Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/225/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannety Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 310, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, za účasti: Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Chochuľa - Hrochoť, IČO: 31 897 754, Družstevná 497/11, Hrochoť, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9563/2018-9.2 (33/2018- rozkl.) zo dňa 11.10.2018, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Žaloba

1. Žalobou súdu doručenou dňa 08.12.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9563/2018-9.2 (33/2018- rozkl.) zo dňa 11.10.2018, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 5638/2018-6.3 zo dňa 19.07.2018. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaný ako príslušný orgán štátnej správy podľa a a o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“ alebo ako „ZOBK“) a Správneho poriadku povolil žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v a , t.j. povolil mu usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť, držať ho a prepravovať.

2. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia žalovaného za nezákonného, v rozpore s § 40 ods. 2, ods. 3 a § 54 ZOPK a § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 Správneho poriadku, obe rozhodnutia žalovaného žiadal zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. 3. Uviedol, že už v rozklade namietal postupu nezodpovedajúci Programu starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku, tak ako je uvedený v prílohe č. 5. 4 k tomuto Programu. Z tohto dokumentu vyplýva, že opatrenia zabezpečujúce zásah do populácie sú realizované na dvoch základných úrovniach a to odchyt, alebo usmrtenie v zmysle rozhodnutia zásahového týmu a lov, ktorý je naplánovaný Komisiami pre ochranu a manažment veľkých šeliem. Program starostlivosti o medveďa hnedého je dokumentáciou ochrany prírody podľa § 54 ods. 4 písm. b) ZOPK. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí síce zaoberal námietkou žalobcu o nedostatku formuláru vypracovaného ŠOP SR, ale na zásadnú námietku žalobcu o tom, že povolenie výnimky - postup, ktorý mu predchádzal, nie je v súlade s Programom starostlivosti o medveďa hnedého, nereagoval nijako. Žalovanému je nesporne známe, keďže sa na predmetný program sám odvoláva, že postup pri vydaní rozhodnutia o povolení výnimky nezodpovedá dokumentácii ochrany prírody.

4. Rozhodnutia žalovaného v oboch stupňov sú v rozpore s dokumentáciou ochrany prírody a to tak pokiaľ ide o nedodržanie touto dokumentáciou predpísaného postupu (podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy), ako aj z dôvodu rozporu podmienok, za ktorých možno povoliť výnimku, so skutkovými okolnosťami v predmetnej veci (poskytovanie dát užívateľmi poľovných revírov, povolenie výnimky na usmrtenie najviac jedného jedinca v poľovnom revíri v rámci jednej poľovníckej sezóny v revíroch s rozlohou do 8 000 ha).

5. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán nevyhodnocovali nijakým spôsobom spôsobilosť udelenej výnimky dosiahnuť cieľ ňou sledovaný, teda predísť vzniku škôd na poľnohospodárskych plodinách. Je nesporné, že samotný žiadateľ potvrdil, že napriek tomu, že v posledných 4 rokoch realizoval povolené výnimky nedochádza k poklesu škôd, ale naopak, škody podľa žiadateľa narastajú. Je teda zrejmé, že povolené a realizované výnimky sú nespôsobilé predchádzať vzniku škôd. Ako je zrejmé aj z podkladov rozhodnutia (vyjadrenie Správy CHKO Poľana), efektívnym spôsobom predchádzania vzniku škôd na poľnohospodárskych plodinách je zabezpečenie agrocenóz elektrickými oplôtkami a ich údržbou. Žalovaný nezistil spoľahlivo skutočný stav veci, keďže sa podstatnou skutočnosťou, ktorou je spôsobilosť povolenej výnimky naplniť jej účel, nezaoberal, rovnako ako sa nezaoberal realizáciou skutočne efektívnych preventívnych opatrení. Neexistencia alternatívy predchádzania vzniku škôd iným spôsobom ako usmrtením medveďa hnedého a zároveň schopnosť povolenej výnimky viesť k naplneniu sledovaného cieľa je podmienkou nevyhnutnou podmienkou na posúdenie výnimky ako vydanej v súlade so zákonom.

