Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-7-2020.pdf
PDF · 101.49 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: Z. E. H.. XX.XX.XXXX, C. E. H. M. XX, o zaplatenie sumy 856,43 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobný návrh zamieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 18.02.2020 z upomínacieho konania Okresným súdom Banská Bystrica domáha zaplatenia sumy 856,43 €, zmluvných úrokov vo výške 24% ročne zo sumy 856,43 € od 1.12.2015 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 856,43 € od 1.05.2018 do zaplatenia, a náhrady trov konania z titulu splatného úveru. V žalobe uviedol, že dňa 19.8.2008 bola medzi veriteľom Poštová banka, a.s. a žalovaným ako dlžníkom uzavretá úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol úver vo výške 1.659,70- €. Žalovaný riadne a včas nesplácal dohodnuté splátky, v dôsledku jeho omeškania úver sa stal predčasne splatným. Jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v „Aktuálnom stave úveru“. Pôvodný veriteľ si na základe výzvy adresovanej žalovanému dlžné sumy uplatnil, avšak žalovaný ani napriek uvedenému dlh neuhradil. Pohľadávka bola následne postúpená zmluvami: zo dňa 18.12.2012 z pôvodného veriteľa na spol. BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, následne zmluvou zo dňa 15.01.2013 na spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., poradové číslo pohľadávky v prílohe o postúpení 2569, aktuálnym veriteľom pohľadávky je žalobca.
2. Žalobca ďalej uviedol, že pohľadávka voči žalovanému už bola súdne uplatňovaná, a to na rozhodcovskom súde, súd vo veci rozhodol Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. M. XXXXXXXX zo dňa 27.01.2012, právoplatným dňa 16.03.2012, vykonateľným dňa 20.03.2012. Dňa 30.12.2012 bol na základe uvedeného rozsudku podaný návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia bola právoplatne zamietnutá. Žalobca má za to, že pri zamietnutí poverenia, resp. pri zastavení exekučného konania na základe rozhodcovského rozsudku sa pre veriteľa znemožňuje vynutiteľnosť plnenia voči dlžníkovi na základe. Veriteľovi tak nemožno odoprieť súdnu ochranu a nepriznať jeho nárok v konaní na štátnom súde len z dôvodu, že nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Žalobca poukazuje aj na nález Ústavného súdu sp.zn. PL ÚS 11/2016 z 02.02.2018, podľa ktorého dňom 27.09.2018 stratilo ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinnosť, teda súd nie je oprávnený § 5b aplikovať.
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom, sp.zn. 31Up/1046/2018 zo dňa 09. 12. 2019, žalovaný podal voči uvedenému platobnému rozkazu odpor, v ktorom poukázal
na uplynutie premlčacej doby, uviedol tiež, že predmetná pohľadávka bola už uplatnená na súde dňa 27.01.2012 pod. sp.zn. M. XXXXXXXX, dňa 30.12.2012 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia bola právoplatne zamietnutá.
4. Žalobca v rámci vyjadrenia sa k odporu v podaní zo dňa 14.02.2020 ( č.l. 62) uviedol, že odvolávanie sa na právoplatné rozhodnutie a zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie nemožno považovať za vecné odôvodnenie odporu. Žalobca má za to, že žalovaný pohľadávku nespochybňuje čo do dôvodu a výšky, svojho záväzku si je vedomý. Žiada, aby súd odpor odmietol a návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
5. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 24.06.2020, strany sporu sa konania nezúčastnili, zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti, žalovaný neprevzal predvolanie na pojednávanie, doručenka sa súdu vrátila s poznámkou „ neprevzatá v odbernej lehote “, súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: najmä úverovou zmluvou, zoznamom platieb, predžalobnou upomienkou- výzvou k splateniu úveru, oznámením o zosplatnení záväzku, fotokópiou doručenky, rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. M. XXXXXXXX zo dňa 27.01.2012, uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 37Er/395/2012-18 zo dňa 23.07.2012, uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 10CoE/219/2013-68 zo dňa 30.09.2013 ako aj ostatnými listinnými dôkazmi- odporom žalovaného a vyjadrením žalobcu (replika) a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Dňa 19.08.2008 uzatvoril žalovaný, ako fyzická osoba (klient), so spoločnosťou Poštová banka, a. s., zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.659,70,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 30 mesačných splátkach po 74,12 €. Výška úrokovej sadzba je 24 %, ročná percentuálna miera nákladov 26,82%, priemerná hodnota RPMN trh 61,38%, celková výška nákladov 563,74 €, dátum prvej splátky 19.09.2008 a dátum konečnej splatnosti 19.2.2011.
