Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5To-85-2023.pdf
PDF · 104.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/85/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej a poškodených proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 01.03.2023, č. k. 29T/67/2015-682, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.03.2024 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX a poškodených C. D., nar. XX.XX.XXXX, C. D., nar. XX.XX.XXXX a E. F., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 01.03.2023, č. k. 29T/67/2015-682 uznal obžalovanú A. B. za vinnú, že dňa 8.2.2011 na notárskom úrade JUDr. Michala Irsáka v Seredi, Námestie republiky č. 4466/11, predložila plnomocenstvo zo dňa 8.2.2011, v ktorom ju mal jej brat, E. D., nebohý od XX.XX.XXXX, splnomocniť k zastupovaniu v dedičskej veci po ich matke, poručiteľke C. D. a v ktorom sa mal splnomocniteľ zároveň vzdať svojho dedičského podielu v prospech svojej sestry, obvinenej A. B., bezplatne. Uvedené plnomocenstvo obvinená vlastnoručne vypisovala a aj do neho dopisovala text: „Svojho podielu sa vzdávam v prospech sestry bezplatne“, pričom mala vedomosť, že plnomocenstvo nepodpisoval jej brat E. D. ako splnomocniteľ, čím obvinená svojmu bratovi E. D., uprela dedičské právo na majetok po nebohej C. D. a takýmto konaním jemu ako poškodenému, respektíve jeho dedičom: C. D., E. F. a C. D. spôsobila škodu najmenej vo výške 8.733,- Eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchala prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Za to bola odsúdená podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods. 1 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 500,- (päťsto) Eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestné zákona bol obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol obžalovanou úmyselne zmarený, uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanej povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodeným: C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G., D. XXX/XX, E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. XXXX/XX a C. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., I. XXXX/XX vo výške 8.733,- Eur. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku boli poškodení C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G., D. XXX/XX, E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. XXXX/XX a C. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., I. XXXX/ XX so zvyškom ich nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces. 2. Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie, a to proti výroku o vine a proti výroku o treste. Poškodení podali proti rozsudku odvolanie prostredníctvom splnomocnenca voči výroku o náhrade škody, a to podaním zo dňa 20.04.2023 doručeným prvostupňovému súdu dňa 24.04.2023. Prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie.
3. Podané odvolanie obžalovaná odôvodnila prostredníctvom obhajcu podaniami zo dňa 18.04.2023 a 27.04.2023, v ktorých uviedla nasledovné (skrátene): 3.1. Napriek uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 21.06.2022, sp. zn. 5To/85/2021, obžalovaná trvá na tom, že plnomocenstvo zo dňa 08.02.2011 nepodpísala ona, ale jej brat E. D.. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Bratislava, PPZ-KEU-BA-EXP-2014/6903 vyplýva, že autorom podpisu na predmetnom plnomocenstve nie je E. D.. 3.2. Tento záver vyvoláva pochybnosti z dôvodu, že sporný podpis bol vyhotovený dňa 08.02.2011, znalecký posudok na pravosť podpisu bol vyhotovený až dňa 15.12.2014, po smrti E. D., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Znalcovi nebolo možné predložiť vzory autentických podpisov E. D., ale iba listiny, na ktorých je údajný podpis E. D., pričom posúdenie sporného podpisu sa vyžaduje aspoň 20 porovnávacích podpisov. Na spornej listine plnomocenstva sa nachádza rodné