Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-225-2019.pdf
PDF · 142.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/225/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: Antares Slovakia s.r.o., so sídlom Hurbanova 42, 911 01 Trenčín, IČO: 36 334 944, práv. zast. Advokátska kancelária Mgr. Karol Vlasák, s.r.o., Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 19.534,60 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/139/2008-270 zo dňa 10.9.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/139/2008-270 zo dňa 10.9.2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 19.534,60 EUR (pôvodne 588.499,50 Sk) s ročným úrokom z omeškania vo výške 14% zo súm a v lehotách uvedených v tomto rozsudku, a to všetko do troch dní od jeho právoplatnosti. Žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 18.12.2008 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 19.534,60 EUR s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným dňa 31.3.2000 Zmluvu o sprostredkovaní č. 101FD14 v znení prílohy č. 1 a dodatku č. 2 (zmluva), v ktorej žalobca vystupuje ako sprostredkovateľ a žalovaný ako poistiteľ. Uvedenú zmluvu vyhotovil a predložil na podpis žalovaný s tým, že vzťahy účastníkov zmluvy sa budú spravovať ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, teda ustanoveniami upravujúcimi zmluvu o sprostredkovaní. Berúc však do úvahy skutočný obsah zmluvy, žalobca zastáva názor, že v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva má trvalý charakter, netýka sa iba jednej určitej obchodnej záležitosti a bola uzatvorená medzi podnikateľskými subjektmi. Z čl. I zmluvy ale vyplýva povinnosť žalobcu, ako sprostredkovateľa, sprostredkovať uzatváranie poistných zmlúv medzi žalovaným ako poistiteľom a poisteným, ktorým môže byť právnická alebo fyzická osoba s poistným záujmom. Rozsah poistných produktov, resp. druhy poistenia, ktoré žalobca v nadväznosti na bod 2. čl. I zmluvy je oprávnený na základe predmetnej zmluvy sprostredkovávať, vyplýva mu nárok na províziu podľa prílohy č. I - Sadzby provízií pre neživotné poistenie. Za činnosť žalobcu dohodnutú v predmete zmluvy, vznikol mu v zmysle bodu 1. čl. X zmluvy nárok na províziu za dojednané poistné zmluvy, ale až po zaplatení príslušnej splátky poistného. V súlade s dohodnutými podmienkami zmluvy bol žalovaný povinný vyplatiť žalobcovi províziu zo zaplateného poistného do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo poistné zaplatené s tým, že ak poistený klient platí poistné v splátkach, prináleží žalobcovi ako sprostredkovateľovi provízia vždy v pomernej časti príslušnej splátky. Takto dohodnuté podmienky platenia provízií boli riadne zo strany odporcu plnené a v tomto smere medzi účastníkmi niet sporu. Žalobca riadne po nadobudnutí účinnosti predmetnej zmluvy vykonával pre žalovaného sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv, ktoré poistné zmluvy žalovaný i riadne uzavrel, a z ktorých zmlúv bolo plnené dohodnuté poistné zo strany poistených na účet žalovaného. Za obdobie od uzavretia predmetnej zmluvy až do podania tejto žaloby sprostredkoval žalobca pre žalovaného zmluvy s poistníkmi v zmysle zoznamu priloženého k tejto žalobe a žalovaný v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok vyplácal riadne zo zaplateného poistného obdržaného na základe sprostredkovaných zmlúv, dohodnuté provízie. Takto v zmysle zmluvy postupoval žalovaný až do roku 2006, v priebehu ktorého už odmietol provízie ďalej vyplácať. Odôvodnil to tým, že niektorí poistenci splnomocnili k správe poistnej zmluvy, ktorú žalobca pred tým sprostredkoval, iného sprostredkovateľa a po predložení splnomocnenia iným sprostredkovateľom zaniká údajne žalobcovi, v zmysle predmetnej zmluvy, právo na províziu z plnenia poistného od tých poistencov, ktorí vydali splnomocnenie na správu poistnej zmluvy inému sprostredkovateľovi. Uvedený postoj žalovaný opiera o názor, že vydaním splnomocnenia zo strany poisteného pre iného sprostredkovateľa na správu poistnej zmluvy dochádza k zmene v osobe sprostredkovateľa, a tým i k zániku nároku pôvodného sprostredkovateľa na províziu. Žalobca s takýmto názorom, respektíve výkladom, nesúhlasí a je toho názoru, že konanie žalovaného, t.j. zastavenie vyplácania provízií z poistných zmlúv, ktorých uzavretie žalobca riadne sprostredkoval na základe zmluvy, a z ktorých žalovanému ďalej plynú na jeho účet poistné plnenia, je v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami, najmä v rozpore s podmienkami na vznik nároku a vyplatenia provízií uvedených v čl. X zmluvy, ako aj so zásadami poctivého obchodného styku. Takýto postup žalovaného je v rozpore s dojednanými zmluvnými podmienkami. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že všetky v priloženom zozname uvedené poistné zmluvy sprostredkoval v súvislosti s realizáciou predmetu zmluvy, čo nie je medzi účastníkmi sporné. Sporný je medzi účastníkmi od roku 2006 len nárok, na províziu, ktorú províziu žalovaný od uvedeného obdobia odmieta vyplácať a konkrétne od 18.8.2006 začal spätne odúčtovávať. Pritom jediný dôvod na zánik nároku na províziu vyplýva z bodu 4. čl. X zmluvy, a to v prípade, že dôjde k zániku poistenia, čo sa však vo väčšine z uvedených prípadov nestalo. Postup žalovaného so zásadami poctivého obchodného styku žalobca vidí v tom, že žalovaný pri nároku na vyplatenie provízie zo zmluvy, ktorú žalobca sprostredkoval, uprednostňuje iného sprostredkovateľa, ktorý následne po tom, ako žalobca sprostredkoval uzatvorenie poistnej zmluvy, údajne získal splnomocnenie od poisteného zo sprostredkovanej poistnej zmluvy a tohto chápe ako nového sprostredkovateľa. Podľa takéhoto výkladu dohodnutých podmienok dochádza k situácii, kedy žalobca na vlastné náklady na základe zmluvy vyvíjal činnosť smerujúcu k vyhľadaniu vhodného klienta pre žalovaného, uskutočnil s vyhľadaným klientom potrebné rokovania, spracoval všetky potrebné údaje a informácie potrebné k uzavretiu poistnej zmluvy, priviedol takto pripraveného klienta do poisťovne, ktorá s ním uzavrela zmluvu a následne po tom, ako poistený klient podpísal nejaké splnomocnenie inému sprostredkovateľovi z akýchkoľvek dôvodov, nárok na províziu by mal vzniknúť tomuto ďalšiemu sprostredkovateľovi. Takýmto nesprávnym chápaním, resp. nesprávnym výkladom podmienok zmluvy od roku 2006, dopúšťa sa žalovaný vedomého poškodzovania žalobcu ako zmluvnej strany a takýto postup žalovaného je v rozpore s podstatou podnikania, nakoľko iná osoba má profit z práce žalobcu vykonanej pre žalovaného. Žalobca preto vyzval žalovaného písomne listom zo dňa 2.6.2008 na zaplatenie dlžných provízií, na ktorý žalovaný reagoval odmietavo.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že so žalobcom dňa 31.3.2000 uzatvorili Zmluvu o sprostredkovaní č. 101FD14 v znení prílohy č. 1 a dodatku č. 2 (ďalej len „ZoS“). Uvedená zmluva je stále platná a účinná. Od počiatku jej účinnosti nebolo medzi zmluvnými stranami sporné, že ide o zmluvu o sprostredkovaní uzatvorenú v súlade s ustanoveniami § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. V súlade s platnou právnou úpravou, podstatnou časťou zmluvy o sprostredkovaní je vymedzenie určitej zmluvy (v danom prípade výlučne poistnej zmluvy), ktorej uzavretie má byť sprostredkované medzi záujemcom a treťou osobou, pričom nie je vylúčené, aby sa záväzok sprostredkovateľa týkal aj vytvorenia príležitosti na uzatvorenie viacerých zmlúv. Ďalej predmetom záväzku sprostredkovateľa je vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, pričom zmluva o sprostredkovaní nie je porušená, ak nedôjde k uzavretiu sprostredkovanej zmluvy. V danom prípade ide teda o presne konkretizovaný typ zmluvy (poistná zmluva), ktorý sa má sprostredkovať, pričom pri zmluve o obchodnom zastúpení postačuje dohoda o sprostredkúvaní určitého druhu zmlúv. Preto je toho názoru, že nepochybne ide o zmluvu o sprostredkovaní a nemôže ísť o zmluvu o obchodnom zastúpení. Zásadným a podstatným predpokladom sprostredkovateľskej činnosti tak, ako to vyplýva z ustanovenia bodu 2 článku II ZoS je vykonávanie činnosti sprostredkovateľa na základe plnej moci, ktorú mu udelil klient (v danom prípade tretia osoba, ktorej sprostredkoval uzatvorenie poistnej zmluvy). Z uvedeného ustanovenia ZoS vyplýva, že podstatnou náležitosťou pre akceptáciu žalobcu ako sprostredkovateľa k danej poistnej zmluve je plná moc od klienta. V súlade s ustanovením čl. II bod 4 ZoS táto plná moc oprávňuje sprostredkovateľa len na činnosti v ZoS uvedené. Dôvodom nevyplatenia provízií žalobcovi bola zmena v osobe sprostredkovateľa, ktorá nastala z dôvodu, že klient poisťovne (žalovaného) prejavil vôľu, aby pri správe jeho poistnej zmluvy spolupracoval iný, resp. nový sprostredkovateľ. V súlade so ZoS je upravená otázka vyplácania a priznávania provízií pri zmene sprostredkovateľa. Žalovaný teda vychádzal z predmetného ustanovenia, z ktorého je zrejmé, kedy a na základe akých skutočností dôjde k zmene v osobe sprostredkovateľa, a teda, že to, kto je sprostredkovateľom poistnej zmluvy pre dané poistné obdobie, záleží výlučne od vôle klienta, ktorý túto prejavuje písomnou plnou mocou doručenou žalovanému, ktorý na základe tohto právneho úkonu klienta vyplatí aktuálnemu sprostredkovateľovi províziu. V citovanom ustanovení v spojení s čl. II a čl. IV bod 3 zmluvy, je výkladové pravidlo o spôsobe zániku nároku sprostredkovateľa na províziu, ak klient odvolá