Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9To-25-2018.pdf
PDF · 80.6 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/25/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.06.2020, v trestnej veci obžalovaného I. X., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/30/2015 zo dňa 07.12.2017 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného I. X..
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok napadnutým rozsudkom sp. zn. 6T/30/2015 zo dňa 07.12.2017 uznal obžalovaného I. X. vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, ktorý spáchal tak, že
-v dopoludňajších hodinách dňa 17.11.2014 v pobočke stávkovej kancelárie NIKÉ, spol. s r.o. na ulici Dr. Alexandra 21 v Kežmarku, zamestnankyňu U. W., pod hrozbou straty zamestnania, oznámenia sprenevery peňazí, ktoré mu požičala, vyhrážaním, že jej urobí peklo zo života, že jej môže ísť o život, ak nestrpí nahlásenie a predstieranie lúpeže so škodou, prinútil nahlásiť lúpežné prepadnutie tejto pobočky, čo U. W. z obavy o svoj život urobila a dňa 17.11.2014 oznámila na polícii v Kežmarku lúpežné prepadnutie pobočky.
Za to mu súd uložil:
Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný I. X. priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 18.06.2018. Obhajca konštatuje, že predmetný rozsudok má chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a pre jeho neúplnosť skutkových zistení, pretože súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, čím sa stal rozsudok nepreskúmateľným, vydaný na základe nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu, na základe nesprávne vyhodnotených dôkazov v neprospech osoby obžalovaného.
Obhajca má za to, že Okresný súd Kežmarok v rozpore s platnou právnou úpravou vyhodnotil dôkazový materiál jednostranne a zámerne bral do úvahy iba tie okolnosti, ktoré svedčia proti obžalovanému, nehodnotil ich vo vzájomných súvislostiach, čím porušil základnú zásadu trestného konania, ktoré spočíva v tom, že vina musí byť jednoznačne a bez pochybností preukázaná, rozhodnutie sa nesmie opierať iba o domnienky a hypotézy. Prvostupňový súd uznal obžalovaného vinným a jeho obrane neuveril, nakoľko podľa názoru súdu, je priamo usvedčovaný výpoveďou svedkov a to U. W. a P. T.. Tieto výpovede sú plné pochybností a rozporov, čo naštrbuje ich hodnovernosť.
Výpovede U. W. z prípravného konania a pred súdom sa značne líšia. Svedkyňa opakovane menila výšku finančných prostriedkov, ktoré mala obžalovanému požičať. Taktiež sumu, ktorú jej vrátil. Viackrát menila výšku škody, ktorá mala vzniknúť jej zamestnávateľovi. Hodnovernosť výpovede tejto svedkyne naštrbuje aj fakt, že táto 17.11.2014 na polícii nahlásila lúpežné prepadnutie a následne jeho obvinila z vydierania. Je zjavné, že táto svedkyňa mala snahu akýmkoľvek spôsobom riešiť svoje dlhy u svojho zamestnávateľa a jeho prítomnosť v jej zamestnaní zneužila a vymyslela si, že ju vydiera. Je pravdou, že obžalovaný dňa 17.11.2014 bol za poškodenou, nakoľko jej bol vrátiť finančné prostriedky, ktoré mu predtým požičala, o čom svedčí aj SMS-správa, ktorú poškodená poslala jeho družke. Je preto záhadou, prečo prvostupňový súd bez akéhoľkovek preskúmania uveril svedkyni na základe takejto nedôveryhodnej výpovede. Poznamenáva, že výpoveď tejto svedkyne je jediným dôkazom, ktorý by ho mal usvedčovať zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Podľa právnych noriem Slovenskej republiky však obžalovaný nemôže byť uznaný vinným len na základe výpovede, ktorá je značne nedôveryhodná. Podľa názoru obhajcu, je nepochopiteľné a z právneho hľadiska neprípustné, aby výpoveď svedka P. T., v ktorej uviedol, že počul ako presviedčal poškodenú, aby mu požičala 1.020,- eur, okresný súd vyhodnotil ako priame usvedčovanie zo zločinu vydierania. Toto konanie okresného súdu nemá oporu v riadne existujúcom právnom systéme, vyznieva až absurdne. Uvádza, že aj keby to bolo pravdou, ako tvrdí svedok T., čo obžalovaný popiera, že by mu poškodená požičiavala peniaze, v tomto skutku nie je nič protizákonné a už vôbec nie je zrejmé, čo zo svojich tvrdení a zo svojej svedeckej výpovede svedok T. chápe ako naplnenie skutkovej podstaty vydierania. Pokiaľ by došlo teoreticky k požičaniu finančných prostriedkov, samé požičanie finančných prostriedkov nie je možné chápať ako trestný čin vydierania, pretože by nedošlo k naplneniu ani jedného zo základných atribútov skutkovej podstaty trestného činu vydierania, ako to má na mysli Trestný zákon. Tieto svedecké výpovede súd vyhodnotil nesprávne, zaujato, čím porušil základnú zásadu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“.
Obhajca poukázal na výpoveď svedkyne Q. Y., ktorá okrem iného uviedla, že sedela spolu s poškodenou za prepážkou, kde podľa tvrdení poškodenej, si tam ona mohla zobrať koho chce, aj keď je tam vstup zakázaný. Z tejto výpovede je zrejmé, že poškodená nemala problém pustiť ku pokladni hocikoho, kto mohol jej spôsobiť manko. Je zjavné, že túto situáciu sa poškodená snažila vyriešiť vymyslenou lúpežou. Následne, keď policajti odhalili, že lúpež si vymyslela, pristúpila k ďalšiemu krivému obvineniu, tentokrát voči osobe obžalovaného. Z pohľadu obhajcu predmetný rozsudok je nepreskúmateľný aj do výšky trestu, ktorý bol obžalovanému uložený.
