Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-98-2018.pdf
PDF · 152.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/98/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpeného JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, IČO: 42 071 135, proti žalovaným: 1/ K. G., K.. XX.X.XXXX, O. W. XXX, XXX XX G. U. X/ Q.. X. G., K.. XX.XX.XXXX, O. W.P. XXX, XXX XX G., žalovanej 2/ zastúpenej JUDr. Petrom Pohančeníkom, advokátom so sídlom Palárikova 93, 022 01 Čadca, IČO: 37 972 120, v konaní o zaplatenie 5.093,09 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný v rade 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.548,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.548,- € od 31.10.2017 do zaplatenia, ktorú mu súd p o v o ľ u j e uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 150,- €, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.
II. Vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému v rade 1/ z a m i e t a .
III. Voči žalovanej v rade 2/ žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobca m á voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 78,60 %.
V. Žalovaná v rade 2/ m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2018 sa žalobca voči označeným žalovaným domáhal zaplatenia sumy 5.093,09 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.640,83 € od 31.10.2017 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 452,26 € od 21.10.2017 do zaplatenia. Uplatnil aj náhradu trov konania. V rámci skutkových tvrdení uviedol, že žalobca a X. G. uzavreli dňa 15.6.2015 poistnú zmluvu č. 2401370267 na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky Škoda Felicia Combi s evidenčným číslom: D.-XXX-D.. Prevádzkou uvedeného vozidla, ktoré viedol žalovaný v rade 1/ bez vodičského oprávnenia, došlo dňa 10.2.2016 k dopravnej nehode. V čase nehody sa vo vozidle nachádzali ako spolujazdci U. G., Q. T. U. O. W.. Poškodený O. W. U. Q. T. si nárok na náhradu škody na zdraví uplatnili z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalobcu, ktorý im vyplatil nasledovné poistné plnenia: O. W. dňa 8.9.2017 sumu 1.500,- € titulom zálohy, dňa 19.9.2017 sumu 2.871,- € titulom doplatku poistného plnenia, dňa 18.9.2017 sumu 177,- € spoločnosti I., W..Y..R.. ako náhradu za bolesť O. W., dňa 18.9.2017 sumu 275,26 € Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.
ako náhradu za poskytnutie zdravotnej starostlivosti O. W. (spolu 452,26 €) a dňa 14.9.2017 sumu vo výške 269,83 € Všeobecnej zdravotnej poisťovni ako náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť Q. T.. Spolu teda žalobca vyplatil poistné plnenie vo výške 5.093,09 €. Svoj nárok uplatnil s odkazom na ustanovenie § 12 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tiež uviedol, že listom zo dňa 29.9.2017 vyzval žalovanú v rade 2/ ako zákonného zástupcu žalovaného v rade 1/ na náhradu vyplateného poistného plnenia vo výške 4.371,- €, najneskôr do 30.10.2017. Žalovaná v rade 2/ prevzala výzvu dňa 9.10.2017. Listom zo dňa 20.9.2017 ju vyzval k úhrade sumy vo výške 452,26 € najneskôr do 20.10.2017. Túto výzvu prevzala dňa 28.9.2017. Napokon ju listom zo dňa 29.9.2017 vyzval aj k náhrade poistného plnenia vo výške 269,83 € v termíne do 30.10.2017. Túto výzvu prevzala dňa 9.10.2017. Nakoľko žalovaní regresnú pohľadávku neuhradili, žalobca uplatnil svoj nárok žalobou na súde. V replike zo dňa 5.6.2019 na čl. 78 spisu uviedol, že poškodeným poistné plnenia spolu vo výške 5.093,09 € vyplatil v nadväznosti na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Poukázal na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na ktorý určil v danom prípade spoluvinu u všetkých poškodených v rozsahu 50 %. Na pojednávaní dňa 19.2.2020, na námietku žalovanej 2/ týkajúcu sa pasívnej vecnej legitimácie, uviedol, že voči žalovanému v rade 1/ si uplatňuje nárok z dôvodu, že viedol vozidlo bez vodičského oprávnenia a voči žalovanej v rade 2/ ako zákonnému zástupcovi, ktorý zanedbal dohľad nad žalovaným 1/. Vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia doplnil, že už v rámci trestného konania bolo preukázané, že v aute okrem žalovaného 1/ ako vodiča sedeli ďalšie maloleté osoby, ktoré vedeli, že žalovaný v rade 1/, rovnako maloletý, nie je držiteľom vodičského oprávnenia. Mali teda vedomosť, že môže dôjsť k nejakej škodovej udalosti, hoci v trestnom konaní vyšlo najavo, že všetci z nich boli pripútaní bezpečnostným pásom. Žalovaný v rade 1/ začal vedome unikať bezpečnostnej hliadke, teda najmä on za škodu zodpovedá. Na pojednávaní dňa 24.6.2020, v rámci doplnenia skutkového stavu v súlade s § 150 ods. 2 CSP, uviedol, že nároky zdravotníckych zariadení za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeným uspokojil v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., pričom pri tejto náhrade zohľadnil 50 % spoluvinu uvedených osôb. Pokiaľ žalovaní zvyšnú časť 50 % uhradili, uhradili ju na základe výzvy VšZP a. s., ktorá má postih voči osobe, ktorá škodu spôsobila. Predmetom tohto konania je tá časť plnenia, ktorá bola žalobcom uhradená v nadväznosti na ustanovenie § 12 ods. 2 písm. c) uvedeného zákona, rovnako ako i v prípade náhrady bolestného. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v rade 2/, produkovanému žalovanou 2/ v koncentračnej lehote, uviedol, že nie je známe, aké okolnosti viedli poškodeného O. W. k tomu, že využil miesto na sedenie vzadu v strede. Preukázanou je ale skutočnosť, že použil k danému riadnemu miestu na sedenie prislúchajúci bezpečnostný pás. Žalobca zásadné zavinenie vidí v konaní osoby, ktorá sa rozhodla vozidlo bez príslušného oprávnenia viezť. Z tohto dôvodu nie je možné ustáliť mieru spoluzavinenia v neprospech pasažiera vezúceho sa vo vozidle a naopak v prospech vodiča vykonávajúceho vedome jazdu bez príslušného oprávnenia, keď spolujazdec navyše nemal možnosť nijako ovplyvniť štýl jazdy a spôsob vedenia vozidla vodičom. Odkázal na výpovede účastníkov dopravnej nehody, ktoré sú obsiahnuté i v znaleckom posudku č. 136/2016, v rámci ktorých okrem iného poškodení uviedli, že všetci v aute, okrem žalovaného v rade 1/, boli pripútaní, pričom i sám O. W. sa mal vyjadriť, že bol pripútaný pásom cez bruchu. Škodlivé následky na zdraví vznikli predovšetkým v dôsledku protiprávneho konania žalovaného v rade 1/, ktorý neprispôsobil jazdu povahe vozovky ani svojim schopnostiam. Hoci poškodený W. do motorového vozidla sadol s vedomím o tom, že vodič nemá vodičské oprávnenie, táto samotná skutočnosť nebola dostatočnou príčinou vzniku poškodenia jeho zdravia. Pretože pokiaľ by nebolo došlo k protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného v rade 1/, nebolo by došlo ani k poškodeniu zdravia spolujazdca. Poškodený O. W. bol pripútaný bezpečnostným pásom prináležiacim miestu vo vozidle, na ktorom sedel a jeho spoluzavinenie spočíva výlučne v tom, že vedel, že vodič vozidla nie je držiteľom vodičského oprávnenia. V rámci záverečného prednesu, okrem zhrnutia svojich prednesov učinených v spore, poukázal tiež na to, že rozhodovacia prax súdov dospela k záveru, že ak by šlo o nepripútaného spolucestujúceho, miera spoluzavinenia bola ustaľovaná maximálne do výške 50 %, nie viac, než miera zodpovednosti šoféra, ktorý vozidlo viedol.