6. Pokiaľ žalovaný poukázal vo svojom rozhodnutí na Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku“, v tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že tento materiál, ako dokument tvoriaci súčasť dokumentácie ochrany prírody a krajiny, je podkladom na zabezpečenie trvalo udržateľného priaznivého stavu druhov európskeho významu a druhov národného významu. Táto dokumentácia je podkladom na činnosť a rozhodovanie orgánov ochrany prírody (§ 84 ods. 23 ZOPK). Z predmetného dokumentu vyplývajú manažmentové opatrenia, medzi ktorými sú, okrem iného preventívnymi opatreniami zamedziť vzniku návykov na neprirodzené zdroje potravy a vzniku pozmeneného až synantropného správania medveďa hnedého a zabezpečiť elimináciu vnadísk a krmovísk pre raticovú zver, ktoré sú v rozpore s platnou legislatívou na úseku poľovníctva a predstavujú neprirodzený zdroj ľahko dostupnej a atraktívnej potravy pre medveďa hnedého.

7. Z obsahu rozhodnutí žalovaného je nesporné, že tieto žiadosť žiadateľa z uvedených hľadísk neposudzovali, podmienky na udelenie výnimky splnené neboli a napriek tomu žiadateľovi bolo povolené usmrtiť 3 jedincov prioritného druhu európskeho významu.

II. Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 08.03.2019, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

9. Správny orgán v rámci konania vo veci vydania napadnutého rozhodnutia sa opieral o skutočnosti a dôkazy zistené v priebehu konania od žiadateľa a ŠOP SR, ktorá v zmysle zákona ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov vrátane spracúvania odborných stanovísk pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody na základe znalostí aktuálnej situácie v predmetnom poľovnom revíri. Pri rozhodovaní žalovaný vychádzal najmä zo žiadosti žiadateľa zo dňa 09.04.2018 (ministerstvu doručenej dňa 16.04.2018) a zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOPSR/679-003/2018 zo dňa 04.06.2018 (ministerstvu doručené dňa 08.06.2018) vrátane formulára (stanoviska) príslušného regionálneho útvaru ŠOP SR - Správy CHKO Poľana zo dňa 29.05.2018, ktoré sa zaoberali aj opisom množstva škôd spôsobených medveďmi za posledné 2 roky. V roku 2016 boli zaznamenané škody na poľnohospodárskych kultúrach (kukurica), v roku 2017 boli zaznamenané škody na poľnohospodárskych kultúrach (kukurica) - priznaný nárok na náhradu škody vo výške 10 490 eur, škody na včelstvách - 7 ks rodín včiel a ohrozenie lesných robotníčok v blízkosti obce.

10. Zo žiadosti žiadateľa vyplýva, že zdokumentované škody spôsobené medveďom hnedým v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť každým rokom narastajú úmerne s narastajúcou populáciou medveďa hnedého. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že preventívne opatrenia realizované žiadateľom (čiastočné elektrické oplotenie polí, stráženie poľnohospodárskych kultúr a plašenie medveďa, eliminácia včelstva v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť) sa javia ako neúčinné, a preto nemožno v danom prípade riešiť situáciu inak, ako povolením výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona o ochrane prírody.

11. V rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých ministerstvo podané žiadosti každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania stavu populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch vrátane populačného a areálového trendu tohto druhu, ako aj na základe vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom a možného ohrozenia obyvateľov. Pritom jednotlivé správy ŠOP SR vždy prihliadajú aj na stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého, ako aj na medveďmi spôsobené škody a počet nebezpečných stretov medveďov s ľuďmi zaznamenaných v dotknutých lokalitách. ŠOP SR realizuje pravidelný monitoring medveďa hnedého priamo v teréne jednotlivými organizačnými zložkami ŠOP SR. Tieto dáta sú pravidelne dopĺňané do centrálnej databázy, z ktorej čerpá v prípade potreby vypracovania odborných stanovísk k žiadostiam o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého. ŠOP SR ako odborná organizácia venujúca sa problematike ochrany prírody vrátane ochrany medveďa hnedého na základe realizácie vlastných monitoringov, komunikáciou s miestnou samosprávou, obhospodarovateľmi pozemkov, chovateľmi hospodárskych zvierat a včiel, poľovníkmi, turistami a inými dotknutými subjektmi dokáže z odborného hľadiska posúdiť potrebu, resp. nutnosť realizácie výnimky na usmrtenie medveďa v rôznych lokalitách.

12. Zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOPSR/679-003/2018 zo dňa 04.06.2018 jednoznačne vyplýva záver, že vplyv povolenia výnimky na usmrtenie troch jedincov medveďa hnedého bol skúmaný aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v území európskeho významu (SKU EV 0319 Poľana), v ktorých sa usmrtenie navrhuje (lokality usmrtenia sú mimo územia európskeho významu). Po zhodnotení žiadosti ŠOP SR konštatuje, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde ŠOP SR povolenie výnimky odporúča.

13. Správa CHKO Poľana vo formulári odôvodňuje schválenie žiadosti žiadateľa prihliadnuc na celkovú situáciu súvisiacu s manažmentom medvedej populácie v širšej oblasti poľovného revíru Chochuľa Hrochoť a na § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody a odporučila povoliť výnimku na usmrtenie troch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť, najmä z titulu častého výskytu jedincov v blízkosti obce v čase dozrievania poľnohospodárskych plodín a ovocných stromov, pričom Správa CHKO Poľana vychádzala aj z monitoringu územia predmetného poľovného revíru. Vzhľadom na vysoký výskyt jedinca medveďa hnedého v blízkosti obce Hrochoť dochádza k nebezpečným stretom medveďa s ľuďmi, a tým k ohrozovaniu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí v zastavaných častiach obcí.

14. Žalovaný dodal, že samotný výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého, pokiaľ nie sú splnené podmienky citovaných ustanovení § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. Žalovaný na základe zadovážených podkladov povolí požadovanú výnimku iba v tom prípade, ak má jednoznačne preukázané, že povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri z dôvodov podľa § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody je oprávnené a teda, že nie je dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že pri neexistencii inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy povolená výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie tohto druhu v jeho prirodzenom areáli a ochráni sa život, zdravie a bezpečnosť ľudí, resp. predíde sa vzniku závažných škôd.

15. Predmetná výnimka bola povolená aj v súlade s , t. j. pri neexistencii inej alternatívy, pričom výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že povolenie výnimky nezodpovedá postupu, ktorý stanovuje Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku v prílohe č. 5.4, žalovaný argumentoval návrh manuálu, predmetom ktorého je vytvorenie komisií pre ochranu a manažment veľkých šeliem ŠOP SR zaslala na pripomienkovanie členom Pracovnej skupiny pre manažment veľkých šeliem v Slovenskej republike, zriadenej rozhodnutím ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 10/2011-2.1. zo 14. marca 2011 (ďalej len „pracovná skupina“). Dňa 12.02.2019 sa uskutočnilo rokovanie pracovnej skupiny, na ktorom bol schválený dokument, v zmysle ktorého budú Komisie pre ochranu a manažment veľkých šeliem zriadené pravdepodobne v ďalšom roku (rok 2020) a postup v zmysle Programu starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku budú vykonávať zriadené komisie. Do času zriadenia Komisií pre ochranu a manažment veľkých šeliem návrhy na zásahy do populácie medveďa hnedého v zmysle Programu starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku sú organizačne a prakticky realizované na úrovni organizačných jednotiek ŠOP SR, ktorými sú správy národných parkov a správy chránených krajinných oblastí.

16. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutia žalovaného oboch stupňov sú v rozpore s dokumentáciou ochrany prírody pre nedodržanie touto dokumentáciou predpísaného postupu, ako aj z dôvodu rozporu podmienok, za ktorých možno povoliť výnimku, so skutkovými okolnosťami v predmetnej veci, žalovaný poukázal na znenie prílohy č. 5.4 k Programu starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku , v zmysle ktorej má komisia pri rozhodovaní o plánovanom zásahu do populácie medveďa hnedého disponovať nasledovnými údajmi:

- žiadosťami fyzických a právnických osôb, užívateľov poľovných revírov na odchyt a odstrel medveďa (ministerstvo zasiela žiadosti o odchyt/odstrel ŠOP SR za účelom odborného stanoviska - Formulár, ktorý je prílohou stanoviska ŠOP SR vypracúvajú jednotlivé organizačné zložky ŠOP SR),

- výsledkami z monitoringov (monitoring vykonávajú jednotlivé organizačné zložky ŠOP SR),

- škodami za predchádzajúcu sezónu spôsobenými na hospodárskych zvieratách, včelstvách, poľnohospodárskych plodinách, majetku,

- údajmi o nebezpečných stretoch medveďa s človekom,

- údajmi o nebezpečných pohyboch medveďa v intravilánoch a v blízkosti extravilánov obcí, turistických, rekreačných liečebných a iných zariadení,

- údajmi o lokalitách a počte usmrtených jedincov za predchádzajúci rok,

- údajmi o stave lokalít v území Natura 2000.