číslo E. D., ktoré nebolo obžalovanej ani jej otcovi známe a niekto ho musel obžalovanej nadiktovať z občianskeho preukazu E. D., mohlo sa jednať práve o E. D.. Ak by E. D. nebol v priestoroch notára, tak JUDr. Michal Irsák, by nedal obžalovanej nevyplnené plnomocenstvo, do ktorého jej nadiktoval potrebné údaje a neposlal ju s jej otcom do vedľajšej kancelárie, aby ho dali podpísať E. D., ale určil by na prejednanie dedičstva iný termín. Nebolo by možné, aby za takú chvíľu bolo predložené plnomocenstvo podpísané bez prítomnosti E. D.. Svedkom skutočnosti, že E. D. bol u notára a podpísal plnomocenstvo bol aj A. J. – K., ktorý bol vypočutý. 3.3. To, že E. D. podpísal plnomocenstvo, vyplýva aj z trestného oznámenia zo dňa 08.09.2011 splnomocneného zástupcu poškodeného JUDr. Miroslava Gašparíka, ktorý písal na základe informácií od E. D., „pod vplyvom depresií zo smrti nebohej a častého pitia alkoholu, z tohto dôvodu som v tej dobe splnomocnil obžalovanú na zastupovanie v dedičskej veci, ktorej dôveroval. No obžalovaná ma nikdy neinformovala o výsledkoch dedičského konania skončeného v 2/2011, v rámci ktorého chcela previesť celé dedičstvo výlučne pre seba.“ 3.4. Ak E. D. nepodpísal plnomocenstvo, tak nepreukázanou otázkou zostáva, kto plnomocenstvo podpísal. Notárovi ho predložil E. D., takže nie je pravdou, že ho notárovi predložila obžalovaná. Preto sa obžalovaná nemohla dopustiť trestného činu podvodu, pretože nebolo preukázané, že by plnomocenstvo podpísala za E. D., alebo že by ho predložila notárovi k dedičskému konaniu. 3.5. Súd sa nezaoberal tým, že účastníkom dedičského konania bol aj otec E. D., E. D., ktorý bol prítomný v celom dedičskom konaní a svoj súhlas s priebehom konania vyjadril aj podpisom na osvedčení o dedičstve. 3.6. E. D. by nesúhlasil s prerokovaním dedičstva bez prítomnosti E. D., keby nebolo pravdou, že podpísal splnomocnenie na zastupovanie jeho osoby a zároveň sa vzdal svojho dedičstva v prospech obžalovanej. E. D. mal s E. D. dobrý vzťah, čo tvrdia aj poškodení. 3.7. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. 4. Poškodení podané odvolanie odôvodnili prostredníctvom splnomocneného zástupcu tak, že apelujú, aby odvolací súd rozhodol aj o vyčíslených trovách právneho zastúpenia pre ich právneho zástupcu do 31.12.2021 s poukazom na podanie zo dňa 02.02.2023, kde boli tieto špecifikované vo výške 2.660,22 Eur. Pokiaľ sa odvolací súd s týmto nestotožní, žiadajú priznať aspoň 774,72 Eur za znalecký posudok použitý v konaní. 5. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovanej a poškodených nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti obžalovanej, jej obhajcu a prokurátora. Splnomocnenec poškodených ani poškodení sa na verejné zasadnutie nedostavili, hoci splnomocnenec poškodených bol o termíne jeho konania upovedomený dňa 16.02.2024. 6. Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje odvolanie obžalovanej zamietnuť. Obžalovaná uviedla, že nikoho nepodviedla a navrhla, aby odvolací súd rozhodol v súlade s návrhom jej obhajcu, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. 7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podali obžalovaná a poškodení ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolania obžalovanej a poškodených nie sú dôvodné. 9. Odvolací súd sa pri prieskume napadnutého rozsudku zameral na skúmanie toho, či prvostupňový súd vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu stíhaného skutku, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky uvedené aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému dospel a to aj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa prejavuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku. 10. Odvolací sú zdôrazňuje, že voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia účastníkov, a v neposlednom rade tiež o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Súd je totiž pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. (viď. III. ÚS 332/2009) K odvolacím námietkam obžalovanej: 11. Obžalovaná v podanom odvolaní primárne namieta tú skutočnosť, že plnomocenstvo zo dňa 08.02.2011 nepodpísala ona, ale podpísal ho jej brat E. D.. 12. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením obžalovanej v tom smere, že v trestnom konaní nebolo preukázané, že práve ona podpísala sporné plnomocenstvo zo dňa 08.02.2011 namiesto svojho brata E. D.. 13. Podstatou trestnoprávne relevantného konania obžalovanej, ktoré jej bolo v obžalobe kladené za vinu, je, že napriek tomu, že mala vedomosť, že plnomocenstvo zo dňa 08.02.2011 nepodpísal jej brat E. D., na základe tohto plnomocenstva E. D. zastupovala v dedičskom konaní a v jeho mene (hoci ju k tomu nesplnomocnil) sa v dedičskom konaní vzdala jeho dedičského podielu vo svoj prospech. Ohľadne tejto skutkovej okolnosti, ktorá bola predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní, stoja proti sebe dve skupiny dôkazov. 14. Prvú skupinu dôkazov predstavujú výpovede obžalovanej a svedka A. J., vtedajšieho priateľa obžalovanej, ktorí vypovedajú o tom, že brat obžalovanej E. D. sa dňa 08.02.2011 osobne nachádzal na notárskom úrade JUDr. Michala Irsáka a plnomocenstvo, ktoré mu obžalovaná predložila na podpis, aj sám podpísal. Výpovede obžalovanej a svedka sa rozchádzajú len v tom, kde a pred kým malo prísť k podpisu plnomocenstva E. D.. Obžalovaná uvádzala, že sa malo jednať o kanceláriu asistentky notára a k podpisu plnomocenstva E. D. malo prísť aj za prítomnosti asistentky a svedka A. J. a svedok A. J. uviedol, že E. D. mal plnomocenstvo podpísať na chodbe notárskeho úradu, pričom k jeho podpisu E. D. malo prísť za jeho prítomnosti a prítomnosti obžalovanej. 15. Prítomnosť E. D. na notárskom úrade JUDr. Michala Irsáka, ako aj podpísanie plnomocenstva dňa 08.02.2011 jeho osobou, spochybňuje druhá skupina dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to výpovede svedkov C. D., E. F. a C. C. F.. Svedkyňa C. D. vypovedala, že E. D. jej povedal, že čaká na predvolanie na dedičské konanie, pričom túto informáciu mal mať od obžalovanej. Zároveň uviedol, že na dedičskom konaní nebol a žiadne plnomocenstvo nepodpisoval. Svedkyňa E. F. uviedla, že E. D. jej povedal, že obžalovaná sa k nemu správa zvláštne, a keď mu C. C. F. predložil plnomocenstvo zo dňa
08.02.2011, ktoré zabezpečil zo spisového materiálu o dedičskom konaní, uviedol, že to plnomocenstvo videl prvý krát v živote. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede svedka C. C. F.. 16. Výpovede svedkov, uvedené v predchádzajúcom bode tohto uznesenia, tak spochybňujú výpovede obžalovanej a svedka A. J., že E. D. bol prítomný dňa 08.02.2011 na notárskom úrade JUDr. Michala Irsáka a podpísal sporné plnomocenstvo. 17. Obžalovaná vypovedala, že tlačivo plnomocenstva jej na dedičskom konaní dal svedok L. C. M. a že údaje do neho vypisovala ona. Svedok JUDr. Michal Irsák po nahliadnutí do kópie dedičského spisu Okresného súdu Galanta, sp. zn. 26D/142/2010 potvrdil, že predvolanie na dedičské konanie nebolo dedičom expedované, z čoho potom vyplýva, že tlačivo plnomocenstva E. D. nemohlo byť zaslané spolu s predvolaním na dedičské konanie. Z predmetného dedičského spisu, oboznámeného na hlavnom pojednávaní, ďalej vyplynulo, že predbežného vyšetrenia dňa 21. januára 2011 na notárskom úrade JUDr. Michala Irsáka sa z dedičov tohto vyšetrenia zúčastnila len obžalovaná, teda tlačivo plnomocenstva si E. D. neprevzal pri predbežnom vyšetrení, pretože sa ho nezúčastnil. Svedok JUDr. Michal Irsák ďalej vypovedal, že tlačivo plnomocenstva sa dáva osobe, ktorá sa zúčastní predbežného vyšetrenia pre tých dedičov, ktorí by sa dedičského konania nechceli zúčastniť. Do úvahy tak prichádzajú len dve možnosti, a to že tlačivo plnomocenstva pre E. D. prevzala obžalovaná pri predbežnom vyšetrení, alebo ho obžalovanej skutočne, tak ako to uvádza obžalovaná, v deň dedičského konania odovzdal notár, avšak k druhej možnosti je nevyhnutné tiež uviesť, že svedok – notár JUDr. Michal Irsák vypovedal, že by nebolo logické, aby sa plnomocenstvo vypisovalo za osobu, ktorá by bola prítomná na dedičskom pojednávaní. 