2. Súd žalobe pôvodne vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. konania 8C/98/2018-59 zo dňa 20.3.2019, ktorý však z dôvodu vecne podaného odporu žalovaných, podaného na súde dňa 10.4.2019, uznesením č. konania 8C/98/2018-75 zo dňa 23.5.2019, právoplatne dňom 2.7.2019, zrušil.
3. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v odpore na čl. 63 spisu potvrdili vznik dopravnej nehody dňa 10.2.2016, i jej následky, a to ľahké zranenie v čase nehody maloletých - žalovaného v rade 1/, U. G. U. Q. T. a ťažké zranenie maloletého O. W.. Vyjadrili však nesúhlas s výškou uplatneného nároku. Vo vzťahu k nároku za poškodeného U. G. dôvodili, že VšZP, a.s. si u žalovaných uplatnila sumu 553,52 €. Žalobca, ako to
vyplýva z likvidačného protokolu, ustálil 50 % spoluúčasť a VšZP a. s. vyplatil sumu 275,26 €. Druhú polovicu nákladov liečby vo výške 275,26 € uhradili žalovaní. Podieľali sa teda na nákladoch v rozsahu 50 %. Spoluúčasť vo výške 50 % vo vzťahu k poškodenému U. G. považovali za primeranú. V nadväznosti na ustálenú spoluúčasť poškodeného v rozsahu 50 % si podľa názoru žalovaných má žalobca uplatniť druhú polovicu nákladov od U. G.. Spoločnosť I., W..Y..R.. si ohľadne bolestného maloletého U. G. uplatnila sumu 354,- €. Žalobca v nadväznosti na 50 % spoluúčasť vyplatil sumu 177,- €. Zákonný zástupca - otec poškodeného U. G. uzavrel so žalovanou 2/ ako zákonnou zástupkyňou žalovaného 1/ dohodu o náhrade škody zo dňa 3.6.2016, podľa ktorej si neuplatňujú žiadnu škodu v súvislosti s dopravnou nehodou. Preto žalovaní sú toho názoru, že vzhľadom na túto dohodu nevznikol U. G. nárok na preplatenie bolestného. Vo vzťahu k poškodenej Q. T. poukázali na to, že VšZP, a.s. si uplatnila titulom náhrady liečby sumu 539,66 €, pričom žalobca uhradil sumu 269,83 € a druhú polovicu vo výške 269,83 € uhradili žalovaní. Podieľali sa teda na uvedených nákladoch rovnako v rozsahu 50 %. Zvyšných 50 % má preto žalobca uplatňovať u Q. T.. Spoluúčasť v tomto rozsahu žalovaní považujú rovnako za primeranú. Poukázali tiež na to, že zákonná zástupkyňa v tom čase maloletej Q. T. X. T. uzatvorila so žalovanou 2/ dohodu o náhrade škody zo dňa 15.6.2016, podľa ktorej si neuplatňujú žiadnu škodu v súvislosti s dopravnou nehodou. Vo vzťahu k poškodenému O. W., ktorý si uplatnil titulom bolestného sumu 10.508,- €, žalobca revidoval túto sumu na 8.742,- € a podľa likvidačného protokolu vyplatil 4.371,- €. Spoluvinu určil rovnako vo výške 50 %. Žalovaní namietli rozsah spoluviny poškodeného O. W.. Zdôraznili, že ten prispel k svojmu ťažkému zraneniu najmä tým, že nesedel na mieste spolujazdca, ale v strede zadného sedadla, ktoré nie je miestom na sedenie v motorovom vozidle a súčasne nebol pripútaný bezpečnostným pásom, v dôsledku čoho bol vymrštený z motorového vozidla a utrpel ťažkú ujmu na zdraví. Pokiaľ by sedel na mieste spolujazdca a bol pripútaný bezpečnostným pásom, jeho zranenia by boli porovnateľné s ľahkými zraneniami ostatných cestujúcich. Preto vyjadrili nesúhlas s pomerom spoluviny 50 %, keďže taký bol určený pri ostatných spolucestujúcich. Podľa ich názoru by mala spoluvina poškodeného O. W. predstavovať 75 %. Poukázali tiež na to, že zákonná zástupkyňa O. W. P. I. uzavrela so žalovanou 2/ dohodu o náhrade škody zo dňa 16.10.2016, podľa ktorej si neuplatňuje žiadnu škodu v súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou. V podaní zo dňa 10.10.2019, podanom na súde dňa 18.10.2019 na čl. 81, oznámili, že žalovaný 1/ dňa 10.9.2019 nadobudol plnoletosť a teda aj procesnú spôsobilosť. Na pojednávaní dňa 19.2.2020 žalovaná v rade 2/ namietla svoju pasívnu vecnú legitimáciu, zároveň tvrdiac, že náležitý dohľad nad žalovaným v rade 1/ nezanedbala. Prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že poškodení Q. T. U. U. G. boli pripútaní, v dôsledku čoho sa im v podstate nič nestalo, zatiaľ čo poškodený O. W. bol pri náraze vymrštený z vozidla. Tým, že nebol pripútaný, vyššou mierou než ostatní poškodení prispel k vzniku svojich zranení. V rámci svojho výsluchu na uvedenom pojednávaní uviedla, že v čase dopravnej nehody bola v práci, syn (žalovaný 1/) jej volal, či môže ísť von, nakoľko tak robil vždy, keďže sa presťahovali z mesta na dedinu. Následne jej zavolal, že havarovali. Syn mal v čase nehody 5 mesiacov 14 rokov, navštevoval 8. ročník základnej školy. Celý detský život bol naučený rodičom sa hlásiť. Vždy vedeli, kam ide, kde je. Po škole šiel domov. 