Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26CoP-15-2020.pdf
PDF · 146.21 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci navrhovateľa ako povinného z vyživovacej povinnosti: Ing. Q. V., nar. XX. Q. XXXX, trvale bytom F. XX, K., zast. advokátom: JUDr Ľubomír Nemček, so sídlom Čajkovského 5, Bratislava, proti odporcovi ako oprávnenému z vyživovacej povinnosti: K. V., nar. XX. marca XXXX, trvale bytom X. A. XX/A, V., zast. splnomocnenkyňou: Ing. V. V., PhD., nar. X. G. XXXX, trvale bytom X. A. XX/A, V., o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 40Pc/2/2019-228 zo dňa 18. októbra 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 40Pc/2/2019-228 súd prvej inštancie I. návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa zo sumy 400 eur mesačne naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 21Pc/10/2016-396 zo dňa 26.10.2017 na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 1. februára 2019 zamietol a II. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa ust. § 62 ods. 1, 2 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 až 3 ZoR (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „ZoR“) a § 52, § 154 C. m. p. (zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016, ďalej len „C. m. p.“).
3. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 21Pc/10/2016-396 zo dňa 26.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/25/2018-495 zo dňa 15.10.2018 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na syna Timoteja zo sumy 275 eur na sumu 400 eur mesačne s úpravou povinnosti otca zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom v sume 1.674,92 eur v pravidelných splátkach po 47 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok. V čase rozhodovania súdu v konaní sp. zn. 21Pc/10/2016 otec dosahoval príjem vo výške 3.000 eur mesačne (232 eur zo mzdy na Dopravnom úrade, 514 eur výsluhový dôchodok a 1.255 eur z činnosti súdneho prekladateľa), ktorú sumu ustálil súd ako sumu schopnú otcom potenciálne dosahovať. V čase podania návrhu otca na zníženie výživného dňa 1.2.2019 otec (teda v tejto veci) dosahoval príjem vo výške cca 2.212 eur (527,61 eur výsluhový dôchodok, 1.255 eur z činnosti súdneho prekladateľa a zo zamestnania sa v SOPHOS, s. r. o. za minimálnu mzdu 520 eur, v čistom cca 430 eur).
V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu otca na zníženie výživného dňa 18.10.2019 otec dosahoval príjem cca 1.793,41 eur pozostávajúci z 538,41 eur ako výsluhového dôchodku a 1.255 eur z činnosti súdneho prekladateľa. Otec odmietal potencionalitu príjmu z činnosti súdneho prekladateľa, ustálenú súdom v konaní sp. zn. 21Pc/10/2016 v sume cca 1.255 eur, zároveň však neuviedol a ani nepreukázal skutočne dosahovaný obrat, náklady a zisk z činnosti prekladateľa. Do konania doložil výpis z elektronického denníka prekladateľa vystavený ku dňu 6.6.2019, v ktorom sa nachádza zaevidovaných 53 prekladateľských úkonov, pričom len 11 úkonov preplatených v celkovej sume 736 eur. Na otázku súdu, aby ozrejmil zvyšných 42 úkonov, faktúry nepredložil. Otec opakovane odmietol zodpovedať, aký je teda jeho skutočný obrat a zisk z prekladateľskej činnosti, tento nevedel ani odhadom ustáliť a pokiaľ otec tvrdí, že k ustáleniu ceny za preklad dochádza s omeškaním jedného - dvoch mesiacov, súd mal preukázané, že tieto v denníku znalca nie sú evidované ani po takmer šiestich mesiacoch od odovzdania úkonu. Táto evidencia v denníku prekladateľských úkonov je zarážajúca o to viac, že otec je zapísaný v zozname prekladateľov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR, ale okrem toho nemal v roku 2019 živnostenské oprávnenie na prekladateľské a tlmočnícke služby a to až do 22.8.2019. Rovnako spoločnosť SOPHOS, s. r. o., v ktorej bol zamestnaný od 1.2.2019 s náplňou/druhom práce: sprostredkovanie služieb nemala od 25.1.2019 oprávnenie podnikať v tomto predmete činnosti. Na výzvu súdu, aby ustálil výšku obratu z prekladateľskej činnosti, otec na pojednávaní dňa 18.10.2019 uviedol, že jeho príjmy sú zahrnuté v daňovom priznaní fyzickej osoby za rok 2018. Súd prvej inštancie mal za to, že ak otec tvrdí, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov a v čase rozhodovania súdu je jeho jediným príjmom výsluhový dôchodok a príjem z prekladateľskej činnosti, je jeho povinnosťou riadne preukázať aktuálny