Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-29-2020.pdf
PDF · 75.75 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/29/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti povinnému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., o vymoženie 926,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Er 105/2017-32 zo dňa 09.11.2018, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 16.06.2005, a to na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. K. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom rozhodcovská doložka je obsiahnutá v dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 07.05.2013. Rozhodcovská doložka nebola osobitné dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak sa rozhodcovské konanie začne na návrh oprávneného. Navyše zámer oprávneného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku z dôvodu nedostatku odbornej starostlivosti na strane oprávneného. Rozhodcovská doložka je neprijateľná a preto absolútne neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu žiadosť o udelenie poverenia zamietol v súlade s ust. § 44 Exekučného poriadku.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky prešiel v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania zásadnými zmenami. Výsledkom procesu úpravy je zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZSRK“) ako samostatný právny predpis. Oprávnený sa legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Uvádza, že rozhodcovská zmluva je uzavretá na samostatnom dokumente, čím je tak obsahovo aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 07.05.2013, teda po viac ako 7 rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov na základe zmluvy zo dňa 16.06.2005. Oprávnený zastáva názor, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. V zmysle § 3 ods. 6 ZSRK, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje spotrebiteľa obrátiť sa na súd, preto jej uzavretie nemožno považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Postup súdu je neakceptovateľný a neprípustný. Rozhodnutie je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Namieta nesprávny procesný postup súdu, ktorým do podľa jeho názoru došlo k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty. Má za to, že v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Navrhuje preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Povinný, ani súdny sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
5. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako aj uplatnenými odvolacími námietkami oprávneným odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil, skutkový stav vecí nevyhnutný pre posúdenie žiadosti o udelenie poverenia ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
8. Je nesporné, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného (Všeobecná úverová banka, a.s.) a povinným vznikol na základe uzatvorenej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 16.06.2005, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver. Povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ a právny predchodca oprávneného ako dodávateľ. Povinný uznal svoj záväzok voči oprávnenému na základe dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 04.04.2013, obsahom ktorej je rozhodcovská doložka v čl. 5, z ktorej rozhodcovský súd vyvodil právomoc na rozhodnutie sporu. Súd prvej inštancie preto správne postupoval ak na právny vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a správne skúmal dojednanie rozhodcovskej doložky. Dospel k správnemu záveru o jej neprijateľnosti pod následkom absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ síce má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ide však o zdanlivú možnosť výberu súdu, pretože ak by sa začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu Ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa, v zmysle rozhodcovskej zmluvy resp. doložky, rozhodnutiu, veriteľom vopred určeného rozhodcovského súdu, ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za neprijateľnú v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, a preto absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka zároveň nebola individuálne dojednaná, bola povinnému predložená v rámci formulárovej štandardnej zmluvy, ktorej obsah povinný nemohol ovplyvniť čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
9. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade uzatvorená na samostatnom dokumente a účastníci ju uzatvorili slobodne, tak k tomu odvolací súd poznamenáva, že rozhodcovská doložka je spísaná na predpísanom tlačive. Sám veriteľ, zostavil znenie rozhodcovskej doložky a jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Ak by mala byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, ktorá vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma jej dojednania v podobe formulára, ktorá bola
povinnému predložená zároveň s Dohodou o uznaní záväzku, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, ako aj bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne dojednané je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
10. Odvolací súd uvádza, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Neplatná rozhodcovská doložka nezakladá právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozhodcovský rozsudok nemá právne účinky. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje vykonateľným exekučným titulom, pričom na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
11. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli pre oprávneného privodiť zmenu právneho posúdenia.
12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP.
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).