Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Em/1/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci oprávneného: M. zastúpený: Tomášek & partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, IČO: 36 858 811, proti povinnej: M. o výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletou L. zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd návrh oprávneného na výkon rozhodnutia z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom doručeným súdu dňa 29.11.2019 domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia

- rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -604 zo dňa 26.06.2019, právoplatného a vykonateľného dňa 08.07.2019. Okresný súd Bratislava II dňa 02.01.2020 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava IV z dôvodu miestnej príslušnosti.

2. Z návrhu oprávneného súd zistil, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej L. Okresný súd Bratislava II rozhodol rozsudkom č.k. - 604 zo dňa 26.06.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.07.2019. Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti povinnej a styk oprávneného s maloletou bol upravený na každý druhý piatok od 18.00 hod. do 18.30 hod. počnúc dňom 2.8.2019 za prítomnosti povinnej. Počnúc dňom 15.10.2019 bol styk oprávneného s maloletou upravený na každý týždeň v piatok od 18.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti povinnej a počnúc dňom 1.1.2020 každú druhú sobotu od 9.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti povinnej. Ku dňu podania návrhu sa uskutočnili iba 4 stretnutia oprávneného s maloletou. Prvé stretnutie sa uskutočnilo dňa 02.08.2019, kedy sa dostavil na povinnou navrhované miesto, ihrisko pri Z.. Povinná s maloletou prišli asi do piatich minút, pričom maloletá sa jej celý čas ustráchane až kŕčovito držala. Podišiel k maloletej (zhruba na 2m) a navrhol prechádzku okolo jazera. Povinná nemala žiadnu snahu spolupracovať, stála, držala maloletú za ruku a žiadnym spôsobom nekomunikovala. Urobil pár krokov a po chvíli sa otočil, či sa za ním pohli aj povinná s maloletou. Obe stáli zmeravene ako sochy, bez záujmu o čokoľvek. Druhé stretnutie sa uskutočnilo dňa 16.8.2019 tiež pri Z.. Zaparkoval popri ceste, chvíľu čakal v aute, kým prišla povinná s maloletou. Odmietavý postoj aj póza povinnej a maloletej boli navlas rovnaké ako pri predchádzajúcom stretnutí. Pred stánkom s občerstvením bola rada čakajúcich ľudí, povinná s maloletou stáli tak, akoby tiež čakali v rade. Keď k nim prichádzal krížom cez trávnik a bol od nich na cca 10 metrov, maloletá zakričala „choď preč, chcem ísť domov!“. To bolo celé stretnutie. Tretie stretnutie sa uskutočnilo dňa 30.8.2019 v M., na detskom ihrisku. Tentokrát čakal o niečo ďalej od ihriska. Matka s maloletou zastavili v strede chodníka pred zmrzlinou, maloletá sa znovu neprirodzene a kŕčovito držala povinnej a bolo celkom zjavné, že stretnutie nemá žiadnu šancu na úspech. Urobil jednu fotografiu a odišiel. Štvrté stretnutie sa uskutočnilo dňa 13.9.2019 na C. pri amfiteátri. Povinná s maloletou sedeli na lavičke. Oprávnený si k nim prisadol a maloletá opäť zakričala: „choď preč, chcem ísť domov!“ Mal pritom dojem, že to už nebolo také