14-ročného chlapca však už nemožno vodiť za ruku. Aspoň takýmto spôsobom ho mali pod dohľadom. V čase nehody s ním nemali žiadne výchovné problémy. Pred nehodou neriešili žiadne zásadné problémy, preto uvedená udalosť bola pre nich šokom. Je pravdou, že v deň nehody oznámil žalovanej v rade 1/, že ide do Č. s kamarátmi. Tam chodieval však aj predtým, nakoľko tam mal kamarátov. Sám žalovaný v rade 1/ sa vyjadril, že rodičia nikdy nič nezanedbali, bola to jeho chyba. Žalovaná v rade 2/ tiež uviedla, že v súčasnosti zarobí v čistom zhruba 1.000 - 1.200,- €, po úhrade všetkých nevyhnutných výdavkov im spoločne i z príjmu manžela zostáva 600 - 700,- €, preto výšku splátky v prípade, že by súd žalobe čo i len sčasti vyhovel, požadovala určiť v rozsahu 100 - 150,- €. Žalovaný v rade 1/ študuje ešte na strednej škole. V písomnom vyjadrení zo dňa 27.2.2020, doručenom súdu dňa 28.2.2020, v súdom uloženej koncentračnej lehote na čl. 115, žalovaná v rade 2/ vzniesla dôkazné návrhy na oboznámenie sa so spisovým materiálom ODI Čadca ORP-68/1-VYS-CA-2016 a ORP-199/1-VYS-ZA-2016 týkajúcim sa uvedenej dopravnej nehody, a to najmä zápisnicou z výsluchov poškodených a znaleckým posudkom Q.. X. I. č. 136/2016, tvrdiac, že osoby, ktoré boli pripútané bezpečnostným pásom a sedeli na riadnom sedadle, neutrpeli takmer žiadne zranenia (K. G., U. G. U. Q. T.). K., O. W., ktorý sedel vzadu medzi sedadlami a nebol pripútaný bezpečnostným pásom, resp. ako uvádzajú U. G. U. Q. T. bol pripútaný iba pásom cez bruchu, utrpel ťažkú ujmu na zdraví. O. W. sedel vzadu v strede, teda nie na riadnom sedadle, napriek tomu, že jedno sedadlo vzadu bolo voľné a bol pripútaný dvojbodovým pásom len cez brucho napriek tomu, že mal k dispozícii voľné sedadlo s trojbodovým pásom. O. W. teda utrpel zranenia nie ako následok dopravnej nehody, ale ako následok toho, že nesedel na riadnom sedadle a bol pripútaný iba cez brucho. Preto žalovaná v rade 2/ navrhla vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie na preukázanie, aké zranenia O. W. boli dôsledkom dopravnej nehody
a ktoré boli dôsledkom pripútania dvojbodovým pásom, resp. ktoré zranenia by nevznikli, ak by bol poškodený pripútaný pásom trojbodovým. V záverečnom prednese prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že bolo preukázané, že náležitý dohľad nezanedbala i vzhľadom k veku, rozumovej schopnosti, vyspelosti žalovaného v rade 1/ a celkovej situácii, ktorú nebolo možné predvídať, keď v deň dopravnej nehody odišla do práce a žalovaný v rade 1/ do školy, nakoľko plnil povinnú školskú dochádzku. Odkázala na reláciu dopravnej polície z 2.6.2017, v ktorej je uvedené, že poškodený O. W.Ý. nebol pripútaný bezpečnostným pásom, preto výpoveď ostatných poškodených považuje zrejme len za snahu znížiť ich zodpovednosť. Poukázala aj na procesné problémy v konaní, na to, že žalovaný v rade 1/ bol v čase podania žaloby maloletým, teda nemal procesnú spôsobilosť a žalovaná v rade 2/ nemohla byť jeho zástupkyňou pre kolíziu. Následne dňa 16.4.2020, po uplynutí koncentračnej lehoty, doručila ďalšie vyjadrenie, a to bez akejkoľvek výzvy súdu, ku ktorému pripojila aj reláciu dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody zo dňa 2.6.2017 dôvodiac, že poškodený O. W. nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Žalovaný v rade 1/ sa stotožnil s doterajšími vyjadreniami žalovanej v rade 2/, ktorá v priebehu sporu splnomocnila na svoje zastupovanie advokáta.
