Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/147/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu Jozef Lamprecht, Dopravná 14, Bratislava, práv. zast. JUDr. Miroslavom Králikom, advokátom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanému 1/ N. E., D. X, C., žalovanej 2/ S. G., Q.. E., D. X, C., žalovanej 3/ Q. E., D. X, C., žalovaní 1/ - 3/ spoločne práv. zast. Consilior Iuris, s.r.o., advokátska kancelária, Miletičova 23, Bratislava, IČO: 47 231 157, žalovanej 4/ M. E., Q.. Č., C. XX, C., práv. zast. JUDr. Vierou Klíčovou, advokátkou, Budovateľská 27, Bratislava, (žalovaní 1/ - 4/ ako právni nástupcovia po pôvodne žalovanom 1/ P.. N. E.R., H.. X.X.XXXX, T.. X.XX.XXXX), žalovanému 5/ Š. R., N. XX, C., žalovanému 6/ P.. S. E., H. XXX, K. a žalovanému 7/ P.. N. K., P.Á. L. XX, C., žalovaní 5/ - 7/ spoločne práv. zast. JUDr. G. Š., C. D. X, C., kontaktná adresa Jarková 347, Dobšiná, o zaplatenie 131.609,61 EUR a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -681 zo dňa 9.10.2018 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -681 zo dňa 9.10.2018 p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ až 7/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca (označený v žalobe ako „KODOS, Komárňanská 69, Bratislava, v záhlaví ako „Kodos - Lamprecht) sa žalobou doručenou Mestskému súdu v Bratislave dňa 8.4.1992 domáhal voči žalovaným (pôvodne žalovaný GEODDAT Konzorcium, Muchovo nám. 1, Bratislava) splnenia povinnosti zaplatiť sumu 3.964.871,- Sk (131.609,61 EUR). Žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel hospodársku zmluvu č. 23/91, predmetom ktorej bola dodávka stavebných objektov na stavbe OSZČ Bane Gbely - železničná vlečka, ktorá bola uvedená do pomocnej prevádzky dňa 29.11.1991. Napriek tomu, že dodávka nebola ukončená, dňa 6.3.1992 sa uskutočnilo odovzdávacie a preberacie konanie. Odporca (žalovaní) trval na odstúpení od zmluvy, navrhovateľ (žalobca) navrhol zrušenie zmluvy vo zvyšnej časti plnenia, nakoľko mu odporca neposkytol spolupôsobenie nevyhnutné na riadne a včasné splnenie dodávky. Na základe dohody o ukončení prác predložil odporcovi konečnú faktúru č. splatnú dňa 30.3.1992 na sumu 3.964.871,- Sk (131.609,61 EUR). Odporca faktúru vrátil a nezaplatil ju. V posudzovanom prípade bolo nárokom žalobcu právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu v zmysle ust. Hospodársky účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Z dôvodu prebiehajúceho sporu na Obvodnom súde Bratislava III, sp.zn. bolo konanie prerušené do 9.8.2012. Uznesením č.k. -513 zo dňa 19.3.2015 súd konanie zastavil a

