Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Ek/1858/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného M. banka O., a.s., Y.: XX XXX XXX, so sídlom N. XX, XXX XX H., právne zast. O. & M., s.r.o., Y.: XX XXX XXX, so sídlom A. 8, XXX XX S., konajúca konateľom W.. R. O., advokátom, proti povinnej Bc. O. R., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX B. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom W.. T. Z., so sídlom exekútorského úradu W. rad XX, XXX XX S., pod sp. zn. XEX XXX/XX, v konaní o vymoženie XXX,XX-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinnej proti uzneseniu L. súdu S. S. sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX. februára XXXX, takto

rozhodol:

I. Sudca sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19. februára 2020 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19. februára 2020.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 22.11.2019 sa začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Bratislava III., sp. zn. -229 zo dňa 27.8.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.9.2019 a vykonateľnosť dňa 2.10.2019 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 16.12.2019 súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ágha, so sídlom exekútorského úradu Jaskovský rad 79, 831 01 Bratislava. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 16.12.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinnej.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19.2.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní veci zistil, že povinná súdu neuviedla a nepreukázala žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Tvrdenia povinnej, o tom, že exekučný titul jej nikdy nebol doručený (rovnako ako už predtým aj rozsudok v danej veci), a preto nemohol nadobudnúť účinky vykonateľného rozhodnutia a nemôže byť ako exekučný titul použitý voči nej, považoval za nepreukázané. Povinný na exekúcii trval a poukázal na to, že povinná nepredložila k svojim tvrdeniam nijaký dôkaz. Vo vzťahu k doložke právoplatnosti a vykonateľnosti oprávnený uviedol, že táto má charakter verejnej listiny a potvrdzuje pravdivosť údajov v nej uvedených, kým sa nepreukáže opak. Povinná opak nepreukázala. Vyšší súdny úradník, z dôvodov preskúmania tvrdení povinnej, požiadal dňa 13.2.2020 o súčinnosť Okresný súd Bratislava III., o zaslanie fotokópie poštovej doručenky o doručení uznesenia sp. zn. -229, zo dňa 27.8.2019

povinnej a o prípadné vyjadrenie sa k nadobudnutiu jeho vykonateľnosti. Z vyjadrenia Okresného súdu Bratislava III. vo veci doručovania exekučného titulu povinnej a z predložených dokladov o jeho doručení, vyšší súdny úradník mal za preukázané, že exekučný titul, uznesenie sp. zn. -229 zo dňa 27.8.2019, bolo povinnej doručené dňa 16.9.2019, prostredníctvom Centrálneho národného doručovania. Následne nadobudlo právoplatnosť dňa 16.9.2019 a vykonateľnosť dňa 2.10.2019. Ďalej súd zistil, že informácia z ÚPVS, obsahuje všetky náležitosti (odosielateľa, adresáta, spisovú značku a identifikáciu obsahu, dátum odoslania 5.9.2019 a dátum listinného doručenia dňa 16.9.2019). Vyšší súdny úradník preto konštatoval, že tvrdenia povinnej o nedoručení exekučného titulu sú nepravdivé a zavádzajúce. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyšší súdny úradník konštatoval, že povinná nepreukázala a teda neuniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdení o nedoručení exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul bol riadne doručený a je spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnej doručené dňa 26.2.2020, podala povinná dňa 12.3.2020, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť a návrh na odklad exekúcie. V podanej sťažnosti opätovne uviedla, že so závermi súdu nesúhlasí. Exekučný titul nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže jej nebol doručený ani rozsudok, ktorým súd priznal trovy a ani uznesenie o trovách. Poukazovala na nezrovnalosti poštovej doručenky pri doručovaní rozsudku sp. zn. , z ktorej má za to, že so zásielkou bolo manipulované a doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola vyznačená mylne. Predmetná doručenka je zjavne sfalšovaná. Proti rozsudku preto podala odvolanie ihneď ako nahliadla do spisu a oboznámila sa s ním. Ani uznesenie jej nebolo riadne doručené a nemohla preto voči nemu podať opravný prostriedok. Keďže v Miloslavove funguje pošta flagrantne, povinná nerozumie, prečo jej zásielka nebola doručená prostredníctvom polície, keď jej takto vie doručovať zásielky iný súd. Okresný súd Bratislava III. tak porušil a ignoruje zákon. V danej veci podala už aj podnet na Generálnu prokuratúru SR, nakoľko: „...v tom čase predseda Okresného súdu Bratislava III. JUDr. David Lindtner si namiesto robenia poriadku na súde, písal s Kočnerom, ale božie mlyny melú pomaly a isto a už skončil v putách, takže dôvera v justícii je nulová. Likvidovať občana zákonmu hromadného ničenia a chrániť zločincov to je také Slovenské.“. Polícia už začala vyšetrovanie. Ďalej povinná uviedla, že uznesenie, ktoré oprávnený predložil ako exekučný titul, je celé neurčité, zmätočné, arbitrárne a nevykonateľné a ešte aj neprávoplatné, pretože súd rozhodol o náhrade trov jej a nie Prima Banka Slovakia. V tejto veci už podala oznámenie na GP SR, ktoré už bolo odstúpené na OO PZ v Senci, Obvodné oddelenie Dunajská Lužná. Povinná napokon uvažuje nad tým, či sa dá spravodlivosť na Slovensku kúpiť a dospieva k záveru, že asi áno, nakoľko v reportáži spred pár dní videla, ako sudcovia nadržiavali veľkopodnikateľovi, ale „nás“ likvidujú nezákonnými, zmätočnými a arbitrárnymi rozsudkami, podvodné rozsudky, podvodné doručenky, nefungujúca pošta. Exekúciu preto považuje za neprípustnú pre porušenie zákona, nakoľko sú dané okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a bránia jeho vymáhateľnosti. Súčasne povinná vrámci podanej sťažnosti navrhla, aby súd exekúciu odložil, keďže prebieha konanie, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie.. Poukázala aj na to, že sa bez svojej viny ocitla prechodne v takom postavení (opakovaná PN), že by neodkladná exekúcia mohla mať pre ňu, ako samoživiteľku zvlášť nepriaznivé následky. Súdu predložila aj doklad o práceneschopnosti.