intenzívne ako po prvý krát. Prihovoril sa jej a opýtal sa ako sa má. Neodpovedala a po chvíli začala plakať. Po celý čas sedela povinnej na rukách a hlavu mala schovanú pod jej rukou. Poďakoval vtedy povinnej za prípravu a psychickú podporu maloletej na stretnutie a odišiel. Žiadne ďalšie stretnutie s maloletou sa už potom neuskutočnilo. Napriek tomu, že povinnú vždy kontaktuje e-mailom za účelom dohody ohľadom miesta stretnutia, od 13.9.2019 maloletú nevidel. Povinná sa odvoláva na zlý zdravotný stav maloletej, pričom ten nešpecifikovala, iba odkázala, aby sa informoval u lekára. Nemá pritom vedomosť, že by maloletá nenavštevovala základnú školu alebo vynechávala záujmové aktivity. Nakoľko kvôli „zlému zdravotnému stavu“ povinná ruší len jeho stretnutia s maloletou, tvrdenia povinnej hodnotí ako stále sa opakujúcu výhovorku, ktorá nemá záujem na tom, aby sa s maloletou vídal. Povinná od rozchode s oprávneným (cca od 29.06.2015) cielene bráni v jeho styku s maloletou, pričom o jeho styku s maloletou (do vydania predmetného rozsudku) Okresný súd Bratislava II rozhodoval viackrát a povinná úmyselne a dlhodobo neplnila ani tieto predchádzajúce súdne rozhodnutia, neumožňovala mu styk s maloletou (tým, že sa na stretnutia nedostavila, alebo maloletú žiadnym spôsobom nepripravila). Na Okresnom súde Bratislava II sa už v minulosti musel domáhať súdneho výkonu rozhodnutí, t.j. uznesenia č.k. -186 v konaní ako aj uznesenia č.k. -306 v konaní . Povinná nezačala dobrovoľne plniť súdne rozhodnutia ani po napomenutí zo strany Okresného súdu Bratislava II, dokonca ani po uložení pokuty; pred znalcom aj súdom sa povinná vyjadrovala a správala spôsobom, že maloletá je len jej a snaží sa ju izolovať od oprávneného aj jeho rodiny. Napriek upozorneniam, že svojím prístupom maloletej škodí, povinná v uvedenom pokračuje naďalej v rozpore s najlepším záujmom maloletej. Pokiaľ povinná uvádzala dôvody, pre ktoré v minulosti aj dnes neumožňovala jeho styk s maloletou, boli to vyslovene účelové argumenty, lekárske správy od psychiatra V. resp. znalecký posudok od M. vyhotovený bez jeho vedomia a súčinnosti. V. takmer v každej správe opakovane neodporúča jeho kontakt s maloletou a poukazuje na rozvoj CAN syndrómu u maloletej a hrozbu jej sekundárnej viktimizácie. Účelovosť a neobjektívnosť týchto lekárskych správ je zrejmá z nasledovného: CAN syndróm, ani sekundárna viktimizácia nevyplývali zo žiadneho iného dôkazu vykonaného v konaniach, pričom ani v týchto správach nebolo vysvetlené z čoho mal CAN syndróm vzniknúť; zo znaleckého posudku vyhotoveného v trestnom konaní bezprostredne po rozchode rodičov a „odstrihnutí“ oprávneného od maloletej naopak vyplýva: „..dieťa nejaví známky týraného dieťaťa, väzba na otca existuje, otec však od júna 2015 s rodinou nežije, čo vníma aj dieťa a od otca sa odcudzuje. Dieťa pri znaleckom vyšetrení neprodukovalo žiadne také prejavy, ktoré by poukazovali na strach z otca. Konanie otca nezanechalo na dieťati žiadne následky. U mal. L. nebola zistená postraumatická stresová porucha, neboli zistené žiadne ukazovatele sexuálneho zneužívania maloletej, nebolo potvrdené týranie dieťaťa, psychický stav dieťaťa nenasvedčuje tiež pre to, že by bola zneužívaná zo strany jej biologického otca.“ K rovnakým záverom dospeli aj znalci Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o., ktorí vyhotovili súdom nariadený znalecký posudok v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. . Ani v konaniach vo veci starostlivosti o maloletú L. nebolo preukázané, že medzi zlým zdravotným stavom maloletej a konaním otca je príčinná súvislosť (že dieťa má dôvod báť sa otca). Z uvedeného je zrejmé, že lekárske správy V.. sú v rozpore so všetkými skutkovými okolnosťami aj ostatnými dôkazmi vykonanými v konaniach vo veci starostlivosti o maloletú pred Okresným súdom Bratislava II. Z lekárskych správ V. tiež vyplýva, že jeho závery sú urobené na podklade matkou uvádzaných skutočností, často krát bez relevantného vyšetrenia maloletého dieťaťa, vždy s rovnakým záverom- neodporúčanie kontaktu s biologickým otcom (neskôr aj s rodinou otca). Z lekárskych správ za obdobie od 07-09/2019 dokonca vyplýva, že V. s dieťaťom ani len nenadviazal kontakt a na základe popisu udalostí, ktoré tvrdila povinná vydal odporúčanie o tom, aby maloleté dieťa nebolo vypočúvané súdom a striktne sa dodržiavalo nestretávanie s rodinou biologického otca. Skutočnosti, ktoré viedli V. k uvedeným záverom, z lekárskych správ však nevyplývajú. Uvedené skonštatoval aj Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp.zn. (na str. 13 v bode 30 rozsudku č.k. -284). Je jednoznačné, že povinná zámerne a bez reálneho dôvodu bráni oprávnenému v kontakte s maloletou, čím porušuje nielen jeho práva, ale aj právo maloletej na oboch rodičov. Vzhľadom na to, že od rozchodu oprávneného s povinnou maloletej uplynuli viac ako 4 roky a za ten čas videl oprávnený maloletú minimálne, s poukazom na to, že povinná po celý čas hľadá akékoľvek dôvody na to, aby zabránila stretnutiam oprávneného s maloletou a s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, oprávnený navrhuje, aby súd začal s výkonom rozhodnutia - Rozsudku č.k. -604 zo dňa 26.06.2019, ktorým bol upravený jeho styk s maloletým dieťaťom.

