Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Csp-37-2020.pdf
PDF · 100.34 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/37/2020
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: V. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. F. XXX, XXX XX S. F., v konaní zastúpený JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava IČO: 47 967 692, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXLCLXXXXXXXX (č. XXXXXXXXXX podľa evidencie žalovaného) uzavretej medzi žalobcom a Všeobecnou úverovou bankou a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, dňa 16.01.2008.
II. Súd p o u č u j e strany, že spoločnosť: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava IČO: 47 967 692, je oprávnená podať žalobu v postavení žalobcu, proti žalovanému: V. A., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. F. XXX, XXX XX S. F., o zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy na Okresný súd Žiar nad Hronom.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 07.06.2020 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXLCLXXXXXXXX (č. XXXXXXXXXX podľa evidencie žalovaného) uzavretej dňa 16.01.2008.
2. Žalobca odôvodnil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že dňa 16.01.2008 som so spoločnosťou Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 uzatvoril zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXLCLXXXXXXXX pričom žalovaný tvrdí, že som zároveň uzatvoril tiež dohodu o zrážkach zo mzdy (obsiahnutú v uvedenej zmluve o úvere) na základe ktorej je podľa tvrdenia žalovaného môj zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky z mojej mzdy vždy v riadnom výplatnom termíne a odvádzať ich na bankový účet žalovaného.
3. Spoločnosť Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 postúpila pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXLCLXXXXXXXX na žalovaného (nie je mi známe či platne) a žalovaný túto zmluve eviduje pod označením Zmluva o úvere č. 4065427521.
4. Vzhľadom k tomu, že žalovaný predložil môjmu zamestnávateľovi - spoločnosti OIL & FOOD SERVIS s.r.o., so sídlom Lesnícka 672Ľ 962 37 Kováčová, IČO: 48 026 891, dohodu o zrážkach zo mzdy je zrejmé, že v budúcnosti dôjde a opakovane bude dochádzať k vykonaniu zrážok z mojej mzdy, a to bez kontroly súdu. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách.
5. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprimeraná požiadavka žalovaného disponovať s mojim majetkom navyše nespĺňa zákonom požadované kritériá podľa ust. § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a to označenie pohľadávky (vo vzťahu ku konkretizácii platiteľa mzdy) o ktorú išlo a určenie rozsahu zrážok zo mzdy. Týmto považujem dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú od jej počiatku z dôvodu, že predstavuje pre mňa ako spotrebiteľa neprijateľnú zmluvnú podmienku, vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky a rozsah zrážok zo mzdy sú neurčité, nepresne určené a tým pádom neplatné.
6. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech mňa ako spotrebiteľa.
7. Uvádzam, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou zmluvy o úvere a bolo mi iba ukázané kde sa mám podpísať, pričom práve dohoda o zrážkach zo mzdy je osobitným dojednaním, ktoré som musel akceptovať, aby moje konanie nemalo následky vo vzťahu k získaniu úveru.
8. Nakoľko som nebol vo veci od počiatku správne poučený, dôsledkom čoho bolo uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy v môj neprospech, mám za to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola už z toho dôvodu od počiatku neplatná.
9. Mám za to, že boli vážne porušené moje spotrebiteľské práva, tak ako to potvrdzuje aj platná judikatúra Európskeho súdneho dvora, ktorej právnym názorom je viazaná a Slovenská republika na základe Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
10. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je de facto priamo naviazaná aj predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je zrejmé, že subjektom, ktorý má v konečnom dôsledku právo určovať výšku mesačných zrážok zo mzdy bude takmer vždy žalovaný, nakoľko miera jeho práv voči mne ako druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje jeho takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu, a to všetko bez toho, aby nad ním pri vykonávaní jeho domnelých práv existovala akákoľvek kontrola, pričom v konkrétnom prípade sa toto prejavuje tým, že žalovaný od môjho zamestnávateľa požaduje sumu - pohľadávku o viac ako 100 % vyššiu ako mi bola na základe úverového vzťahu poskytnutá, samozrejme okrem príslušenstva.
11. Naliehavosť na vydaní predbežného opatrenia odôvodňujem okamžitou potrebou uloženia povinnosti zamestnávateľovi a žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k sťaženiu výkonu rozhodnutia špecifikovaného v prvej časti tejto žaloby.
12. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
19. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
20. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
21. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
22. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
23. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
24. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými ťažkosťami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznesie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.
25. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
26. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
27. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými má spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom tejto zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
28. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
29. Súd vykonal dokazovanie za účelom zistenia uvedenia hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a potreby neodkladnej úpravy pomerov a zistil nasledovný skutkový stav:
30. Všeobecná úverová banka a.s., ako postupca žalovaného poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver, ktorý zabezpečil dohodou o vykonávaní zrážok zo mzdy žalobcu. Súd považuje zmluvu o poskytnutom úvere za spotrebiteľskú, pretože zmluva je uzavretá medzi žalobcom ako spotrebiteľom a Všeobecnou úverovou bankou a.s. ako dodávateľom, a preto je na tento zmluvný vzťah potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože Všeobecná úverová banka a.s. v danom zmluvnom vzťahu vystupovala ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ.
31. Vykonaným dokazovaním súd zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXLCLXXXXXXXX (č. XXXXXXXXXX podľa evidencie žalovaného) uzavretej medzi žalobcom a Všeobecnou úverovou bankou a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, dňa 16.01.2008 zistil, že na základe nej bol žalobcovi poskytnutý spotrebný úver, ktorý sa zaviazal žalobca splatiť v 36 mesačných splátkach. Prvá splátka bola splatná k 20.04.2008 a posledná k 20.02.2011. Úrok bol vo výške 18,90 % a RPMN bola 24,37 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 46127,20 SK.