7. Dňa 15.04.2010 vyzval pôvodný veriteľ žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 995,60 Eur v lehote 10 dní , uviedol, že úver sa stal predčasne splatným ku dňu 15.04.2010.
8. Z predloženého rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, sp.zn. M. XXXXXXXX zo dňa 27.01.2012 vyplýva, že žalovanému bol priznaný nárok vyplývajúci z uvedenej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.08.2008.
9. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 37 Er 395/2012-18 zo dňa 23.07.2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, sp.zn. M. XXXXXXXX zo dňa 27.01.2012 zamietnutá, uvedené rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 10CoE/219/2013-68 zo dňa 30.09.2013, právoplatným sa stalo dňa 07.02.2014.
10. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01. 04. 2015) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 100 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 565 OZ, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
11. Medzi stranami nebolo sporné, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere tak, ako to vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok žalobcu v zmysle ustanovení obchodného zákonníka, občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred veriteľom, ktorej obsah nemal spotrebiteľ možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. 12. Medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 19.08.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, táto je zmluvou spotrebiteľskou. Nebolo sporné ani to, že žalovanému bola poskytnutá zo strany žalobcu suma úveru 1.659,70,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať. Nesporným nebolo ani vydanie rozhodcovského rozsudku sp.zn. M. XXXXXXXX zo dňa 27.01.2012 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, ktorým si žalobca uplatňoval nároky z uvedenej zmluvy o úvere, ako aj následné zamietnutie žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku, a to uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 37Er/395/2012-18 zo dňa 23.07.2012 potvrdeným uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 10CoE/219/2013-68 zo dňa 30.09.2013, právoplatným dňa 07.02.2014.
13. Sporné bolo to, či uvedený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu predstavuje neodstrániteľnú prekážku rei iudicata, a či je nárok žalobcu zo zmluvy o úvere premlčaný, nakoľko uvedené skutočnosti namietal žalovaný v podanom odpore. Súd sa tak uvedenými námietkami zaoberal.
14. Prekážka právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide
o ten istý nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Predpoklad totožnosti subjektov je naplnený aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných strán, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.
15. V danom prípade v dôsledku singulárnej sukcesie -zmluvy o postúpení pohľadávok, sa vlastníkom pohľadávky priznanej právoplatným rozhodcovským rozsudkom stal žalobca- spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava s.r.o.. Je nepochybné, že res iudicata sa vzťahuje aj na rozhodcovské rozsudky. Na tomto názore sa nič nezmenilo ani v aktuálnom sporovom poriadku, keďže § 230 CSP je úplne zhodný s predchádzajúcim znením spomínanej prekážky v § 159 ods. 3 OSP ( rozhodcovský rozsudok bol vydaný v čase platnosti OSP). Právomoc rozhodcovského súdu je v súčasnosti osobitne upravená v § 8 a násl. CSP.
16. V prípade námietky žalovaného, že vo veci už bolo rozhodnuté rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, sp. zn. M. XXXXXXXX zo dňa 27.01.2012, a teda, že uvedené predstavuje neodstrániteľnú prekážku rei iudicata, súd uvádza, že uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 37Er/395/2012-18 zo dňa 23.07.2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu-rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, sp.zn. M. XXXXXXXX zo dňa 27.01.2012 zamietnutá, uvedené rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 10CoE/219/2013-68 zo dňa 30.09.2013, právoplatným sa stalo dňa 07.02.2014. Z odôvodnenia rozhodnutí vyplýva, že predmetný exekučný titul- rozhodcovský rozsudok je neúčinným- nulitným rozhodnutím, nakoľko v danej veci nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať, predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému (žalovanému) voči povinnému (žalobcovi) vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Preto v prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takého rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce, nikoho nezaväzujúce a nezakladajúce prekážku res iudicata.