3. Komisárka pre deti T. sa podaním zo dňa 28.02.2020 vyjadrila k návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia a uviedla, že Úrad komisára pre deti vedie spisový materiál vo veci maloletej Laury Ježíkovej pod zn. , z ktorého vyplýva, že maloletá dlhodobo odmieta kontakt s oprávneným.

Uviedla, že vždy hájila a bude hájiť najlepší záujem dieťaťa, a to bez ohľadu na návrhy a snahy rodičov presadiť v konaní svoju vôľu. V akomkoľvek konaní, do ktorého vstúpi komisárka pre deti, je prioritou upraviť vzájomné práva a povinnosti rodičov k dieťaťu tak, aby dieťa nepociťovalo žiadnu ujmu a prirodzene akceptovalo zmenu, ktorá nastala v jeho živote v súvislosti s rozvodom alebo rozchodom rodičov. Závery pedopsychiatrickej ambulancie poukazujú na to, že zdravotný stav maloletej nedovoľuje kontakt s biologickým otcom a jeho rodinou. Na základe lekárskych správ, ako aj na základe znaleckých posudkov M. M. a M. bolo konštatované, že maloletá by sa nemala za aktuálnej situácie stretávať s otcom a dokonca je problém aj so stretávaním sa so starými rodičmi zo strany otca, nakoľko aj tieto kontakty sa javia ako kontraproduktívne vo vzťahu k jej psychickému stavu. Vzhľadom k uvedenému zastáva názor, že správanie maloletej k oprávnenému je podmienené práve jeho psychickým stavom. Z článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom. Povinnosť štátnych orgánov však nie je absolútna a porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb predstavujú dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú povinnosť vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť použiť donucovacie prostriedky nemôže byt' neobmedzená; musia brat' ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. V rámci výkonu práv a povinností vo vzťahu k maloletým vždy poukazuje na to, že ak je problém v matke, treba pracovať na odbornej úrovni s matkou a ak je problém v otcovi, tak rovnako je potrebné pracovať na odbornej úrovni s otcom a nie zaťažovať maloletú Lauru. Zamestnanci Úradu komisára pre deti boli prítomní pri stretnutí maloletej s oprávneným. Oprávnený ešte ani nebol v tesnej prítomnosti maloletej a maloletá vyjadrila svojim postojom odpor k nemu, nakoľko sa otočila chrbtom a rukami tesne objala matku s výkrikom „choď preč a daj nám konečne pokoj“ ... Celé stretnutie trvalo cca 5 minút, pričom maloletá sa po celý čas na oprávneného ani nepozrela. Vzhľadom k tomu, že oprávnený začal maloletú navštevovať aj v škole, maloletá verbalizuje svoju potrebu opustiť školu už pred veľkou prestávkou, pretože má obavu, že sa s ním stretne. Na základe uvedeného má komisárka za to, že výkon rozhodnutia nie je vzhľadom na aktuálny psychický stav maloletej v jej najlepšom záujme a jeho realizáciou môže dôjsť k trvalým následkom na psychickom zdraví maloletej. Rovnako zastáva názor, že tak rodičia ako aj štátne orgány vrátane súdnych orgánov by mali rešpektovať lekárske správy a voliť taký postup, ktorý má čo najmenší dopad na psychické zdravie maloletej. S ohľadom na uvedené je absolútne proti akémukoľvek výkonu rozhodnutia vo vzťahu k maloletej L. a považuje takýto výkon rozhodnutia za neprimeraný zásah do jej zdravotného stavu.