17. Všetkými uvedenými údajmi, ktorými má komisia pri rozhodovaní o povolení zásahu do populácie medveďa hnedého disponovať a na ne aj prihliadať, disponujú aj jednotlivé organizačné jednotky ŠOP SR z vlastnej úradnej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že organizačné jednotky ŠOP SR sú na základe týchto údajov, t. j. na základe znalostí aktuálnej situácie schopné posúdiť všetky okolnosti prípadu a nahradiť činnosť zatiaľ neexistujúcich komisií. V danom prípade činnosť komisie nahradila Správa CHKO Poľana, čo jednoznačne vyplýva z Formuláru, ktorý je prílohou stanoviska ŠOP SR č. ŠOPSR/679-003/2018 zo dňa 04.06.2018. Správa CHKO Poľana sa zaoberala žiadosťou žiadateľa a vzhľadom na výsledky z monitoringu, rozsah spôsobených škôd, nebezpečné strety medveďa s ľuďmi v intravilánoch a v blízkosti extravilánov obcí, s prihliadnutím na počet usmrtených jedincov za predchádzajúce roky posúdila, že povolenie výnimky na odstrel troch jedincov medveďa hnedého nebude mať vplyv populáciu medveďa hnedého a odporučila povoliť odchyt, resp. usmrtenie troch jedincov medveďa hnedého. Správa CHKO Poľana vo svojom stanovisku zo dňa 29.05.2018 (Formulár) v súlade s Programom starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku dodržala aj zásady zásahu do populácie medveďa hnedého a na základe praktických skúseností a znalostí situácie v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť navrhla realizovať lov v rôznych hmotnostných kategóriách (navrhla realizovať lov jedného jedinca medveďa hnedého o hmotnosti druhej kategórie a dvoch jedincov medveďa hnedého o hmotnosti tretej kategórie). 18. V zmysle Programu starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku vydaniu rozhodnutia ministerstva o povolení výnimky zo zakázaných činností predchádza odborné stanovisko ŠOP SR s vypracovaním formulárov. Zo spisového materiálu ministerstva nepochybne vyplýva, že podkladom prvostupňového rozhodnutia bolo stanovisko ŠOP SR, vrátane stanoviska (Formuláru) Správy CHKO Poľana. S poukazom na vyššie uvedené je žalovaný toho názoru, že postup ministerstva pred vydaním prvostupňového rozhodnutia je v súlade s Programom starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku. Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku je dokumentom, ktorý upravuje (zjednocuje) postup pri vydávaní výnimiek, pričom pri určovaní podmienok lovu medveďa hnedého je potrebné prihliadať na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu. Jednou z podmienok v zmysle Programu starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku je možnosť v rámci jednej poľovníckej sezóny a jedného poľovného revíru usmrtiť najviac jedného jedinca medveďa hnedého, uvedené neplatí v poľovných revíroch s výmerou nad 8 000 ha. V danom prípade síce poľovný revír Chochuľa Hrochoť (2009,33 ha) nepresahuje výmeru 8 000 ha, avšak vzhľadom na stále narastajúcu populáciu medveďa hnedého a v súvislosti s tým opakujúce sa, zvyšujúce sa škody na poľnohospodárskych kultúrach, včelstvách a narastajúce riziko stretu medveďa s človekom migrujúcim do intravilánu obce (do súkromných záhrad za účelom získania potravy z ovocných stromov) bolo potrebné povolenie výnimky na odstrel troch jedincov medveďa hnedého. Vzhľadom na okolnosti prípadu bolo potrebné dbať na sledovaný účel povolenia výnimky, a to najmä na ochranu verejného zdravia a verejného bezpečia ľudí a na záujem predchádzať rozsiahlym narastajúcim škodám na poľnohospodárskych kultúrach. V tejto súvislosti ministerstvo poukazuje na body 15. a 19. tohto vyjadrenia.

19. Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku z novembra 2016 sa podrobne zaoberal údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku (vypracovanej aj za účasti zástupcov žalobcu ako spoluautora uvádza, že podľa výsledku najnovších genetických výskumov, ktorý je možné považovať za najpresnejší odhad veľkosti medvedej populácie na Slovensku, sa na území Slovenska vyskytuje počet 1020 - 1490 jedincov medveďov hnedých, pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať. Z celkového odhadovaného počtu 8100 medveďov, ktoré materiál „Status and management of the brown bear in Europe“ (Andreas Zedrosser, World Wide Fund for Nature - Austria) uvádza ako počet medveďov obývajúcich Karpaty na území Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne šestina celej karpatskej medvedej populácie, a to pri najmenšom územnom rozsahu Slovenska zo všetkých uvedených štátov (Karpatský oblúk na Slovensko zasahuje len 17,2% svojej celkovej výmery). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný, a že povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha nespôsobí pokles medvedej populácie. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že jeho rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom v konaní správne aplikoval príslušné ustanovenia a upravujúce podmienky pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov.

III. Vyjadrenie ďalšieho účastníka

20. Ďalší účastník, Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Chochuľa - Hrochoť, sa vyjadril ku konaniu písomným podaním doručeným súdu dňa 26.02.2019, pričom uviedol, že plne podporuje rozhodnutie žalovaného, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadať je zamietnuť.

IV. Konanie pred správnym orgánom

21. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.

V. Relevantné právne predpisy

22. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4).

23. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). 24. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

25. Podľa , chráneného živočícha je zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli (písm. b/), držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu (písm. e/).

26. Podľa orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.

27. Podľa , výnimku podľa odseku 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku (písm. b/), v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie (písm. c/).

28. Podľa dokumentácia ochrany prírody a krajiny najmä a) určuje strategické ciele ochrany prírody a krajiny a opatrenia na ich dosiahnutie, b) vymedzuje chránené územia a ich ochranné pásma vrátane zón a stupňov ich ochrany, biotopy chránené týmto zákonom, chránené druhy a územia medzinárodného významu, stanovuje zásady ich vývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví, c) posudzuje dôsledky zásahov do ekosystémov, ich zložiek a prvkov alebo do biotopov a navrhuje ich optimálne využitie a spôsob ochrany, d) obsahuje návrh asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných zásahov do územia a ďalších preventívnych alebo nápravných opatrení v územnej ochrane, druhovej ochrane a ochrane drevín, e) určuje programové zámery a opatrenia na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja83) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20200415> a územného systému ekologickej stability, f) poskytuje súhrn poznatkov o základných prírodných zložkách ekosystémov chránených území, ich ochranných pásiem a zón, g) určuje vzácnosť, zriedkavosť a ohrozenosť chránených druhov vrátane prioritných druhov a prioritných biotopov.

29. Podľa dokumentáciu ochrany prírody a krajiny tvoria o osobitne chránené časti prírody a krajiny (ďalej len „“).

30. Podľa v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

31. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v relevantných intenciách posúdi aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

32. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

33. Predmetom preskúmavania v súdenej veci bolo rozhodnutie ministra žalovaného č. 9563/2018-9.2 (33/2018- rozkl.) zo dňa 11.10.2018, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 5638/2018-6.3 zo dňa 19.07.2018, ktorým správny orgán povolil usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v príslušnom poľovnom revíri, držať ho a prepravovať.

34. právne upravuje činnosť súhrnne označenú ako ochrana prírody a krajiny, pod ktorou treba rozumieť starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20160701.html> nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.

35. Medveď hnedý je v Slovenskej republike druhovo chránený (odlieha osobitnej ochrane v zmysle ) vzácny a vyhynutím ohrozený živočích európskeho významu. Prirodzene sa vyskytuje na európskom území členských štátov Európskej únie, presnejšie povedané jeho výskyt je obmedzený na geograficky ohraničených územiach, jeho populáciu možno vnímať ako málo početnú a z toho dôvodu ho považujeme za vzácny druh voľne žijúceho živočícha. Medveď hnedý patrí medzi prísne chránené druhy živočíchov, pričom jeho druhová ochrana je ustanovená nie len v ale i medzinárodnými prameňmi práva ako napr. smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Natura 2000) alebo Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných (Bernský dohovor).

36. Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje povolenie výnimky zo zákazov týkajúcich sa ochrany chráneného živočícha. Za každých okolností však musí byť rešpektovaný primárny cieľ všeobecného záujmu, ktorým je zabezpečenie biodiverzity, udržanie, ochrana a zlepšenie kvality životného prostredia, vrátane ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. V súlade s vyššie uvádzanými medzinárodnými právne záväznými aktmi je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky tento zámer aproximovaný v a umožňuje povolenie výnimky usmrtiť chráneného živočícha po kumulatívnom splnení conditio sine qua non v , . Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených nevyhnutných podmienok, orgán ochrany prírody nemôže povoliť výnimku na usmrtenie chráneného živočícha.