18. Rozhodujúcim dôkazom, medzi dvomi skupinami dôkazov uvedenými v bodoch 14. a 15. tohto uznesenia je znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, č. PPZ-KEÚ-BA- EXP-2014/6903 zo dňa 15.12.2014, ktorý sa zaoberal zistením pravosti podpisu E. D. na spornom plnomocenstve zo dňa 08.02.2011. Spracovateľ znaleckého posudku C. C. N. bol vypočutý na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že vypracoval znalecký posudok a na základe vykonanej analýzy dospel k záveru, že sporný podpis jednoznačne nevyhotovil E. D.. Menovaný znalec bol opätovne vypočutý na hlavnom pojednávaní, kde vypovedal, že sa v plnom rozsahu pridržiava záverov znaleckého posudku č. PPZ-KEÚ-BA-EXP-2014/6903, pričom na tomto hlavnom pojednávaní vysvetlil, prečo podpis na spornom plnomocenstve zo dňa 08.02.2011 nemohol vyhotoviť E. D. a uviedol, že hoci niektoré znaky v porovnávacích podpisoch (teda podpisoch skutočne vyhotovených E. D.) vykazujú podobnosť so znakmi v porovnávacom podpise, musia byť tieto znaky hodnotené v súvislosti s ostatnými znakmi a ak všetky ostatné znaky naďalej vykazujú rozdiel, nie je tento znak hodnotený ako zhodný, ale skôr ako podobný. Znalec preto zotrval na závere znaleckého posudku, podľa ktorého E. D. nevyhotovil sporný podpis na plnomocenstve zo dňa 08.02.2011. 19. Tento dôkaz, ktorý má objektívnu povahu, keďže sa jedná o odborný záver, potvrdil výpovede svedkov, ktorí ako nepriami svedkovia vypovedali o tom, že im E. D. uviedol, že sporné plnomocenstvo nikdy nepodpísal a zároveň vylúčil pravdivosť výpovedí obžalovanej a svedka A. J., ktorí vypovedali o tom, že sporné plnomocenstvo pred nimi E. D. osobne podpísal. 20. Obžalovaná aj v podanom odvolaní namietala správnosť predmetného znaleckého posudku, pričom je námietky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. 21. Skutočnosť, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný dňa 15.12.2014, teda viac ako tri roky od dátumu uvedeného na spornom plnomocenstve a zároveň po smrti E. D., nemajú vplyv na správnosť záverov znaleckého posudku. Obžalovaná v podanom odvolaní neuviedla, v čom by mal časový rozmer vypracovania znaleckého posudku ovplyvniť správnosť záveru znaleckého posudku. 22. Obžalovaná namietala, že znalecký posudok bol vyhotovený až po smrti E. D., ktorý nemohol osobne poskytnúť porovnávací materiál potrebný na vypracovanie znaleckého posudku. Na vypracovanie znaleckého posudku boli poskytnuté len listiny, na ktorých je údajný podpis E. D., pričom na posúdenie pravosti podpisu sa vyžaduje aspoň 20 porovnávacích podpisov. 23. Súčasťou spisového materiálu je Príloha č. 1 znaleckého posudku PPZ-KEÚ-BA-EXP-2014/6903, v ktorej sú založené porovnávacie materiály, nevyhnutné na posúdenie pravosti podpisu na spornom plnomocenstve. Jedná sa napr. o podpis na zmluvách so spoločnosťou Slovak Telekom a.s., podpis na úradnom zázname, podpis v O. P. A., podpis na dodacom liste, podpis na súhlase s protialkoholickým liečením, podpis na kúpnej zmluve, podpis na doručenke určenej do vlastných rúk, podpisy na zápisnici o výsluchu svedka – poškodeného v trestnej veci, podpis na žiadosti o zmenu poistnej zmluvy a pod. Porovnávací materiál použitý na vypracovanie znaleckého posudku pochádzal z rôznych období, bol na rôznorodých oficiálnych listinách, vrátane listín z tohto trestného konania. Odvolací súd tak nedospel k žiadnym pochybnostiam o relevancii predmetných porovnávacích materiálov pre vypracovanie znaleckého posudku. Počet porovnávacích podpisov pre záver vyjadrený v záverečnej časti znaleckého