plnú moc udelenú sprostredkovateľovi. Je teda zakotvená jednoznačná zásada pre posudzovanie zániku nároku na províziu pôvodného sprostredkovateľa a vzniku nároku na províziu nového sprostredkovateľa, v prípade udelenia plnej moci klientom poisťovne inému (novému) sprostredkovateľovi. V zmysle tohto ustanovenia nárok na províziu v plnej výške zaniká vždy ku koncu poistného obdobia príslušnej poistnej zmluvy, v ktorom bola udelená plná moc inému (novému) sprostredkovateľovi. Správnosť tohto výkladu je potrebné chápať v kontexte zákona č. 186/2009 Z.z. v platnom znení, resp. zákona č. 340/2005 Z.z., pričom žalovaný citoval ustanovenie § 2 ods. 1 predmetného zákona, obsahom ktorého je sprostredkovanie poistenia. Vzhľadom ku skutočnosti, že v čase dojednania zmluvy nebola oblasť sprostredkovania poistenia legislatívne regulovaná, je samozrejmé, že rozsah činnosti definovaný v čl. II bod 4 nemohol byť totožný s neskoršou definíciou sprostredkovania poistenia. Avšak v zmysle čl. IV bod 1 zmluvy, v zmysle ktorého sa sprostredkovateľ zaviazal svoju činnosť vykonávať v súlade s platnými predpismi, je nutné prijať záver, že vplyvom zmien v legislatíve došlo aj k zmene činnosti sprostredkovateľa vo vzťahu k ním sprostredkovaným poistným zmluvám o ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 186/2009, resp. § 2 písm. a) zákona č. 340/2005 Z.z., ktorý predchádzal zákonu č. 186/2009 Z.z. To znamená, že predmetom zmluvy, a teda aj činnosti sprostredkovateľa, sa stalo nielen sprostredkovanie uzatvorenia poistnej zmluvy v užšom zmysle, ale aj starostlivosť o klienta počas trvania poistenia, pričom to, kto bude osobou oprávnenou starať sa o klienta, je výlučne v rozhodovacej právomoci tohto klienta. Dôležitosť plnej moci je zakotvená aj v čl. IV bod 11 zmluvy. V prípade, ak klient udelil plnú moc, vyjadril vôľu, aby pri správe jeho poistenia spolupracoval nový sprostredkovateľ, čo je všeobecne aplikovanou metódou subjektov činných v oblasti sprostredkovania poistenia. Uvedený postup akceptujú poisťovne, aj samotní agenti. Vyššie uvedený postup pri zmene sprostredkovateľa vyjadrený vôľou klienta sa stal obchodnou zvyklosťou. Skutočnosť, že klienti podľa uzatvorených poistných zmlúv riadne uhrádzajú poistné, nezakladá u žalobcu časovo neobmedzený nárok na výplatu provízie tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného. Udelenie plnej moci sprostredkovateľovi, ktorý príslušnú poistnú zmluvu nedojednal, má v súlade so zmluvou za následok zánik nároku na výplatu provízie voči sprostredkovateľovi, ktorý poistnú zmluvu dojednal v ďalšom poistnom období pričom, nakoľko sa uvedená zásada stala obchodnou zvyklosťou, uplatňuje sa teda voči všetkým sprostredkovateľom, a to bez rozdielu.
4. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15.4.2013, č. k. 31Cb/139/2008-90 konanie prerušil, nakoľko v právne zhodnej veci vedenej pod sp. zn. 33Cb/364/2008, Okresný súd Bratislava I za účasti rovnakých strán konania a v rovnakom postavení rozhodol rozsudkom, a to až do právoplatného skončenia vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 33Cb/364/2008.
5. V podaní doručenom súdu dňa 14.1.2016 sa vyjadril žalovaný a navrhol opätovne pokračovať v predmetnom konaní, keďže Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 12.11.2014 pod č. k. 3Cob/102/2013 rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný zároveň upozornil na tú skutočnosť, že dňa 1.12.2014 uzatvoril žalobca so žalovaným a s obchodnou spoločnosťou Respect Slovakia s.r.o., dohodu o ukončení zmluvného vzťahu a prevode práv a povinností. Upozornil žalovaný na čl. III ods. 3 dohody, keď pôvodný sprostredkovateľ prehlásil, že voči poisťovni nemá žiadne pohľadávky, resp. sa ich podpisom dohody vzdáva a navrhol, aby súd predmetnú žalobu zamietol.
6. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 16.6.2016 navrhol súdu, aby prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/364/2008. Súd uznesením zo dňa 21.6.2016, č. k. 31Cb/139/2008-112, prerušil konanie vo veci, nakoľko konanie a právoplatné rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/364/2008 má význam pre rozhodnutie predmetného konania. Rozsudok pod sp. zn. 33Cb/364/2008 sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 15.6.2017, a preto začal v predmetnej veci opätovne konať.
7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.10.2018 navrhol zmenu na strane žalobcu. Súd uznesením zo dňa 29.1.2019 pod č. k. 31Cb/139/2008-235 pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil doterajší žalobca Antares Risk s.r.o., so sídlom Hurbanova 42, 911 01 Trenčín, IČO: 36 312 037 a na jeho miesto vstúpil Antares Slovakia s.r.o., Hurbanova 42, 911 01 Trenčín, IČO: 36 334 944.