37. Žalobca vo svojej žalobe svoje námietky formuloval prevažne v tom zmysle, že rozhodnutia žalovaného konfrontoval s Programom starostlivosti o medveďa hnedého na Slovenku a za nezákonné ich považoval pre rozpor záverov uvedených v rozhodnutiach a postup žalovaného s obsahom uvedeného podkladu - dokumentu starostlivosti ( ).

38. Úvodom treba zdôrazniť, že súdne konanie pred správnym súdom je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným. Ide o zásadu iudex ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán) a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobcu napadnutého rozhodnutia.

39. Mimo iné musí žalobca tvrdiť, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil zákon, a to tak, že odkáže na konkrétne ustanovenia právnych predpisov či už hmotného, alebo procesného práva a v žalobe musí uviesť aj dôvody, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu. S tým súvisí i imperatív, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. ). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. ). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. ).

40. Vyššie uvedené možno zhrnúť do axiómy, že správny súd rozhoduje v zásade v intenciách žalobných dôvodov a nie je jeho úlohou vyhľadávať či dokonca domýšľať za žalobcu dôvody nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia i keby takéto dôvody jestvovali.

41. Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku je dokumentácia ochrany prírody, ktorá vznikla ako projekt pod gesciou ŠOP SR. Uvedený dokument slúži ako podklad resp. manuál pre dotknuté orgány a konania, pričom však jeho záväznosť z právnych predpisov nevyplýva a nemožno ho zaradiť ani medzi všeobecne záväzné právne predpisy (podzákonné normy). Zároveň súd pripomína, že jeho úlohou je poskytovať ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Pokiaľ teda žalobca namietal, že rozhodnutia žalovaného boli vydané v rozpore s Programom starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku, pričom uvedený dokumentu starostlivosti v zmysle je ako súčasť dokumentácie len relevantným odborným podkladom bez normotvorného charakteru a záväznosti, odvolávanie sa na tento dokument a v tomto kontexte žalobcova argumentácia nemôže byť súdom považovaná za determinant správnosti (zákonnosti) postupu a rozhodnutí žalovaného.

43. Väčšina žalobných námietok postráda údaj o tom, v čom vidí žalobca nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, respektíve, ktoré konkrétne všeobecne záväzné právne predpisy boli správnym orgánom porušené. Preto žalobcom opísané skutočnosti sú podľa názoru súdu nedostatočné pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí.

44. Ako už súd uviedol vyššie, umožňuje povolenie výnimky usmrtiť chráneného živočícha po kumulatívnom splnení v , uvedených podmienok. Prvou zákonnou podmienkou udelenia výnimky je, že musí ísť o odôvodnený prípad povolenia výnimky. Uvedená podmienka bola zákonodarcom ďalej rozvinutá v . Druhou podmienkou udelenia výnimky je, že neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva. Treťou podmienkou výnimky je, že jej udelenie neohrozí zabezpečenie priaznivý stav ochrany populácie chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. Vždy však správny orgán musí mať na zreteli, že primárnym cieľom je zachovanie existencie populácie medveďa hnedého, a preto je v prípade konaní o žiadostiach na udelenie výnimiek z podmienok ochrany chránených druhov podľa žiaduce, aby správny orgán mal bez pochybností ustálenú nevyhnutnosť udelenia výnimky v zmysle v ako aj ostatné nevyhnutné podmienky vyplývajúce z tohto zákona.

45. Pokiaľ ide o prvú podmienku, jej splnenie odôvodňoval žiadateľ tým, že zdokumentované škody spôsobené medveďom hnedým v predmetnom poľovnom revíri každým rokom narastajú úmerne s narastajúcou populáciou medveďa hnedého, pričom preventívne realizované opatrenia (čiastočné elektrické oplotenie polí, stráženie poľnohospodárskych kultúr a plašenie medveďa, eliminácia včelstva v poľovnom revíri) sa javia ako neúčinné,. Žalovaný k tejto otázke uviedol, že rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých každoročne posudzuje podklady, ktoré mu pripravuje ŠOP SR, pričom jednotlivé správy ŠOP SR vždy prihliadajú aj na stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého, ako aj na medveďmi spôsobené škody a počet nebezpečných stretov medveďov s ľuďmi zaznamenaných v dotknutých lokalitách.