4. Na prejednanie uvedeného sporu súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v prítomnosti oboch strán. Na pojednávaní doplnil skutkový stav v súlade s § 150 ods. 2 CSP, vypočul žalovanú 2/ (nakoľko dôkaz výsluchom žalovaného 1/ vznesený nebol) a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a pripojených vyšetrovacích spisov, vrátane spisu mediačného. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil z neho nasledovné právne závery:
5. Dňa 11.6.2015 došlo k uzavretiu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a X. G. z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda Felicia Combi s evidenčným číslom D.-XXX-D., patriaceho X. G.. Z relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody na čl. 6 vyplýva, že dňa 15.2.2016 došlo k dopravnej nehode, a to tak, že K. G. - žalovaný v rade 1/, ktorý nie je držiteľom vodičského oprávnenia, riadil osobné motorové vozidlo Škoda Felicia Combi, evidenčné číslo D.-XXX-D.. Pri predchádzaní ľavotočivej zákruty neprispôsobil na zasneženej vozovke s kašovitou vrstvou snehu rýchlosť jazdy povahe a stavu vozovky, ako i svojim schopnostiam, zišiel mimo cestu, kde čelne narazil do stromu, následkom čoho bolo vozidlo od stromu odhodené a zadná časť vozidla skončila v koryte miestneho potoka. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu vodiča a spolujazdcov U. G. U. Q. T. a k ťažkému zraneniu spolujazdca O. W.. Vychádzajúc z uvedenej listiny spolujazdec U. G. utrpel ľahkú ujmu na zdraví, bol nepripútaný bezpečnostnými pásmi. Spolujazdkyňa Q. T. utrpela ľahkú ujmu na zdraví, bola pripútaná bezpečnostnými pásmi. Poškodený O. W. utrpel ťažkú ujmu na zdraví, bol nepripútaný bezpečnostnými pásmi. Z rovnakej listiny nachádzajúcej sa na čl. 149 a nasl. spisu (doučenej žalovanou 2/ po uplynutí koncentračnej lehoty) pri U. G. vyplýva, že bol pripútaný bezpečnostnými pásmi. Z likvidačných správ predložených žalobcom vyplýva, že bolestné u O. W. bolo ohodnotené na 495 bodov. Uvedené potvrdzuje aj posudok Q.. W. Q. na čl. 21 spisu, pričom hodnota bodu predstavuje 17,66 €. Odpočet za spoluzavinenie nehody podľa § 441 Občianskeho zákonníka, v danom prípade 50 %, predstavuje 4.371,- €, pričom záloha bola vyplatená vo výške 1.500,- €. Uvedené vyplýva i z informácie o poskytnutí zálohy k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.9.2017 na čl. 18 spisu. Z oznámenia o likvidácii poistnej udalosti na čl. 22 vyplývajú pri náhrade za bolestné rovnaké údaje. Zo záveru oznámenia vyplýva, že zavinenie spolujazdca bolo v tom, že hoci vedel, že vozidlo viedol mladistvý K. G., žiak základnej školy, bez vodičského oprávnenia, musel predpokladať, že za takejto situácie nezvládne riadenie a môže dôjsť k ťažkým následkom na zdraví tak ako na strane vozidla, aj spolujazdca. U poškodeného U. G. bolo bolestné ohodnotené na 20 bodov, pri hodnote bodu 17,66 €, poistné plnenie malo predstavovať 353,20 €. Z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti na čl. 26 spisu vyplýva pri náhrade za bolesť predstavujúcej 20 bodov x 17,66 €, spolu vo výške 354, -€ a spoluvine v rozsahu 50 % poistné plnenie vo výške 177,- €. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. vyzvala žalobcu, ako i žalovanú v rade 2/, v tom čase zákonnú zástupkyňu maloletého žalovaného v rade 1/, k úhrade nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť: spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky 149,05 €, ústavná lôžková starostlivosť 390,- €, lekárska služba prvej pomoci 11,47 €, spolu 550,52 €, náklady konania 3,- €, náhrada nákladov spolu 553,52 €. Ide o výzvu na úhradu vynaložených nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému U. G.. Uvedené náklady VšZP, a.s. vyčíslila tabuľkovo, viď čl. 30 = 36. Z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti na čl. 31 spisu vyplýva vo vzťahu k poškodenému U. G. rekapitulácia výpočtu poistného plnenia pri spoluvine 50 % vo výške 275,26 € (550,52 € : 2). Z likvidačnej správy týkajúcej sa poškodenej Q. T. na čl. 37 vyplýva výška náhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť 539,66 €, pri odpočte za spoluzavinenie nehody v rozsahu 50 % 269,83 €. VšZP, a.s. vyzvala žalobcu
a žalovanú v rade 2/ ako zákonného zástupcu maloletého žalovaného v rade 1/ k náhrade nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť Q. T. s tým, že túto špecifikovala nasledovne: spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky 133,45 €, ústavná lôžková starostlivosť 390,- €, lekárska služba prvej pomoci 16,21 €, spolu 539,66 €. Z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti poškodenej Q. T. čl. 43 vyplýva poistné plnenie pri započítaní spoluviny 269,83 € (539,66 : 2). Žalobca vyzval žalovanú v rade 2/ ako zákonnú zástupkyňu žalovaného v rade 1/ na náhradu vyplatenie poistného plnenia vo výške 4.371,- € v prospech O. W. titulom bolestného najneskôr do 30.10.2017. Uvedenú výzvu prevzal za žalovanú v rade 2/ jej manžel 9.10.2017. Následne bola žalobcom vyzvaná i na náhradu vyplateného poistného plnenia poškodenému U. G. vo výške 452,26 € (275,26 € v prospech VšZP, a.s. a 177,- €), a to do 20.10.2017. Uvedenú výzvu prevzal opäť manžel žalovanej v rade 2/ dňa 28.9.2017. Následne bola vyzvaná žalovaná v rade 2/ aj k náhrade vyplateného poistného plnenia Q. T., a to vo výške 269,83 €, ktoré boli vyplatené žalobcom v prospech VšZP, a.s., a to do 30.10.2017. Uvedenú výzvu prevzal manžel žalovanej v rade 2/ 9.10.2017. Z výpisu pohybov na účte žalovanej v rade 2/ čl. 68 vyplýva úhrada sumy 275,26 € a 269,83 € dňa 27.12.2017. Z dohody o náhrade škody, uzavretej medzi žalovanou v rade 2/ a zákonným zástupcom U. G. dňa 3.6.2016 na čl. 69 spisu, predmetom ktorej bolo mimosúdne vyrovnanie škody, vyplýva, že zákonní zástupcovia žalovaného v rade 1/ vyplatia zákonnému zástupcovi poškodeného U. G. z titulu škody na motorovom vozidle 1.000,- € do 30 dní od podpísania dohody. Vzhľadom k tomu, že maloletý U. G. neutrpel zranenie, ktoré by si vyžadovalo odškodnenie, jeho zákonný zástupca si žiadnu náhradu bolestného ani inej škody neuplatňuje. Týmto