Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/37/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného V. A., pre zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného V. A. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22.04.2020, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 24. júna 2020, takto

rozhodol:

podľa písmeno e/, z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste.

Podľa sa obžalovanému V. A., narodenému XX.XX.XXXX v K. K., trvale bytom K. K., M. cesta XXXX/XX, t.č. vo väzbe v X. a X. G., u k l a d á:

podľa , zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno j/ , nezistiac priťažujúce okolnosti podľa , postupom podľa , a , písmeno e/ trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa písmeno a/ sa mu výkon trestu podmienečne odkladá. Podľa sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný V. A. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným zo zločinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 10.06.2017 v čase od 02.10 hod. do 03.10 hod. v E. na U. oddelení Policajného zboru Topoľčany po zákonnom poučení o trestných následkoch krivého obvinenia podľa a krivej výpovede a krivej prísahy podľa v trestnom konaní ako svedok pred povereným príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Topoľčany do zápisnice o výsluchu svedka poškodeného vypovedal, že M. A. dňa 09.06.2017 v čase asi o 23.45 hod. v obci I. R. v priestoroch rodinného domu s popisným číslom XXX sa s nožmi v rukách slovne vyhrážala zabitím svojmu manželovi

- poškodenému V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K., M. cesta XXXX/XX, čoho následkom sa poškodený pred jej útokom musel skryť na chodbe za zatvorené dvere, na ktorých obvinená následne tĺčikom na mäso rozbila sklenenú výplň o rozmeroch 40 x 40 cm, po tomto rozbití sklenenej výplne poškodený

vbehol do vedľajšej izby, kde za sebou zatvoril dvere, do ktorých obvinená začala udierať a viackrát pri tom povedala slová, „aj tak ťa dostanem, aj tak ťa zabijem“ a snažila sa dostať k poškodenému, pričom poškodený dvere z vnútornej strany izby držal, avšak mal strach o svoj život, na základe čoho bola M. A. obvinená z trestného činu nebezpečné vyhrážanie podľa , písmeno a/, písmeno b/ v trestnej veci vedenej pod spisovou značkou ORP-339/TO-TO-2017, bola zadržaná a uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11.06.2017, spisová značka podľa písmeno c/ vzatá do väzby, kde pobudla od 10.06.2017 do 15.06.2017, pričom následne vykonaným vyšetrovaním bolo zistené, že celý skutok na M. A. si V. A. vymyslel, jednal v afekte a chcel ju iba potrestať a vystrašiť, a preto prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany uznesením zo dňa 19.10.2018, spisová značka , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.11.2018 podľa písmeno a/ zastavila trestné stíhanie obvinenej M. A. z dôvodu, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. Za to mu bol podľa Tr. zák., za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa Tr. zák., nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zák., postupom podľa , Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, na výkon ktorého bol podľa Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal obžalovaný odvolanie. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne uviedol, že rozhodnutie súdu I. stupňa, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu jeho konania podľa Tr. zák., t.j. že týmto činom spôsobil značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok, nie je správny. Tvrdil, že celkom nesporne nespôsobil nikomu značnú škodu a ani iný obzvlášť závažný následok. Tento záver podľa jeho názoru možno prijať s odkazom na postoj poškodenej M. A., ktorá vzala späť súhlas s trestným stíhaním jeho osoby za trestný čin krivého obvinenia. Ak súd považoval za obzvlášť závažný následok práve obvinenie poškodenej, tak toto za žiadnych okolností nemožno hodnotiť v kontexte späťvzatia súhlasu poškodenou za obzvlášť závažný následok, keďže poškodená výslovne nesúhlasila s tým, aby bol stíhaný pre to, že jej mal privodiť vznesenie obvinenia. Vo vzťahu k obvineniu podrobne vypovedal, pričom z jeho výpovede jasne vyplynulo, že nekonal v úmysle privodiť poškodenej trestné stíhanie a tobôž nie väzobné stíhanie. Uvedomil si, že svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa Tr. zák., keď nepravdivo vypovedal, čo mu je ľúto, avšak súd účelovo neprihliadol na tento jeho prejav a preto mu nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák. V prípade, že by súd správne právne jeho konanie kvalifikoval a to podľa Tr. zák., prichádzalo by do úvahy ukladanie trestu v sadzbe 1-5 rokov a s ohľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností by mu mohol byť uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Tým, že súd I. stupňa nadkvalifikoval jeho konanie a ukladal mu nepodmienečný trest odňatia slobody, tento považuje za neprimerane prísny a v rozpore s ustanovením Tr. zák. Podľa jeho názoru mohol by mu byť uložený miernejší trest za použitia ustanovenia Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, ktorého aplikáciu súd nesprávne v jeho prípade vylúčil. Aj trest odňatia slobody v nižšej výmere by bol spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa Tr. zák. a to tak v oblasti individuálnej, ako aj v oblasti generálnej prevencie a bol by spôsobilý zabezpečiť ochranu spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Navrhol, aby odvolací súd podľa , , zrušil napadnutý rozsudok a podľa vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného zotrvala na dôvodoch uvedených v písomnom odôvodnení odvolania s tým, že v konaní obžalovaného nejde o zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa , Tr. zák., pretože nespôsobil obzvlášť závažný následok. Obžalovaný nad rámec dôvodov uvedených v odvolaní uviedol, že mu je celej veci veľmi ľúto, ak by mohol, urobil by vyhlásenie o vine, ale nie, že je vinný zo zločinu podľa , Tr. zák., ale len z prečinu podľa Tr. zák. Uviedol, že ak by išiel do výkonu trestu, tak príde o prácu, jeho manželka by bola na všetko sama a okrem toho sa ešte stará o ťažko chorú 88 ročnú matku, ktorá okrem neho na Slovensku nemá žiadnych príbuzných. Žiadal, aby bol spod obžaloby oslobodený, alebo aby mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Zástupca krajského prokurátora k podaného odvolaniu uviedol, že súd I. stupňa správne zistil skutkový stav, tento aj správne právne posúdil a trest, ktorý bol obžalovanému uložený je v súlade so zákonom a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa zamietnuť. Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným, Krajský súd v Nitre podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,

