2018 a 19. 06. 2018 u účastníka konania na pracovisku - „výkopové práce na Ulici sv. Gorazda v obci Močenok“ a na inšpektoráte práce. Dňa 21. 05. 2018 inšpektori práce po príchode na pracovisko identifikovali prítomné fyzické osoby J. R. st. a J. R. ml. a prácu, ktorú tam vykonávali. J. R. ml. na konkrétne otázky do zápisnice uviedol, že na kontrolovanom pracovisku vykonáva prácu pomocného robotníka od februára 2018 a ako svojho zamestnávateľa označil žalobcu. Na otázku, či má podpísanú nejakú pracovnú zmluvu, dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo iný právny vzťah uviedol, že nevie, ale asi dohodu a taktiež sa vyjadril, že má dohodnuté 4,- eurá na hodinu, nie je živnostníkom ani štatutárnym orgánom právnickej osoby. Žalobca na základe výzvy inšpektorátu práce nepreukázal založenie pracovnoprávneho vzťahu s J. R. ml., predložil len svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že menovaný nie je jeho zamestnancom a podľa zistených informácií sa dňa 21. 05. 2018 nachádzal v Močenku z dôvodu návštevy svojho otca v súkromnej firme.

Inšpektori práce boli pri výkone inšpekcie práce očitými svedkami toho, ako fyzická osoba, ktorú legitimovali ako J. R., narodený v roku XXXX vykonávala na kontrolovanom pracovisku výkopové práce. Menovaný jednoznačne pri spisovaní zápisnice uviedol, že vykonával prácu pomocného robotníka od februára 2018 a ako svojho zamestnávateľa uviedol názov firmy žalobcu. Zo zápisnice nevyplýva žiadna informácia, ktorá by svedčila o tom, že sa na kontrolovanom pracovisku nachádzal z dôvodu návštevy svojho otca. Žalobca svoje tvrdenia o tom, že išlo o osobu pozbavenú spôsobilosti vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti alebo o osobu v odkázanosti, nijako nepreukázal.

9. V predmetnom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že z dokladov zaobstaraných v priebehu inšpekcie práce bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že práca vykonávaná fyzickou osobou identifikovanou ako J. R., nar. v roku XXXX, vykazuje znaky závislej práce ustanovené v tak, ako to výslovne zachytáva predložená zápisnica, pričom účastník konania svoje námietky nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, preukázateľne vyvracajúcimi závery inšpekcie práce. Bol toho názoru, že inšpektorát práce zistil úplne a presne skutočný stav veci v zmysle ust. správneho poriadku, pričom skutkový stav považoval za spoľahlivo zistený v súlade s ust. správneho poriadku a aj správne právne posúdený.

10. K výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že pri ukladaní pokuty podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii a pri určovaní jej výšky prvostupňový správny orgán v rozhodnutí zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky relevantné kritériá vzťahujúce sa na porušenie nelegálneho zamestnávania v zmysle ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku. Správny orgán je povinný pri zistení nelegálneho zamestnávania obligatórne uložiť sankciu v rámci rozsahu, ktorý je zákonom stanovený a nemá možnosť od uloženia pokuty upustiť, alebo ju znížiť pod zákonný rozsah. Výška pokuty bola uložená pri spodnej hranici zákonnej sadzby za nelegálne zamestnávanie jednej fyzickej osoby, pričom žalobca v čase výkonu inšpekcie zamestnával 17 zamestnancov a je zákonná, minimálna, primeraná, odôvodnená a dôvodná.

11. Záverom napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že porušenie povinnosti uvedené v rozhodnutí inšpektorátu práce je posúdené správne a je zdôvodnené porušením platných právnych predpisov. Odôvodnenie rozhodnutia zároveň poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci, preto sa žalovaný stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Žalovaný ďalej dospel k záveru, že námietky účastníka konania nie sú dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

12. Žalobca v úvode svojej žaloby zrekapituloval priebeh administratívneho konania, vrátane jeho argumentov v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.

13. V ďalšej časti žaloby (odôvodnenie) uviedol, že s rozhodnutím žalovaného nesúhlasí, považuje ho za nezákonné, arbitrárne a vydané predčasne bez adekvátneho a náležitého odôvodenia, rovnako aj bez dostatočného dokazovania, ktoré by preukázalo, že uložená pokuta je dôvodná. Nemôže niesť zodpovednosť za to, že na verejnej ulici v Močenku sa vyskytovala osoba J. R. ml., ktorý bol navštíviť svojho otca J. R. st., ktorý k tejto skutočnosti predložil aj čestné prehlásenie. Žalovaný, rovnako ako prvostupňový orgán, vychádzal pri rozhodovaní zo zápisnice, ktorú inšpektori práce spísali s osobou J. R. ml. za účelom podania informácií o vysvetlení dôvodu jeho prítomnosti na pracovisku. Inšpektori práce sa pýtali J. R. ml. fundované otázky, ktoré tento nemohol pochopiť a správne na ne odpovedať, pretože sa jedná o osobu, ktorá nedokončila ani základnú školu, následkom čoho bolo, že odpovedal nesprávne a klamlivé odpovede.