skutočný stav pomerov a nie odkazovať sa na stav z roku 2018. Čo sa týka zmeny pomerov u manželky otca súd zistil, že manželka povinného otca dosahovala v čase rozhodovania súdu v konaní sp. zn. 21Pc/10/2016 príjem zo zamestnania pre ISTROCENTRUM a. s. cca 2.152 eur netto. V čase podania návrhu otca na zníženie výživného manželka otca dosahovala príjem pozostávajúci zo základnej paušálnej odmeny za výkon mandátnej zmluvy pre Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice, a. s. 3.700 eur + 20 % DPH mesačne za každý aj len začatý kalendárny mesiac spoločnosťou SOPHOS, s. r. o. od 1.12.2018, v ktorej bola v rozhodnom období jediným konateľom a spoločníkom jej dcéra Jessica, t. j. obrat spoločnosti 4.440 eur mesačne. Zo zamestnania v SOPHOS, s. r. o. dosahovala manželka povinného otca minimálnu mzdu v sume 520 eur, v čistom cca 400 eur. Nakoniec v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu otca na zníženie výživného dňa 18.10.2019 manželka otca bola nezamestnaná a nie je konateľkou SOPHOS, s. r. o., vzniká jej nárok na dávku v nezamestnanosti. Toto počínanie manželky otca súd zhodnotil ako za účelové a vypočítavé, keď bolo preukázané, že manželka otca pri konfrontácií o nepravdivých informáciách uvedených na webovej stránke firmy SOPHOS, s. r. o. uviedla, že to považuje za marketing. Nebola si vedomá, že firma, v ktorej pôsobila ako štatutárny orgán, podniká v oblasti prekladov bez oprávnenia a jej manžel prekladal ako zamestnanec v rozsahu 10 - 20 % z pracovnej agendy bez oprávnenia zamestnávateľa podnikať v tejto oblasti, pričom uviedla, že pred zamestnaním manžela vo firme SOPHOS, s. r. o. povinný otec/manžel konateľky prekladal pre túto firmu ako dodávateľ, avšak vyplýva z lustrácií súdu, bez živnostenského oprávnenia. U matky oprávneného syna nebola zistená žiadna podstatná zmena pomerov, je naďalej zamestnaná na Mestskom úrade Trnava a je tiež poslankyňou miestneho zastupiteľstva v Špačinciach bez príjmu z výkonu tejto činnosti Po takto vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania na Dopravnom úrade, úsek civilného letectva v Bratislave, nehľadal si adekvátnu prácu zodpovedajúcu jeho vzdelaniu a pracovným skúsenostiam, nakoľko dopyt na bývalého zamestnávateľa, či nie je možné ho preložiť na funkciu inšpektora na pracovisko v sekcii výkonu štátneho odborného dozoru v divízii vnútrozemskej plavby a na odbore bezpečnosti a odbore určených technických zariadení v sekcii bezpečnosti v divízií dráh a dopravy na dráhach s pracoviskom v Žiline nezodpovedá jeho doterajšej pracovnej skúsenosti. Otec na pojednávaní dňa 16.8.2019 na otázku súdu vypovedal, že by prijal prácu v územnej samospráve alebo miestnej štátnej správe, niečo s jazykom alebo letectvom a hľadal by pracovnú ponuku s názvom prekladateľstvo, tlmočníctvo. To, že sa otec vzdal zamestnania pre kariérnu skúsenosť manželky, ktorá túto skúsenosť ukončila k 30.9.2019 a obaja sa stali nezamestnanými, v prípade otca so živnostenským oprávnením, nie je možné zhodnotiť inak ako nezodpovedným prístupom k plneniu si zákonnej povinnosti vyživovania vlastných detí, pokiaľ nie sú objektívne samé schopné sa živiť. Pokiaľ ide o otcom tvrdený nepriaznivý zdravotný stav, z doložených lekárskych potvrdení mal súd preukázané, že u otca nedošlo k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a otcom deklarované ochorenie nie je tak závažné, aby mu bránilo riadne sa zamestnať a zodpovedne pristupovať k plneniu si vyživovacej povinnosti k oprávnenému synovi ako jednému z jeho troch detí. Súd návrh oprávneného syna na zvýšenie výživného zo sumy 400 eur na sumu 630 eur na obdobie od 16.8.2019 do 18.1.2020 posúdil
ako samostatný návrh oprávneného syna, ktorý nehodiaci sa na spojenie do konania iniciovaného otcom a tento je vedený samostatne na tunajšom súde pod sp. zn. 31Pc/16/2019.