Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Cb-2-2019.pdf
PDF · 131.26 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: REAL HOLDING s.r.o., IČO: 51 668 556, so sídlom Záhradná 5826/19, Pezinok, právne zast. Mgr. Richard Trusina, advokát so sídlom Hálkova 1, Bratislava, proti žalovanej: N. V., J.. XX.XX.XXXX, K. K. Q. S. N. V. - I. Č. K., F.: XX XXX XXX, N. S. K. K. U. XXXX/XX, O. N., o zaplatenie 1.000,- € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 07.01.2019 domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny 1.000,- eur z titulu nezaplatenej zmluvnej odmeny (provízie), a to spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 14.09.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Ako to zo žaloby a ďalších písomných a ústnych vyjadrení žalobcu vyplýva, žalobca túto žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa sprostredkovaním predaja, kúpy a prenájmu nehnuteľností (realitná kancelária) poskytoval v danom prípade služby vyhľadávania vhodnej nehnuteľnosti v obci Y. svojmu klientovi H. I., v zastúpení jeho matkou H. I.. Nakoľko si žalobca všimol, že žalovaná ako ďalší podnikateľ podnikajúci takisto v oblasti sprostredkovania nehnuteľnosti, má v ponuke presne takú nehnuteľnosť, o akú má menovaný klient záujem, žalobca sa spojil so žalovanou a uzavrel s ňou zmluvu o spolupráci dňa 30.06.2018. Podstatou tejto zmluvy bolo, že zo sprostredkovania nájdenej nehnuteľnosti v Y., ktorej predaj zabezpečí žalovaná, bude mať províziu 1.000,- eur aj žalobca, ktorý priviedol menovaného klienta k žalovanej. Žalovaná však listom z 06.08.2018 oznámila žalobcovi, že sa zrušila rezervačná zmluva z 06.08.2020, ktorú mala uzavretú so spomenutým klientom ako budúcim kupujúcim a s dvomi predávajúcimi vlastníčkami, a to z dôvodu nepodpísania kúpnej zmluvy v určenej lehote budúcim kupujúcim. V dôsledku tohto podľa oznámenia žalovanej zanikol aj vzťah (zrušila sa spolupráca) medzi žalobcom a žalovanou z uvedenej zmluvy o spolupráci, keďže neboli splnené podmienky na vyplatenie odmeny za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti. Žalobca však následne lustráciou v katastri nehnuteľnosti (X. Č.. XXXX, H..Ú.. Y.) zbadal, že predmetná nehnuteľnosť bola i napriek uvedeným skutočnostiam ku dňu 15.08.2018 prevedená na menovaného budúceho kupujúceho, čím bol podľa žalobcu úspešne uzavretý obchodný prípad. Na základe tohto zistenia žalobca oznámil žalovanej listom z 05.09.2018, že zmluvu o spolupráci nepovažuje za ukončenú a svoju zmluvnú odmenu vyúčtoval faktúrou z 06.09.2018 č. XXXXXXXX v dohodnutej výške 1.000,- eur. Žalobca má za to, že zmluvný vzťah zo zmluvy o spolupráci nebol žiadnym spôsobom účinne ukončený, pričom zmluva je od začiatku platná a časovo neohraničená a zo samotného prepisu nehnuteľnosti v KN na budúceho kupujúceho je možné vyvodiť jeho jednoznačný záujem o predmetnú nehnuteľnosť.
2. Žalobca zároveň argumentoval tým, že on nebol účastníkom rezervačnej zmluvy, a preto ani nemôže byť viazaný splnením podmienok niektorej zo zmluvných strán z tohto zmluvného vzťahu a ani porušenie ustanovení zmluvného vzťahu budúcim kupujúcim nemôže žalobcu obmedzovať v jeho právach zo zmluvy o spolupráci uzavretej so žalovanou. Podľa žalobcu pod „spoločnou realizáciou“ uvádzanou v zmluve o spolupráci jednoznačne možno zadefinovať, že žalobca predstavil budúceho kupujúceho, žalovaná predstavila budúce predávajúce, a teda jednoznačne spoločne sprostredkovali na jednej strane kúpu a na druhej strane predaj predmetnej nehnuteľnosti v Y.. Z tohto pohľadu mal žalobca za to, že z jeho strany bola dodržaná podmienka na vznik nároku na zmluvnú odmenu. Podľa názoru žalobcu časť zmluvy: „podiel na provízii sa vypláca po úspešnom ukončení obchodu na základe...“ už upravuje samotné vyplatenie provízie, teda upravuje jej vyplatenie na časovej osi, kde sa má za to, že predmet zmluvy už bol naplnený. Pokiaľ by sa malo pri tejto časti zmluvy jednať o odkladaciu podmienku podľa § 36 Občianskeho zákonníka, tak podľa názoru žalobcu bola táto splnená jednak v užšom zmysle (podpísanie rezervačnej zmluvy) a jednak i v zmysle širšom (podpis kúpnej zmluvy a nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti osobou preukázateľne sprostredkovanou žalobcom).