J. R. ml. na otázku č. 2 „kto je Vašim zamestnávateľom, resp. pre koho vykonávate prácu?“ odpovedal tak, že „zamestnávateľ je HD-Drill s.r.o., Turzovka“. Žalobcovi nie je známe, odkiaľ by J. R. ml. poznal názov jeho spoločnosti, keďže pre neho nikdy nepracoval. Je teda zrejmé, že táto skutočnosť mu bola buď podhodená zo strany inšpektorov práce, alebo od otca, ktorý pre spoločnosť pracuje. J. R. ml. na otázku č. 3 „podpisovali ste pracovnú zmluvu, dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo iný právny vzťah (zmluvný občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah) ?“ odpovedal tak, že „neviem, ale asi dohodu.“ V tomto prípade jednoznačne z odpovede vyplýva, že J. R. ml. ani takejto otázke nerozumel a v podstate nevedel, čo má povedať, tak len zo strachu povedal niečo, čomu ani nerozumel. Žalobca s J. R. ml. nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovnoprávny vzťah, pretože táto osoba nikdy pre neho nepracovala, nikdy nevykonávala závislú prácu, nikdy s ním nebol uzatvorený žiadny zmluvný vzťah podľa , na základe ktorého by mal dostávať odmenu za vykonanú prácu, resp. mzdu. Ďalej žalobca rozporoval otázku č. 4, keď inšpektori práce sa dopytovali, akú má dohodnutú mzdu, resp. odmenu za vykonanú prácu, pričom menovaný uviedol, „4 eur/hod.“ Táto skutočnosť sa nemôže zakladať na pravde a jednoznačne vyplýva, že osoba ani nevedela, o čom hovorí, keďže jeho otec J. R. st. zarába na pracovnú zmluvu 2,83 eur brutto, teda v čistom toto činí sumu 2,68 eur. Je nereálne, aby syn mal inú mzdu, dokonca vyššiu, ako jeho otec, ktorý má viac skúseností a pracuje u žalobcu. Taktiež posledná otázka č. 5 „či je J. R. ml. živnostníkom - SZČO alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby?“, menovaný uviedol, že nie je.

Osoba, ktorá nemá dokončenú ani základnú školu, nemôže odpovedať na tak fundované otázky, aké jej boli kladené. Nemôže chápať pojmom ako zamestnávateľ, pracovná zmluva, dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, občianskoprávny vzťah, obchodnoprávny vzťah, živnostník - SZČO, štatutárny orgán právnickej osoby. S týmito pojmami by mali problém aj ľudia s ukončeným vyšším vzdelaním, pretože ide o odborné termíny. Výpoveď J. R. ml. bola urobená v strese a v nevedomosti osoby, ktorá sa pravdepodobne bála, že by mohla uškodiť svojmu otcovi. Žalobca považoval za absolútne zlyhanie správneho orgánu, ktorý sa uspokojil iba so zápisom na mieste samom bez toho, aby urobil ďalšie dodatočné šetrenie a aby si osobu predvolal aj na inšpektorát práce za účelom podania výpovede v menej stresovej atmosfére. Inšpektori práce nepostupovali správne, keď J. R. ml., osobu, ktorá pochádza z rómskeho etnika a ktorá nie je vzdelaná a fundovaná aktívne na požadovanej úrovni komunikovať, konfrontovali s položenými otázkami, pričom tento situáciu nezvládol a v danom momente vypovedal nesprávne, vymyslene a klamlivo. Práve s takýmito osobami by mali inšpektori práce zaobchádzať opatrne, poriadne im vec vysvetliť, poučiť ich o skutočnostiach a o následkoch ich výpovede, pričom takéto poučenie nie je možné uskutočniť priamo na pracovisku v časovej tiesni.

Vyššie uvedený dôkaz, ktorým je zápisnica o podaní informácie a vysvetlenie dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísaná s J. R. ml., nemožno považovať za adekvátny dôkaz, a to z dôvodu, že osoba, ktorá bola vypočúvaná nebola spôsobilá na takého fundované otázky odpovedať, resp. nevedela na takéto otázky odpovedať, keďže nechápala položeným otázkam. Predmetné pracovisko nemohlo byť ohraničené, keďže sa nachádza na verejnej komunikácii, ktorá je verejne prístupná a pohyb na nej žalobca nevie ovplyvniť. Je teda nesporné, že na pracovisku, resp. v jeho okolí sa museli zdržiavať osoby, keďže išlo o verejne prístupné miesto. Ak inšpektori práce videli osobu J. R. ml. pracovať na tomto pracovisku, mali túto skutočnosť zadokumentovať, napr. fotodokumentáciou, videodokumentáciou a pod.