sú vysporiadané všetky vzájomné nároky na náhradu škody spôsobené dopravnou nehodou zo dňa 10.2.2016. Z dohody o náhrade škody, ktorú uzavrela žalovaná v rade 2/ ako zákonná zástupkyňa žalovaného v rade 1/ so zákonnou zástupkyňou poškodenej Q. T. 15.6.2016, predmetom ktorej bola dohoda na mimosúdnom vyrovnaní škody, vyplýva, že nakoľko pri dopravnej nehode maloletá Q. T. neutrpela zranenie, ktoré by si vyžadovalo odškodnenie, jej zákonná zástupkyňa si za ňu neuplatňuje žiaden nárok na náhradu bolestného ani inej škody, čím si vysporiadané všetky ich vzájomné nároky na náhradu škody spôsobenej dopravnej nehodou zo dňa 10.2.2016. Napokon z dohody o náhrade škody, uzavretej medzi žalovanou v rade 2/ ako zákonnou zástupkyňou žalovaného v rade 1/ so zákonnou zástupkyňou poškodeného O. W. zo dňa 16.10.2016, predmetom ktorej bolo rovnako mimosúdne vyrovnanie škody, vyplýva, že zákonná zástupkyňa poškodeného O. W. si neuplatnila žiaden nárok na náhradu bolestného ani inej škody, čím sú vysporiadané všetky ich vzájomné nároky na náhradu škody spôsobenej dopravnou nehodou zo dňa 10.2.2016. Z výpisov z účtu z VÚB banky čl. 93 - 97 vyplýva, že žalobca plnil titulom poistného plnenia dňa 8.9.2017 sumu 1.500,- €, dňa 14.9.2017 sumu 269,83 €, dňa 18.9.2017 sumu 275,26 €, dňa 18.9.2017 sumu 177,- €, dňa 19.9.2017 sumu 2.871,- €. Z oznámenia žalovanej v rade 2/ adresovaného žalobcovi na čl. 120 vyplýva, že v nadväznosti na výzvy VšZP, a.s., ktoré boli žalovanej v rade 2/ doručené a ktorými si VšZP, a.s. uplatnila úhradu vynaložených nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú U. G. U. Q. T., požiadala žalovaná v rade 2/ žalobcu o informáciu, či žalobca z povinného zmluvného poistenia bude poistnú udalosť hradiť, resp. ako bude postupovať vo vzťahu k výzve VšZP, a.s. Žalovaná v rade 2/ oznámením na čl. 120 rub spisu, adresovaným VšZP, a.s., žiadala o informáciu, či výzvy k úhradám boli adresované len žalovanej v rade 2/ alebo aj žalobcovi. Pokiaľ žalovanej v rade 2/, žiadala o informáciu, či VšZP, a.s. uplatnila plnenie voči Generali poisťovni, a.s. z povinného zmluvného poistenia. Následne žalovaná v rade 2/ podaním zo dňa 30.12.2017 čl. 126 rub spisu odpovedala žalobcovi na jeho výzvy. V odpovedi vyjadrila nesúhlas, poukazujúc aj na dohody o náhrade škody uzavreté so zákonným zástupcami poškodených. Poukázala aj na nesprávnosť postupu žalobcu pri vyčíslení miery spoluzavinenia u O. W., ktorý pokiaľ by sedel na mieste pre cestujúceho a bol by pripútaný bezpečnostným pásom, je možné predpokladať, že by mu vznikli rovnaké zranenia ako U. G. U. Q. T., teda zranenia mierneho charakteru. Vo vyjadreniach zo dňa 17.10.2017 na čl. 122 a 124 rub spisu vyjadrila súhlas so žalobcom určeným rozsahom spoluviny pri poškodených U. G. U. Q. T.. Z potvrdenia o realizovaní transakcie na čl. 128 a 128 rub spisu, predloženého žalovanou v rade 2/, vyplýva, že z účtu majiteľa Y. G. bola dňa 27.12.2017 realizovaná úhrada sumy 269,83 €. V rovnaký deň i sumy 275,26 €.
6. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ Žilina ČVS-ORP-199-1-VYS-ZA-2016, zo záznamu dopravnej nehody zo dňa 10.2.2016, vyplývajú rovnaké skutočnosti, ako z relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody zo dňa 2.6.2017 na čl. 6 spisu, a to vo vzťahu k opisu dopravnej nehody. Z uvedeného záznamu vyplývajú aj ďalšie skutočnosti: nesprávny spôsob jazdy, po nesprávnej strane, po okraji vozovky, porušenie povinností účastníka cestnej premávky, nedbanie na dopravné značky a dopravné zariadenia, výsledok testu na alkohol u vodiča negatívny. Zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody čl. 20 vyšetrovacieho spisu vyplýva i u všetkých spolujazdcov výsledok testu na
alkohol ako negatívny. Zo záznamu dopravnej nehody zo dňa 10.2.2016 na čl. 17 spisu vyplývajú aj ďalšie údaje pri vodičovi - neprispôsobenie sa poveternostným podmienkam v cestnej premávke, nevenovanie sa plne vedeniu vozidla, nesledovanie situácie v cestnej premávke, nedovolená rýchlosť jazdy, neprispôsobenie rýchlosti jazdy svojim schopnostiam a pod. Vlastníkom vozidla zn. Škoda Felicia Combi, rok výroby 2000, D.-XXX-D. povinne zmluvne poisteného v Generalli poisťovňa, a.s. je X. G.. Zo zápisnice o výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov - svedka poškodeného U. G. zo dňa 25.5.2016, strany 4 na čl. 65 vyšetrovacieho spisu okrem iného vyplýva, že všetci v aute, okrem žalovaného v rade 1/, sa pripútali počas toho, ako vodič začal unikať polícii. Ten sa nepripútal, lebo bol v strese a nemal čas. Všetci mu viackrát hovorili a kričali naňho, aby zastavil, ale on nereagoval, stále jazdil rýchlo, aby unikol polícii. Svedok tiež uviedol: „Pozrel som dozadu a O. bol odpadnutý, Q. ho preberala. Q. W. K. vytiahli O. z auta. Ja som im ho pomáhal dostať až na cestu“. Zo zápisnice o výsluchu Q. T. zo dňa 16.6.2016 na čl. 71 okrem iného tiež vyplýva, že svedkyňa mala spolu so žalovaným v rade 1/ vyťahovať O. W. z auta. Tiež uviedla, že okrem žalovaného 1/ sa všetci pripútali pri Kauflande, keď za nimi zastali policajti. Z výsluchu O. W. zo dňa 14.6.2016 čl. 73 spisu okrem iného vyplýva, že z dôvodu, že pri nehode utrpel úraz hlavy, si na všetko z toho dňa presne nepamätá. Nevedel opísať samotný priebeh nehody. Najbližšie si spomína na to, ako ho žalovaný v rade 1/ vyťahoval z auta. Tiež uviedol, že sedel vzadu v strede, vedľa neho vpravo sedela Q. T.. Počas jazdy, ako začal žalovaný 1/ utekať pred políciou, sa pripútali, teda aj on sa pripútal pásom, ale iba cez brucho. Zo znaleckého posudku č. 136/2016, vypracovaného znalcom Q.. X. I., a to z jeho záverov, okrem iného vyplýva, že poškodený U. G. utrpel ľahké poranenia. Vzhľadom na ich charakter sa nedá jeho bolesť odškodniť. K uvedenému záveru dospel znalec aj pri Q. T.. Zranenia O. W., ktorý utrpel ťažkú ujmu na zdraví, ohodnotil 440 bodmi, avšak pri niektorých poraneniach ich navýšil, v súlade s § 9 zákona č. 437/2004, celkový počet bodov vyčíslil na 557,50. Z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca 1M 82/2016 vyplýva, že medzi obvineným - žalovaným v rade 1/, zastúpeným jeho zákonnou zástupkyňou (žalovanou 2/) a poškodenými, v zastúpení ich zákonným zástupcami, došlo k dohode o zmieri. Z dohody o zmieri, uzavretej so zákonnou zástupkyňou poškodeného O. W. na čl. 32, vyplýva, že poškodená strana si bude nárok na náhradu škody, a to bolestného, uplatňovať cestou poisťovne Generali a. s. z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla. Z dohody o zmieri, uzavretej s X. G.