ktoré neboli v odvolaní vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v konaní bolo zadovážených dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu I. stupňa. Tento na hlavnom pojednávaní postupoval pri vykonávaní dôkazov podľa Tretej časti, tretej hlavy , ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle Súd I. stupňa svoje rozhodnutie primerane odôvodnil v súlade s ustanovením , keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov ohľadne viny, takisto poukázal na to, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré oprel svoje skutkové zistenia. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného, ktorý od začiatku namietal, že sa nedopustil zločinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa , Tr. zák. Na základe správne zisteného skutkového stavu konanie obžalovaného potom aj správne právne kvalifikoval ako zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa , Tr. zák. Bolo zistené, že prokurátorka Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch podala obžalobu na obžalovaného pre zločin krivého obvinenia podľa , Tr. zák. a prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa Tr. zák. V priebehu konania pred súdom I. stupňa, poškodená M.., listom adresovaným Okresnému súdu Topoľčany (č.l.230) výslovne vyhlásila, že svoj súhlas s trestným stíhaním jej druha V. A. pre zločin krivého obvinenia, podľa , Tr. zák., ktorý dala do zápisnice o výsluchu poškodenej, berie späť. Na základe tohto bol potom obžalovaný upozornený na zmenu právnej kvalifikácie s tým, že jeho konanie naďalej bude právne kvalifikované ako zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa , Tr. zák. V zmysle tohto potom súd I. stupňa vo výroku o vine napadnutého rozsudku pominul právnu kvalifikáciu konania obžalovaného ako zločin krivého obvinenia podľa , Tr. zák., pretože nebol daný súhlas poškodenej na trestné stíhanie, ktorý súhlas je potrebný v zmysle , resp. poškodená svoj súhlas s trestným stíhaním vzala späť v zmysle Z vykonaného dokazovania, tak ako na to správne poukázal súd I. stupňa, bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že na základe výpovede v tom čase poškodeného V. A. bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie M. A. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , Tr. zák. a toto konanie bolo vedené na OR PZ, OO PZ E. pod sp. zn. ČVS: ORP-339/ TO-TO-2017, keď v tomto konaní V. A. ako poškodený, do zápisnice o výsluchu zo dňa 10.06.2017 o 02:10 hod. uviedol, že dňa 09.06.2017 v čase o 23:45 hod. v obci I. R. v rodinnom dome č. XXX sa s nožom v ruke sa M. A. mu mala slovne vyhrážať a on sa pred jej útokom musel skryť za dvere, pričom táto rozbila sklenenú výplň dverí, kde po jej rozbití následne vbehol do ďalšej izby, opätovne búchala na dvere a vyhrážala sa mu, že ak ho dostane, tak ho zabije a snažila sa k nemu dostať, pričom tento mal strach o svoj život a zdravie. Na základe týchto skutočností potom bolo začaté trestné stíhanie proti M. A., vznesené jej obvinenie a táto bola uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11.06.2017, sp. zn. vzatá do väzby z dôvodov uvedených v s tým, že lehota väzby sa jej počíta od 10.06.2017 od 00:45 hod.. Následne príkazom Okresnej prokuratúry Topoľčany zo dňa 15.06.2017, sp. zn. bola prepustená z väzby po tom, čo V. A. pri svojom výsluchu dňa 12.06.2017 o 14:35 hod. uviedol, že skutok sa nestal tak, ako uviedol vo svojej predchádzajúcej výpovedi, jednal skratovo, v afekte, v rozčúlení a chcel ju iba vystrašiť. Tvrdil, že si je vedomý toho, čo mu hrozí za krivé obvinenie na svoju manželku, ale bude znášať dôsledky a že všetko si vymyslel. Uznesením Okresnej prokuratúry Topoľčany zo dňa 19.10.2018 pod sp. zn. v zmysle bolo zastavené trestné stíhanie proti M. A. z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý bolo trestné stíhanie vedené. Z uvedeného je zrejmé, i napriek tomu, že v prejednávanej veci poškodená M. A. odmietla vypovedať, obžalovaný svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa , Tr. zák., pretože ako svedok v trestnom konaní vedenom na OR PZ Topoľčany pod ČVS: ORP-339/TO-TO-2017, pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie, keď tvrdil, že sa M. A. s nožom v ruke mu vyhrážala, útočila na neho, pričom pred jej útokom sa skryl, pretože mal strach o svoj život a zdravie a na základe tejto výpovede po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia bola M. A. vzatá do väzby. Takto vypovedal i napriek tomu, že bol poučený o následkoch krivej výpovede a krivej prísahy. Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že nemal úmysel a ani nespôsobil M. A. žiadny obzvlášť závažný následok v jeho prípade neobstojí, pretože na základe jeho výpovede a zabezpečených v

