Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-110-2018.pdf
PDF · 75.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/110/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Gilányim v spore žalobcu: LEGAL HELP INT., a.s., IČO: 51 400 847, Rybné námestie 1, 811 02 Bratislava, zast.: Sidor a partneri, s. r. o., IČO: 52 635 970, Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec proti žalovanému: H. Š., X.. XX.XX.XXXX, K. XXX/XX, XXX XX L. o zaplatenie 70,70 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 70,70 € od 30.09.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou súdu 28.06.2018 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 70,70 € spolu s príslušenstvom z titulu neuhradenia postúpenej pohľadávky na zaplatenie cestovného a prirážky za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom počas jazdy s jej príslušenstvom. Žalobca tvrdil, že žalovaný XX.XX.XXXX cestoval mestskou hromadnou dopravou v dopravnom prostriedku postupcu ako dopravcu a nepreukázal sa na výzvu kontrolného orgánu platným cestovným lístkom, čím dopravcovi vznikol nárok na zaplatenie základného cestovného a prirážky, o čom bolo vyhotovené Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok vs. XXXXXXX. Následne žalobca uzatvoril v postavení postupníka s dopravcom ako postupcom zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky voči žalovanému, čím sa žalobca stal veriteľom žalovaného z predmetného vzťahu. Žalobca žalovaného opakovane vyzýval na úhradu záväzku, na čo žalovaný nereagoval. Na preukázanie ním tvrdených skutočností označil ako dôkazy časť prepravného poriadku, hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok, oznámenie o postúpení pohľadávky, zmluvu o postúpení pohľadávky a výzvu na zaplatenie záväzku.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že poprel tvrdenie žalobcu, že by cestoval XX.XX.XXXX mestskou hromadnou dopravou v dopravnom prostriedku postupcu ako dopravcu, pričom uviedol, že pokiaľ si dobre pamätá nebol od XX.XX.XXXX G. XX.XX.XXXX na Slovensku. Ďalej uviedol, že netuší odkiaľ mal kontrolór jeho osobné údaje. Na preukázanie ním tvrdených skutočností neoznačil žiadne dôkazy.
3. Žalobca spochybnil obranu žalovaného ako účelovú a poukázal, že žalovaný svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Ďalej uviedol, že spochybňovanie nároku zo strany žalovaného sa javí ako nedôvodné aj z toho hľadiska, že v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok sa nachádzajú
všetky osobné údaje žalovaného, vrátane čísla občianskeho preukazu, ktoré sa revízor inak, ako predložením samotného dokladu, nemôže dozvedieť.
4. Žalovaný ďalej uviedol, že existuje napríklad možnosť, že išlo o zneužitie jeho osobných údajov revízorom, ktorý tie údaje mohol mať z jeho predošlého priestupku a chcel si takto privyrobiť.
5. Súd považuje za preukázané, že žalovaný XX.XX.XXXX cestoval v dopravnom prostriedku dopravcu na linke električky č. X v úseku zastávok V. H. C. S. v Bratislave v čase XX:XX, pričom na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným dokladom. Uvedené skutočnosti tvrdil žalobca, žalovaný ich rozporoval, a tak na ich preukázanie vykonal súd dokazovanie, pričom vyplynuli z vykonaného dôkazu listinou - hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok (č. l. 11). Súd nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti tohto dôkazu. Žalovaný k dôkazu uvádzal, že existuje možnosť, že listina bola tak povediac vyfabrikovaná revízorom a že skutočnosti uvedené v hlásení sa nezakladajú na pravde. Je nutné priznať, že taká možnosť existuje, avšak rovnako dobre ako aj druhá možnosť, že listina nebola vyfabrikovaná revízorom a že skutočnosti uvedené v hlásení sa zakladajú na pravde. Tvrdenia žalovaného tak zostali len v rovine úvah a špekulácii. Na podporu svojich tvrdení žalovaný neoznačil jediný dôkaz, ktorým by mohla byť čo i len naštrbená vierohodnosť predmetného dôkazu listinou. Preto súd nemal dôvod vyhodnotiť úvahy žalovaného ako relevantné a predmetný dôkaz ako pochybný.