Č. ako vlastníkom vozidla, vyplýva, že mu bola škoda v súvislosti s poškodením jeho vozidla rodičmi obvineného (žalovaného 1/) už vo výške 1.000,- € uhradená. Uznesením Okresnej prokuratúry Čadca zo dňa 9.3.2017 bolo trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví vo veci obvineného K. G. (žalovaného 1/) podmienečne zastavené. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že vzhľadom na doterajší život obvineného, ktorý je žiakom základnej školy, v ktorého rodinnom prostredí nie sú s ním žiadne výchovné problémy, rodičov rešpektuje a v mieste trvalého bydliska nie sú o ňom známe žiadne negatívne údaje, nemá ani žiaden záznam v registri trestov GP SR, možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.
7. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 422 ods. 1, 2 OZ maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. (2) Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.
Podľa § 5 ods. 1, 2 písm. a/, 3, 4 a 5 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákona o PZP) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. (3) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. (4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou
tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu.
Podľa § 12 ods. 2 písm. c/ zákona o PZP poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať.
8. V danom prípade žalobca učinil predmetom sporu regresný nárok, tzv. postihové právo, v nadväznosti na ustanovenie § 12 ods. 2 písm. c) zákona o PZP. V priebehu celého sporu nebolo sporné a bolo zároveň listinnými dôkazmi a pripojenými spismi preukázané, že žalovaný v rade 1/ ako vodič bez vodičského oprávnenia viedol motorové vozidlo, zavinil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej vznikla ujma na zdraví u spolucestujúcich poškodených. Nesporné bolo aj to, že žalobca ako poisťovateľ vozidla z dôvodu škody spôsobenej jeho prevádzkou na zdraví poškodených spolujazdcov poskytol poistné plnenie: poškodenému O. W. titulom bolestného a VšZP a. s. titulom náhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeným U. G. U. Q. T., pričom plnil v rozsahu 50 %, vzhľadom k spoluvine poškodených, ktorú ustálil v rozsahu 50 %, v nadväznosti na vedomosť poškodených o maloletosti vodiča a jeho jazde bez vodičského oprávnenia. Nesporné bolo i to, že žalovaní (resp. žalovaná 2/ ako zákonný zástupca za žalovaného 1/) plnili VšZP a. s. druhých 50 %.
9. Súd sa v danom prípade považoval za potrebné vysporiadať najskôr s pasívnou vecnou legitimáciou v spore, nakoľko tú žalovaná 2/ namietala. Z dikcie ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Zb. z. vyplýva, že poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia za podmienok uvedených pod písmenami a) - h) nielen proti osobe, ktorá uzavrela s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti, ale aj proti iným subjektom, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník. Zákon výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené. Úmyslom zákonodarcu však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie týka, čo najširšie. Tomu zodpovedá aj samotné znenie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., obsahom ktorého nie je taxatívny výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie. Okruh týchto subjektov je tu určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe objektívne zodpovednosti podľa § 427 a nasledujúce Občianskeho zákonníka alebo zodpovednosti založenej na zavinení v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka zákon neupravuje. To znamená, že poisteným podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka, ktorou môže byť napríklad aj vodič vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená dopravná nehoda ako poistná udalosť.
10. Poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia, okrem poistníka, proti každému, kto za ňu zodpovedá a za koho plnila. Poisťovňa má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, teda aj proti vodičovi motorového vozidla (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.8.2010 sp. zn. 4Cdo 54/2009). Nie je rozhodujúce, kto vozidlo viedol a svojim zavinením spôsobil škodu. Nejde tu totiž o spôsobenie škody určitou osobou. Určujúcim je, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa vzťahuje poistná zmluva. Z hľadiska poistnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je vždy určujúce motorové vozidlo, prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená (R 30/2014). Ustanovenie § 12 ods. 2 zákona o PZP treba interpretovať tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia nielen proti poistníkovi, ale aj proti vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia (R 32/2014).
11. V danom prípade nejde o nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ale o nárok žalobcu ako na regresnú náhradu podľa zákona č. 381/2001 Z.z., tzv. regresný nárok, teda nárok poisťovateľa na náhradu voči tomu, za koho uhradil poistné plnenie titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú podľa § 12 ods. 2 písm. c/ zákona o PZP zodpovedá osoba, ktorá spôsobila škodu, ak viedla motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia. V nadväznosti na vyššie uvedené potom vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ ako vodičovi vozidla, ktorý nebol v čase nehody jeho vlastníkom, prijal záver o jeho pasívnej vecnej legitimácii. Napokon, touto otázkou sa zaoberali opakovane už súdy všetkých inštancií, vrátane súdu najvyššieho, podľa ktorých za poisteného možno považovať aj vodiča vozidla, ktorý nebol vlastníkom vozidla, prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená.
