Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23CoPr-1-2020.pdf
PDF · 69.54 KB
Case nature
Subarea
23CoPr/1/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: Z.. B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S., K. XX, právne zastúpená: JUDr. Katarína Andráš Lešková, IČO: 42 083 524, so sídlom 080 01 Prešov, Plzenská 2 proti žalovanému: X. N. S., P.: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX N. S., N. S. XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Peter Rak, s. r. o., IČO: 50 581 121, so sídlom 080 01 Prešov, Masarykova 13, o určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 11Cpr/18/2019-82 zo dňa 12.02.2020 takto
rozhodol:
Mení uznesenie vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a výrokom II. uznesenia stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa školy. Uviedla v žalobe, že dôvod neplatnosti vidí v tom, že žalovaný hľadá cielene možné dôvody, pre ktoré by so žalobkyňou ukončil pracovný pomer, a to jednak tým, že žalobkyni doručoval upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny, a to z dôvodu napr., že mu neoznámila zmenu prevádzky materskej školy a neoznámila svoju neprítomnosť v práci a nezabezpečila zastupovanie. Ďalším dôvodom porušenia pracovnej disciplíny bolo to, že sa nezúčastnila školenia BOZP dňa 13.06.2019. Žalovaný to účelovo vytýka žalobkyni s odstupom viac ako štyroch mesiacov od udalosti potom, ako odmietla akceptovať odvolanie z funkcie riaditeľky materskej školy. Žalobkyňa podaním z 11.02.2020 zobrala späť svoj návrh v celom rozsahu. Ako dôvod uviedla, že dňa 05.02.2020 sa uskutočnilo mimosúdne rokovanie strán sporu a po tomto rokovaní žalobkyňa nadobudla presvedčenie, že vzťahy medzi ňou a žalovaným sú natoľko napäté, že nie je možné očakávať ich zlepšenie. Napäté vzťahy na pracovisku sa podpísali aj na zdravotnom stave žalobkyne, ktorý dlhodobo nie je dobrý a žalobkyňa bude pravdepodobne nútená pre zdravotnú indispozíciu uvažovať o skončení pracovného pomeru na pozícii učiteľky v materskej škole N.. Za tejto situácie potom pre žalobkyňu nemá význam ďalej pokračovať ani v tomto spore. Súd výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 257 a uviedol, že prihliadol na to, že žalobkyňa podala žalobu na súd z dôvodov, ktoré vyššie uviedla a zároveň súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobkyňa sa pokúsila o mimosúdne vyriešenie sporu, ale keďže vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sú napäté a nie je možné očakávať ich zlepšenie a zároveň v prípade, ak by súd vyhovel žalobe žalobkyne, tak vzhľadom na vzťahy na pracovisku, ako ich popísala žalobkyňa, by nemohla vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy aj vzhľadom na jej zdravotný stav, ktorý nie je dobrý.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to len proti výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil tento výrok a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Uviedol, že inštitút dôvodov hodných osobitného zreteľa je výnimočným inštitútom, ktorý sa nemá uplatňovať kedykoľvek. Uviedol, že žalobkyňa podala žalobu po uplynutí hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby, a teda súd by žalobu musel zamietnuť a zaviazať ju na náhradu trov konania. Skutočnosť, že žalobkyňa zobrala žalobu späť, je len vyjadrením jej vedomosti o svojom procesnom postavení, keďže na neskoré podanie žaloby výslovne poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, kde argumentoval aj aktuálnym rozsudkom Krajského súdu v Prešove, ktorý podobnú vec riešil. V odôvodnení späťvzatia žaloby to však žalobkyňa prezentuje ako existenciu napätých vzťahov, čo s meritom veci nemá nič spoločné. Za účelom vysporiadania si vzájomných sporov žalobkyňa konečne po niekoľkých mesiacoch od výzvy žalovaného akceptovala návrh a vec prejednali za účasti oboch strán sporu dňa 05.02.2020. Žalobkyňa na tomto stretnutí konštatovala, že nemá záujem o ďalšie súdne konanie a výslovne uviedla, že uhradí trovy konania za doteraz vzniknuté dva vykonané úkony právnych služieb. Zlý zdravotný stav, ktorý žalovaný nezavinil, a nezhody nemôžu byť dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Trovy odvolacieho konania žalovaný nežiadal priznať.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa navrhla uznesenie v napadnutom výroku potvrdiť.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné. V danom prípade bolo konanie zastavené na základe späťvzatia žaloby, pričom späťvzatie žaloby nebolo odôvodnené správaním sa žalovaného. Za takejto situácie teda v zásade platí, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania a je povinná nahradiť trovy konania procesne úspešnému žalovanému. Odvolací súd súhlasí s názorom, že nepriznanie náhrady trov konania postupom podľa § 257 CSP má byť výnimočným opatrením. Dôvody, ktoré uviedol súd prvej inštancie, nie sú podľa názoru odvolacieho súdu dôvodmi hodné osobitného zreteľa. Naviac, niektoré dôvody, ktoré súd uviedol (napr. zlý zdravotný stav žalobkyne) sú len tvrdené a neboli preukázané.
5. V danom prípade je nepochybné, že žalobkyňa podala žalobu a nebola úspešná. Jej žalobe nebolo vyhovené. Nebolo by preto spravodlivé, aby procesne úspešná strana len na základe zlého zdravotného stavu žalobkyne alebo zlých vzťahov medzi stranami, nemala nárok na náhradu trov konania. V takom prípade by úspech v merite veci pre žalovaného vlastne znamenal čiastočný neúspech, pretože by vzniknuté trovy konania musel znášať z vlastných prostriedkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v napadnutom výroku zmenil postupom podľa § 388 CSP a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa v celom rozsahu neúspešná, žalovaný v celom rozsahu úspešný. Úspešný žalovaný však trovy odvolacieho konania nežiadal priznať, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.