V závere obhajca zdôraznil, že obžalovaný v priebehu celého konania popiera, že by finančné prostriedky požičal vo vzťahu k spoločnosti Niké a takýto skutok nebol nikdy preukázaný. Vzhľadom na neodstránenie základných rozporov vo výpovediach svedkyne W. ako aj pre neodstránenie rozporov vo výpovediach svedka P. T., na ktoré už poukázal aj krajský súd, je potrebné túto skutočnosť chápať ako dôkaznú núdzu a žiada to hodnotiť v prospech obžalovaného pri využití základnej zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného.“ Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie prejednanie a doplnenie dokazovania, resp. aby vo veci sám rozhodol tým spôsobom, že pre dôkaznú núdzu a pre neodstránenie rozporov vo výpovediach základných svedkov, obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku.
Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo; na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného I. X. nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach postupoval tak, že bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. V oboch smeroch vykonával dôkazy tak, aby umožnili spravodlivé rozhodnutie. Takýmto postupom súdu došlo k naplneniu základnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 10 Tr. poriadku.
Následne súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Týmto postupom súdu došlo k naplneniu základnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí následne podrobne rozobral rozsah vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach, jednotlivé dôkazné prostriedky a skutočnosti vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov.
K samotným námietkam odvolateľa krajský súd v prvom rade musí konštatovať, že odvolateľ poukázal na rozpory vo výpovediach poškodenej U. W. v prípravnom konaní a pred súdom, pretože tieto výpovede sa značne líšia. Svedkyňa opakovane menila výšku finančných prostriedkov, ktoré obžalovanému požičala, menila výšku škody, ktorá mala vzniknúť jej zamestnávateľovi. Táto skutočnosť má v značnej miere narúšať vierohodnosť výpovede tejto svedkyne. Krajský súd musí konštatovať, že je pravdou, že dochádzalo k rozdielom pri uvádzaní sumy, ktorú mala poškodená požičať obžalovanému, ale tieto rozdielne sumy sú akceptovateľné, pretože tak, ako sama uviedla, časť dlhu bol spôsobený tým, že obžalovaný prevzal žreby od poškodenej a časť bola mu vyplatená v hotovosti. Následne dochádzalo ako keby k zápočtu, pretože časť žrebov bola výherná, bola tam výhra, ktorá mala byť vyplatená obžalovanému a suma v hotovosti. V tomto smere tieto odlišnosti nespôsobujú, že by výpoveď poškodenej U. W. bola nehodnoverná. Krajský súd musí zdôrazniť, že táto svedkyňa tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní zhodne popísala spôsob, akým mal obžalovaný na ňu pôsobiť, aby oznámila, že došlo k spáchaniu lúpeže. K tejto okolnosti nemenila svoje výpovede, aj v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní zopakovala vyhrážky zo strany obžalovaného, že jej urobí zo života peklo, že jej môže ísť o život, ak nenahlási lúpežné prepadnutie pobočky. Je potrebné zdôrazniť, že práve toto konanie, nie výška sumy, ktorú si obžalovaný požičal, je predmetom prejednávanej trestnej veci.
Na jednej strane obhajoba poukazuje na rozdiely vo výpovediach svedkyne poškodenej W., no na druhej strane už bez povšimnutia prechádza rozpory vo výpovediach samotného obžalovaného, ktorý pri svojom prvom výsluchu konštatoval, že peniaze si požičal od poškodenej a peniaze nevrátil. Rozpor medzi svojou prvotnou výpoveďou a následnými výpoveďami zdôvodňoval tým, že túto výpoveď si vymyslel a poukazoval na dobu, kedy vstal a kedy bol vykonaný výsluch vo večerných hodinách, že bol hladný a unavený. Správne súd prvého stupňa postupoval, ak neuveril zmenenej výpovedi obžalovaného tak, ako na to poukázal vo svojom rozhodnutí, pretože takáto argumentácia, ktorá má odôvodňovať zmenu výpovede v podstatných okolnostiach, je neprijateľná. Keď si bol vedomý, tak ako tvrdí, že dlh vyrovnal, nebol dôvod, aby pri prvotnom výsluchu konštatoval, že dlh nevrátil.
Ďalším podporným dôkazom je výpoveď svedka T., ktorý dokresľuje to, že došlo k požičiavaniu peňazí zo strany poškodenej obžalovanému.
Krajský súd na rozdiel od argumentácie odvolateľa dospel k záveru, že súd prvého stupňa, po tom, čo doplnil dokazovanie, odstraňoval rozpory vo výpovediach, tými sa aj dôsledne zaoberal, dospel k správnemu záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a to po stránke objektívnej ako aj subjektívnej, s úmyslom priamym podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona.
Súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dôsledne sa zaoberal osobou obžalovaného. Poukázal na jeho doterajší život, na jednotlivé odsúdenia, ustálil okruh poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že zistil iba priťažujúce okolnosti. Následne súd prvého stupňa náležite odôvodnil aj výpočet trestnej sadzby. Správne aplikoval ustanovenia o ukladaní trestu a dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného I. X. sa dosiahne na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, teda trestom v trvaní 4 rokov.
Nepochybil súd prvého stupňa ani pri zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.