žalobcu zaviazal povinnosťou zaplatiť žalovaným náhradu trov konania. Z dôvodu meritórneho odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -579 zo dňa 26.5.2016 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplývalo, že nebolo v súlade s právom na spravodlivý proces, ak po vyše dvadsiatich rokoch dôjde k zastaveniu konania pre nedostatok podmienky konania, na ktorú mal súd prihliadať už na jeho začiatku. V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a uskutočnilo sa niekoľko pojednávaní, pričom až po neprimerane dlhej dobe konajúci súd uzavrel, že navrhovateľ nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Takýto postup súdu narúša princíp právnej istoty, keď po dobu niekoľkých rokov súd koná s účastníkmi ako so subjektmi spôsobilými byť účastníkom konania a z jeho procesných úkonov a ďalšieho postupu v konaní nie je naznačená pochybnosť súdu o tejto otázke. V danom prípade však navrhovateľ nie je v žalobe označený určito a zrozumiteľne a v tom prípade ho mal konajúci súd vyzvať na odstránenie nedostatkov podania. Okresný súd Bratislava V v ďalšom konaní v zmysle pokynu odvolacieho súdu vyzval žalobcu uznesením č. k. -590 zo dňa 19.4.2017 na doplnenie a opravu podania vo veci samej. Žalobca podaním zo dňa 4.5.2017 doplnil a opravil označenie žalobcu tak, ako je uvedené v záhlaví tohto rozsudku. Žalobca v ďalšom konaní zotrval na svojom nároku aj na doterajších vyjadreniach. Žalovaní 1/ až 3/ v ďalšom konaní trvali na zamietnutí žaloby a upozornili na skutočnosť, že právny predchodca žalovaných 1/ až 4/ nikdy nebol uznesením pripustený na stranu žalovaných, ako tomu bolo v prípade žalovaných 5/ - 7/ uznesením -70 zo dňa 5.1.1996. Opakovane uviedli, že žalobca žaloval GEODDAT konzorcium, ktoré bolo subjektom bez právne] subjektivity, a teda nemalo spôsobilosť byť účastníkom konania. Žalovaní 5/ a 7/ v ďalšom konaní rovnako zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach a zhrnuli, že žalobca v priebehu doterajšieho pojednávania neuniesol dôkaznú povinnosť, ktorou by preukázal, že jeho uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 131.609,61 EUR je oprávnený.

3. V priebehu konania žalobca opakovane upresňoval okruh účastníkov konania a stranu žalujúcu správne označil až v nadväznosti na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu a následnú výzvu súdu prvej inštancie v r. 2018 a stranu žalovanú ustálil až v r. 1994, konkrétne podaním zo dňa 12.7.1994, pričom v nasledujúcom podaní zo dňa 23.9.1995 sám uznal, že v žalobe bol právnym predchodcom právneho zástupcu žalobcu označený žalovaný bez právnej subjektivity. Na základe tohto návrhu žalobcu súd uznesením zo dňa 5.1.1996 podľa záverov odvolacieho súdu vymedzil účastníkov konania na strane žalovanej strany tak, že sa nimi stali členovia konzorcia. Súd prvej inštancie tak vo vzťahu k označeniu žalovaného pripustil výklad, ktorým zhojil nedostatok právnej subjektivity pôvodne označeného odporcu (konzorcia). Tento záver odvolacieho súdu nebolo možné spochybniť ani v ďalšom konaní v nadväznosti na opakované námietky žalovaných. Uznesenie č. k. -70 zo dňa 5.1.1996 nebolo napadnuté opravným prostriedkom sporových strán, a preto nadobudlo právoplatnosť dňa 6.2.1996. Bolo preto možné uzavrieť, že kvalifikované podanie vo veci samej - žaloba bola podaná na súd dňa 6.2.1996. V prípade, že nárokom žalobcu je právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu začala plynúť premlčacia lehota dňom, kedy sa žalobca dozvedel o neoprávnenom majetkovom prospechu a o tom, kto ho získal. V danom prípade bolo preukázané, a to najmä na základe zápisu o odovzdaní a prevzatí nedokončenej časti dodávky, že žalobca ako dodávateľ stavby od 29.11.1991 na stavbe už nepracoval a týmto dňom (ako priznáva aj sám žalobca vo vyjadrení dodávateľa k zápisu - na č.l. 9 spisového materiálu) došlo aj k uvedeniu vlečky do pomocnej prevádzky. Žalovaní ako odberateľ dňa 3.2.1992 od zmluvy odstúpil a preberacie konanie prebehlo dňa 6.3.1992. V posudzovanom prípade bolo potrebné uplatniť právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vyplývajúce z vykonaných naviac práce žalobcom na predmetnej stavbe najneskôr dňa 12.3.1992, t.j. dňa kedy žalobca zaslal žalovaným prílohu č. 3 k zápisu č. 5755/191 o odovzdaní a prevzatí nedokončených stavebných objektov zo dňa 6.3.1992, v ktorej bolo obsiahnuté aj jeho vyjadrenie ako vyjadrenie dodávateľa, v ktorom okrem iného nespochybňuje, že sa jedná o nedokončenú dodávku s tým, že ako dodávateľ bol z dôvodu nedostatočného spolupôsobenia odberateľa nútený realizovať niektoré naviac práce. Dvojročná premlčacia lehota tak uplynula najneskôr dňa 12.3.1994.