Žalobca uviedol, že nerozumie, prečo žalovaný vo svojom odôvodnení uvádza, že z dokladov zaobstaraných v priebehu inšpekcie práce bez akýchkoľvek pochybnosti vyplýva, že práca vykonávaná J. R. ml., vykazovala znaky závislej práce v zmysle ust. . Nerozumie ani tomu, prečo žalovaný tvrdí, že žalobca svoje námietky nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by preukázateľne vyvrátili závery inšpekcie. Už v odvolaní proti obsahu protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 21. 06. 2018 žalobca predložil prvostupňovému orgánu čestné prehlásenie J. R. st., že jeho syn J. R. ml. bol na pracovisku za účelom odovzdania osobných veci. Rovnako žalobca predložil aj písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny.

Nestotožnil sa s názorom žalovaného, ktorý uvádza, že správny orgán prvého stupňa disponoval dôkazmi, na základe ktorých bol skutkový stav náležite zistený a vykonanie ďalšieho dokazovania vypočutím osoby J. R. ml. by neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci. Prvostupňový orgán nedostatočne zistil skutkový stav, pretože vychádzal len z výpovede J. R. ml., pričom vypočúvaná osoba nevedela riadne odpovedať na otázky inšpektorov práce. Na základe vyššie uvedeného teda prvostupňový orgán rozhodol na základe jednej výpovede, ktorej relevantnosť je však otázna.

Žalobca rozporoval i výšku uloženej pokuty, ktorú považoval za neprimerane vysokú. Výška pokuty by mala byť predovšetkým primeraná (proporcionálna) a rovnako by mala mať preventívny charakter.

14. V závere žaloby žalobca uviedol, že správne orgány nepostupovali v danom prípade v súlade s ust. § 32 a § 34 správneho poriadku. Za pravdivý považovali iba dôkaz, a to zápisnicu o podaní informácií, ktorá obsahuje tvrdenia kontrolovanej fyzickej osoby, pričom však táto zrejme nevypovedala pravdivo. Na podklade žalobcom predložených dôkazov, výpovede J. R. ml. a samotného odvolania zo dňa 16. 10. 2018 je zrejmé, že existujú rozpory v tvrdeniach J. R. ml., jeho otca a žalobcu, pričom správne orgány tieto sporné tvrdenia žiadnym spôsobom neodstránili a teda nezistili úplne a presne skutkový stav veci tak, ako im to ukladá ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku

15. Žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 12. 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 11. 07. 2019. Uviedol, že v predmetnom administratívnom deliktuálnom konaní tak prvostupňový, ako i druhostupňový správny orgán postupovali v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, účastníka konania nijakým spôsobom neukrátili na jeho procesných právach. Napadnuté rozhodnutia vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho právneho posúdenia veci, boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy, zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovení , , , , , , a správneho poriadku a sú náležite odôvodnené. Výška pokuty bola uložená v medziach ust. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s prihliadnutím na všetky zákonné kritériá ust. citovaného zákona o inšpekcii práce a v neposlednom rade v súlade so zásadou legitímneho očakávania vyjadrenou v ust. druhá veta správneho poriadku. Pokuta vo výške 2.500,- eur bola žalobcovi uložená podľa ust. zákona o inšpekcii práce za zistený správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ust. v nadväznosti na ust. zákona o nelegálnej práci.

Porušenie dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania bolo zistené pri výkone inšpekcie práce dňa 21. 05. 2018 o 14:00 hod. osobnou kontrolou inšpektorov práce na pracovisku „výkopové práce na Ulici sv. Gorazda v obci Močenok“, kde inšpektori práce boli očitými svedkami toho, ako v čase výkonu inšpekcie práce dotyčná fyzická osoba vykonávala výkopové práce. Tieto informácie zaznamenali v zozname kontrolovaných osôb. Inšpektori práce legitimovali fyzickú osobu J. R., nar. v roku XXXX a požiadali ho o podanie informácie o dôvode jeho prítomnosti na kontrolovanom pracovisku.

17. Žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že v čase výkonu inšpekcie práce táto osoba nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, ani jej spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená a bola riadne poučená o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce. Obsah zápisnice na znak jej pravdivosti a hodnovernosti potvrdila svojím podpisom. Menovaný pri spisovaní zápisnice jednoznačne uviedol, že vykonáva prácu pomocného robotníka od februára 2018 a ako svojho zamestnávateľa uviedol názov spoločnosti žalobcu, teda mal vedomosť, pre koho túto prácu vykonáva, od kedy a poznal obchodné meno svojho zamestnávateľa. Zo spísanej zápisnice nevyplýva, že nerozumel kladeným otázkam a ani z nej nevyplýva žiadna informácia, ktorá by svedčila o tom, že sa na kontrolovanom pracovisku nachádzal z dôvodu návštevy svojho otca, pričom v čase príchodu inšpektorov práce na kontrolované pracovisko reálne vykonával výkopové práce.