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie otec s návrhom na zmenu rozsudku tak, že odvolací súd návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti vyhovie v zmysle návrhu. Otec namietal, že napadnutý rozsudok je zmätočný a zakladá stav právnej neistoty. Poukázal na to, že okrem výživného na plnoletého syna K., plnoletého syna L. má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to voči maloletej dcére Q., ktorú súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy. Súd by mal dbať o to, aby odôvodnenie jeho rozhodnutia bolo presvedčivé, avšak v prípade napadnutého rozsudku táto zákonná povinnosť nebola splnená. Ak súd prvej inštancie posúdil stratu príjmu otca zo zamestnania, ktorý predstavoval podľa zistení súdu sumu 1.232 eur netto ako podstatnú zmenu pomerov na strane otca, tak mal urobiť záver o tomu zodpovedajúcom poklese životnej úrovne otca a následnej potrebe zníženia životnej úrovne u vyživovaných detí, ktorá sa mala bezpodmienečne prejaviť v znížení výživného na syna K. v zmysle návrhu otca. Ak súd prvej inštancie neprihliadol na stratu príjmu otca zo zamestnania s odôvodnením, že otec sa dobrovoľne vzdal príjmu bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, súd v tomto prípade konal nad rámec zákona. Z rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, na aký účel súd uviedol, že výška výživného sa pohybuje v medziach 20 % - 30 % príjmov povinného rodiča, keď tento percentuálny podiel na daný prípad neuplatnil. Pokiaľ ide o výšku príjmu otca 1.255 eur, tak ako uvádza súd prvej inštancie, takto určená výška príjmu otca nevyplýva zo žiadneho dôkazu a je výsledkom svojvoľnej úvahy. Zmätočnosť napadnutého rozsudku vyplýva aj u toho, keď súd konal v rozpore s princípmi materiálnej pravdy a oficiality, keď súd uviedol, že otec neuniesol povinnosť tvrdenia a povinnosť dokazovania na preukázanie svojich príjmov z činnosti prekladateľa, hoci otec poukázal na svoje daňové priznanie. Otec má tiež za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nestotožňuje sa s ustálením príjmu otca vo výške 1.255 eur ako potencionálneho príjmu. Nie je pravdou, že spoločnosť SOPHOS, s. r. o. nemala oprávnenie podnikať v predmete činnosti „sprostredkovanie služieb“. Rovnako pokiaľ ide o ustálenie príjmu manželky otca vo výške 3.700 eur, táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu. Pokiaľ ide o výpoveď otca zo štátnozamestnaneckého pomeru na Dopravnom úrade, súd prvej inštancie nesprávne posúdil dôvod výpovede. Namieta tiež skutočnosť, že súd prvej inštancie nepovažoval za dôležitý dôvod v kontexte ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nasledovanie manželky do zamestnania a starostlivosť o maloleté dieťa. Manželka otca nemá vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca k plnoletému K. žiadne povinnosti. Je nepochopiteľné a v rozpore s vykonaným dokazovaním, keď súd prvej inštancie posúdil zmeny v zamestnaní na strane otca ako účelové. Otec následne doplnil svoje odvolanie o uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/31/2019 zo dňa 31.10.2019.
6. K odvolaniu otca sa vyjadril plnoletý syn, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Odvolanie otca považuje za neopodstatnené. Otec ak dôvod návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti uviedol zmenu svojich príjmových pomerov, keď musel nasledovať svoju manželku, ktorá sa stala riaditeľkou lukratívneho 5-hviezdičkového hotela v Turčianskych Tepliciach. Manželka otca však túto prácu v krátkom čase skončila (hoci to na nariadenom hlavnom pojednávaní úmyselne zatajila), teda v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie už žiadny dôvod, ktorý uvádzal otec neexistoval. Otcove zárobkové pomery sa síce zmenili, avšak boli spôsobené otcom dobrovoľne, dokonca účelovo s cieľom čo najviac znížiť svoje a manželkine príjmy. K námietke otca o prihliadnutí na ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej Q. uvádza, že súd nemal povinnosť prehodnocovať ďalšie vyživovacie povinnosti otca, pretože ich počet sa nezmenil a ich prípadná zmena nebola predmetom tohto konania. Otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, účelové bolo tiež konanie otca a jeho manželky, keď sa títo vzhľadom na svoje pracovné skúsenosti, vysokoškolské vzdelanie zamestnali vo firme SOPHOS, s. r. o. za minimálnu mzdu. Otec neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania svojich príjmov, čo je napokon aj predmetom preverovania orgánov činných v trestnom konaní. Stav právnej neistoty vyvoláva práve otec a to zámerne, čím znemožňuje synovi sústrediť sa na vysokoškolské štúdium, vyvoláva obavu či bude mať syn z čoho uhrádzať študijné náklady a tiež umelo vykonštruovanými klamstvami. Otcove konanie považuje za nezodpovedné, keď od rozvodu s matkou syna všetok majetok previedol na svoju terajšiu manželku a manželkinu dcéru z prvého manželstva.