4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že námietka premlčania žalovaných bola vznesená dôvodne, keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že sám žalobca ako dominus litis kvalifikovaný návrh na začatie konania (žalobu) súdu podal dňa 6.2.1996, teda dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu, ktorým na základe návrhu žalobcu vymedzil okruh subjektov na strane žalovanej. Na tejto skutočnosti by nič nezmenil ani záver, že k podaniu žaloby došlo už na základe podania žalobcu zo dňa 12.7.1994, v ktorom upresnil okruh žalovaných tak, že ako strany sporu disponovali spôsobilosťou mať práva a povinnosti, t.j. civilnoprocesnou subjektivitou. Bolo nepochybné, že žalobca ako dodávateľ

stavby sa o tzv. naviac prácach dozvedel v presne nezistený čas už v priebehu vykonávania diela, avšak svoj nárok si uplatnil až dňa 12.7.1994, resp. 6.2.1996, teda 4, resp. 18 mesiacov po uplynutí 2- ročnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie neoprávneného majetkového prospechu. Súd tak dospel k záveru, že nárok žalobcu nemožno priznať, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Napriek uvedenému súd prvej inštancie považoval za potrebné k meritu veci uviesť, že ani v tomto spore, ani v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. opísanom v bode 19 (a 20) odôvodnenia, žalobca ako nositeľ dôkazného bremena nijako nepreukázal dôvodnosť svojho nároku čo do obsahu, ani výšky. Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného prevažne v uvedenom konaní, do skončenia ktorého bol aj tento spor prerušený, ku vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu nesporne došlo, a to na základe Hospodárskej zmluvy č. 23/91 zo dňa 15.8.1991. Bolo zároveň preukázané, že v priebehu zhotovovania stavby došlo k zmene vykonávanej stavby, pričom o týchto zmenách vedel aj žalobca ako dodávateľ stavby. Zároveň nebolo sporné, že žalobca ešte pred úplným dokončením diela prestal stavebné práce vykonávať a 29.11.1991 na stavbe už nepracoval. Žalovaní v dôsledku toho dňa 3.2.1992 od zmluvy odstúpili. Preberacie konanie prebehlo dňa 6.3.1992, kde bolo konštatované, že sa jedná o nedokončenú dodávku. Okresný súd Bratislava III a v nadväznosti na to aj súd odvolací, dospeli k záveru, že jediným odborným dôkazom bol znalecký posudok predložený stranou žalovanou, z ktorého mal za to, že žalobca dokončil stavbu v rozsahu 71,5%. Keďže znalecký posudok vypracovaný v rámci dokazovania súd nepovažoval za použiteľný (z dôvodov opísaných v bode 19 odôvodnenia) a v nadväznosti na odvolacie dôvody, odvolací súd nepovažoval za účelné nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, a to vzhľadom na dlhý čas od vykonania prác, ako aj zásahy tretích osôb, ktoré potvrdili aj žalovaní, keď na dokončenie diela použili iných dodávateľov, súd vyslovil záver, že po uzavretí hospodárskej zmluvy došlo k zmene vykonávanej stavby (diela), pričom žalobca takto zmenené dielo aj začal vykonávať a dokončil ho v hodnote zodpovedajúcej poskytnutým preddavkom. Po zohľadnení hodnoty nedokončeného diela a úhrade preddavkov žalovanými súd dospel výpočtom k záveru, že rozdiel predstavuje sumu 220.193,- Kčs (7.309,06 EUR) v neprospech žalovaných, ktorý možno považovať za ich oprávnený zisk v primeranej výške 8,5 %. Obdobný záver bolo možné prijať aj v tomto spore. Keďže žalobca za obdobie trvania sporu (vyše 26 rokov) nenavrhol vykonať také dokazovanie, ktoré by dostatočným spôsobom preukázalo najmä výšku neoprávneného majetkového prospechu žalovaných, súd konštatoval, že ak by aj jeho nárok v dôsledku úspešne vznesenej námietky žalovaných nebol premlčaný, súdu by nezostávalo iné, ako žalobu zamietnuť aj z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ustanovení