S poukazom na uvedené, žalovaný zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty, podľa ktorých žalobca využíval závislú prácu menovaného zamestnanca bez založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa . Tvrdenia predkladané žalobcom, ako aj čestné prehlásenie otca dotyčnej fyzickej osoby, považoval žalovaný za účelové, s cieľom vyhnúť sa uloženej sankcií a zastával názor, že predmetná zápisnica z výkonu inšpekcie práce je relevantný a jedinečný dôkaz preukazujúci zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Zápisnice o podaní informácie spísané na mieste kontroly majú charakter jedinečného dôkazu a podanie informácií s časovým odstupom by mohlo mať za následok marenie výkonu inšpekcie práce. Z uvedeného dôvodu správne orgány čestné prehlásenie otca menovanej osoby o skutočnostiach týkajúcich sa dotyčnej osoby, o ktorých už táto podala pri výkone inšpekcie práce bezprostredné informácie, nepovažovali za podklad, ktorý by spochybnil takto získaný jedinečný dôkaz Správne orgány v predmetnej veci po náležitom vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov, spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, preukázali spáchanie správneho deliktu žalobcom, právne kvalifikovaného ako porušenie ust. v nadväznosti na ust. zákona o nelegálnej práci. K uloženej sankcii žalovaný uviedol, že ju považuje za zákonnú, dôvodnú, riadne odôvodnenú, primeranú a uloženú pri spodnej hranici zákonnej sadzby v rámci diskrečnej právomoci prvostupňového správneho orgánu v súlade s jeho aplikačnou praxou.

18. Záverom žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o samotné žalobné dôvody, nevidí dôvod na to, aby bolo jeho rozhodnutie a prípadne aj prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušené. Inšpektorát práce okrem toho, že spoľahlivo zistil skutočný stav veci a dospel k správnym skutkovým zisteniam, aj správne vec právne posúdil a následne uložil pokutu tak, ako to predpokladá ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce.

Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

19. K vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 30. 07. 2019. Uviedol, že predmetná zápisnica nemôže byť použitá relevantne ako dôkaz, pretože nie je náležitým spôsobom preukázané, že vyťažovaná osoba bola dostatočným spôsobom poučená, že tomuto poučeniu porozumela a že bola schopná pochopiť zmysel a priebeh celého konania inšpekčnej činnosti. Pri osobách, ktoré môžu mať problém s pochopením významu priebehu konania, nemala byť spísaná len zápisnica, ale tieto mali byť aj osobne predvolané a na vyťaženie. Predmetná zápisnica bola spísaná len za prítomnosti inšpektorov práce, pričom počas priebehu spisovania zápisnice nebol privolaný zástupca žalobcu, čo je taktiež zásadným zásahom do práv žalobcu.

Činnosť inšpektorov práce by mala ísť do hĺbky, do značného a hlbšieho skúmania, nie len sa slepo stotožniť s tvrdeniami, ktoré uvádza vyťažovaný subjekt. Dotyčná osoba nemala ani možnosti, ani schopnosti si predmetnú zápisnicu prečítať a nemohla porozumieť jej obsahu s prihliadnutím na jej vzdelanie a inteligenčné kapacity.

Žalobca navrhol, aby bol J. R., nar. v roku XXXX v konaní vypočutý. Činnosť správneho orgánu musí byť takou činnosťou, ktorá bez akýchkoľvek pochybností náležitým spôsobom prispeje k zisteniu skutkového

stavu a následne k spravodlivému potrestaniu. Zo strany žalovaného nebola táto činnosť vykonaná, práve naopak, došlo k značnému zjednodušeniu práce bez toho, aby hľadali skutočnú pravdu a náležitým spôsobom zistili skutkový stav veci, pričom takto zistený skutkový stav veci neobstojí.

20. K vyjadreniu žalobcu sa následne v podaní 11. 07. 2019 vyjadril žalovaný, pričom zopakoval niektoré tvrdenia zo svojho vyjadrenia k podanej žalobe. Uviedol, že inšpektori práce boli po príchode na kontrolované pracovisko očitými svedkami toho, ako dve fyzické osoby pracovali a konkrétne vykonávali výkopové práce. V súlade s ust. § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce tieto osoby vyzvali, aby preukázali svoju totožnosť a požiadali ich o podanie informácií o dôvode ich prítomnosti na kontrolovanom pracovisku, pričom postupovali v zmysle uvedeného zákona a prítomné osoby boli poučené v zmysle tohto zákona o povinnosti poskytnúť inšpektorovi práce informácie potrebné na výkon inšpekcie práce a o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce.