7. K vyjadreniu syna podal repliku otec, tvrdenia syna vo vyjadrení považuje za nepresnosti a klamstvá. Zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní. Nie je pravdou, že manželka otca zatajila skončenia mandátnej zmluvy spoločnosti SOPHOS, s. r. o. Tiež tvrdenia syna o umelom znižovaní príjmu otca a jeho manželky považuje otec za vykonštruované a klamlivé. Otec poukazuje na to, že 10 rokov riadne platí výživné, syn namiesto vďaky spolu so svojou matkou otca a jeho manželku ohovárajú a očierňujú. Pokiaľ ide o podiel vo firme PRO-Translation, s. r. o., v tejto firme mal otec podiel len vo výške 15 %, manželka otca bola väčšinovým vlastníkom a rozhodla sa firmu predať svojej dcére. Príjem za predaj firmy otec aj manželka riadne priznali v daňovom priznaní za rok 2017. Hľadanie si zamestnania otec súdu riadne preukázal písomným dokladom z Dopravného úradu, čo napokon a ústne vysvetlil na pojednávaní. Pokiaľ ide o príjem manželky otca, tento nemá byť meradlom pre určovanie výšky výživného pre plnoleté dieťa. Majetok, ktorým disponuje manželka otca, táto nadobudla ešte dávno pred uzatvorením manželstva s otcom a to aj spolu so svojim exmanželom. Otcom nepriaznivý zdravotný stav mu znemožňuje pracovať v dvoch zamestnaniach, môže sa venovať len prekladateľskej činnosti, čo aj robí. Pravidelné dochádzanie do bývalého zamestnania by viedlo k zhoršeniu zdravotného stavu otca. Nie je pravda ani tvrdenie syna o tom, že otec sa o svoje deti nezaujíma. Otec o svoje deti má záujem, avšak matka syna mu znemožňovala styk s deťmi v dôsledku čoho došlo k odcudzeniu sa. Otec poukazuje na to, že matka syna si z výživného hradí nadštandardnú životnú úroveň (zahraničné dovolenky, novostavba rodinného domu a ďalšie). Nesúhlasí s vypočítaným príjmom 1.255 eur, pretože ide len o matematický výpočet, navyše hrubý, pričom výživné sa určuje z čistého príjmu povinného rodiča. Pokiaľ ide o príjem manželky na základe mandátnej zmluvy, činnosti vo firme SOPHOS, s. r. o. vykonávalo viacero osôb, preto nemožno konštatovať, že ide o výlučný príjem manželky otca. Nie je to otec, ale syn, kto vytvára stav právnej neistoty, pretože otec sa zníženia výživného domáhal len jedenkrát, pričom syn podal dovedna tri návrhy na zvýšenie výživného. Syn aj jeho matka hrubo a nemorálne zasahujú do súkromia otca a jeho rodiny.
8. Plnoletý syn v duplike k replike otca sa opätovne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu. Manželka otca klamala na pojednávaní dňa 16.8.2019, pretože už dňa 15.8.2019 došlo k ukončeniu mandátnej zmluvy. Tvrdenie otca o riadnom plnení si vyživovacej povinnosti vyvracia poukazom na vedené exekučné konania na vymoženie dlžného výživného na plnoletého syna ako aj ďalšie plnoleté dieťa L. (brata odporcu). Zotrváva na tvrdení o prevode firmy SOPHOS, s. r. o. na dcéru svojej manželky (tá mala v čase prevodu 18 rokov, študentka strednej školy, bez príjmu). Aj po prevode firmy zostala konateľom manželka otca a otec zostal zodpovedným zástupcom na prekladateľskú činnosť. Popiera tvrdenie otca o bezodplatnom prevode s odôvodnením, že otec bol menšinovým vlastníkom firmy. Pokiaľ by aj otec mal vo firme podiel len vo výške 15 %, pri prevode by mal nárok na 14,25 % účtovnej hodnoty netto firmy, čo predstavuje sumu 4.587 eur. Prakticky bola celá firma otcova, v roku 2013 ju založil a len z dôvodu zákazu podnikania kvôli štátnozamestnaneckému pomeru ju evidoval na svoju terajšiu manželku. Pre stanovenie výšky výživného platí zásada potencionality pred zásadou fakticity. Nie je pravdou ani tvrdenie otca o hľadaní si zamestnania, pretože tento predložil súdu len potvrdenie svojho bývalého zamestnávateľa o tom, že v súčasnosti neeviduje voľné miesto. Otec v konaní opakovane klamal o skutočných príjmoch jeho manželky, keď výslovne uviedol, že manželka nemá v čase pojednávania dňa 18.2.2019 žiaden príjem, pritom už v tom čase bola generálnou riaditeľkou lukratívneho hotela. Ostatné tvrdenia otca považuje za vymyslené, klamlivé. O nepravdivých tvrdeniach svedčí aj skutočnosť, že syn sa s otcom stretol dňa 30.1.2020, keď sa spoločne dohodli, že otec si bude plniť vyživovaciu povinnosť v stanovenej sume 400 eur, avšak už nasledujúci deň podal na súd vyjadrenie, ktorým popiera túto dohodu.
9. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C. s. p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou - otcom plnoletého dieťaťa (§ 355 a § 357 C. s. p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 C. m. p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 C. s. p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
11. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletú treba uviesť, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonal adekvátne dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj odôvodnených potrieb maloletej Q., skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania
dôsledne vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 C. s. p. odôvodnil. Keďže sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 C. s. p. dodáva:
12. Predmetom prvoinštančného konania pod sp. zn. 40Pc/2/2019 je návrh otca plnoletého dieťaťa na zníženie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu zo sumy 400 eur (naposledy uloženej rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 21Pc/10/2016-396 zo dňa 26.10.2017 na sumu 150 eur s účinnosťou od 1.2.2019). Predmetom odvolacieho konania s poukazom na odvolacie dôvody otca je preskúmanie správnosti a postupu súdu prvej inštancie, ktorým návrh otca zamietol (výrok I.) a účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
14. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na t. č. už plnoleté dieťa, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo detí, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej Q., ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú maloleté deti plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú, t. j. v čase rozhodovania Okresného súdu Trnava rozsudkom č. k. 21Pc/10/2016-396 zo dňa 26.10.2017 v spojení s rozsudkom tunajšieho odvolacieho súdu č. k. 23CoP/25/2018-495 zo dňa 15.10.2018.
16. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom síce došlo k zmene pomerov na strane otca spočívajúcej v strate zárobku zo štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom úrade Dopravný úrad Bratislava ku dňu 31.1.2019, avšak k tejto zmene došlo neuváženým konaním otca a v dôsledku takéhoto konania potom nemôže utrpieť výživou oprávnené dieťa.
17. Podľa § 157 C. m. p. rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
18. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).
20. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Konkrétna výška výživného je teda ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávnenej, jednak na strane výživou povinnej osoby. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu, pričom sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Na strane povinnej osoby sa skúmajú jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb, výška takéhoto výživného a pod.
21. Z vyššie citovaného ust. § 62 ods. 1 ZoR vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nie je determinovaná plnoletosťou, ale momentom, kedy je dieťa schopné živiť sa samo. Pod pojmom „schopnosť živiť sa sám“ možno rozumieť potencionalitu plnoletého dieťaťa dosahovať príjmy, t. j. keď dieťa nadobudne také schopnosti, ktoré odôvodňujú záver o tom, že je schopné zabezpečovať si výživu samostatne vlastnou prácou a je daná spravidla ukončením sústavnej prípravy na budúce povolanie, pričom je potrebné zohľadniť aj osobné pomery dieťaťa, zdravotný stav, rozumovú vyspelosť, nadobudnuté zručnosti a schopnosti, v neposlednom rade zohráva dôležitú úlohu aj postoj samotného plnoletého dieťaťa k aktívnemu hľadaniu si zamestnania.
22. V zmysle ustanovenia § 78 ZoR v spojení s ustanovením 157 C. m. p. predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu alebo zrušenie predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
23. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti výživou povinného k oprávnenému rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 21Pc/10/2016-396 zo dňa 26.10.2017 v spojení s rozsudkom tunajšieho odvolacieho súdu č. k. 23CoP/25/2018-495 zo dňa 15.10.2018, ktorým súd zvýšil výživné pre plnoletého syna K. zo sumy 275 eur na sumu 400 eur.
24. V čase podania návrhu na zníženie výživného (t. j. v čase začatia tohto konania) neboli zistené zmeny pomerov na strane plnoletého dieťaťa, preto súd prvej inštancie aj správne poukázal na ostatné rozhodnutie o výživnom, v ktorom podrobne uviedol plnoletým dieťaťom špecifikované výdavky. Tieto napokon korešpondovali aj so špecifikáciou výdavkov plnoletého syna vo vyjadrení zo dňa 7.8.2019 (č. l. 126 spisu). Pokiaľ ide o samotného otca, ten dôvodil návrh na zníženie výživného podstatnou zmenou pomerov na jeho strane, a to stratou jeho hlavného zárobku, ktorý dosahoval u zamestnávateľa Dopravný úrad (v štátnozamestnaneckom pomere) cca vo výške 1.232 eur a tiež poukazom na svoj zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje cestovať do zamestnania, vykonávať sedavé zamestnanie, pracovať v dvoch zamestnaniach.