6. Súd dňa 11.4.2020 zaslal sťažnosť povinnej na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k nej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.4.2020. Oprávnený považuje napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka za vecne správne a k sťažnosti povinnej uviedol, že námietka o nedoručení exekučného titulu zo dňa 27.8.2019 je súdom považovaná za zavádzajúcu a nepravdivú z dôvodu, že súd už zistil, že exekučný titul jej bol riadne doručený. K návrhu povinnej na odklad exekúcie, oprávnený podotkol, že exekučný súd o takom návrhu nie je oprávnený rozhodovať. Sťažnosť povinnej považuje preto oprávnený za nedôvodnú a navrhuje, aby ju súd zamietol.

7. Dňa 27.5.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie povinnej, v ktorom opakovane namietla nedoručenie rozsudku a uznesenia pre vadu v doručovaní. Pripojila fotokópiu o obálky s doručenkou, ako vrátenú zásielku, neprevzatú v odbernej lehote, na ktorej je zjavné, že ona je ako adresát prečiarknutá, takže sa musela vrátiť späť alebo bola vydaná nesprávnemu adresátovi, kde je vedľa aj nejaká poznámka. Pripojila aj doručenku, ktorou ona doručovala písomnosť Okresnému súdu Bratislava III., z ktorej je zjavné, že pri riadnom doručení sa adresát nepreškrtáva. Pri doručení uznesenia o výške trov, jej toto tiež nebolo riadne doručené a súd stroho uviedol, že došlo k fikcii, pričom zákon stanovuje ďalšie prostriedky, ktorými súd mohol doručovať, čo však nevykonal.. To považuje povinná za hrubé porušenie

kontradiktórnosti konania. Taktiež uviedla, že bez exekučného titulu sa nemôže vykonať exekúcia a keď sa už začala, je potrebné ju zastaviť. Keďže neprevzala rozsudok a uznesenie riadne, ale náhodne sa k nemu „dostala“ cez svojho známeho, nemusí ona preukazovať svoje tvrdenia a predkladať dôkazy, keď exekučný súd koná ex offo. Exekučný súd by mal teda vykonať dokazovanie a stroho ex catedra rozhodnúť. Návrhu na zastavenie exekúcie preto žiada vyhovieť.

8. V zmysle druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k sťažnosti povinnej uvádza, že tak ako už vyšší súdny úradník správne uviedol, ustanovenie §61 k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

15. Pokiaľ ide o tvrdenie povinnej že rozsudok Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. jej nebol doručený, že je doručenka k nemu zmanipulovaná a sfalšovaná, pretože je na nej prečiarknuté jej meno, súd uvádza, že sa týmito tvrdeniami povinnej nezaoberal, z dôvodu, že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je uznesenie Okresného súdu Bratislava III., sp. zn. -229, zo dňa 27.8.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.9.2019 a vykonateľnosť dňa 2.10.2019 a nie rozsudok v danej veci. Vyšší súdny úradník sa preto správne zaoberal doručovaním predmetného uznesenia o trovách konania. Opakované tvrdenia povinnej, že jej nikdy nebolo uznesenie Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. -229 zo dňa 27.8.2019 doručené, resp. že bolo doručené ale fikciou, ku ktorej nemalo dôjsť a teda, že nemohlo nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť a nemôže slúžiť ako exekučný titul, sudca uvádza, že touto obranu povinnej sa zaoberal a správne sa s ňou vysporiadal už vyšší súdny úradník. Súd obranu povinnej v tomto smere považoval za účelovú.