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, podľa ktorého súd nesprávne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že uplynula dvojročná premlčacia doba a na tomto základe zamietol žalobou uplatnený nárok. Žalobca uplatnil žalobou nárok dňa 8.4.1992, v konaní riadne pokračoval, preto má za to, že k prerušeniu plynutia premlčacej doby došlo podaním žaloby dňa 8.4.1992, a teda nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu voči žalovaným a vznesená námietka premlčania mala byť súdom zamietnutá ako nedôvodná. Za nesprávne právne posúdenie považuje aj subsumpciu uplatňovaného nároku pod ustanovenie § 131b(2) Hospodárskeho zákonníka - premlčanie nároku na náhradu škody, pretože v spornej veci bolo žalované zaplatenie diela v zmysle realizovaného projektu a v spojení s § 123 (3) a § 131a je všeobecná premlčacia lehota trojročná. Súd konštatuje, že až v dôsledku uznesenia -70 zo dňa 5.1.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.2.1996, podal žalobca kvalifikovaný návrh. Súd až od tohto dátumu priznáva žalobe účinky podania. Uvedené skutkové zistenie súdu je podľa názoru žalobcu v rozpore s vykonaným dokazovaním a so skutočným stavom veci, keďže žaloba bola podaná dňa 8.4.1992. Z uvedeného nesprávneho skutkového zistenia podania kvalifikovaného návrhu potom plynie nesprávne skutkové zistenie o uplynutí premlčacej doby. K vytýkanému nedostatku dôkazov uvádza, že okrem uvedených dôkazných prostriedkov žalobca predložil na pojednávaní aj dôkaz (realizačný projekt) s dátumom vyhotovenia 31.10.1991, ktorým preukázal, že po uzatvorení Hospodárskej zmluvy dňa 15.8.1991 došlo k vyhotoveniu projektu a jeho odovzdaniu, a teda zmene projektu oproti Hospodárskej zmluve. Na záver považuje žalobca za potrebné zdôrazniť, že žalovaná suma v sebe už reflektuje stav rozostavanosti (dokončenia), ako aj naviac práce a nové objekty, čiže napriek tomu, že stavba nebola dokončená na 100% existuje materiálny nárok na zaplatenie ceny diela, resp. vydania neoprávneného majetkového prospechu.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/ - 3/, podľa ktorých nárok žalobcu je premlčaný a premlčacia doba začala plynúť ešte skôr, ako ju uviedol súd prvej inštancie, a to už dňa 10.12.1991, kedy žalobca najneskôr prestal vykonávať práce, a teda premlčacia doba na vydanie neoprávneného majetkového prospechu uplynula už dňa 10.12.1993, pričom žalobca si prvýkrát uplatnil svoj nárok až podaním zo

dňa 12.7.1994. Zároveň uviedol, že právny predchodca žalovaných 1/ až 4/ nebol nikdy uznesením pripustený na stranu žalovaných. Žalobca žaloval GEODDAT konzorcium, ktoré bolo subjektom bez právnej subjektivity, a teda nemalo spôsobilosť byť účastníkom konania.

7. Žalovaní 5/ - 7/ sa vyjadrili k odvolaniu žalobcu s tým, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Uviedli, že žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal, kedy sa žalovaní na jeho úkor bezdôvodne obohatili. Z označenia žalobcu je zrejmé, že bol neexistujúci subjekt, keďže podnik KODOS nebol zapísaný ani v podnikovom registri, v obchodnom registri a ani v živnostenskom registri. Taktiež v čase podania žaloby už konzorcium GEODDAT neexistovalo, keďže zaniklo 1.1.1992. Táto skutočnosť preukazuje, že v čase podania žaloby nebol žalovaný subjekt bez právnej subjektivity, ale bol žalovaný neexistujúci subjekt. Žalobu podal neexistujúci subjekt voči neexistujúcemu žalovanému.