8. Na pojednávaní dňa 4.6.2019 žalobca zotrval na predmetnej žalobe. Žalovaný žiadal predmetnú žalobu zamietnuť. Súd pojednávanie odročil za účelom avizovaného písomného vyjadrenia žalovaného k doručeným prílohám žaloby a zoznamu poistných zmlúv, pričom strany boli zaviazané sudcovskou koncentráciou konania vo vzťahu k uvádzaniu ďalších skutkových tvrdení, popretí skutkových tvrdení protistrany a návrhmi na doplnenie dokazovania. Žiadna zo strán sa v stanovenej lehote nevyjadrila. Na pojednávaní dňa 10.9.2019 žalobca predložil písomné záverečné stanovisko, v ktorom uviedol, že v priebehu konania tabuľku ani výšku provízií žalovaný doteraz nerozporoval a rovnako tak nie je sporný ani dôvod, pre ktorý žalovaný odúčtoval províziu žalobcovi. Uvedené žalovaný potvrdil vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3.11.2011, v ktorom uviedol, že dôvodom nevyplatenia provízií žalobcovi bola tak, ako uvádza žalovaný, zmena v osobe sprostredkovateľa, ktorá nastala z dôvodu, že klient poisťovne (žalovaného) prejavil vôľu, aby pri správe jeho poistnej zmluvy spolupracoval iný, resp. nový sprostredkovateľ. Žalovaný teda počas celého konania zotrváva na právnom názore, že vystavením takéhoto splnomocnenia dochádza i k zmene sprostredkovateľa, ktorým bol pôvodne žalobca v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 31.3.2000. Žalovaný teda opiera svoje právo na odúčtovanie o moment vystavenia splnomocnenia poistenou osobou pre inú osobu, oprávnenú vykonávať sprostredkovanie poistenia. Takéto oprávnenie na odúčtovanie provízie žalovanému nemohlo vzniknúť, nakoľko tretia osoba nemôže v žiadnom prípade rozhodovať o právach a povinnostiach, vyplývajúcich zo zmluvy o sprostredkovaní, ktorú uzavrel so žalovaným. V tejto súvislosti upozornil na zákon č. 340/2005 Z.z., účinný od 1.9.2005, podľa ktorého poisťovací agent vykonáva sprostredkovanie poistenia na základe zmluvy s jednou alebo viacerými poisťovňami (§ 6 cit. zák.). Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nemohol mať žiadne zmluvy ani splnomocnenia, týkajúce sa sprostredkovania poistenia s klientom, ale len s poisťovňou. Zdôvodnenie žalovaného, že nevyplácal provízie preto, lebo boli splnomocnenia odvolané a udelenému inému sprostredkovateľovi, nie je v súlade so zákonom, nakoľko splnomocnenia sa stali bezpredmetnými účinnosťou zákona č. 340/2005 Z.z. od 1.9.2005. Sprostredkovateľom každej zmluvy, ktorá tvorí prílohu žaloby, bol žalobca, čo nie je medzi stranami sporné, a preto nie je možné, aby v priebehu účinnosti zmluvy sa stala sprostredkovateľom nejaká iná osoba iba na základe vôle poistenej osoby, ktorá vôbec nebola účastníkom zmluvy o sprostredkovaní. Žalobca poukázal na to, že zmluvy tvoriace prílohu žaloby boli naďalej po podaní žaloby účinné i v ďalších rokoch a i v tomto ďalšom období žalovaný provízie zo zmlúv nevyplácal, z rovnakého dôvodu ako uvádza v prejednávanej veci. Preto podal na Okresný súd Bratislava I ďalšie dve žaloby, a to o zaplatenie 29.170,25 EUR, ktorá vec je vedená pod sp. zn. 33Cb/364/2008 a o zaplatenie 69.529,88 EUR, ktorá vec je vedená pod sp. zn. 26Cb/51/2012. Vo veci 33Cb/364/2008 bolo už právoplatne rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 26.5.2016, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 3Cob/295/2016 zo dňa 26.4.2017. Odvolací súd v uvedenom konaní vyslovil názor, že zo zmluvných podmienok nevyplýva, že provízia patrí iba tomu, kto má aktuálnu plnú moc a nevyplýva to ani z čl. X bod 6 zmluvy, nakoľko uvedený bod túto otázku, podľa odvolacieho súdu, vôbec nerieši a upravuje odlišný prípad. Súčasne odvolací súd vyslovil názor v tom smere, že ak klient prejavil vôľu, aby niekto iný v spolupráci s poisťovňou vykonával správu jeho poistných zmlúv a poisťovňa sa to rozhodla akceptovať, nemôže to mať dopad na žalobcove provízie, nakoľko takúto situáciu zmluva nerieši. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Žalovaný naproti tomu zotrval na svojom stanovisku a žiadal žalobu zamietnuť.
9. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil, že zo Zmluvy o sprostredkovaní č. 101FD14 uzavretej medzi stranami (právnym predchodcom žalobcu) dňa 31.3.2000 vyplýva podľa čl. II bod 2 uvedenej zmluvy, že sprostredkovateľ vykonáva svoju činnosť zásadne na základe plnej moci, ktorú mu udelil klient. Ak klient udelí sprostredkovateľovi plnú moc aj na podpísanie poistnej zmluvy, musí byť originál tejto plnej moci odovzdaný poistiteľovi ešte pred vystavením poistnej zmluvy. Podľa čl. II bod 4 uvedenej zmluvy, plná moc udelená sprostredkovateľovi klientom oprávňuje sprostredkovateľa na: informácie o platných poistných zmluvách medzi klientom a poistiteľom a všetky s tým súvisiace informácie (škodový priebeh, sadzby pre jednotlivé druhy poistných rizík, spoluúčasti pre jednotlivé druhy poistených rizík a pod.); priame dojednanie poistenia na základe ponuky poistiteľa a požiadanie poistiteľa na uzavretie poistnej zmluvy v zmysle podmienok ponúknutých poistiteľom a na poistné riziká, na ktoré sa klient rozhodol uzavrieť poistnú zmluvu; zmenu poistnej zmluvy počas trvania poistenia na základe rozhodnutí klienta; podanie výpovede poistnej zmluvy na základe písomného rozhodnutia klienta a v súlade s platnými právnymi predpismi. Podľa čl. IV bod 1 uvedenej zmluvy, sprostredkovateľ je povinný vykonávať svoju činnosť v súlade so všeobecne platnými a záväznými právnymi predpismi a v súlade s obchodnou a tarifnou politikou poistiteľa. Zaväzuje sa, že pri svojej činnosti bude rešpektovať odborné pokyny, potreby a požiadavky poistiteľa. Podľa čl. IV bod 3 