4. Povinná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 03.03.2020 k návrhu oprávneného uviedla, že všetky vyjadrenia oprávneného sú klamstvom, zavádzaním a nezakladajú sa na pravde. Proti rozsudku, ktorým je predmetom výkonu sa neodvolala, nakoľko dúfala, že keď' maloletá oprávneného predtým už dlhšiu dobu nevidela, postupne s ním dokáže nadviazať kontakt. Uvedené sa snažila realizovať aj napriek zákazu ošetrujúceho lekára doc. M. a súdneho znalca z odboru psychiatria. Stretnutia sa neuskutočnili ako ich oprávnený uvádza vo svojom podaní. Dňa 2.8.2019 sa uskutočnil prvý kontakt medzi maloletou a oprávneným na ihrisku pri Z. pričom hneď ako maloletá zbadala oprávneného, schovala sa za ňu a nekomunikovala s ním. Bola vystrašená, ticho plakala a chcela ísť domov. Keď oprávnený zbadal ako ostaní rodičia pozerajú, ako sa ho dieťa bojí, povedal maloletej, aby sa s ním išla prejsť okolo jazera, čo odmietla a ostala schovaná a uplakaná za jej nohami. Oprávnený odišiel smerom k jazeru, ale keď videl, že maloletá odmieta ísť, odišiel radšej preč. Maloletá bola po celý čas vydesená a uplakaná. Dňa 16.8.2019 sa uskutočnil druhý kontakt oprávneného s maloletou, na jeho návrh sa mali stretnúť na lavičke v parku oproti Okresnému súdu Bratislava II, ale v čase príchodu s maloletou, pri bufete v rámci areálu Z. videla maloletá oprávneného sedieť v aute, na čo sa vydesila a schovala sa za ňu. Keď ich oprávnený uvidel, vystúpil z auta, a ako sa k nim približoval, maloletá sa schovala za ňu a začala po ňom kričať, aby išiel preč. Oprávnený ani neprišiel ku nim a odišiel preč. Povinná zo stretnutia musela maloletú niesť na rukách domov, pretože bola celá rozrušená a vydesená. Dňa 30.8.2019 sa uskutočnilo tretie stretnutie oprávneného s maloletou, na jej žiadosť v M. záhrade pri detskom ihrisku, avšak oprávnený sedel na lavičke a ani sa k nim nepriblížil a iba ich fotil, na čo ho neskôr emailom požiadala, aby to nerobil, že maloletej ani jej to bolo nepríjemne. Dňa 13.9.2019 sa uskutočnilo štvrté stretnutie oprávneného s maloletou na jeho žiadosť pri jazere C., pred reštauráciou M.. Na toto stretnutie požiadala povinná o účasť Úrad Komisára pre deti. Prišli traja zamestnanci úradu a celý priebeh natáčali na kameru. V rámci čakania na oprávneného si sadli na lavičku a zamestnanci z Úradu komisára pre deti si sadli za nich. Keď maloletá uvidela, že sa blíži jej otec, sadla si schúlene na jej kolená a hlavu