12. Vo vzťahu k žalovanej 2/ súd poukazuje na to, že ak súd dospeje k záveru, že maloletý zodpovedá za škodu, je za škodu okrem neho zodpovedný aj ten, ktorý je povinný nad ním vykonávať dohľad, v danom prípade zákonný zástupca - rodič. Vznik zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu bol v danom prípade nesporný, listinnými dôkazmi a pripojenými spismi (najmä rozhodnutiami vydanými v trestnom konaní) preukázaný. Sporným nebolo ani samotné zavinenie žalovaného 1/, voči ktorému bolo trestné konanie podmienečne zastavené s určením skúšobnej doby, v ktorej sa osvedčil. Preto bolo potom namieste aplikovať ustanovenie § 422 OZ. V nadväznosti na námietku žalovanej 2/, vznesenú až v záverečnom prednese, súd poukazuje na analogickú aplikáciu ustanovenia § 511 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého možno ustáliť, že rodičia žalovaného 1/ zodpovedajú za dohľad solidárne. Zo samotného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak je právnym predpisom stanovené, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi plniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Je teda na žalobcovi ako veriteľovi, či svoj nárok uplatní voči obom rodičom alebo len voči jednému z nich. V danom prípade ho uplatnil len voči žalovanej 2/ ako matke žalovaného 1/. Zodpovednosť žalovanej v rade 2/ je teda zodpovednosťou osoby, ktorá v čase poistnej udalosti bola povinná vykonávať nad žalovaným v rade 1/ dohľad. Zákonné ustanovenie § 422 ods. 2 OZ tejto osobe však dáva možnosť liberácie, pokiaľ preukáže, že náležitý dohľad nezanedbala. Práve za týmto účelom vzniesla návrh na vykonanie dôkazu jej výsluchom. Žalovaná 2/ podľa názoru súdu v konaní preukázala, že náležitý dohľad nezanedbala. Súd zohľadňoval viaceré okolnosti, celkovú situáciu, čas skutku, vek žalovaného v rade 1/, pomery predchádzajúce škodovej udalosti, v týchto súvislostiach poukazuje tiež na závery rozhodnutia prokuratúry, podľa ktorých je podmienečné zastavenie trestného stíhania voči žalovanému 1/, žiakovi základnej školy, vzhľadom na jeho dovtedajší život, žiadne výchovné problémy v rodine, rešpekt voči rodičom, absenciu negatívnych údajov v mieste trvalého bydliska, či absenciu akéhokoľvek záznamu v registri trestov GP SR a pod. je postačujúcim. Súd ustálil, že neboli produkované tvrdenia či dôkazy, ktoré by preukázali opak.
13. Žalovaní namietali najmä výšku nároku, dôvodiac jednak dohodou žalovaných s poškodenými, vo vzťahu ku ktorej súd ustálil, že táto by mala relevanciu v spore medzi žalovanými a poškodenými, napríklad vo vzťahu k plneniu 50 % titulom spoluviny poškodených. Predmetom sporu je však nárok žalobcu, nie nárok poškodených. V tomto smere teda súd nemohol obranu žalovaných vyhodnotiť ako účinnú. Keďže však preukázali, že na základe výzvy VšZP a. s. plnili v rozsahu spoluviny žalovaného v rade 1/ - v rozsahu 50 %, potom bolo možné konštatovať, že žalobca plnil v rozsahu 50 % za poškodených. Súd v tomto smere ustálil, že žalovaní (resp. žalovaná 2/ v postavení zákonného zástupcu škodcu) sa správali v zmysle výzvy, ktorá im bola doručená, a teda splnili povinnosť, ku splneniu ktorej boli vyzvaní, čo možno hodnotiť aj ako ich zodpovedný prístup k veci a snahu nahradiť škodu, ktorá bola zavineným konaním žalovaného 1/ spôsobená. Nebolo by podľa názoru súdu spravodlivé, aby žalovaní plnili VšZP a. s. náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeným v celom rozsahu.
14. Súd sa zaoberal i námietkou žalovanej v rade 2/ ohľadom stanovenia rozsahu alebo pomeru spoluviny u poškodeného O. W.. V tomto smere sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých nemožno pričítať vyššiu mieru spoluviny poškodenému, než vodičovi, v príčinnej súvislosti ktorého protiprávnym konaním bola poškodenému spôsobená škoda. Nie je možné ustáliť mieru spoluzavinenia v neprospech spolujazdca a naopak, v prospech vodiča vykonávajúceho vedome jazdu bez príslušného oprávnenia, keď spolujazdec nemal možnosť nijako ovplyvniť štýl jazdy a spôsob vedenia vozidla vodičom. V danom prípade z výsluchu poškodených ako svedkov v trestnom konaní vyplynulo, že upozorňovali vodiča - žalovaného v rade 1/ na rýchlu jazdu, žiadali, aby spomalil. On napriek tomu policajnej hliadke unikal. Za podstatnú skutočnosť súd považoval to, že škodlivé následky na zdraví poškodených vznikli predovšetkým v dôsledku protiprávneho konania žalovaného v rade 1/, ktoré
považoval za bez pochýb ustálené, nesporné. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia viacerých súdov, zväčša súdov druhej inštancie, napríklad rozhodnutie Krajského súdu Trenčín 6Co 53/2017 zo dňa 26.3.2018 alebo Krajského súdu Trenčín 19Co 191/2018 zo dňa 30.4.2018, či iné, z ktorých vyplynula spoluúčasť nepripútaného spolujazdca v rozsahu 20 %, maximálne však 50 %, vo vzťahu k čomu súd udáva nielen to, že rozhodovacia prax súdov v tomto smere je mu známa, ale poukazuje i na potrebu zachovania princípu právnej istoty, bolo možné ustáliť v danom prípade, či už za stavu spornosti alebo nespornosti uvedenej skutočnosti (pripútania O. W. bezpečnostným pásom alebo jeho nepripútania) spoluvinu najviac v rozsahu 50 %. Aj napriek tomu súd považuje za potrebné poukázať na to, že nebolo možné bez pochýb prisvedčiť tvrdeniu žalovanej 2/, že poškodený O. W. nebol pripútaný. Dokonca, sama žalovaná 2/ v priebehu sporu produkovala (či už ústne alebo písomne) tvrdenia, v zmysle ktorých pripúšťala, v nadväznosti