32. Súd sa ďalej oboznámil s výzvou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 12.05.2020, ktorú adresoval žalovaný zamestnávateľovi žalobcu OIL & FOOD SERVIS s.r.o., so sídlom Lesnícka 672Ľ 962 37 Kováčová, IČO: 48 026 891. Žiada o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, ktorú odôvodnili tým, že keďže poskytnutý úver V. A., nar. XX.XX.XXXX ako zamestnanec, resp. dlžník nesplnil, Všeobecná úverová banka a.s. vyhlásila úver za predčasne splatný. Zmluva o úvere obsahuje dohodu o zrážkach o mzdy, ktorá je zabezpečením pohľadávky zo zmluvy o úvere. Dlžník zároveň udelil súhlas na predloženie tejto dohody o zrážkach mzdy platiteľovi mzdy. Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy.
33. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Súd uvádza, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.) (rozsudok Krajského súdu v Prešov vo veci 18Co/108/2011). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať neodkladné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať
aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať neodkladné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
34. Súd posúdil návrh na vydanie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk § 326 ods. 1 CSP, a to uvedenia a preukázania skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a potreby neodkladnej úpravy pomerov a zistil, že na základe napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný môže uplatniť ako veriteľ svoje právo a požiadať zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy, čo aj urobil, mal súd zato, že žalobca preukázal, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné. Súd v tejto veci poukazuje na skutočnosť, že žalobca nemá oprávnenie túto dohodu vypovedať, od nej odstúpiť, ani ju iným spôsobom jednostranne ukončiť a iba rozsudok (určujúci), že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa voči žalobcovi práva na zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka alebo nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by trvalo opravilo pomery medzi žalobcom a žalovaným, by mohli zastaviť vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcom.
35. Súd v prejednávanej veci považoval za splnenú podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je odôvodnená správaním sa strany žalovaného, ktorý požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, v dôsledku ktorých bezprostredne dochádza k zásahu do majetkových práv žalobcu, čo má nepochybne dopad na jeho finančnú a sociálnu situáciu, a to všetko za situácie, kedy žalobca spochybňuje predovšetkým spôsob jeho uplatnenia. Súd na základe skutočností tvrdených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej-ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru, a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného, ku ktorému dochádza nariadeným neodkladným opatrením, súd v predmetnej veci považuje za primeraný. Uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXLCLXXXXXXXX (č. XXXXXXXXXX podľa evidencie žalovaného) nie je nariadením neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom ohrozené. Žalovaný je len v určitom rozsahu obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu.
36. Ako vyplýva z uzavretej zmluvy o spotrebnom úvere, tak táto má formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko text takýchto úkonov bol predtlačený s tým, že zamestnanec žalovaného len vypĺňal príslušné údaje o žalobcovi, ako aj o úvere. Zároveň zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by bol úver poskytnutý žalobcovi na výkon zamestnania, povolania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Samotný žalobca mohol takéto zmluvy buď podpísať alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohol ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky žalovaného. Z týchto dôvodov tak súd dospel k názoru, že žalobca má postavenie spotrebiteľa, nakoľko ide o spotrebiteľsko-právny vzťah z dôvodu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy bola veriteľom právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bolo okrem iného poskytovať úvery a žalobca ako dlžník bol fyzická osoba, ktorej nebol úver poskytnutý na účel podnikania resp. zamestnania. Podľa názoru súdu tak hrozí, že žalobca utrpí ujmu spočívajúcu v tom, že mu budú naďalej vykonané zrážky zo mzdy. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je upravená v Občianskom zákonníku, nevylučuje aby bola použitá na zabezpečenie záväzku medzi účastníkmi záväzkovo právnych vzťahov, avšak umožňuje silnejšej strane - podnikateľovi, aby okrem zabezpečenia pohľadávky bola pohľadávka vo vzťahu k subjektu - k spotrebiteľovi, uhrádzaná bez toho, aby súd preskúmal výšku a oprávnenosť takejto pohľadávky, na základe čoho môžu byť zo strany žalovaného vymáhané premlčané či neoprávnené sumy. Spotrebiteľ tak ako slabšia strana záväzkovo právneho vzťahu nemá inú možnosť, len rešpektovať takúto dohodu alebo si uplatniť svoje práva na súde. Keďže žalobca má postavenie spotrebiteľa a žalovaný realizuje prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu úhrady svojej pohľadávky bez toho, aby bola preskúmaná alebo judikovaná súdnym rozhodnutím, súd rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy.
37. Súd konštatuje, že týmto neodkladným opatrením možno vo vzťahu k vykonávaným zrážkam na základe Dohody o zrážkach zo mzdy dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, keď v dôsledku tohto neodkladného opatrenia už žalovaný nemôže požadovať vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu a
svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy z uzavretej zmluvy bude môcť žiadať cestou súdneho konania, kde jeho nárok bude podrobený súdnemu prieskumu.
38. Nakoľko súd neodkladným opatrením trvalo upravil pomery strán poučil žalovaného v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu vo veci samej proti žalobcovi.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení súd koncipoval ako vec samú, nakoľko mal zato, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, t.j. nepoužívanie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Nakoľko súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, zaviazal na náhradu trov konania žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.