17. Následne, po ustálení, že vo veci neexistuje vec právoplatne rozhodnutá, sa súd musel vysporiadať s otázkou premlčania uplatneného nároku, nakoľko zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania znamená, že súd nemôže premlčané právo priznať. Ani uplatnením námietky premlčania právo nezaniká, a preto povinný subjekt môže aj po uplynutí premlčacej lehoty a po vznesení námietky premlčania dobrovoľne svoj dlh plniť. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Keby povinný subjekt nemal námietku premlčania, musel by sa brániť námietkou, že právo zaniklo určitým spôsobom (napr. splnením, započítaním alebo inak). Dokázanie tejto skutočnosti po dlhšom čase by ho mohlo viesť k značným alebo neprekonateľným ťažkostiam práve preto, lebo právo trvalo dlho. Podstata premlčania spočíva v tom, že a) uplynula zákonom ustanovená doba, teda premlčacia doba, a to b) bez toho, že by bol oprávnený subjekt svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal a mohol. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Vznesenie námietky premlčania treba považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúceho zo zákona. Je len v záujme právnej istoty, aby subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas. Preto uplatnenie námietky premlčania by nemalo byť zásadne v rozpore s dobrými mravmi (porovnaj § 3 ods. 1), takže súd má povinnosť na ňu vždy prihliadať. Podľa platného právneho stavu súd nemá možnosť premlčanie práva odpustiť, ba práve naopak, premlčané právo veriteľovi nemôže priznať (§ 100 ods. 1 in fine).
18. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne. Zákon v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, prípadne aby tak rozhodnutím určil súd, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie
celého dlhu. Zosplatnenie dlhu nenamietala a nerozporovala žiadna zo strán sporu, preto súd vychádzal z toho, že k zosplatneniu dlhu došlo v súlade s § 565 OZ, a to dňom 15.04.2010. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť nasledujúci deň, resp. po uplynutí lehoty 10 dní, ktorá bola žalovanému poskytnutá vo výzve, uvedenú výzvu žalovaný prevzal dňa 23.04.2010.
19. Ako už bolo povedané, žalovaný nárok z uzatvorenej zmluvy o úvere žalobca uplatnil už na rozhodcovskom súde. Súd má za to, že uplatnením uvedeného práva došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva, pričom do skončenia uvedeného konania na rozhodcovskom súde premlčacia doba neplynula. Nakoľko však exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku neskončilo vymožením pohľadávky, ale zamietnutím poverenia na vykonanie exekúcie, súd má za to, že právoplatnosťou rozhodnutia o zmietnutí poverenia na vykonanie exekúcie, mohol oprávnený opätovne podať návrh na konanie vo veci samej na riadnom súde a premlčacia lehota by opätovne začala plynúť ( pokračovala v plynutí) . Ak by aj súd pripustil plynutie novej premlčacej lehoty 3 roky od dátumu právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie ( t.j. od 07.02.2014), 3- ročná premlčacia lehoty na uplatnenie práva by tak uplynula dňom 07.02.2017 (pričom súdu je zrejmé, že časť z uvedenej lehoty už nesporne uplynula, a to napr. od spoplatnenia úveru, do podania žaloby na rozhodcovský súd). Žalobný návrh bol však podaný až po uvedenej lehote, a to dňa 07.11.2018, z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu je tak premlčaný.
20. Vzhľadom na uvedené vyplýva, že žalobca pohľadávku z úverovej zmluvy uplatnil po uplynutí premlčacej lehoty, pričom žalovaný námietku premlčania v konaní uplatnil, nemohol byť žalobca v konaní úspešný a súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
21. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
22. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP. Plne úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016,sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).