Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-16-2020.pdf
PDF · 65.97 KB
Case nature
Subarea
23Co/16/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. E. XX, XXX XX T., právne zastúpeného: JUDr. Peter Svrček, advokát so sídlom Dončova 1443/5, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpenému: Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, Ministerstvom vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava a Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., o odvolaní žalovaného proti uznesenie Okresného súdu Kežmarok č. k. 8C/121/2015-298 zo dňa 29.10.2019 takto
rozhodol:
Mení uznesenie vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie, rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca podanú žalobu zobral späť, a preto súd konanie zastavil. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 262 CSP a uviedol, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v konaní nie je možné konštatovať úspech ani jednej strany.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý je v konaní zastúpený troma štátnymi orgánmi. Odvolanie v jeho mene podali Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo vnútra SR. Žalovaným je v konaní len Slovenská republika, výrok o trovách konania sa týka tohto jediného žalovaného.
3. Ministerstvo spravodlivosti SR odvolanie odôvodnilo tým, že súd uplatnil nesprávne ust. § 255 CSP, keď mal vychádzať z ust. § 256 CSP. Uviedol, že podľa ustálenej judikatúry, ak žalobca vezme žalobu späť a nejedná sa o prípad späťvzatia dôvodne podanej žaloby v dôsledku správania sa žalovaného, z procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil zastavenie konania a je povinný žalovanému nahradiť trovy konania. V danom prípade sú splnené podmienky na to, aby žalovanému boli priznané trovy konania, pretože vo veci neexistuje žiadna okolnosť oprávňujúca k úvahe o možnom procesnom zavinení žalovaného na zastavení konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie vo výroku o trovách konania a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
4. Ministerstvo vnútra SR rovnako poukázalo na potrebu aplikovania § 256 CSP. Keďže k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby a zavinenia žalobcu, má žalovaný nárok na náhradu trov
konania. Poukázal na to, že žalovanému vznikli trovy konania v súvislosti s pojednávaním vytýčeným na 08.03.2019 navrhol, aby odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil alebo ho zmenil tak, že prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania.
5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol uznesenie potvrdiť.
6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné. V danom prípade bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia žalobcu, pričom žalobca svoje späťvzatie neodôvodnil, a teda nebolo preukázané, že späťvzatie žaloby je spôsobené konaním žalovaného. Za takéhoto stavu zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť protistrane trovy konania. V konaní neboli zistené žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli privodiť rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 257 CSP, a preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie v napadnutom výroku a priznal procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči procesne neúspešnému žalobcovi. V konaní vystupuje len jeden žalovaný zastúpený viacerými subjektmi, preto nie je možné rozhodovať podľa odvolacích návrhov Ministerstva vnútra SR, resp. Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré vychádzajú z existencie viacerých žalovaných strán. Zastúpenie žalovaného viacerými subjektmi súd prvej inštancie zohľadní pri výpočte trov konania. Nie je možné, aby jednotlivým zástupcom strany sporu boli priznávané samostatne trovy konania pri zastavení konania, pretože nárok na trovy konania je nárokom strany sporu, nie nárokom zástupcu.
7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný v celom rozsahu, žalovaný v celom rozsahu úspešný a keďže odvolací súd nezistil ani v odvolacom konaní žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.