si pritlačila ku nej. Oprávnený si sadol vedľa povinnej, ale maloletá bola k nemu otočená chrbtom a hneď sa rozplakala. Bola taká vystrašená, že sa až zadúšala a nevedela sa nadýchnuť. Oprávnený sa zodvihol preč a pred maloletou jej povedal, že ju nepripravila na styk s ním. Dňa 18.10.2019 oprávnenému vzhľadom na zlý zdravotný stav maloletej navrhla, že ju môže vidieť keď sa bude hrať na Z. ihrisku, len by bolo dobré, aby ho nevidela a aby sa jej neprihovoril, čo odmietol. Po uvedených stretnutiach bola nútená kontakt maloletej s oprávneným prerušiť, nakoľko maloletá nastúpila do prvého ročníka základnej školy, čo bola pre ňu obrovská životná zmena a po stretnutiach s oprávneným sa jej zdravotný stav rapídne zhoršoval. Po stretnutiach maloletej s oprávneným je maloletá neschopná normálneho života, má bolesti brucha, hlavy, zvracia, pocikáva sa, bojí sa vychádzať z domu a odmieta jedlo. Na všetky stretnutia sa snažila povinná maloletú riadne pripraviť, avšak vzťah medzi maloletou a oprávneným je trvalo poškodený. Medzi ním a maloletou nikdy nebola a ani nie je žiadna citová väzba, maloletá má na oprávneného len negatívne spomienky a nie je možné ju akýmkoľvek spôsobom pripraviť na stretnutie alebo ju nútiť, aby si vytvorila voči oprávnenému ešte väčšiu averziu. Povinná urobila maximum, čo sa dalo v daných situáciách robiť, aj napriek zákazu ošetrujúceho lekára maloletú na stretnutia s oprávneným nosila, na každé stretnutie maloletú riadne pripravila. Zdravotný stav maloletej je zapríčinený správaním oprávneného a nie je možné, aby za každú cenu vyhovela jeho želaniam, ak to nedovoľuje zdravotný a psychický stav maloletej. Nevie si prestaviť, ako má maloletej vysvetliť, resp. zakázať, aby nekonala ako človek so svojimi pocitmi, je to živá bytosť a nie robot. Nie je žiaduce nútiť dieťa do styku s otcom, predstierať hru na rodinku, ktorá je absolútne nefunkčná a vzťahy v nej sú traumatizujúce. Povinná zároveň uviedla, že oprávnený sa ku nej správa a vždy sa správal agresívne, čoho svedkom bola aj maloletá a neustále ju uráža a ponižuje. Uráža dokonca aj jej rodičov, pričom otca nazval ŠTBákom, znevažuje ako bola vychovávaná, nazýva ju hlúpou, netvorom, znevažuje jej výchovu. Dňa 03.12.2019 a 04.12.2019 bol oprávnený opäť hľadať maloletú v areáli základnej školy počas veľkej prestávky, po čom maloletá odmietala chodiť do školy. Povinná dôrazne prostredníctvom emailu oprávneného žiadala, aby viac do školy nechodil, že zhoršuje zdravotný stav maloletej a bojí sa ho. Po týchto návštevách oprávneného v základnej škole sa zdravotný stav maloletej opäť rapídne zhoršil, začala zvracať hlavne v škole, povinná ju niekoľkokrát musela zo školy počas vyučovania vyzdvihnúť, mala bolesti hlavy a bruška. Navštívila s ňou detskú pediatričku, ktorá jej povedala, že je to psychického rázu, ale poslala ich pre istotu na neurologické vyšetrenie a očné vyšetrenie. Maloletá