na vyjadrenia poškodených svedkov v trestnom konaní, že poškodený O. W. bol pripútaný, hoci len dvojbodovým pásom cez brucho. Pochybnosti o tejto skutočnosti možno mať napríklad aj vzhľadom k tomu, že bez ohľadu na to, že pripútanie poškodeného U. G. nebolo medzi stranami sporné, prinajmenšom zvláštne sa súdu javia dve listiny - relácia z dopravnej nehody na čl. 6 a 149rub spisu, z ktorých pri tomto poškodenom vyplývajú opačné skutočnosti. V týchto súvislostiach potom možno pochybovať aj o hodnovernosti zápisov u poškodeného O. W., ktorý síce podľa relácie polície pripútaný nebol, ale poškodení, priami svedkovia nehody, v trestnom konaní zhodne vypovedali o priebehu nehody, i o tom, že poškodený O. W. pripútaný bol, hoci len pásom cez brucho. Zhodne vypovedali i o tom, že ho po nehode vyťahovali z auta. Súdu potom nebolo zrejmé, na základe čoho žalovaná 2/ opakovane tvrdila, že poškodený O. W. bol vymrštený z vozidla. Dôkaz, z ktorého táto skutočnosť vyplýva, neoznačila. Nepripútanie poškodeného O. W. napokon nemožno vyvodiť ani zo znaleckého posudku vypracovaného pre účely trestného konania, z ktorého mechanizmus zranení nevyplýva. Vzhľadom k takýmto rozporom, pochybnostiam, potom bolo možné hodnotiť zhodné výpovede poškodených svedkov, ktorí boli priamymi účastníkmi nehody, za vierohodné. Súd nemal dôvod o nich pochybovať. Dokonca to nemožno vyhodnotiť ani zo znaleckého posudku vypracovaného pre účely trestného konania, z ktorého mechanizmus zranení nevyplýva. Úlohou znalca bolo popísať zranenia, posúdiť ich závažnosť a obodovať bolesť, pričom tak mal urobiť po oboznámení sa so spisovým materiálom (vyšetrovacím spisom). Zo samotného posudku vyplýva, že znalec vychádzal z výpovedí poškodených svedkov. V nadväznosti na vyššie uvedené podľa názoru súdu bolo možné ustáliť, že poškodený Q. W. bol na mieste, na ktorom sedel, pripútaný bezpečnostným pásom určeným pre dané miesto. Na okraj súd poukazuje i na to, že žalovaná 2/ tvrdila v priebehu sporu i to, že osoby, ktoré boli pripútané bezpečnostným pásom a sedeli na riadnom sedadle, neutrpeli takmer žiadne zranenia. Za tieto osoby označila nielen poškodeného U. G. U. Q. T., ale i samotného vodiča - žalovaného 1/, vo vzťahu ku ktorému všetci poškodení, priami svedkovia nehody, už v trestnom konaní, v krátkom čase po škodovej udalosti, zhodne uviedli, že vodič ako jediný pripútaný nebol, nakoľko to ani pre priebeh skutku, situáciu, nestihol. Súd tiež považuje za potrebné poukázať na to, že aj keby súd ustálil, že poškodený O. W. pripútaný nebol, bolo možné stotožniť sa s tvrdeniami žalobcu o tom, že jeho zranenia nemohli byť jedinou a bezprostrednou príčinou vzniku jeho zranení. K tým by nebolo došlo, pokiaľ by nebola spôsobená dopravná nehoda a tá bola spôsobená bez pochýb protiprávnym konaním žalovaného v rade 1/. V nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti potom súd žalovanou 2/ navrhnuté znalecké dokazovanie nevykonal, považujúc ho zároveň za nehospodárne a neúčelné.
15. V danom prípade sa súd zaoberal aj tvrdeniami produkovanými v záverečnom prednese zo strany právneho zástupcu žalovanej v rade 2/, ktoré vyhodnotil za tvrdenia nové, produkované po uplynutí koncentračnej lehoty, preto nepovažoval za potrebné a dôvodné nechať priestor strane žalobcu vyjadriť sa k nim. Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalovaný / bol v čase podania žaloby maloletým, súd poukazuje na ustanovenie § 217 ods. 1 prvá veta CSP, v zmysle ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa názoru súdu táto námietka by mala relevanciu a bola by účinnou v čase maloletosti žalovaného v rade 1/. V danom prípade v priebehu konania žalovaný 1/ nadobudol plnoletosť, bol riadne predvolaný na pojednávanie, súdom vypočutý, svoje procesné práva mal možnosť plne realizovať. Žalovaný 1/ túto skutočnosť sám nenamietol.
16. Vzhľadom k vyššie uvedenému odôvodneniu súd žalobu voči žalovanej v rade 2/ zamietol, voči žalovanému v rade 1/ jej vyhovel v časti, čo sa premietlo i do rozhodnutia o náhrade trov konania, o ktorej súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CPS, keď rozhodoval najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. Keďže voči žalovanej 2/ žalobu zamietol, žalovanej 2/ vzniklo voči žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré jej v tomto spore vznikli, v rozsahu 100 %. U žalovaného 1/ súd prihliadol na pomer úspechu/neúspechu. Žalobca sa domáhal žalobou zaplatenia
sumy 5 093,09 € (100%), voči žalovanému 1/ mu súd priznal len sumu 4 548 € (89,30%), v tomto rozsahu bol žalobca úspešný. Úspech žalovaného 1/ predstavoval 10,70 % (100 - 89,30). Čistý úspech žalobcu voči žalovanému 1/ tak predstavuje 78,60 % (89,30 - 10,7).
17. Záverom súd považuje za potrebné vysporiadať sa aj s tým, že žalovanému 1/ umožnil žalobcovi priznanú žalovanú sumu splatiť v pravidelných mesačných splátkach, v súlade s § 232 ods. 3 a 4 CSP, a to z dôvodu, že ku dňu rozhodovania je osobou pripravujúcou sa na budúce povolanie, vo vzťahu ku ktorej ku dňu rozhodovania existuje zákonná vyživovacia povinnosť rodičov (teda aj žalovanej 2/), pričom je zároveň predpoklad, že reálne to budú práve oni, ktorí budú vykonateľné rozhodnutie plniť, preto prihliadal pi určovaní výšky na vyjadrenie žalovanej 2/ o aktuálnych pomeroch v rodine. Napokon, sám zástupca žalobcu sa na pojednávaní vyjadril, že so splátkami problém nevidí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.