Fyzická osoba identifikovaná ako J. R. ml. aj napriek tomu, že podľa tvrdení žalobcu má ukončené iba základné vzdelanie, nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, ani jej spôsobilosť nebola obmedzená a otázky na ktoré odpovedala, boli jasné, zrozumiteľné, mali jednoduchú vetnú skladbu a týkali sa iba práce a momentálnej situácie, v ktorej sa osoba nachádzala tak, aby boli pre dopytovanú fyzickú osobu pochopiteľné a bol naplnený účel inšpekcie práce. Z odpovedí, ktoré sú zaznamenané v zápisniciach nevyplýva, že by táto osoba nerozumela významu kladených otázok a zachytené odpovede sú v plnom kontexte s položenými otázkami.

Pri výkone inšpekcie práce J. R. ml. odôvodnil svoju prítomnosť na pracovisku tým, že vykonával prácu pomocného robotníka od februára 2018, pričom ako svojho zamestnávateľa označil názov spoločnosti žalobcu, teda mal vedomosť, pre koho túto prácu vykonáva, od kedy, a teda poznal obchodné meno svojho zamestnávateľa. Zo spísanej zápisnice nevyplýva, že by nerozumel kladeným otázkam a ani žiadna informácia, ktorá by svedčila o tom, že sa na kontrolovanom pracovisku nachádzal z dôvodu návštevy svojho otca. Je potrebné zdôrazniť, že v čase príchodu inšpekcie práce na kontrolované pracovisko reálne vykonával výkopové práce. J. R. ml. bol plne spôsobilý na právne úkony, potvrdil poskytnuté informácie v závere zápisnice svojim podpisom, a to v čase, keď podanie informácií mohlo by zo strany iných subjektov minimálne ovplyvnené. Žalobca sa v čase výkonu inšpekcie práce nenachádzal na mieste výkonu inšpekcie práce, preto s ním nebolo možné spísať zápisnicu. Následne však mal možnosť vyjadriť sa k prerokovanému protokolu a účinne obhajovať svoje práva a záujmy aj v správnom konaní.

Zo zaobstaraných zápisníc a z fyzickej kontroly inšpektorov práce však bolo jednoznačne zistené, že išlo o pracovisko žalobcu, na ktorom vykonával výkopové práce zamestnanec žalobcu J. R. st. (pracovná zmluva zo dňa 28. 04. 2017, dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 29. 12. 2017 a registračný list do Sociálnej poisťovne), spolu s ktorým vykonávala tú istú pracovnú činnosť - výkopové práce aj fyzická osoba identifikovaná ako J. R. ml., preto nie je racionálny dôvod pochybovať o tom, že osoba J. R. ml. vykonávala výkopové práce v čase príchodu inšpektorov práce na kontrolované pracovisko pre žalobcu spolu s jeho zamestnancom. Navyše J. R. ml. výslovne potvrdil, že vykonáva prácu pomocného robotníka od februára 2018 pre žalobcu, ktorého označil obchodným menom.

Žalovaný konštatoval, že v predmetnej veci bol skutočný stav náležite zistený, vyhodnotený a spáchanie správneho deliktu, právne kvalifikovaného ako porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci, bolo preukázané žalobcovi spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

21. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, t. j. vo veci správneho trestania žalobcu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PO/ BEZ/2018/6043 O-599/2018 zo dňa 11. 12. 2018, bez potreby vykonať dokazovanie (ust. v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a bez zistenia vád v zmysle ust. až e/ (kedy správny súd je viazaný v konaní vo veciach

správneho trestania rozsahom a dôvodmi žaloby), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. e/ (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie podľa ust. .

22. Podľa , , , , v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia . Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

23. Podľa , o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2019, nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom 1) a a/ nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo 2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu a/ fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, 2)

Podľa § 3 ods. 2 vyššie citovaného zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

Podľa vyššie citovaného zákona, postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy. 13) ___________ 2) o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 13) Napríklad v znení neskorších predpisov, o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prvý bod v znení neskorších predpisov.

24. Podľa , bod 1, o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 28. 02. 2019, inšpekcia práce je a/ dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, Podľa , , vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce

a/ zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú 1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a 2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia, i/ rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a)

Podľa § 16 ods. 5 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 7)

Podľa § 19 ods. 2 písm. a/, bod 1, ods. 4, 6 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce uloží pokutu a/ zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur, Pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. __________________ 26) o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

25. Podľa , , , o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.

Podľa § 21 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.

Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Podľa § 33 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

26. Podľa , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len ), správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a/ zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

Podľa , správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c/ ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

27. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, teda skúma, či namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

28. V predloženom administratívnom spise sa nachádza zápisnica zo dňa 21. 05. 2018 o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby (J. R., nar. v roku XXXX) na pracovisku žalobcu (Ulica sv. Gorazda v obci Močenok). J. R., nar. v roku XXXX na otázky odpovedal, že pracuje od februára 2018 a vykonáva prácu pomocného robotníka, jeho zamestnávateľom je žalobca, asi podpisovali dohodu a má dohodnutú mzdu 4,- eurá na hodinu. Zistenia inšpekcie práce a uvedené vysvetlenie sa premietli i do protokolu o výsledku inšpekcie zo dňa 19. 06. 2018, ku ktorému podal žalobca vyjadrenie zo dňa 21. 06. 2018, v ktorom uviedol, že s obsahom protokolu nesúhlasí. Na mieste

bola zistená prítomnosť dvoch osôb, a to zamestnanca J. R. st. a jeho syna J. R. ml., ktorý sa však na mieste nachádzal bez vedomia žalobcu ako zamestnávateľa, a to zo súkromných dôvodov, pretože doniesol svojmu otcovi (J. R. st.) osobné veci. Žalobca ako zamestnávateľ po zistení týchto skutočností uložil svojmu zamestnancovi J. R. st. upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 22. 05. 2018, ktoré je súčasťou spisu.