je od roku 2016 vedená ako psychiatrický pacient na Klinike detskej psychiatrie, DFNsP a jej ošetrujúcim lekárom je doc. M. Maloletá má diagnostikované diagnózy, CAN syndróm, PTSD syndróm, fóbicko - úzkostná poruchu. Každý mesiac chodí maloletá na pravidelné kontroly na kliniku detskej psychiatrie, pričom na všetky kontroly pozýva povinná aj oprávneného, môže sa prísť informovať na zdravotný stav maloletej a zároveň vidieť maloletú pod dohľadom lekára, čo vždy odmieta. Oprávnený podal sťažnosť na ošetrujúceho lekára, ktorá mu ale bola zamietnutá Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kedy postup, terapia a diagnostika, boli vyhodnotené ako správne a nespochybnené. Od júna 2015 prebiehali na Okresnom súde Bratislava II konania s tým, že boli použité rôzne metódy na zblíženie oprávneného s maloletou. Od septembra 2015 chodil oprávnený do Materskej školy O. maloletú odchytávať, strašiť ju a rozprával jej, že „mama je zlá, že bude s nimi bývať v O. a bude jej tam lepšie, alebo že mama ju nel'úbi". O týchto skutočnostiach povinná pravidelne informovala Okresný súd Bratislava II a aj kolízneho opatrovníka. Dňa 09.10.2015 sa oprávnený opäť nachádzal pred areálom Materskej školy, keď videl ako sa deti z vychádzky mimo areál vracajú, rozbehol sa k maloletej, ktorú zobrala pani učiteľka na ruky a snažil sa jej ju vytrhnúť z rúk. Maloletej svojím počinom spôsobil obrovský stres a ohrozil ostatné deti, ktoré sa ho zľakli a rozutekali sa po ceste. Dňa 26.10.2015 mala maloletá nočnú moru počas obedňajšieho spánku, až sa celá triasla. Všetky tieto ataky oprávneného na maloletú v Materskej škole viedli k tomu, že bola povinná nútená materskú školu meniť, pretože ju maloletá následne odmietala navštevovať a bála sa. Dňa 26.01.2016 sa na žiadosť oprávneného uskutočnila interakcia s maloletou v priestoroch materskej školy, ktorá bola pre maloletú veľmi traumatizujúca a opäť neúspešná. Asistované styky, O. psychologičky, kde sa uskutočnili štyri stretnutia, boli dňa 26.04.2016 na základe M. ukončené. V septembri 2016 maloletá nastúpila do novej škôlky Materskej školy Z., kedy povinná oprávneného emailom žiadala, aby už nechodil za maloletou do škôlky, že ju tým traumatizuje a ubližuje jej svojím správaním, avšak dňa 29.11.2016 napriek tomu za maloletou prišiel. Keď ho maloletá zbadala vyplašene utiekla do triedy s plačom a krikom :„Tam je ten zlý otec, čo mi robí zle, ja k nemu nejdem, ja ho nechcem, ja sa ho bojím". Pani učiteľka sa ju snažila upokojiť a vysvetliť, že ho nepustí k nej, až do príchodu povinnej. Ďalším subjektom na asistovaný styk bola E. kde sa uskutočnili štyri stretnutia, pričom na dvoch sa zúčastnila aj Komisárka pre deti, T., ktorá Okresnému súdu Bratislava II zo stretnutí predložila správu. Asistované styky boli ukončené dňa 21.2.2017 na základe psychológa O., ktorá uviedla, že: "Ďalej pokračujúcimi stretnutiami by bola L. permanentne

