Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Pc-10-2019.pdf
PDF · 83.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-14Pc/10/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lenkou Janíkovou právnej veci navrhovateľky (matky): D., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: M., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok (domnelý otec), za účasti maloletých detí: D., v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, o určenie otcovstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že M.II. O.III. Maloletú D. z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
IV. M., je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej D. sumou 50 € mesačne a na maloletú T. sumou 50 € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí, počnúc doručením tohto rozhodnutia.
V. Matka je p o v i n n á informovať otca o zdravotnom stave a voľnočasových aktivitách maloletých detí vždy k prvému dňu daného kalendárneho štvrťroka, a to písomnou formou.
VI. Matka je p o v i n n á zaslať otcovi fotografiu maloletých detí v papierovej podobe k prvému dňu kalendárneho štvrťroka.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka (matka mal. detí) sa návrhom osobne podaným na súde dňa 27.08.2019 domáhala určenia, že M.. Zároveň navrhla upraviť práva a povinností k mal. deťom.
2. V návrhu uviedla, že s otcom mal. detí nikdy nežila v spoločnej domácnosti. Otec je toho času vo výkone trestu, kde bude ešte ďalšie dva roky a nie je možné, aby prišiel na matriku, kde by priznal otcovstvo. Ona poberá iba rodičovský príspevok a prídavky na deti. Býva u starej matky.
3. Navrhovateľkou označený domnelý otec M. sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.03.2020, v ktorom uviedol, že v podstate súhlasí c celým návrhom matky. Žiada, aby súd určil, že je otcom mal. detí, tieto zveril do osobne starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Súhlasil aj s matkou navrhnutou výškou výživného v sume 50 € na každé mal. dieťa s tým, že by výživné uhrádzal až od vyhlásenia rozsudku. Zároveň sa domáhal uloženia informačnej povinnosti matke, ktorá by bola povinná každý mesiac podávať mu informácie o mal. deťoch písomnou formou a každé tri mesiace posielať fotografie mal. detí. Tiež požiadal, aby sa konanie uskutočnilo bez jeho prítomnosti.
4. Kolízny opatrovník v uvedenom konaní šetril pomery v rodine mal. detí, pričom v správe zo dňa 23.04.2020 uviedol, že matka s mal. deťmi býva v rodinnom dome starej matky. K dispozícii majú veľkú izbu na poschodí rodinného domu. Ostatné priestory sú spoločné so starou matkou a jej synom. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti. Mal. deti sú v celodennej starostlivosti matky, sú zdravé, nemajú zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. Matka uviedla, že p. M. býval s nimi v spoločnej domácnosti asi 3 mesiace. Bolo to v čase, keď sa narodila mal. T. Po rozchode sa občas prišiel na deti pozrieť a dal jej peniaze (asi 30€ za tri mesiace). Matka sa ďalej vyjadrila, že s p. M. si písala aj v čase, ako je v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok. M. sa asi pred 5 mesiacmi v liste vyjadril, že chce priznať otcovstvo k mal. deťom.
5. Na pojednávaní konanom dňa 24.06.2020 matka súhlasila s tým, aby bolo výživné určené od doručenia súdneho rozhodnutia, t. j. netrvala na určení výživného od podania návrhu. Zároveň súhlasila, že bude domnelého otca informovať o mal. deťoch raz za tri mesiace a v rovnakom intervale bude domnelému otcovi posielať aj fotografie mal. detí.
6. Na pojednávanie nariadené v tejto veci na deň 24.06.2020 sa nedostavil domnelý otec, ktorý výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. O termíne pojednávania bol písomne upovedomený. Za danej situácie súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti.
7. Podľa § 84 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len ZoR), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
8. Podľa § 94 ods. 1 ZoR, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
9. Podľa § 94 ods. 2 ZoR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
10. Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
11. Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13. Podľa § 24 ods. 6 ZoR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
14. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 15. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 75 ods. 1 prvej vety ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
19. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na určenie otcovstva bol podaný dôvodne. Z rodných listov mal. detí mal súd za preukázané, že navrhovateľka je matkou mal. dieťaťa D., ktoré sa jej narodilo dňa XX.XX.XXXX a mal. dieťaťa NJ.j, ktoré sa jej narodilo dňa XX.XX.XXXX.. Otec ani v jednom v rodnom liste nie je uvedený. Na základe zhodných vyjadrení matky a domnelého otca súd považoval za nesporné, že M. je otcom mal. D.. Jediná príčina, ktorá zabránila určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov bola tá skutočnosť, že domnelý otec je vo výkone trestu odňatia slobody. Domnelému otcovi svedčí tretia zákonná domnienka otcovstva. Súd vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nepovažoval za hospodárne, efektívne a účelné vykonávať vo vzťahu k tejto časti predmetu konania ďalšie dokazovanie. Skutočnosti potrebné pre určenie rodičovstva, v danom prípade otcovstva k maloletej Vanese a maloletej Nelle, považoval za nesporné.
22. S uvedeným konaním je zo zákona spojené i konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Súd sa preto v ďalšom zaoberal právami a povinnosťami rodičov k mal. deťom, najmä otázkou ich zverenia do osobnej starostlivosti jednému z rodičov a určením výživného, a to v nadväznosti na faktický stav, keď rodičia mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti.
23. Vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. deti je nepochybné, že výchovu mal. detí zabezpečuje matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené nedostatky, pričom otec s uvedeným súhlasí. Preto súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
24. Keďže mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke, povinnosť prispievať na ich výživu vznikla otcovi ako povinnému rodičovi, ktorému deti zverené do osobnej starostlivosti neboli. Súd pri určení výživného na mal. dieťaťa vychádzal zo skutočnosti, že otec súhlasil s navrhovanou výškou výživného v sume 50 € na každé dieťa, pričom takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Počiatok plnenie výživného bol stanovený od doručenia tohto rozhodnutia, nakoľko rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Uvedené navrhol otec a matka aj kolízny opatrovník s tým súhlasili.
25. Pokiaľ sa týka informačnej povinnosti, t.j. povinnosti matky pravidelne informovať otca o mal. deťoch, podľa Zákona o rodine má otec, ktorému mal. deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, právo na pravidelné informácie o mal. deťoch. Otec však bližšie neuviedol, o akých skutočnostiach ho má matka informovať, preto súd vychádzal zo svojej praxe, kedy za najdôležitejšie považuje informácie o zdravotnom stave mal. detí. Nakoľko mal. deti ešte nie sú školopovinné, určil súd matke povinnosť informovať otca o voľnočasových aktivitách mal. detí. Frekvencia poskytovania informácii navrhnutá otcom (každý mesiac) sa však na jednej strane javila súdu ako zaťažujúca pre matku a na druhej strane za tak krátky časový úsek sa len veľmi málo zmení v živote mal. detí, potom by pravdepodobne boli informácie od matky stále rovnaké. Preto súd určil, že matka je povinná poskytovať otcovi informácie raz na tri mesiace. Pokiaľ sa týka zasielania fotografií mal. detí otcovi, s týmto matka súhlasila. Rozsah a frekvenciu informačnej povinnosti určenej týmto rozhodnutím považuje súd za primeraný.
26. Vo výroku o trovách konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
27. Po vyhlásení rozsudku sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Čadca. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.