uvedenej zmluvy, sprostredkovateľ je povinný predložiť poistiteľovi pri úvodnom obchodnom rokovaní originál plnej moci klienta a odovzdať poistiteľovi jeho kópiu a kópiu klientovho posledného platného výpisu z obchodného registra, živnostenského listu alebo iného dokumentu, ktorý preukazuje jeho oprávnenie k výkonu určitej živnosti. Bez týchto dokumentov neuzná poistiteľ sprostredkovateľovi jeho právny nárok na prejednávanie poistenia pre klienta. Podľa čl. IV bod 8, sprostredkovateľ je povinný neodkladne odovzdať poistiteľovi všetky požiadavky klienta týkajúce sa už uzatvoreného poistenia. Podľa čl. IV bod 11, skutočnosť o zrušení plnej moci udelenej na zastupovanie klienta, je sprostredkovateľ povinný ihneď oznámiť poistiteľovi. Podľa čl. V bod 3, poistiteľ bude sprostredkovateľa informovať o všetkých prípadných škodách, ktoré poistený nahlásil poistiteľovi. Podľa čl. V bod 4, poistiteľ sa zaväzuje, že nebude priamo kontaktovať klienta bez predchádzajúceho súhlasu alebo vedomia sprostredkovateľa, ktorému bola klientom udelená plná moc, oprávňujúca ho k výhradnému zastúpenia v rozsahu plnej moci udelenej mu klientom, pokiaľ bol poistiteľ s touto mocou oficiálne zoznámený. Podľa čl. X bod 1, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu za dojednané poistenie v zmysle podmienok tejto zmluvy, ale až po zaplatení príslušnej splátky poistného. Poistné je zaplatené dňom jeho pripísania na bankový účet poistiteľa. Podľa čl. X bod 6, ak sprostredkovateľ získa plnú moc od klienta, ktorý je už u poistiteľa poistený a požiada ho o zmenu rozsahu existujúceho poistenia, ktorej výsledkom bude nárast poistného, sprostredkovateľovi potom prináleží provízia z prírastku poistného. Provízia z prírastku poistného prináleží sprostredkovateľovi do konca poistného obdobia, na ktoré je poistenie u poistiteľa dojednané. Poistným obdobím je spravidla jeden poistný rok. V ďalšom poistnom období sa sprostredkovateľovi priznáva provízia z celého poistného z príslušnej poistnej zmluvy.
10. V tabuľke žalobcu, týkajúcej sa odúčtovaných provízii, žalobca špecifikoval poistné zmluvy klientov, ako aj časové obdobie, v ktorom mu vznikol nárok na províziu, s uvedením dátumu, kedy mala byť predmetná provízia v danej výške odúčtovaná zo strany žalovaného. Súd v tomto smere odkazuje na tabuľku na č. l. 25-27 súdneho spisu.
11. Z Dohody o ukončení zmluvného vzťahu a prevode práv a povinností uzatvorenou dňa 1.12.2014 medzi žalovaným ako poisťovňou a právnym predchodcom žalobcu ako sprostredkovateľom a spoločnosťou Respect Slovakia s.r.o. ako novým sprostredkovateľom, si strany v čl. II bod 2 dojednali, že s účinnosťou od 1.12.2014 budú poistné zmluvy, pri ktorých poisťovňa ku dňu zániku zmluvy vedie vo svojom informačnom systéme ako získateľa/obchodníka (t.j. sprostredkovateľa poistenia, ktorému v zmysle príslušnej zmluvy o sprostredkovaní poistenia prináleží za tú ktorú zmluvu provízia) pôvodného sprostredkovateľa, zverené do starostlivosti nového sprostredkovateľa. S účinnosťou od 1.12.2014 bude provízia za predmetné zmluvy prináležať novému sprostredkovateľovi, v zmysle zmluvy o sprostredkovaní. Podľa čl. III bod 3 druhá veta dohody, pôvodný sprostredkovateľ prehlasuje, že voči poisťovni nemá žiadne pohľadávky (resp. sa ich podpisom tejto dohody vzdáva), a týmto sa zároveň zaväzuje, že si odo dňa účinnosti tejto dohody nebude uplatňovať akýkoľvek nárok na výplatu prvej, resp. následnej provízie z predmetných poistných zmlúv.
12. Pôvodný rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/364/2008 zo dňa 19.11.2012, ktorým súd žalobu žalobcu, v skutkovo a právne zhodnej veci, zamietol, Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 12.11.2014, č.k. 3Cob/102/2013-395, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 26.5.2016, č.k. 33Cb/364/2008-452, žalobe v časti týkajúcej sa nároku na províziu v celej uplatnenej výške vyhovel a v časti príslušenstva žalobu zamietol (priznaný úrok z omeškania od 16-teho dňa, nie 15-teho dňa ako pôvodne žalobca požadoval). Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.4.2017, č. k. 3Cob/295/2016-483. Dovolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 26.2.2019, sp. zn. 3Obdo/5/2019, odmietol.
13. Súd prvej inštancie sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s výpismi z obchodného registra strán konania, s prílohou k žalobe označenou ako úroky z omeškania ako príslušenstvo k pohľadávke, s tabuľkou odúčtovaných provízii žalovaného z jednotlivých poistných zmlúv, s výzvou na zaplatenie provízií, so zmluvou o sprostredkovaní, vrátane príloh č. 1
- sadzba provízií pre neživotné poistenie, prísľub výšky provízie na rok 2000, vrátane dodatku č. 2 k zmluve o sprostredkovaní, ktorým sa mení znenie čl. X bod 2, so zmluvou o postúpení pohľadávky, ako aj s ostatným obsahom súdneho spisu.
14. Na záver svojho rozsudku, súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení, že vzhľadom na vyššie uvedené a na nespornosť druhu a počtu poistných zmlúv, výpočtu, výšky a splatnosti provízie, dátumu odúčtovania provízie, mal súd žalobcov nárok v požadovanej výške 19.534,60 EUR za dôvodný, a preto žalobe žalobcu vyhovel, poukazujúc na § 132 ods. 1, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1, § 218 ods. 1, § 470 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, § 269 ods. 1, ods. 2, § 266 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 266 ods. 4, § 642, § 644, § 645, § 647 ods. 1, ods. 2, § 650, § 652 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom a § 2 ods. 3 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve.
15. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou splatnej provízie neoprávneným odúčtovaním predmetnej faktúry, patrí žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania z tej ktorej príslušnej provízie. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska v období od 27.9.2006 do 27.3.2007 bola vo výške 4,75%, v období od 26.7.2006 do 26.9.2006 a od 28.3.2007 do 24.4.2007 vo výške 4,50%, v období od 31.5.2006 do 25.7.2006 vo výške 4%, v období od 25.4.2007 do 28.10.2008 vo výške 4,25%. Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle zásady ne eat ultra petita v požadovanej výške 14% ročne z tej ktorej sumy, poukazujúc na § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 a § 768f Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ustanovenia účinné od 15.1.2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15.1.2009. Ak došlo k omeškaniu pred 31.12.2008, riadilo sa omeškanie podľa predpisov účinných do 31.12.2008. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 CSP, s ohľadom na plný úspech žalobcu tak, že mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.
16. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v zákonnej lehote. Žalovaný svoje odvolanie zdôvodnil názorom, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci v tom, že súd ignoroval príslušné obchodné zvyklosti, ktoré sú a boli v odvetví zaužívané a boli v konaní zo strany žalovaného riadne preukázané. Žalovaný mal za to, že prvoinštančnému súdu dostatočne preukázal, že predmetom zmluvy bolo sprostredkovanie poistenia na základe plnej moci klienta, pričom žalobca pre žalovaného, ako aj klienta, vykonával tak činnosti uvedené v čl. II ods. 4 zmluvy, ako aj činnosti predpokladané po uzavretí zmluvy prijatou legislatívou. Vôľou strán sporu bolo, aby žalobca za vyplácanú províziu vykonával tak činnosti uvedené v zmluve, ako aj platnej legislatíve. Súčasne žalovaný opäť vyslovil názor, že provízia z poistných zmlúv, ktoré boli predmetom konania, patrí tomu, koho poistený klient splnomocní ako sprostredkovateľa poistenia, a preto ak poistený klient vystavil plnú moc inej osobe než žalobcovi, stratil žalobca nárok na províziu odo dňa vystavenia plnej moci inej osobe. Na záver žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/139/2008 zo dňa 10.9.2019 a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca dňa 06.11.2019 a uviedol, že žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, v rámci procesnej obrany, v zmysle § 149 CSP nepredložil žiadne dôkazy, ani návrhy na ich vykonanie, ani nemal námietky k dôkazom, ktoré žalobca predložil k samotnej žalobe. Iba zotrvával na svojom tvrdení o tom, že vypovedaním splnomocnenia zo strany poisteného klienta zaniklo jeho právo žalobcu na províziu a poukázal na to, že ním prezentovaný postup po vypovedaní splnomocnenia zo strany poisteného klienta, je obchodnou zvyklosťou. Súd, berúc do úvahy uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, rozhodol tak, ako sa uvádza v žalovaným napadnutom rozsudku, pričom vzal do úvahy aj predchádzajúce rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, v ktorých skutkové a právne okolnosti, s výnimkou obdobia uplatnených provízií, boli a sú totožné. Jedná sa o uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 33Cb/364/2008-395 zo dňa 12.11.2014, ktorým súd uskutočnil výklad obsahu zmluvy o sprostredkovaní v nadväznosti na vypovedanie splnomocnenia na správu poistnej zmluvy počas jej trvania. V analogickej veci, okrem uvedeného rozsudku, rozhodol aj Krajský súd v Bratislave č.k. 3Cob/295/2016-483 zo dňa 26.04.2017 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/295/2016-535 zo dňa 31.07.2018, proti ktorému rozhodnutiu dovolanie bolo zamietnuté rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/5/2019.
18. Žalobca mal za to, že si riadne plnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o sprostredkovaní a žalovanému so žalobcom sprostredkovaných zmlúv plynulo plnenie od poistených osôb. Pokiaľ žalovaný odmietol žalobcovi plniť provízie z plnení prijatých na základe nimi sprostredkovaných zmlúv z dôvodu, že v priebehu účinnosti poistných zmlúv došlo zo strany poistencov k vystaveniu splnomocnenia pre iné osoby, resp. im z tohto dôvodu začal od roku 2006 odúčtovávať provízie, takéto právo žalovanému voči nim vzniknúť nemohlo a ani nevzniklo. Zdôvodnenie žalovaného, že nám nevyplácal provízie preto, lebo žalobcovi boli splnomocnenia odvolané a udelené inému sprostredkovateľovi, nie je v súlade so zákonom, nakoľko splnomocnenia sa stali bezpredmetnými účinnosťou zákona č. 340/2005 Z.z. od 1.5.2005. Na záver svojho vyjadrenia navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 100%.
19. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému dňa 16.11.2019. Žalovaný sa k nemu nevyjadril.
20. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 3875 ods. 1 a ods. 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.
21. Podľa § 470 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
22. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Na základe podaného odvolania žalovaného, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci na základe vykonaného dokazovania z dôkazov predložených stranami sporu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.
24. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že predmetom danej veci je nárok žalobcu na zaplatenie provízií z titulu uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní (bližšie špecifikované v prílohe č. 1 žaloby), ktoré mali byť žalobcovi neoprávnene odúčtované zo strany žalovaného. Jedná sa o provízie za poistné zmluvy (uvedené v prílohe č. 1 žaloby), ktoré žalovaný žalobcovi vyplatil na základe zmluvy o sprostredkovaní a následne v ďalšom období mu riadne vyplatené provízie z uvedených zmlúv odúčtoval s poukazom na skutočnosť, že poistné osoby vystavili splnomocnenia, v ktorých prejavili vôľu, aby pri správe ich poistných zmlúv spolupracoval iný sprostredkovateľ.