Súčasťou administratívneho spisu je i čestné prehlásenie J. R. st., podľa ktorého pracuje u žalobcu a v čase výkonu kontroly bol pri ňom jeho syn J. R. ml. z dôvodu návštevy a doniesol mu osobné veci. Myslí si, že zo strachu pri kontrole uviedol údaje o výške hodinovej mzdy a dĺžke pracovného pomeru, pričom uviedol jeho hodinovú mzdu. Prehlásil, že jeho syn nikdy nepracoval u žalobcu.

Následne bol spísaný dodatok č. 1 zo dňa 25. 06. 2018 k protokolu zo dňa 19. 06. 2018 o výsledku inšpekcie práce a tento dodatok obsahuje i stanovisko inšpektora práce k písomnému vyjadreniu žalobcu zo dňa 21. 06. 2018. Zo stanoviska inšpektora vyplýva, že kontrolovaná fyzická osoba (J. R. ml.) vykonávala prácu pomocného robotníka, konkrétne výkopové práce na Ulici sv. Gorazda v obci Močenok, a preto tvrdenie, že tento doniesol svojmu otcovi (zamestnancovi J. R. st.) osobné veci ako i prehlásenie zamestnanca považuje za účelové. Inšpektor práce taktiež dal do pozornosti inštitút objektívnej zodpovednosti za správny delikt, pričom kontrolovanému subjektu, t.j. žalobcovi ako zamestnávateľovi vznikla zodpovednosť za správny delikt už tým, že k samotnému porušeniu právneho predpisu zo strany zamestnávateľa došlo, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Je teda nepodstatné, či k porušeniu právnych predpisov došlo zavinením určitých okolností alebo zavinením zamestnancov kontrolovaného subjektu alebo iných subjektov ako kontrolovaného subjektu.

V administratívnom spise sa nachádza i listina, z ktorej vyplýva, že J. R. ml. bol elektronicky prihlásený do poistenia v Sociálnej poisťovni dňa 15. 05. 2018 od tohto dátumu, pričom ako odvádzateľ je uvedená spoločnosť Študentský servis, s.r.o. a typ poistenia: dohoda o vykonaní práce - nepravidelný príjem.

29. Z obsahu administratívneho spisu súd v danej veci zistil, že Inšpektorát práce Nitra ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 01. 10. 2018 podľa ust. , bod 1 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi ako zamestnávateľovi pokutu v sume 2.500,- eur za porušenie ust. v nadväznosti na ust. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa 21. 05. 2018 o 14:00 hod využíval závislú prácu fyzickej osoby J. R. ml., ktorý pre zamestnávateľa vykonával prácu pomocného robotníka na pracovisku kontrolovaného subjektu „výkopové práce na Ulici sv. Gorazda v obci Močenok", a nemal s touto fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - v znení neskorších predpisov. Predmetné rozhodnutie vychádza z protokolu o inšpekcii práce, ktorý bol spísaný dňa 19. 06. 2018 v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 25. 06. 2018, pričom inšpekcia práce bola vykonaná na pracovisku dňa 21. 05. 2018. Inšpekcia práce je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu, ktorý podľa zistených záverov následne eventuálne vedie k začatiu správneho konania. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorý v následne začatom správnom konaní predstavuje jeden z dôkazných prostriedkov. Nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť.

V prvostupňovom rozhodnutí potom Inšpektorát práce Nitra uviedol, že nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, resp. nariadiť pojednávanie, ale vychádzal z obstaraných dôkazov (ktoré konkrétne vymenoval), nakoľko nie je možné očakávať ďalšie objasnenie veci, pretože skutkový stav bol náležite a dostatočne zistený pri výkone inšpekcie práce. Poukázal na vyjadrenie J. R. ml. pri výkone inšpekcie práce zo dňa 21. 05. 2018 (v ktorom potvrdil vykonávanie práce pre žalobcu), pričom konštatoval, že inšpektori práce osobne videli, ako menovaný vykonáva výkopové práce a tvrdenie žalobcu, že menovaný bol na pracovisku zo súkromných dôvodov a priniesol otcovi osobné veci, spolu s prehlásením J. R. st. považoval za účelové.