25. Z obsahu návrhu ako aj samotných listinných dôkazov a tiež vyjadrení účastníkov na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že k výpovedi otca u predošlého zamestnávateľa Dopravný úrad došlo z dôvodu nového zamestnania terajšej manželky otca, ako generálnej riaditeľky lukratívneho hotela v Turčianskych Tepliciach, pričom otec sa mal starať o ich spoločnú (v tom čase 8-ročnú) dcéru Q..
26. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že otec sa dobrovoľne a bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania, v ktorom dosahoval príjmy. Odvolací súd nespochybňuje úmysel otca, ktorý chcel tráviť čas so svojou rodinou, avšak také konanie, keď otec ukončil pracovný pomer bez toho, aby si v mieste nového bydliska vopred našiel nové zamestnanie zodpovedajúce jeho veku, kvalifikácii, pracovným skúsenostiam a aj mzdovým nárokom považuje za nezodpovedné. Otec vedel, že má okrem mal. Q. vyživovaciu povinnosti voči svojim starším deťom (ktorých náklady vzhľadom na vek, štúdium, voľnočasové aktivity) sú logicky nepomerne vyššie ako na dieťa vo veku 8 rokov, pričom aj napriek tomu sa dobrovoľne, bez zabezpečenia takého príjmu, aby bol schopný plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť zmenil miesto bydliska a ostal bez príjmu (nerátajúc výsluhový dôchodok a príjem z prekladateľskej činnosti). Navyše, otec nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že by si vôbec vhodné zamestnanie v mieste nového bydliska hľadal. Odvolací súd považuje za nedostatočné, aby sa otec obmedzil pri hľadaní nového zamestnania len na dopyt o možných voľných pracovných miestach u svojho doterajšieho zamestnávateľa. Pokiaľ ide o argument otca o tom, že tento sa musel starať o maloletú dcéru, ani tento argument nemožno prijať. Podľa tvrdení otca maloletá navštevuje školské zariadenie, kde trávi väčšinu produktívneho času dňa a otcovi nič nebránilo nájsť si takú prácu, ktorou by zabezpečil starostlivosť formou plnenia si vyživovacej povinnosti na svoje dve staršie deti. Odvolací súd nepovažuje za primerané a v súlade s dobrými mravmi, aby otec bez akéhokoľvek zváženia si dopadu straty príjmov vypovedal pracovný pomer, uprednostnil svoju rodinu a maloleté dieťa pred svojimi dvoma plnoletými deťmi a domáhal sa riešenia svojej nepriaznivej situácie (o ktorej možno mať vzhľadom na výsledky dokazovania závažné pochybnosti) znížením výživného.
28. S tvrdením otca o prednosti princípu fakticity pred princípom potencionality sa nemožno stotožniť. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, tzn. príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/236/2018 zo dňa 20. februára 2019)
29. Neuvážené konanie otca malo bezpochyby negatívne dopady na možnosť platiť výživné voči svojmu plnoletému synovi, preto je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov otca. Skutočnosť, že otec sa takýmto konaním vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného
- plnoletého dieťaťa. V tejto súvislosti nie je namieste argument otca o tom, keď poukazuje na to, že je v možnostiach plnoletého dieťaťa hradiť si svoje výdavky brigádami. Je to práve otec, kto má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu a nemožno spravodlivo a v súlade s dobrými mravmi požadovať od nezaopatreného dieťaťa, aby si hradil svoje výdavky sám. Navyše, pokiaľ ide školské a mimoškolské aktivity plnoletého syna, je zrejmé, že vzdelávaním sa plnoleté dieťa sleduje lepšie uplatnenie na trhu práce v budúcnosti, získanie skúseností, praktických aj teoretických zručností, čo možno hodnotiť v jeho prospech. Netreba opomenúť skutočnosť, že plnoletý syn si časť svojich nákladov z brigád skutočne hradí, čo deklaroval počas konania pred súdom prvej inštancie.
30. K argumentu otca o tom, že súd prvej inštancie prekročil rámec 20 % - 30 % čistého príjmu rodiča pri určení vyživovacej povinnosti na všetky výživou odkázané deti odvolací súd uvádza, že je zrejmé, že objektivizovať vyživovaciu povinnosť nie je možné, práve preto je potrebné vychádzať z už vyššie spomenutého rozmedzia 20 % až 30 % čistého príjmu povinného rodiča. V odôvodnených prípadoch nie je vylúčené, aby bolo výživné určené aj mimo tohto rámca, musí však ísť o taký prípad, kedy prekročenie tohto rozmedzia odôvodňujú výnimočné okolnosti (napr. či už objektívne zhoršená možnosť dosahovať príjem, alebo nadštandardne vysoké príjmy rodiča). Vybočenie z tohto rámca však musí mať bezpodmienečne podklad vo vykonanom dokazovaní. Podkladom pre prekročenie hranice 30 % čistého príjmu povinného rodiča v tomto prípade bola neodôvodnené dobrovoľné vzdanie sa príjmu otca ako povinného rodiča, nepreukázanie skutočných príjmov z prekladateľskej činnosti, účelové
zamestnanie sa v spoločnosti dcéry svojej terajšej manželky za minimálnu mzdu s odôvodnenými pochybnosťami.