25. Odvolací súd z predložených dokladov zistil, že medzi stranami konania nebolo sporné, že žalobca (jeho právny predchodca) uzatvoril so žalovaným dňa 31.3.2000 sprostredkovateľskú zmluvu, v zmysle ktorej bol predmetom záväzok žalobcu sprostredkovať uzatváranie poistných zmlúv medzi poisťovateľom a poisteným. V konaní tiež nebolo sporným, že za túto činnosť vznikol žalobcovi nárok na províziu, po zaplatení príslušnej splátky poistného, pričom výška provízie bola dojednaná v prílohe č. 1 zmluvy. Po uzatvorení predmetnej zmluvy žalobca vykonával dojednanú činnosť pre žalovaného, pričom sprostredkoval medzi poisťovňou a jej klientmi uzavretie poistných zmlúv, z ktorých bolo plnené dohodnuté poistné zo strany poistených na účet žalovaného. Predmetné provízie mu žalovaný vyplatil, avšak v ďalšom období mu vyplatené provízie odúčtoval. Dôvodom na tento postup žalovaného mala byť zmena v osobe sprostredkovateľa, ktorá nastala z dôvodu, že klient poisťovne (žalovaného) prejavil vôľu, aby pri správe jeho poistnej zmluvy spolupracoval iný, resp. nový sprostredkovateľ. Žalovaný v konaní nerozporoval konkrétne poistné zmluvy, ani časové obdobie, za ktoré vznikol nárok na províziu žalobcovi, rovnako tak nebola sporná výška odúčtovanej provízie a deň, kedy žalovaný za jednotlivé konkrétne zmluvy odúčtoval províziu (viď bod 12. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).
26. Odvolací súd sa stotožnil so stanoviskom súdu prvej inštancie, že medzi stranami ako podnikateľmi ide o obchodnoprávny vzťah týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé aj z ustanovení samotnej zmluvy. Súd uvedený vzťah posudzoval podľa ustanovení § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o sprostredkovaní je typická tým, že sprostredkovateľ vykonáva iba faktickú činnosť, aby pre záujemcu obstaral príležitosť na uzatvorenie zmluvy - teda zabezpečuje mu vhodné ponuky, vedie rokovania, a to všetko v záujme, aby mal záujemca možnosť uzatvoriť zmluvu, ktorá je predmetom zmluvy o sprostredkovaní. Neuzavretie zmluvy neznamená porušenie zmluvy o sprostredkovaní. Ďalej predmetom záväzku sprostredkovateľa je vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, pričom zmluva o sprostredkovaní nie je porušená, ak nedôjde k uzavretiu sprostredkovanej zmluvy. V danom prípade ide o presne konkretizovaný typ zmluvy (poistná zmluva), ktorý sa má sprostredkovať, pričom pri zmluve o obchodnom zastúpení postačuje dohoda o sprostredkúvaní určitého druhu zmlúv. Na základe vyššie uvedeného je obsahom Zmluvy o sprostredkovaní č. 101FD14 zo dňa 31.3.2000 sprostredkovateľská činnosť v poisťovníctve a v žiadnom prípade nemôže ísť o zmluvu o obchodnom zastúpení.
27. V ďalšej časti sa súd prvej inštancie zaoberal správne posúdením spornej právnej otázky, a to, či má vplyv zmena v osobe sprostredkovateľa a odvolanie plnej moci klientom poisťovne pôvodnému sprostredkovateľovi, na zánik nároku na províziu. V danom kontexte sa riešením predmetnej otázky v skutkovo a právne totožnej veci zaoberal Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 3Cob/102/2013, ktorým zrušil pôvodný rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a súd odkázal na jeho právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí.
28. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z čl. IV bodu 8 a 10 a s poukazom na čl. I sprostredkovateľskej zmluvy, označený ako „predmet zmluvy“ vyplýva, že predmetom zmluvy je sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv, pričom z bodu 8 čl. IV žalobcovi vyplýva len povinnosť neodkladne odovzdať poistiteľovi všetky požiadavky klienta týkajúce sa už uzatvoreného poistenia a pri vzniku škody je v zmysle bodu 10 citovaného článku povinný spolupracovať s poistiteľom pri zisťovaní rozsahu poistiteľa plniť v súlade s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom správou poistenia v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 95/2002 Z.z., na ktorý poukazuje § 2 písm. a), bod III zákona č. 340/2005 Z.z., je súhrn činností zameraných na udržanie a aktualizáciu stavu poistných zmlúv zahrňujúci i činnosti súvisiace s kontrolou uzavretých poistných zmlúv, ich evidenciu, evidenciu platenia poistného a jeho zúčtovanie, evidenciu zmien v poistení až po zánik poistnej zmluvy. Zákon č. 340/2005 Z.z., podľa ktorého súčasťou sprostredkovania poistenia je spolupráca pri správe poistenia, nadobudol účinnosť až 1.9.2005 a sporovými stranami bola zmluva o sprostredkovaní uzatvorená 31.3.2000, takže nemožno pre výklad ustanovení zmluvy o sprostredkovaní použiť predpis, ktorý v čase jej uzatvorenia nebol prijatý. Sprostredkovateľská zmluva teda nemohla v čase jej uzatvorenia riešiť následné zákonné úpravy. V § 12b ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb. účinného v čase uzatvorenia sprostredkovateľskej zmluvy, bola sprostredkovateľská činnosť v poisťovníctve definovaná ako činnosť zameraná na uzavretie poistnej zmluvy a poskytovanie odborného poradenstva v oblasti poisťovníctva, teda spolupráca pri správe poistenia nebola zahrnutá do sprostredkovateľskej činnosti podľa zákona č. 24/1991 Zb. tak, ako tomu je v zákone č. 340/2005 Z.z. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že vyplatenie provízie patrí tomu sprostredkovateľovi, ktorý má aktuálne udelenú od klienta plnú moc. Z čl. IV bod 11 zmluvy o sprostredkovaní vyplýva iba povinnosť žalobcu ako sprostredkovateľa ihneď oznámiť poistiteľovi zrušenie plnej moci udelenej na zastupovanie klientovi. Skutočnosť, že provízia patrí len tomu, kto má aktuálne plnú moc, nevyplýva ani z čl. X bod 6 zmluvy o sprostredkovaní, ktorý túto otázku vôbec nerieši a upravuje odlišný prípad, keď je klient u poistiteľa už poistený a sprostredkovateľ získa plnú moc od klienta, pričom dôjde k zmene poistenia s nárazom poistného. Odvolací súd uvádza, že v priebehu konania nebolo preukázané, že žalobca stratil právo na vyplatenie provízie z poistného vypovedaním plnej moci od klienta, teda, že nárok na províziu je podmienený platnou plnou mocou. Zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá medzi zmluvnými stranami, preto sa odvolací súd stotožňuje s názorom žalobcu, že žalobca vykonáva činnosť na základe zmluvy so žalovaným a nie s klientom. Ak klient (poistený) prejavil vôľu, aby niekto iný v spolupráci s poisťovňou vykonával správu jeho poistných zmlúv a poisťovňa sa to rozhodla akceptovať, nemôže to podľa súdu mať dopad na žalobcove provízie, nakoľko takúto situáciu zmluva nerieši. Nemožno plnou mocou od klienta určiť, kto je od nejakého okamihu sprostredkovateľom niekoľko rokov platnej zmluvy. Aj keby takáto obchodná prax bola rozšírená, čo však v konaní nebolo preukázané, nemohol by ju súd považovať za obchodnú zvyklosť, pretože takéto pravidlo sa správania by bolo v rozpore so zmluvou, ako aj zákonom a je nelogické, aby tá istá osoba ako sprostredkovateľ bola zmluvným partnerom žalovaného i klienta, pričom ich záujmy, ktoré má pri svojej činnosti sledovať, sú rozdielne (č. l. 262,263 súdneho spisu).
29. Čo sa týka vzdania sa nároku žalobcu vyplývajúceho z Dohody o ukončení zmluvného vzťahu a prevode práv a povinností uzatvorenej dňa 1.12.2014, odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že z kontextu tejto dohody, prílohy poistných zmlúv a tvrdenia strán, nie je zrejmé, či sa jedná o totožné zmluvy vyplývajúce z prílohy k žalobe. Žalovaný nepreukázal, o aké konkrétne zmluvy sa má jednať a či sa uvedená dohoda týka konkrétnych zmlúv vymedzených žalobou, keďže zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu postúpil tie ktoré konkrétne pohľadávky zo zmlúv, špecifikovaných v zmluve o postúpení pohľadávky, na žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že sa právny predchodca žalobcu nemohol dňa 1.12.2014 vzdať pohľadávok, ktoré patrili inému subjektu - žalobcovi. Predmetné postúpenie nebolo predmetom sporu medzi stranami a tiež predmetná zmluva o postúpení pohľadávok netrpí vadami, ktoré by spôsobili jej absolútnu neplatnosť.
30. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. Uvedené ustanovenie sa má vykladať eurokonformne s implementovanou smernicou Rady č. 2000/EHS z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. d) smernice, členské štáty zabezpečia, aby výška úrokov z omeškania (základná sadzba), ktorú je dlžník povinný zaplatiť, sa rovnala hodnote úrokovej sadzby uplatňovanej Európskou centrálnou bankou na jej poslednú hlavnú refinancujúcu operáciu vykonávanú pred prvým kalendárnym dňom príslušného polroka (referenčná sadzba) zvýšenej minimálne o sedem percentuálnych bodov (marža), pokiaľ nie je v zmluve určené inak. Pre členský štát, ktorý sa nezúčastňuje na tretej etape hospodárskej a menovej únie, je už uvedená referenčná sadzba zhodná so sadzbou stanovenou národnou centrálnou bankou. V oboch prípadoch sa referenčná sadzba platná v prvý kalendárny deň príslušného polroka použije počas nasledujúcich šiestich mesiacov. Rozhodujúcou má byť úroková sadzba platná v prvý kalendárny deň príslušného polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Podľa § 768f Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009. Ak došlo k omeškaniu pred 31.12.2008 riadilo sa omeškanie podľa predpisov účinných do 31.12.2008.
31. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou splatnej provízie neoprávneným odúčtovaním predmetnej faktúry, patrí žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania z tej ktorej príslušnej provízie. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska v období od 27.9.2006 do 27.3.2007 bola vo výške 4,75%, v období od 26.7.2006 do 26.9.2006 a od 28.3.2007 do 24.4.2007 vo výške 4,50%, v období od 31.5.2006 do 25.7.2006 vo výške 4%, v období od 25.4.2007 do 28.10.2008 vo výške 4,25%. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle zásady ne eat ultra petita v požadovanej výške 14% ročne z tej ktorej sumy.
32. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, postupom v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP, z dôvodu jeho vecnej správnosti, potvrdil.
33. Odvolací súd zároveň ako závislý výrok preskúmal aj rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúci sa trov konania. Súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu úspešný, správne rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 aplikujúc ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu a v zmysle § 255 ods. 1 CSP mu prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v celom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
35. Rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).