posudku je odbornou otázkou, a preto len osoba, ktorá znalecký posudok vypracovala, môže posúdiť, aký počet porovnávacích podpisov potrebuje pre svoj odborný záver uvedený v znaleckom posudku. 24. Obžalovaná v odvolacích námietkach ohľadne sporného plnomocenstva poukázala aj na skutočnosť, že na spornom plnomocenstve sa nachádzalo aj rodné číslo E. D., ktoré ani ona ani ich otec nepoznali. Zdôraznila aj pozitívny vzťah medzi E. D. a E. D., ktorý by, podľa názoru obžalovanej, nesúhlasil s prejednaním dedičstva, ak by E. D. plnomocenstvo nepodpísal. 25. Vyššie uvedené odvolacie námietky obžalovanej však majú povahu domnienok, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť závery znaleckého posudku, ktorý jednoznačne konštatoval, že podpis na spornom plnomocenstve nepatrí E. D.. 26. Uvedenie rodného čísla E. D. na plnomocenstve nepreukazuje, že ho E. D. skutočne podpísal, ale preukazuje len tú skutočnosť, že osobe, ktorá plnomocenstvo vypisovala, bolo v tom čase rodné číslo E. D. známe. 27. Napriek uvedenému je nevyhnutné zohľadniť, že v prípade E. D., obžalovanej a ich otca E. D. sa jedná o rodinných príslušníkov. Otec obžalovaného od narodenia E. D. disponoval jeho rodným listom, kde je uvedené aj jeho rodné číslo a ten sa nachádzal v spoločnej domácnosti, ktorú s nimi zdieľala aj obžalovaná. Prvých 6 čísiel rodného čísla tvorí dátum narodenia, ktorý obžalovanej, ako sestre E. D., bol známy a ďalšiu časť rodného čísla predstavujú 4 číslice (z toho 3 číslice sú zhodné), ktoré nie je problém zapamätať si. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že osobné údaje E. D. boli do plnomocenstva vpísané obžalovanou. Napokon rodné číslo mohlo byť obžalovanou od E. D. aj priamo vyžiadané na účely dedičského konania. 28. Pokiaľ obžalovaná poukazuje na pozitívny vzťah medzi E. D. a ich otcom E. D., je potrebné zohľadniť, že aj z výpovede obžalovanej a svedka A. J. vplynulo, že E. D. mal po smrti matky začať vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje. Ak bol do tohto obdobia vzťah E. D. a E. D. pozitívny, nemuselo tak tomu byť aj v čase dedičského konania. Obžalovaná a svedok vypovedala, že E. D. mal zakázať E. D. zúčastniť sa dedičského konania (mal čakať vonku), pretože bol pod vplyvom alkoholu. 29. Obžalovaná spochybnila aj záver prvostupňového súdu, že na notárskom úrade JUDr. Michala Irsáka predložila sporné plnomocenstvo. Uviedla, že predmetné plnomocenstvo notárovi predložil jej otec E. D., a preto sa obžalovaná nemohla dopustiť trestného činu podvodu. 30. K tejto námietke obžalovanej sa vyjadril odvolací už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, pričom v tomto kontexte len opakuje, že okolnosť, či plnomocenstvo notárovi fyzicky odovzdala obžalovaná, alebo to urobil jej otec E. D. nie je pre rozhodnutie o obžalobe právne významná, pretože plnomocenstvo s podpisom splnomocniteľa (ktorý však v skutočnosti nebol podpisom E. D.) ako prvá mala vo svojej dispozícii práve obžalovaná, čo napokon obžalovaná aj sama potvrdila. Predložením plnomocenstva treba rozumieť také nakladanie s plnomocenstvom, aby sa toto dostalo do dispozície notára a aby na jeho základe mohla v dedičskom konaní obžalovaná zastupovať E. D.. Z uvedených dôvodov preto nie je právne významné, či tak obžalovaná urobila priamo sama, teda či ho do dispozície notára odovzdala obžalovaná, alebo také plnomocenstvo odovzdala svojmu otcovi E. D. s vedomím, že tento ho notárovi odovzdá a na jeho základe s ňou notár bude konať ako so splnomocnencom E. D.. 31. Zo záveru o tom, že sporné plnomocenstvo zo dňa 08.02.2011 na notárskom úrade JUDr. Michala Irsáka predložila obžalovaná a zároveň zo záveru, že podpis splnomocniteľa na predmetnom plnomocenstve nie je podpisom E. D., potom nevyhnutne vyplýva ďalší záver, a to že obžalovaná musela mať vedomosť o tom, že na notárskom úrade predkladá plnomocenstvo, na ktorom podpis splnomocniteľa nie je podpisom jej brata E. D., čo okresný súd správne vyjadril v skutkovej vete napadnutého rozsudku. 