31. Pokiaľ ide o ďalšie príjmy otca, resp. tie, ktoré aktuálne vykazuje, ide o výsluhový dôchodok vo výške cca 527,61 eur, mesačný príjem zo zamestnania v spoločnosti SOPHOS, s. r. o. za minimálnu mzdu a z činnosti prekladateľa, ktorú otec dôveryhodným spôsobom nepreukázal. Z obsahu spisu je zrejmé, že v čase pred odsťahovaním sa otca so svojou rodinou do Turčianskych Teplíc tak otec, ako aj jeho súčasná manželka dosahovali príjmy presahujúce 4.000 eur, t. j. príjmy niekoľkonásobne vyššie ako príjmy, ktoré svojim neuváženým konaním dosahovali v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu otca, a to poberanie minimálnej mzdy vo výške 520 eur. Odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý by sa otec nemohol zamestnať a dosahovať vyššie príjmy, t. j. také, ktoré dosahoval dlhšie časové obdobie pred podaním návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti. Pokiaľ otec argumentuje, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje pracovať, z lekárskych správ predložených otcom síce vyplýva, že otec má zdravotné komplikácie s chrbticou, tieto však pretrvávajú dlhšie časové obdobie a začali už dávno predtým, ako otec stratil príjem u zamestnávateľa Dopravný úrad. Navyše, z lekárskych správ nevyplýva, že by u otca bol konštatovaný akýkoľvek pokles možnosti vykonávať zamestnanie, resp. prípadná invalidita.
32. K námietke otca o tom, že miesto nového bydliska je oproti miestu, kde pred odchodom žili podstatne menšie, a tým sú aj obmedzené možnosti pokiaľ ide o výkon prekladateľskej činnosti odvolací súd len v stručnosti odkazuje na samotné vyjadrenie otca na hlavnom pojednávaní (č. l. 141), keď otec verbalizoval tú skutočnosť, že výkon prekladateľskej činnosti nie je viazaný na konkrétne miesto, či de facto potvrdil, že miesto, v ktorom sa aktuálne zdržiava nemá žiaden vplyv na výkon jeho prekladateľskej činnosti. Túto skutočnosť napokon tvrdil aj plnoletý syn, ktorý svojho času pracoval v spoločnosti Pro - Translation, s. r. o. prekladateľskú činnosť s tým, že táto činnosť sa realizovala prostredníctvom internetu.
33. Pokiaľ otec namieta, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy vyživovaciu povinnosť voči mal. Q., ani táto námietka nemohla obstáť. Vyživovacia povinnosť voči mal. Q. bola zohľadnená v čase ostatného rozhodovania o výživnom pre plnoletého syna, oproti ostatnej úprave nedošlo k žiadnej zmene pomerov na strane maloletej Q. (otec takú skutočnosť ani netvrdil), pričom vyživovacia povinnosť k maloletej Q. nie je predmetom tohto konania. S týmto úzko súvisí aj ďalšia námietka, ktorou otec poukazuje na to, že súd nemal oprávnenie prihliadať na príjem jeho terajšej manželky, s čím odvolací súd taktiež nesúhlasí. Súd pri určení výživného prihliada na všetky príjmy, ktoré dosahuje, resp. je spôsobilí dosahovať povinný rodič a týmto príjmom je bezpochyby aj ďalší príjem v spoločnej domácnosti povinného rodiča. Súd na tento príjem prihliadol, pretože aj terajšia manželka povinného má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči spoločnému dieťaťu (mal. Q.), a teda nie je to len otec, ktorý si musí plniť vyživovaciu povinnosť voči mal. Q..
34. Otec popiera aj súdom prevzatý príjem jeho manželky vo výške 3.700 eur, ktorý odôvodňuje tým, že činnosť spoločnosti SOPHOS, s. r. o. vykonávalo viacero osôb, preto táto suma nie je len príjmom jeho manželky. Toto tvrdenia otca považuje odvolaní súd za zavádzajúce a klamlivé, pretože už ako dôvod sťahovania sa uviedli obaja manželia práve kariérny rast manželky (s čím je bezpochyby spojený aj vyšší príjem oproti predchádzajúcemu príjmu manželky cca vo výške 2.500 eur). Tvrdenie priamo vyvracia aj dôkaz, ktorý predložil syn a ktorý je voľne dostupný z internetových zdrojov o tom, že práve manželka otca sa stala generálnou riaditeľkou lukratívneho hotela Hotel Royal Palace v Turčianskych Tepliciach.