6. Súd ďalej považuje za preukázané, že základné cestovné žalobcu bolo určené na sumu 0,70 € a prirážka pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom bola žalobcom určená na sumu 70,- € (stonásobok základného cestovného činí sumu 70,- €). Žalovaný uvedené nároky dopravcu doposiaľ neuhradil. Žalobca a dopravca uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky dopravcu voči žalovanému vzniknutej titulom cestovania žalovaného XX.XX.XXXX dopravným prostriedkom dopravcu bez platného cestovného lístku. Žalobca žalovaného opakovane vyzýval na úhradu záväzku, na čo žalovaný nereagoval. Uvedené skutočnosti vyplynuli z tvrdení žalobcu a medzi stranami neboli sporné.
7. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že by nebol od XX.XX.XXXX G. XX.XX.XXXX na Slovensku. Sám žalovaný opakovane uvádzal toto skutkové tvrdenie slovami "pokiaľ si dobre pamätá". Ak si sám žalovaný presne nepamätá, či v danom čase bol na Slovensku alebo nebol, potom takéto tvrdenie samo o sebe nemôže byť vierohodné. Pritom žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia neoznačil jediný dôkaz z ktorého by vyplynulo, že sa skutočne v danom čase nenachádzal na Slovensku. Naopak práve z dôkazu listinou - hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok (č. l. 11) vyplynul presný opak tvrdenia žalovaného, a síce, že XX.XX.XXXX cestoval v dopravnom prostriedku na linke električky č. X v úseku zastávok V. H. C. S. v Bratislave v čase XX:XX. Pre úplnosť je nutné dodať, že tvrdenie žalovaného, že sa v danom čase nenachádzal na Slovensku je až príliš vágne. Bez uvedenia ďalších skutkových okolností, najmä kde sa teda nachádzal, kedy a ako tam cestoval, s kým tam bol, kde bol ubytovaný a pod., na základe ktorých by sa dali vôbec zabezpečiť dôkazy na preukázanie jeho tvrdenia, nemožno jeho tvrdenie hodnotiť inak ako účelové. Bolo pritom povinnosťou žalovaného, aby súdu uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a na ich preukázanie označil dôkazy, k čomu ho súd vyzval, avšak žalovaný tak neučinil, iba zotrval v rovine svojho vágneho tvrdenia o pobyte mimo územia Slovenskej republiky.
8. Súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení § 8 ods. 2, 5 a 6 a § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 514/2009 Z. z., § 52, § 121 ods. 3, § 489, § 517 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 760 zákona č. 40/1964 Zb. a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., pričom vec posúdil nasledovne.
9. Nastúpením žalovaného do dopravného prostriedku dopravcu došlo medzi nimi k uzavretiu zmluvy o preprave podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Súd posúdil vzťah medzi žalovaným a žalobcom ako spotrebiteľský, na základe čoho bolo potrebné na tento právny vzťah aplikovať aj ustanovenia právnych predpisov slúžiacich k ochrane spotrebiteľa (§ 52 zákona č. 40/1964 Zb.). V tejto súvislosti súd konštatuje, že v posudzovanom právnom vzťahu nezistil také podmienky, ktoré by boli v neprospech žalovaného alebo by zakladali značnú nerovnováhu medzi účastníkmi právneho vzťahu. Uzavretím zmluvy o preprave vznikla žalovanému podľa § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 514/2009 Z. z. povinnosť preukázať sa platným cestovným lístkom, čo však žalovaný nesplnil. Preto podľa § 8 ods. 2, 5 a 6 zákona č. 514/2009 Z. z. vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť dopravcovi nielen základné cestovné vo výške 0,70 €, ale aj určenú prirážku vo výške 70,- €. Výška prirážky neprekračuje sumu stonásobku základného cestovného bez príplatkov, preto ju súd vyhodnotil ako oprávnenú. Keďže žalovaný neuhradil
svoj peňažný dlh, dopravcovi vznikol podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Keďže dopravca a žalobca uzatvorili zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky dopravcu voči žalovanému, prešla táto pohľadávka spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. na žalobcu. Súd na základe uvedeného nárok žalobcu posúdil ako dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy v plnej výške, ako aj jej príslušenstva, ktoré podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. tvoria úroky z omeškania.
10. Keďže žalobca mal vo veci uplatnenej istiny plný úspech, súd mu podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, Drieňová 5, 827 02 Bratislava. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať, len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.