16. Súd z elektronickej informácie o výsledku doručovania listinného rovnopisu ÚPVS o doručení exekučného titulu poskytnutého tunajšiemu súdu Okresným súdom Bratislava III., z konania vedeného pod sp. zn. , teda z konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, zistil, že na tejto je uvedená ako adresát povinná svojím menom, priezviskom a adresou bydliska tak, ako ju má vedenú v Registri obyvateľov SR. Obsahom zásielky tak, ako je uvedený na uvedenom oznámení, bolo okrem iných dokumentov aj „uznesenie Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. -229 zo dňa 27.8.2019“. Teda, aj exekučný titul v tomto exekučnom konaní. Súdne rozhodnutie bolo doručované správnej osobe a na správnu adresu. Súd nemal preto dôvod pochybovať o doručení zásielky. Súd zo strany povinnej, ako nositeľky dôkazného bremena, nemal nijako preukázaný opak. Povinná tak neuniesla k tomuto svojmu tvrdeniu dôkazné bremeno. Súd nemal preukázané ani to, že by povinná nedoručenie zásielky napríklad reklamovala počas prebiehajúcej exekúcie. Lehota na vybavenie

reklamácie na pošte je pritom iba 30 dní a povinná mala dostatočný čas na to, aby počas trvania exekúcie podnikla nejaké reálne kroky na preukázanie svojho tvrdenia. Súd preto nemohol, bez ďalšieho (iba na základe subjektívneho tvrdenia povinnej) konštatovať, že zásielka jej doručená nebola, keď zo všetkých listín nachádzajúcich sa v súdnom spise naopak objektíve vyplývalo, že jej zásielka doručená bola. Na základe uvedeného, súd preto nemohol dospieť k právnemu záveru, že exekučný titul nie je vykonateľný, ako to tvrdila povinná. Naopak, súd konštatuje, že po preskúmaní dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise zistil, že vyšší súdny úradník správne považoval za preukázané, že exekučný titul bol povinnej riadne doručený a je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Doručenie exekučného titulu na základe podanej sťažnosti ako aj napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka opätovne preskúmal aj sudca a v tomto smere uvádza, že obranu povinnej súd považoval iba za účelovú. Exekučný titul je právoplatný a vykonateľný a je možné na jeho základe viesť voči povinnej exekúciu.

17. Pokiaľ ide o skúmanie vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom, súd pre úplnosť poukazuje na to, že súd vo veci postupoval v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 9.12.2009 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.3.2012. Ústavný súd Slovenskej republiky, v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 9.12.2009 judikoval, že „exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie iného orgánu a posudzuje otázku vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia samostatne, čo v neposlednom rade vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (pozn. v aktuálnom znení § 53 ods. 1 Exekučného poriadku). Pri rozhodovaní o ďalšom osude exekúcie, ktorá sa koná na základe predloženého exekučného titulu, má exekučný súd zákonom ustanovenú možnosť (§ 51 a § 59 Exekučného poriadku) požiadať orgán, ktorý takéto rozhodnutie vydal, o vyjadrenie, ktorého obsah bude môcť byť právne relevantný na ďalší postup exekučného súdu. Takéto vyjadrenie môže objasniť porušenie procesných noriem (napr. o doručovaní do vlastných rúk, o lehotách na vymáhanie vyrubeného poplatku alebo inej platobnej povinnosti a k ním prislúchajúcim sankciám a pod.), ktoré sa použili pri vydaní a správoplatňovaní rozhodnutia a mali vplyv na jeho vykonateľnosť (pozri tiež komentár k až , bod 6 na s. 220 a 221, In: J. Mazák: , komentár. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r. o., ISBN 80-89047-81-5)“. Exekučný súd preto vzhľadom na uvedené, osobitne preskúmaval doručovanie exekučného titulu z listín predloženým Okresným súdom Bratislava III. sp. zn. a zistil, že exekučný titul bol doručený povinnej v súlade so zákonom, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a je možné na základe neho viesť exekúciu voči povinnej.

18. Vo vzťahu k obrane povinnej, sudca uvádza, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

19. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinná neuviedla a nepreukázala v návrhu na vykonanie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

20. Súd vo veci návrhu povinnej na odklad exekúcie konštatuje, že v zmysle platnej právnej úpravy je v Exekučnom poriadku zavedený inštitút odkladu exekúcie, o ktorom však rozhoduje súdny exekútor a nie súd. Dôvody odkladu exekúcie sú upravené v ustanovení § 61h Exekučného poriadku a ich existenciu, ako už súd uviedol, preskúmava súdny exekútor. Súd preto o tomto návrhu povinnej nerozhodoval.

21. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.

24. Keďže povinná iniciovala návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

25. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinnej, vrátane konania o sťažnosti povinnej, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinnej, nepriznal.

26. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).