46. Pokiaľ ide o druhú podmienku udelenia výnimky - inú alternatívu riešenia ( ), žalobca namietal porušenie zákona argumentujúc, že efektívnym spôsobom predchádzania vzniku škôd na poľnohospodárskych plodinách je zabezpečenie agrocenóz elektrickými oplôtkami a ich údržbou. Súd z obsahu administratívneho spisu zisti, že žalovaný sa zaoberal opatreniami, ktoré boli vykonané v predmetnom poľovnom revíri na zabránenie škôd spôsobených medveďmi (opísané v predchádzajúcom odseku), pričom možno konštatovať snahu žiadateľa o vykonanie aj iných ekonomicky a technicky zrealizovateľných opatrení na odvrátenie nežiaduceho vplyvu pôsobenia medveďov, teda posudzovali aj inú alternatívu ako usmrtenie jedinca medveďa hnedého. Usmrtenie chráneného živočícha môže byť vždy až poslednou možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky predchádzajúce a miernejšie alternatívy sú nereálne alebo nezrealizovateľné. Za týmto účelom musí orgán verejnej správy dostatočne zistiť skutkový stav veci, čo v tejto súdom preskúmavanej veci podľa jeho názoru splnené bolo.

47. Tretiu podmienku na udelenie výnimky žalovaný odôvodňoval zvyšujúcim sa stavom populácie medveďa hnedého, uviedol, že z výsledkov dokazovania vykonaného žalovaným ako príslušným správnym orgánom, najmä z dostupných údajov Štátnej ochrany prírody SR ako aj z informácií poskytnutých ďalším účastníkom vyplýva, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha prosperuje a jeho populácia narastá. Žalobca k týmto tvrdeniam nezaujal žiadne stanovisko, preto správny súd, z dôvodov vysvetlených už v ods. 38 až 40 odôvodnenia tohto rozsudku, neposudzoval rozhodnutia žalovaného z hľadiska splnenia tejto v uvedenej podmienky.

48. Nad rámec potrebný pre odôvodnenie rozhodnutia súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ je v určitom poľovnom revíri alebo v určitej oblasti zaznamenaný zvýšený výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa hnedého, nie je to dôvodom na konštatovanie o dostatočnom či dokonca zvyšujúcom sa počte a prosperite jeho populácie. Takýto pohľad považuje súd za príliš zjednodušujúci, a preto nenapĺňajúci tretiu podmienku vyžadovanú pre povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého. Žalovaný mal pri rozhodovaní o povolení výnimky k dispozícii len kvalifikované odhady o počtoch medveďov v poľovných revíroch, nakoľko sčítanie populácie tohto druhu na Slovensku doposiaľ neprebehlo. Súd nespochybňuje, že populáciu medveďa hnedého ako veľkej šelmy v rámci územia Slovenskej republiky je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do oblastí, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva.

49. Pokiaľ predmetom polemiky medzi účastníkmi súdneho konania bol obsah Programu starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku, aj samotný dokument uvádza, že SˇOP SR prostredni´ctvom Technickej univerzity vo Zvolene, lesni´ckej fakulty, katedry fytolo´gie realizovala vypracovanie komplexnej sˇtu´die odhadu pocˇetnosti popula´cie medvedˇa hnede´ho neinvazi´vnou meto´dou rozboru DNA zo vzoriek trusu. Dokument si však na mnohých miestach odporuje. Tvrdí, že v su´cˇasnosti je medvedˇ v priaznivom stave, cˇizˇe jeho popula´cia je dlhodobo vyrovnana´, resp. mo^zˇe sa zvysˇovatˇ, ale tiež uvádza, že tvrdenia o stúpajúcom trende hustoty popula´cie medvedˇa povazˇuje dokument za nerea´lne a nadhodnotene´. Dokument uvádza odhad početnosti výskytu medveďov na území Slovenska, zároveň však priznáva absenciu jednotného a komplexného monitoringu a mapovania tejto sˇelmy, ako podkladu pre jeho akti´vnu ochranu a manazˇment.

50. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk a v intenciách žalobných dôvodov dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by mu vznikli v konaní pred správnym súdom trovy ( ).

52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).