32. Napokon obžalovaná vo svojich námietkach poukázala na trestné oznámenie E. D. zo dňa 08.09.2011, v ktorom E. D. uviedol, že ju splnomocnil na jeho zastupovanie v dedičskom konaní. 33. Odvolací súd uvádza, že trestné oznámenie nie je dôkazným prostriedkom, pretože sa vo svojej podstate jedná o výpoveď svedka trestnej činnosti, príp. osoby, ktorá sa o spáchaní trestného činu dozvedela iným spôsobom. Napriek uvedenému je však nevyhnutné uviesť, že trestné oznámenie zo dňa 08.09.2011 sa týkalo tej skutočnosti, že obžalovaná mala vybrať všetky peniaze z vkladnej knižky nebohej matky obžalovanej, a preto neboli predmetom dedičského konania. Zároveň je pravdou, že v predmetnom trestnom oznámení je uvedené, že E. D. obžalovanú splnomocnil na zastupovanie v dedičskom konaní. Z výpovede svedka C. C. F. však vyplynulo, že predmetné trestné oznámenie spisoval on, a to podľa informácií, ktoré mal v tom čase k dispozícii. Zároveň však vo svojej výpovedi uviedol, že v októbri 2011 išiel nahliadnuť do dedičského spisu a vytiahol odtiaľ kópiu plnomocenstva. Dňa 11.10.2011 bolo spísané druhé trestné oznámenie, kde E. D. poukazuje na skutočnosť, že plnomocenstvo zo dňa 08.02.2011 nepodpísal. Z uvedeného je zrejmé, že o obsahu plnomocenstva sa dozvedel až následne, teda po podaní trestného oznámenie zo dňa 08.09.2011, a preto rozpor medzi
skutkovými tvrdeniami E. D. možno vysvetliť rozsahom jeho vedomostí o priebehu dedičského konania v čase podpísanie predmetných trestných oznámení. 34. Obžalovaná v odvolacom konaní navrhla, aby súd do konania pribral nového znalca z odboru písmoznalectva, pretože sa nestotožnila so závermi uvedenými v znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ. 35. Odvolací súd však doplnenie dokazovania v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodné, pretože skutočnosť, či podpis na spornom plnomocenstve patril E. D., bola preukázaná znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, č. PPZ-KEÚ-BA-EXP-2014/6903 zo dňa 15.12.2014. Napriek tomu, že obžalovaná namietala závery znaleckého posudku, nevyhodnotil odvolací súd jej námietky ako relevantné (viď body 21. až 28. tohto uznesenia). Obžalovaná v konaní nepredložila žiadny rovnocenný dôkaz (z hľadiska dôkaznej sily), ktorý by bol spôsobilý spochybniť správnosť odborných záverov uvedených v znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, a preto opakované dokazovanie v tomto smere by bolo v rozpore s § 146 Trestného poriadku a možno ho vyhodnotiť ako nadbytočné. 36. K výroku o treste obžalovaná neuviedla žiadne odvolacie námietky, pričom odvolací súd nezistil žiadne chyby vo výroku o treste, ktoré by predstavovali dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. K odvolacím námietkam poškodených 37. Poškodení sa v podanom odvolaní domáhali priznania trov právneho zastúpenia vo výške 2.660,22 Eur a sumy 774,72 Eur, vynaložených na znalecký posudok, ktorý bol použitý v tomto trestnom konaní. Podľa § 557 ods. 1 Trestného poriadku ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca. Podľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku o povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník. 38. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že trovy právneho zastúpenia ani náklady na vypracovanie znaleckého posudku nepredstavujú škodu, ktorá bola spôsobená trestným činom, ale jedná sa náklady spojené s trestným konaním, o ktorých sa rozhoduje osobitným procesným postupom po právoplatnom skončení trestného konania. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia vyhodnotil odvolací súd odvolania obžalovanej a poškodených ako nedôvodné, iné chyby napadnutého rozsudku, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd nezistil, a preto odvolania obžalovanej a poškodených ako nedôvodné zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.