3. Procesná obrana žalovanej v konaní spočívala v tom, že v celom rozsahu poprela nárok žalobcu na vyplatenie ním žiadanej provízie, pretože žalobca sa nijako nepodieľal na sprostredkovaní, za ktoré vystavil faktúru. Žalovaná poukazovala na to, že zmluva o spolupráci vznikla na základe rezervačnej zmluvy, ktorá bola podpísaná dňa 30.06.2018 a končila dňa 06.08.2018, dokedy mala byť uzavretá a podpísaná už samotná kúpna zmluva medzi budúcim kupujúcim a budúcimi predávajúcimi. Pred dátumom ukončenia žalovaná vyzvala budúceho kupujúceho na podpis kúpnej zmluvy, ten však napriek výzve nepodpísal kúpnu zmluvu. Po zániku rezervačnej zmluvy žalovaná písomne oznámila budúcemu kupujúcemu odstúpenie od rezervačnej zmluvy a následne žalovaná ukončila aj spoluprácu so žalobcom, a to listom z 06.08.2018, čo však žalobca neakceptoval a vystavil predmetnú faktúru. Žalovaná zaslala v priebehu realizácie spolupráce návrh kúpnej zmluvy tak žalobcovi, ako aj klientom, resp. účastníkom budúcej kúpnej zmluvy t.j. predávajúcim a kupujúcemu. Aj keď následne nedošlo k samotnému uzavretiu tejto zmluvy, títo účastníci mali znenie zmluvy stále dostupné v emailovej komunikácii, a teda mohli tento žalovanou pripravený návrh zmluvy použiť aj po ukončení rezervačnej zmluvy bez vedomia žalovanej. Podľa žalovanej dohoda o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 30.06.2018 je dohoda daná k určitému dátumu plnenia a to k 06.08.2018, pričom podľa názoru žalovanej pokiaľ táto dohoda nebola splnená do tohto dátumu, čo je zrejmé z opisu skutkových tvrdení, tak dohoda sa zrušila. V tejto súvislosti zaslala žalovaná po neúspešnej výzve na podpis kúpnej zmluvy budúcemu kupujúcemu dňa 07.08.2018 list s názvom oznámenie o zániku - odstúpení rezervačnej zmluvy. Podľa názoru žalovanej sa toto odstúpenie udialo v zmysle zmluvy, keď uplynutím uvedenej doby plnenia dohody už bol predmet dohody bezpredmetný, v čoho dôsledku žalovaná vykonala uvedený úkon. Žalovaná následne z dôvodu nemožnosti realizácie predmetu zmluvy o spolupráci zaslala žalobcovi list z 06.08.2018 s názvom „ukončenie zmluvy o spolupráci“, ktorým listom považuje spoluprácu medzi stranami sporu za definitívne ukončenú. Nakoľko k predaju nehnuteľnosti nedošlo spoločnou realizáciu predmetu zmluvy o spolupráci, žalobca nemá nárok na žiadnu províziu. Žalovaná zdôrazňovala, že prevod vlastníctva bol následne vykonaný mimo jej sprostredkovateľskej činnosti, a teda ona z toho nedostala žiadnu províziu. Žalovaná podľa jej výsluchu na č.l. 112 vykonávala činnosti realitného makléra pre predávajúcich na základe akejsi bližšie nešpecifikovanej zmluvy o spolupráci, ktorá bola len ústna (viď výpoveď svedka M. V.). Žalovaná si počas konania zaobstarala do spisu od bývalých predávajúcich kúpnu zmluvu, ktorú napokon uzavreli s kupujúcim, ako aj e-mailovú komunikáciu medzi stranami sporu.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise (viď zoznam v zápisnici z pojednávania z 24.06.2020), prednesmi strán sporu (prostredníctvom ich právnych zástupcov, ako aj výpovede žalovanej) a výsluchom svedkov M. V. M. M. S., pričom prihliadol i na ďalší obsah spisu. Súd v konaní prikladal rovnaký význam obidvom svedeckým výpovediam s tým, že v obidvoch prípadoch išlo o osoby závislé od strán sporu (finančná závislosť svedkyne od žalobcu ako jej zamestnávateľa, resp. manželstvo svedka so žalovanou), ktoré však boli osobne prítomné pri relevantných udalostiach a úkonoch tvoriacich predmet tohto konania.