30. Z vyššie uvedených zistení a z obsahu predloženého administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že správne orgány pri ustálení skutkového stavu vychádzali výlučne z obsahu vysvetlenia podaného J. R. ml. v čase výkonu inšpekcie práce, resp. zo záverov vyslovených v protokole o výsledkoch inšpekcie. Správny súd poukazuje na to, že inšpekcia práce bola v predmetnej veci vykonaná ešte pred začatím správneho konania a jej primárnym cieľom bolo zistiť, či došlo k porušeniu zákona a teda, či je dôvod na začatie správneho konania vo veci správneho trestania, pričom protokol z takejto inšpekcie potom v začatom správnom konaní slúži ako jeden z dôkazných prostriedkov. Ako však už bolo uvedené, správny orgán to nezbavuje povinnosti riadne zistiť skutočný stav veci a po začatí správneho konania za týmto účelom riadne vykonať dokazovanie. Fyzická osoba J. R., ml. podal vysvetlenie dôvodu jeho prítomnosti na pracovisku žalobcu ešte pred začatím správneho konania, teda v čase, kedy žalobca ako zodpovedný subjekt na základe výsledkov inšpekcie, ešte nemal postavenie účastníka konania (nebolo začaté správne konanie) a teda nemohol uplatňovať v plnom rozsahu svoje procesné práva, vrátane práva byť prítomný na výsluchu a klásť vypočúvaným osobám otázky. Pritom práve uvedené vysvetlenie J. R. ml. (ktoré je súčasťou protokolu o výsledku inšpekcie) bolo správnymi orgánmi vyhodnotené ako hodnoverné, pravdivé a zodpovedajúce reálnej skutočnosti.

31. Žalobca ešte pred začatím správneho konania vzniesol výhrady týkajúce sa výsledkov kontrolného zistenia a namietol ich vecnú nesprávnosť, tvrdiac, že J. R. ml. bol na jeho pracovisku na ulici v obci Močenok z osobných dôvodov, nakoľko doniesol svojmu otcovi J. R. st. (ktorý je zamestnancom žalobcu) osobné veci. Taktiež v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca zotrval na svojom tvrdení, že predmetnú zápisnicu o podaní vysvetlenia nemožno akceptovať ako adekvátny dôkaz z dôvodu, že J. R. ml. nebol spôsobilý pochopiť a odpovedať na položené otázky, vypovedal v strese, nesprávne a klamlivo. Bol toho názoru, že v predmetnej veci nebolo vykonané dostatočné dokazovanie a nebol náležitým spôsobom zistený skutkový stav.

32. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pre závislú prácu sú charakteristické tieto znaky: vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, práca vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene, práca vykonávaná v pracovnom čase. Aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty závislej práce, musia byť aj tieto uvedené znaky pojmu „závislá práca“ naplnené kumulatívne. Výkon závislej práce nepozostáva z jedného pracovného výkonu, ale tvorí ho celý súbor pracovných činností zamestnanca, ktoré sa opakujú.

33. S poukazom na vyššie uvedené atribúty závislej práce, tvrdenia žalobcu pred začatím správneho konania a v jeho priebehu, obsah vyjadrenia (podaného pred začatím správneho konania) J. R. ml. vysvetľujúceho jeho prítomnosť na pracovisku žalobcu a obsah písomného prehlásenia J.a R. st. je súd toho názoru, že bolo povinnosťou správnych orgánov dôsledne sa vysporiadať s námietkami žalobcu v súlade so zásadou materiálnej pravdy a skutočnosti namietané, resp. spochybňované žalobcom ako účastníkom konania objasniť, a to napr. i výsluchom konateľa žalobcu (alebo inej zodpovednej a zainteresovanej osoby na strane žalobcu) a uvedenej fyzickej osoby, ktorá mala závislú prácu pre žalobcu vykonávať, resp. ďalšej osoby (J. R. st. - strojník), ktorá je uvedená v zozname kontrolovaných osôb zo dňa 21. 05. 2018, napr. i za účelom zistenia, kto J. R. ml. zadal (pridelil) prácu, ktorú vykonával, kto mu povedal, čo má robiť, kto mu pridelil náradie, s ktorým pracoval a pod.

34. Správny súd v danej veci zastáva názor, že z doteraz zadovážených skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, nie je možné ustáliť jednoznačný záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa ust. v spojení s ust. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v tohto zákona považuje za nelegálne zamestnávanie také zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ktoré využíva závislú prácu fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávneho vzťah alebo štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu, bolo povinnosťou správnych orgánov vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby nimi tvrdené vykonávanie závislej práce v prospech žalobcu bolo nad akúkoľvek pochybnosť potvrdené alebo vyvrátené. Takéto dokazovanie podľa názoru súdu nebolo vykonané a správny súd sa z uvedených dôvodov nestotožnil s právnym názorom žalovaného k aplikácii ust. v spojení s , keďže prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom, musí vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že fyzická osoba, ktorá sa dňa 21. 05. 2018 nachádzala na pracovisku žalobcu vykonávala pre žalobcu

závislú prácu, ktorej imanentné znaky sú definované v ust. v znení účinnom do 31. 12. 2018 (vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, vykonávanie práce osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom). Vzhľadom na zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu je súd toho názoru, že správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný zisťovaniu týchto okolností, resp. znakov závislej práce nevenovali náležitú pozornosť a v potrebnom rozsahu nevykonali dokazovanie.