citovo zaťažovaná a nepodarilo sa (ani cez obdobie 7 mesačnej prestávky) znížiť napätie, ktoré v nej vzbudzuje navodzovanie negatívneho postoja k jednému z rodičov (otcovi) a vzhľadom na zlý zdravotný stav maloletej, viď príloha.“. Dňa 20.6.2017 sa deti v materskej škole učili báseň ku dňu otcov, avšak maloletá sa ju odmietla učiť a rozplakala sa, že sa ju nechce učiť, že sa ho bojí, čím dala jasne najavo negatívny vzťah k otcovi, následne odmietla aj obed. Ďalšie nariadenie Okresného súdu Bratislava II bolo stretávanie sa rodičov s maloletou v A., stretnutia boli dve a rovnako stresujúce ako tie predtým. Na druhom stretnutí maloletá dostala z oprávneného záchvat a nepríčetne behala po parku. S oprávneným povinná absolvovala aj výchovné opatrenie nariadené Okresným súdom Bratislava II na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktoré boli na základe psychologičky zastavené ako neprinášajúce pozitívny výsledok, z dôvodu neschopnosti oprávneného rešpektovať danú situáciu a najlepší záujem dieťaťa. V roku 2019 bol nariadený výsluch Okresným súdom Bratislava II pričom, keď sudkyňa nevedela naviazať kontakt s dieťaťom, tak sa povinnej pred maloletou vyhrážala, že z toho vyvodí dôsledky. Maloletá sa zúčastnila niekoľkých znaleckých dokazovaní, čo uviedol aj oprávnený, pričom ani pri jednom vyšetrení nebol oprávnený prítomný. Všetky uvedené metódy a nariadenia Okresného súdu Bratislava II viedli len k zhoršeniu stavu maloletej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v roku 2016 skončila maloletá na Klinike detskej psychiatrie, kde je dodnes vedená ako pacient a užíva antidepresíva. Povinná bola nútená predať byt, v ktorom rodičia s maloletou bývali, nakoľko maloletá odmietala chodiť domov so strachom, že tam bude oprávnený. Maloletá kvôli správaniu oprávneného už nenavštevuje po škole ani školský klub detí, ale hneď po skončení vyučovania ju povinná musí vyzdvihnúť, čo jej dovoľuje pracovať len v obmedzenom čase. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nevyhnutné zohľadniť najlepší záujem dieťaťa, jeho zdravotný, duševný a psychický vývoj, pretože všetky ďalšie stretnutia sú kontraproduktívne a vedú len k trvalému a nezvratnému poškodeniu zdravia maloletej. Povinná nikdy nebránila oprávnenému sa stretávať s maloletou a je klamstvom ak oprávnený tvrdí, že mu súdy dali za pravdu, nakoľko nálezom Ústavného súdu -39 jej uložená pokuta bola zrušená ako neoprávnená a všetky uvedené uznesenia OS BA II boli na Krajskom súde - 813 zrušené, kedy Krajský súd uznal a rešpektoval zdravotný stav maloletej. K znaleckému posudku na ktorý sa odvolával v návrhu otec, povinná uviedla, že je z obdobia, kedy mala maloletá 2 roky a 10 mesiacov. Dieťa sa na verbálnej úrovni pritom vyjadrovalo, že otec je zlý, nepustil mamu von a zbil ju, viď príloha znalecký posudok č. 20/2015. Oprávnenému boli navyše diagnostikované schizoidná porucha osobnosti, disharmónia osobnosti a disociálna porucha osobnosti ( v znaleckom posudku č. 24/2017 vypracovanom pre znaleckú činnosť v Psychológii a psychiatrii). V znaleckom posudku č. 80/2015 od P. znalec zhodnotil, „.že pri konfrontácii s iným názorom môže imponovať ako násilnickv a majetnícky, Intrapsvchická tenzia a následné aj agresívne reakcie, ako konečné štádium po narušenej zvládacej schopnosti. Schopnosť oprávneného ovládať brzdiace mechanizmy, pokiaľ ide o násilné, impulzné konanie je znížená. P. charakterizoval oprávneného ako osobu neprispôsobivú, neakceptujúcu názory iných, presadzujúcu si len svoje názory s nízkou mierou ovládateľnosti. Oprávnený má nízku schopnosť ovládať brzdiace mechanizmy, pokiaľ ide o násilné, impulzívne konanie, ktoré hraničí s neakceptovatel'nosťou (str. 22 znaleckého posudku č. 81/2015 vyhotovené na účely trestného konania). Schizoidná porucha osobnosti je charakterizovaná neschopnosťou vytvárať si vzťahy a žiť vo vzťahoch. Keďže ide o poruchu osobnosti s dedičnými vplyvmi, je ťažké odhadnúť vplyv chladnej, neemocionálnej výchovy v rodine, ktoré sa tiež považuje za dôležitý faktor, keďže u rodičov je vyššie riziko výskytu tejto varianty osobnosti. Vzhľadom na uvedené poruchy oprávneného stretávanie s maloletou len zhoršuje maloletej a je pre ňu hrozbou, nakoľko si ani nie je schopný uvedomiť, že maloletej ubližuje a psychicky ju týra. Povinná má za to, že oprávnený je presvedčený, že stretnutia fungujú a nedá sa presvedčiť aj napriek snahe, že dieťa trpí. Už v lete 2015 v prepúšťacej lekárskej správe z Kliniky detskej psychiatrie M. M. a M. neodporúčali kontakt s oprávneným, nakoľko je to pre maloletú frustrujúce. Odporúčali, aby maloletá zostala v starostlivosti povinnej, nakoľko pre maloletú predstavuje dôležitú vzťahovú osobu. Nerešpektovaním odporúčaní nastalo rapídne dlhodobé zhoršenie zdravotného stavu (asistované styky, interakcie, vypočúvanie na súde, atď.) Všetky lekárske správy z kliniky detskej psychiatrie, správy od psychológov, súdnych znalcov z odboru psychológia a psychiatria boli zo strany Okresného súdu Bratislava II odignorované a všetkými nátlakovými nariadeniami a pokusmi o zblíženie oprávneného s maloletou viedli iba k trvalému a nezvratnému psychickému poškodeniu zdravia maloletej. Maloletá je psychiatrický pacient a vyžaduje odbornú lekársku psychiatrickú liečbu. Už od roku 2015, kedy sa začal maloletej zdravotný stav zhoršovať a oprávnený nejavil nijaký záujem o jej zdravie, úmyselne ho zhoršoval a doslova sa vysmieval z choroby maloletej, namiesto toho, aby bol súčinný pri terapii, týmto konaním dokázal a dokazuje, že nemá skutočný záujem o maloletú. Do dnešného dňa nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by povinná maloletej škodila alebo ju manipulovala. S poukazom na