tom čase dôkazov, bola M. A. vzatá do väzby, pričom väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody garantovanej jej článkom 17 odsek 1 a práve na základe nepravdivej výpovede V. A. bola obmedzená jej osobná sloboda, čo možno považovať za obzvlášť závažný následok jeho konania. Správne potom bolo konanie obžalovaného právne kvalifikované ako zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa , Tr. zák.. Súd I. stupňa, pokiaľ ide o uloženie trestu, poukázal na to, že pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval v zmysle ustanovenia - ods. 4 Tr. zák., keď prihliadol na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v Tr. zák., že viedol riadny život, pričom priťažujúce okolnosti v zmysle Tr. zák. zistené neboli a preto pri ukladaní trestu s poukazom na ustanovenie , Tr. zák. vychádzajúc z trestnej sadzby 4 až 10 rokov, po úprave v zmysle horeuvedeného ustanovenia, z trestnej sadzby 4 až 8 rokov konštatoval, že s poukazom na osobu obžalovaného a závery znaleckého posudku, ktorý v konaní pred súdom bol prečítaný a bol vykonaný znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých M.. Z. Y., v konaní vedenom pod ČVS: ORP-339/TO-TO-2017, jeho postoj a povahu spáchanej trestnej činnosti považoval za dostatočný trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 4 roky. Ďalej uviedol, že nevzhliadol žiadne mimoriadne okolnosti ani pomery na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu. Po preskúmaní tohto výroku o treste odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu I. stupňa je potrebné zrušiť v tomto výroku, pretože trest, ktorý bol obžalovanému uložený považoval za neprimeraný (, ). Odvolací súd zistil, že pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného, že tento je v súčasnosti rozvedený, avšak s bývalou manželkou M. A. stále žijú v spoločnej domácnosti. Obžalovaný pracuje v zahraničí, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Dopustil sa troch priestupkov na úseku dopravy. Zásady ukladania trestov sú uvedené v až ods. 4 Tr. zák. Z nich vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pre páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť iba taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v . Trest má postihovať len páchateľa a to tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu, súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Odvolací súd zistil u obžalovaného tiež iba jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v Tr. zák., t.j. že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, pričom priťažujúce okolnosti v zmysle Tr. zák. zistené neboli. Ani odvolací súd nemohol priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento oľutoval, pretože ako vyplýva z jeho výpovedí, nešlo o úplné priznanie sa k spáchaniu trestnej činnosti. Je potrebné poukázať však na to, že u obžalovaného nejde o osobu, ktorá by sa v minulosti dopúšťala trestnej činnosti, keď sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, prípadne ktorá by prichádzala do rozporu so zákonom. Samotná poškodená M. A. vyjadrila svoj postoj ku konaniu obžalovaného aj tým, že súhlas na trestné stíhanie, pokiaľ ide o zločin krivého obvinenia podľa , Tr. zák., vzala späť. Hoci trestná sadzba za zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa , Tr. zák. je 4 až 10 rokov, pri prihliadnutí na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v Tr. zák. a nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa Tr. zák. sa horná hranica trestnej sadzby v zmysle , Tr. zák. znižuje o jednu tretinu a po tejto úprave je trestná sadzba 4 až 8 rokov. Takto upravená trestná sadzba a trest uložený súdom I. stupňa hoci na samej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 4 roky sa javil odvolaciemu súdu ako trest neprimerane prísny. V tomto prípade je potrebné vytknúť súdu I. stupňa, že pri ukladaní trestu vychádzal a poukazoval na znalecký posudok, ktorý bol urobený v konaní vedenom na OR PZ Topoľčany pod ČVS: ORP-339/TO- TO-2017, kde tento znalecký posudok bol vykonaný na psychologické vyšetrenie svedka poškodeného V. A., tzn., že t.č. obžalovaný bol v úplne inom postavení. Bolo síce možné tento znalecký posudok prečítať, ale nebolo možné sa naň odvolávať v prípade ukladania trestu. S poukazom na ustanovenie Tr. zák. je nutné ukladať trest každému obžalovanému individuálne po zohľadnení všetkých skutočností rozhodných pre uloženie trestu, prihliadajúc pritom na účel trestu. Odvolací súd preto skúmal, či v prípade obžalovaného nie je možné pri ukladaní trestu aplikovať ustanovenie Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Podľa Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane

prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu. Odvolací súd bol toho názoru, že trest, ktorý bol uložený obžalovanému súdom I. stupňa, i keď na samej spodnej hranici trestnej sadzby, je neprimerane prísny vzhľadom na pomery páchateľa. Obžalovaný, ako sám uvádzal, bol v strese a v rozrušení. Tento sa do rozporu so zákonom dostal naposledy v roku 1994, keď bol odsúdený pre trestný čin ohovárania podľa § 206 ods. 1 Tr. zák., pričom mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody a v skúšobnej dobe sa osvedčil. Žije aj naďalej v spoločnej domácnosti so svojou bývalou manželkou M. A. - poškodenou. Samotná poškodená vyjadrila svoj postoj k prejednávanej veci, t.j, že mu odpustila, keď súhlas na trestné stíhanie pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. vzala späť. Obžalovaný doposiaľ nikdy nebol vo výkone trestu odňatia slobody, žije riadnym životom a ako sám uviedol, výkonom trestu by prišiel o prácu ako aj financie, z ktorých zabezpečuje svoju rodinu a okrem toho sa stará o svoju chorú matku, pričom je nutné konštatovať, že nejde o tak narušeného páchateľa, že by mu musel byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa názoru odvolacieho súdu, na prevýchovu obžalovaného je postačujúci aj trest odňatia slobody nespojený s jeho skutočným výkonom, čo je v súlade so zásadou prísnej individualizácie trestu, keď záujem všeobecnej prevencie pri trestaní páchateľov nemôže prevyšovať nad záujmom individualizácie trestu a skutočnými nevyhnutnými potrebami individuálnej prevýchovy. Aj uloženie podmienečného trestu odňatia slobody bude postačujúci na splnenie účelu trestu a zabráneniu obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti. V zmysle § 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zák. obžalovanému nemožno uložiť trest odňatia slobody kratší ako 6 mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako 5 rokov. Za primeraný v danom prípade považoval odvolací súd, s poukazom na všetky horeuvedené skutočnosti, trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý mu v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., podmienečne odložil majúc za to, že vzhľadom na jeho osobu, s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj na samotné okolnosti prípadu, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa bude postačujúci aj tento výchovný trest. S poukazom na tieto skutočnosti potom obžalovanému určil skúšobnú dobu v zmysle § 50 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 3 roky, ktorý uložený trest podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne zabezpečí, aby sa obžalovaný v budúcnosti nedopúšťal trestnej činnosti, aby viedol riadny život a tento trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam potom odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa len vo výroku o treste podľa , a sám v zmysle rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.