35. Je potrebné vytknúť správnemu orgánu, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil, rozhodol predčasne na základe nepresne a neúplne zisteného skutkového stavu a pochybil aj žalovaný, ak aj napriek uvedenému a zákonnej povinnosti zakotvenej v ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako zákonné potvrdil. Tak, ako namietal žalobca, jediným dôkazom z ktorého správny orgán vychádzal bolo vyjadrenie J. R. ml. v zápisnici zo dňa 21. 05. 218 o podaní informácie o vysvetlení dôvodu jeho prítomnosti na pracovisku žalobcu. S poukazom na námietky žalobcu a zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu však podľa názoru správneho súdu toto jeho vyjadrenie samé o sebe (i s poukazom na písomné prehlásenie J. R. st.) nemôže byť takým dôkazom, ktorý bez akýchkoľvek pochybností preukazuje výkon závislej práce zamestnanca.

36. Pri rozhodovaní o vyvodení sankčnej zodpovednosti voči zodpovednému subjektu sa správny orgán nemôže uspokojiť bez ďalšieho len s kontrolným zistením vykonaným v rámci inšpekcie (ktoré naviac kontrolovaný subjekt namietal ešte pred začatím správneho konania), ale bolo jeho povinnosťou, v súlade s ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov vychádzať pri rozhodovaní zo skutočného stavu veci a za tým účelom vykonať riadne dokazovanie. Výsledky inšpekcie sú podkladom pre začatie konania o uložení pokuty voči zodpovednému subjektu a jedným z dôkazov, ktorými je preukazované protiprávne konanie zodpovedného subjektu, avšak sami o sebe nenahrádzajú dokazovanie vykonané postupom stanoveným vyššie citovaným zákonom v rámci následne vedeného správneho konania o uložení sankcie. Cieľom zákonnej úpravy nelegálneho zamestnávania bola ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto aj prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny.

37. S poukazom na vyššie uvedené, keď žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav v dôsledku nevykonania riadneho dokazovania správnymi orgánmi, súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 12. 2018 zrušil podľa ust. (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa ust. .

38. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 16. 10. 2018 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01. 10. 2018, pričom žalovaný má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je to vhodnejšie z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania, žalovaný môže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 01. 10. 2018 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Správny súd je toho názoru, že s poukazom na vyjadrenie J. R. ml. zo dňa 21. 05. 2018 do zápisnice spísanej v uvedený deň bude potrebné okrem iného preveriť okolnosti a dôvod vystavenia písomného prehlásenia J. R. st. (ktoré je v rozpore s vyjadrením J. R. ml. do zápisnice), preveriť okolnosti vykonávania práce zo strany J. R. ml. pre žalobcu, napr. i výsluchom zamestnanca žalobcu J. R. st., ktorý bol dňa 21. 05. 2018 prítomný na pracovisku žalobcu i za účelom zistenia, kto J. R. ml. pridelil prácu, kto mu pridelil nástroje, s ktorými mal pracovať, kto mu dal pokyny na vykonávanie práce a pod., resp. vypočuť i štatutárneho zástupcu žalobcu (príp. inú zodpovednú osobu) ako účastníka správneho konania. Pokiaľ by k zisteniu úplného a skutočného stavu veci malo prispieť ústne pojednávanie, správny orgán zváži jeho nariadenie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v tejto otázke, najmä na rozsudok vo veci vedenej pod sp. zn. zo dňa 13. 12. 2017 v zmysle ktorého „nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veciach správnych deliktov a iných správnych deliktov je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych

deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci.“

V predmetnej veci bol správny súd toho názoru, že s poukazom na obsah administratívneho spisu, listín, ktoré sa v ňom nachádzajú a tvrdenia žalobcu, bolo dôvodné vykonanie dokazovanie v rámci správneho konania, vrátane nariadenia ústneho pojednávania. Správny orgán v rámci správneho konania disponuje dostatkom procesných prostriedkov na preverenie pravdivosti tvrdení jednotlivých vypočúvaných osôb, ktoré je v prípade potreby oprávnený a povinný i využiť. V neposlednom rade bude potrebné posúdiť a vyhodnotiť i listinu nachádzajúcu sa v administratívnom spise, z ktorej vyplýva, že J. R. ml. bol prihlásený od 15. 05. 2015 do poistenia s dátumom prihlásenia 15. 05. 2018, pričom ako odvádzateľ poistného je uvedená spoločnosť Študentský servis, s.r.o. s typom poistenia: dohoda o vykonaní práce - nepravidelný príjem.

38. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. ). Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu.

39. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe) priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

40. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.