8. Žalobca na vyjadrenie žalovaných k odvolaniu poukázal na § 131d Hospodárskeho zákonníka, kedy podaním žaloby došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty, a preto považuje námietku premlčania za právne neúčinnú. K nedostatku procesnej subjektivity uviedol, že podaniami z 12.7.1994 a 18.7.1994 došlo zo strany žalobu k upresneniu označenia žalovaných, ako aj samotného žalobcu. Odstránenie nedostatkov podania dokumentuje aj uznesenie sp. zn. -70, v ktorom súd označil žalovaného a pripustil pristúpenie ďalších účastníkov.

9. Žalovaní 5/ - 7/ na vyjadrenie žalobcu konštatovali, že podanie žaloby nemôže mať za následok, že prestala plynúť premlčacia doba. Z priebehu doterajšieho konania vyplýva, že žalobca nepreukázal vznik neoprávneného majetkového prospechu v prospech žalovaných, preto žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy.

10. Žalovaní 1/ - 3/ k vyjadreniu žalobcu uviedli, že podľa § 131b ods. 2 Hospodárskeho zákonníka je premlčacia doba dvojročná v prípade, že ide o vydanie neoprávneného majetkového prospechu, a teda v zmysle uvedeného je v konaní vylúčená aplikácia § 130 Hospodárskeho zákonníka ustanovujúceho všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu. Žalovaní sa ďalej pridržiavajú svojich doterajších vyjadrení a poukázali na to, že nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, nakoľko tento nedostatok nemožno odstrániť.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 16.6.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu i s vyjadreniami žalovaných, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

12. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. V merite veci základným bol záväzkový vzťah založený medzi stranami sporu Hospodárskou zmluvou č. 23/91 z 15.8.1991. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy bolo potrebné, za aplikácie ust. , , vychádzať pri právnom posudzovaní žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody primárne z úpravy v a nasl. Hospodársky účinného od 1.5.1990, keďže podľa ust. , veta prvá, druhá , sa týmto zákonom spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli odo dňa jeho účinnosti (1.1.1992). Právne vzťahy vzniknuté predo dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých predo dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi. 15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne

posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Ustanovenie § 131b ods. 2 Hospodárskeho zákonníka stanovuje subjektívnu lehotu na uplatnenie práva na náhradu škody v trvaní dvoch rokov, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a objektívnu lehotu v trvaní desať rokov, ktorý plynie odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. V danej veci bolo uznesením č.k. -70 zo dňa 5.1.1996, právoplatné dňa 6.2.1996 ustálené, že žaloba bola podaná na súd dňa 6.2.1996. Premlčacia lehota začala plynúť dňom, kedy sa žalobca dozvedel o neoprávnenom majetkovom prospechu a o tom, kto ho získal. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie správne poukázal na to, že bolo potrebné uplatniť právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vyplývajúce z vykonaných naviac práce žalobcom na predmetnej stavbe najneskôr dňa 12.3.1992, t.j. dňa kedy žalobca zaslal žalovaným prílohu č. 3 k zápisu č. 5755/191 o odovzdaní a prevzatí nedokončených stavebných objektov zo dňa 6.3.1992, v ktorej je obsiahnuté aj jeho vyjadrenie ako vyjadrenie dodávateľa, v ktorom okrem iného nespochybňuje, že sa jedná o nedokončenú dodávku s tým, že ako dodávateľ bol z dôvodu nedostatočného spolupôsobenia odberateľa nútený realizovať niektoré naviac práce. Dvojročná premlčacia lehota tak uplynula najneskôr dňa 12.3.1994. Súd prvej inštancie taktiež postupoval správne, keď v súlade s pokynmi uznesenia krajského súdu č.k. -579 zo dňa 26.5.2016, kedy vymedzil účastníkov konania na strane žalovaného. Na základe uvedeného bola námietka premlčania žalovaných v tomto konaní posúdená správne ako účinná a súd prvej inštancie správne nepriznal žalobcovi jeho nárok v plnom rozsahu. Odvolací sud sa stotožňuje s právnym posúdením námietky premlčania ktoré bolo v napadnutom rozsudku správne posúdené a v ďalšom na toto odôvodnenie odkazuje. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , v spojení s ust. , Úspešným žalovaným 1/ až 7/ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).