uvedené ospravedlniteľné dôvody, ktoré jej dlhodobo nedovoľujú plniť rozhodnutie o styku, žiada súd návrh oprávneného zamietnuť.

5. Prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 20.05.2020 a 18.06.2020 povinná predložila súdu ďalšie lekárske správy o maloletej zdravotnom stave od vyšetrujúceho lekára V. ktoré sa obsahom zhodujú s predchádzajúcimi lekárskymi správami o zdravotnom stave maloletej a neodporúčajú styk s oprávneným.

6. Podľa . Z.z., (ďalej len C.m.p.), účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný.

7. Podľa § 374 C.m.p., pojednávanie netreba nariaďovať.

8. Podľa § 375 C.m.p., súd rozhoduje uznesením.

9. Podľa § 376 C.m.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

10. Podľa § 377 C.m.p., proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

11. Po dôkladnom vyhodnotení a zvážení všetkých zistených skutočností súd považuje návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. - 604 zo dňa 26.06.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.07.2019, za nedôvodný. Povinná predložila súdu množstvo listinných dôkazov o tom, že maloletej zdravotný stav aktuálne nie je vhodný na stretávanie sa s oprávneným. V tomto konaní pritom nie je hlavnou otázkou objektívnosť posudzovaného zdravotného stavu maloletej, ktorú namietal oprávnený, ale najmä jej negatívne prežívanie vo vzťahu k oprávnenému, ktoré nebolo sporné ani z vyjadrenia oprávneného. Maloletá nemá k oprávnenému vytvorený pozitívny citový vzťah a núteným výkonom rozhodnutia vo veku skoro 8 rokov súd tento stav nie je spôsobilý zvrátiť. Je výlučne na oprávnenom, aby si postupne k maloletej našiel cestu, a to aj inými spôsobmi ako núteným výkonom súdom vymedzeného styku, ak maloletej takáto úprava aktuálne nevyhovuje. Oprávnený má stále možnosť nenásilne budovať vzťah s maloletou aj inými spôsobmi, ako napríklad občasnou pozornosťou, telefonátom, či láskavým prístupom k povinnej, ako najbližšej osoby maloletej, cez ktorú si môže získať maloletej sympatie. Oprávnený má tiež možnosť preukázať svoj záujem o maloletú formou stretnutí s maloletou u lekára, tak ako mu navrhuje povinná, prípadne pribúdajúcim vekom a prehlbovaním vnútornej istoty maloletej aj inou formou styku po dohode s povinnou. Napriek tomu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej mal súd za preukázané, že styk oprávneného s maloletou je v jej záujme vo vymedzenom rozsahu, nebolo možné vopred predpokladať následný priebeh realizácie takejto úpravy. V tomto prípade sa ukázal styk oprávneného a maloletej ako nerealizovateľný, pretože maloletá ho výrazne odmieta a stretnutia s ním narúšajú jej psychické zdravie a pohodu. Nakoľko z celého konania nevyplýva snaha povinnej brániť styku oprávneného s maloletou, súd návrh oprávneného na výkon rozhodnutia zamietol. Pri rozhodovaní pritom prihliadol aj na odporúčanie Komisárky pre deti T.., ktorá najmä s ohľadom na predložené lekárske správy o zdravotnom stave maloletej, považuje výkon rozhodnutia za rozporný s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.

12. Súd zároveň poukazuje na fakt, že aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo svojej judikatúre opakovane konštatoval, že ani článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa (napr. v rozhodnutí Fiala v. Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 96). Použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku je v tejto oblasti nežiaduce a bolo by odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije, t. j. ak rodič aktívne bráni styku druhého rodiča s dieťaťom (napr. Zavřel proti Českej republike, rozsudok z 18. januára 2007, ods. 52). Ak dieťa vyslovene styk odmieta, je podľa ESĽP použitie donucovacích opatrení kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom (napr. Kapr v. Česká republika, rozhodnutie z 28. marca 2006). Aj v súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinností

všetkými prostriedkami. Sankčné pôsobenie súdu tak nemá reálny objekt, teda vôľou ovplyvniteľné ľudské správanie, na ktoré by mohlo reálne pôsobiť.

13. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že aktuálne je akýkoľvek styk oprávneného s maloletou v rozpore s jej najlepším záujmom, ktorý je prvoradý pri rozhodovaní súdu vo veciach maloletých detí. Nakoľko povinná uviedla ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa rozhodnutie nerealizuje, pričom sama nemala snahu styku brániť, súd návrh oprávneného na výkon rozhodnutia zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., keď žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( ): a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 C.m.p.).