35. Závažné pochybnosti vznikli o skutočných príjmoch povinného otca z výkonu prekladateľskej činnosti, a to s poukazom na výpis z denníka prekladateľa, v ktorom je zaevidovaných 53 úkonov, pričom otec vyfakturoval len 11. Otec nielenže v konaní pred súdom nepreukázal a nevysvetlil ako fakturoval zvyšných 42 úkonov, ale výslovne odmietol túto skutočnosť zodpovedať. Z uvedeného je zrejmé, že otec má aj iné príjmy ako v skutočnosti deklaruje. Za zmienku stojí tiež skutočnosť, že otec síce pre spoločnosť generoval prevažnú časť príjmov, avšak zisk z nej nepoberal, tiež skutočnosť, že uvedenú spoločnosť (ktorú založil sám otec) previedol spolu s terajšou manželkou na dcéru manželky z prvého manželstva (mimochodom v tom čase študentku strednej školy bez príjmu) a ostal v tejto spoločnosti zamestnaný údajne len za minimálnu mzdu, za ktorú v uvedenej spoločnosti pracuje aj jeho manželka, poukazujúc na vystavené potvrdenie o mzde vystavené práve manželkou. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyjadrenie plnoletého syna, v ktorom poukázal na výpoveď pracovníčky spoločnosti Pro - Translation, s. r. o., ktorá výslovne uviedla, že spoločnosti sa darí len kvôli výkonu prekladateľskej
činnosti otca. Z tvrdení otca možno mať závažné pochybnosti o jeho skutočných príjmoch, ktoré sa javia odvolaciemu súdu vyššie ako otec v skutočnosti deklaruje.
36. K námietke otca o spotrebovaní výživného pre plnoletého K., L. ich matkou na jej nadštandardnú životnú úroveň toto tvrdenie ostalo nepreukázané. Pokiaľ ide o plnoleté deti, výživné sa poukazuje priamo plnoletému, nie jeho matke ako zákonnej zástupkyni do času dovŕšenia plnoletosti, preto matka plnoletého syna (bývalá manželka otca) na výšku výživného a jeho eventuálne spotrebovanie preukázateľne vplyv nemá. Tu treba podotknúť, že matka si do času rozvodu s otcom toho času ešte maloletých detí K., L. plnila svoju vyživovaciu povinnosť voči obom plnoletým deťom aj osobnou starostlivosťou a to zabezpečením bývania, stravovania, obstarávaním potrieb spoločnej domácnosti, ktoré plnenie je rovnocenným s vyživovacou povinnosťou otca.
37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom možno konštatovať len to, že na strane otca k zmene pomerov došlo, avšak súčasné pomery na strane otca, o ktoré sa pričinil sám, nemôžu byť na ťarchu plnenia si zákonnej vyživovacej povinnosti voči svojim starším deťom. Objektívnu možnosť plniť si vyživovaciu povinnosť nezavinil plnoletý syn, práve naopak, pričinil sa o to sám otec ľahostajným prístupom k hľadaniu si zamestnania. Povinný rodič má totižto povinnosť počínať si tak, aby svojim konaním nebola ohrozená výživa dieťaťa, vychádzajúc z tej skutočnosti, že záujem dieťaťa je záujmom prvoradým, ktorý je v každom prípade nadriadený záujmu povinného rodiča. V konaní nebolo preukázané a otcom ani tvrdené, že by na jeho strane existovali také objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili zamestnať sa. Otec neverbalizoval nedostatok kvalifikácie, zdravotné ťažkosti nepreukázal tak ako tvrdil, rovnako i žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by mohol odvolací súd vyhodnotiť ako prekážku nájsť si riadnu prácu a plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.
38. Pokiaľ ide o vyššie uvedené pochybnosti ohľadom skutočných príjmov otca z prekladateľskej činnosti a s tým spojenou fakturáciou úkonov a ďalšími jednak daňovými či odvodovými povinnosťami ako aj oprávnením vykonávať prekladateľskú činnosť v rozhodnom období, tieto skutočnosti už sú predmetom konania orgánov činných v trestnom konaní.
39. S ostatnými námietkami otca týkajúcimi sa ohovárania jeho a jeho rodiny, zasahovaním do súkromia otca a jeho rodiny plnoletým synom a jeho matkou, urážlivými podaniami a vyjadreniami sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko sú pre toto konanie irelevantné.
40. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného uzavrel, že v preskúmavanej veci ani odvolacie argumenty povinného neboli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, pretože závery súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, sú správne. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
41. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C. m. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
42. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).