5. Z výsluchu svedka M. V. (vrátane jeho konfrontácie so svedkyňou M. S.) vyplynulo, že je manželom ako aj zamestnancom žalovanej, pričom to platí aj na rozhodné obdobie. Bol prítomný tak pri uzavretí rezervačnej zmluvy z 30.06.2018 uzavretej medzi budúcimi predávajúcimi a kupujúcim t.j. medzi p. G. S. a jej sestrou a na druhej strane p. H. I. ako aj pri uzavretí zmluvy o spolupráci z 30.06.2018 uzavretej medzi žalovanou a žalobcom. Pri rezervačnej zmluve si pamätal, že budúci kupujúci zaplatil zálohu za
rezerváciu s tým, že keď zmluvu následne neuzavrie tak záloha prepadne v prospech predávajúcich. Zálohu prijala žalovaná. Pri zmluve o spolupráci si pamätal, že nad rámec písomnej zmluvy si pri podpisovaní zmluvy o spolupráci dohodli so zástupkyňou žalobcu p. S. podmienku, v zmysle ktorej, ak sa budúca kúpna zmluva nepodpíše tak zmluva o spolupráci medzi stranami sporu skončí bez nejakého nároku buď jednej alebo druhej strany. Budúca kúpna zmluva sa mala uzavrieť a podpísať do začiatku augusta 2018 a teda dohoda so zástupkyňou žalobcu sa vzťahovala na tento termín. Z odpovedí svedka na položené otázky vyplýva, že zmluva o spolupráci bola na to, že žalobca doniesol k žalovanej konkrétneho klienta. Podľa článku II zmluvy o spolupráci by mali zaplatiť províziu predávajúci, t.j. p. S. a J. žalovanej. Medzi predávajúcimi p. S. a J. a realitnou kanceláriou N. V. nebola uzavretá písomná zmluva, len ústne sa dohodli, že keď dôjde k predaju nehnuteľnosti tak to dajú do kúpnej zmluvy a žalovaná dostane za to odmenu. Spolu to bolo 3.000,- €, keďže p. S. pôvodnú sumu navýšila. Odmenu mali dostať vtedy (realitná kancelária žalovanej), keď bude ich sprostredkovaním predaná nehnuteľnosť, t.j. odmenu mali dostať až keď predajú nehnuteľnosť, po podpise kúpno-predajnej zmluvy a po zápise nehnuteľnosti do katastra. Po určitom čase predávajúci oznámili žalovanej, že nech už predmetnú nehnuteľnosť nepredáva, lebo ju už predali, avšak nepovedali, že komu. Svedok sa o tom dozvedel až následne. Žalovaná nežiadala od svojich klientov (predávajúcich) refundáciu nákladov alebo akúsi zmluvnú odmenu zo sprostredkovania. Pri liste s názvom oznámenie o zániku - odstúpenie od rezervačnej zmluvy z 07.08.2018 svedok potvrdil, že s takouto iniciatívou prišla žalovaná a predmetné oznámenie vyhotovila realitná kancelária žalovanej s tým, že ho dali predávajúcim, aby oni ho doručili kupujúcemu. Toto oznámenie nemohli dať priamo kupujúcemu, lebo realitná kancelária žalovanej nemala kontakt na p. I.Ű. a p. S. od žalobcu už prestala s nimi komunikovať, nereagovala na telefóny ani na e-maily. Oznámenie preto doručili kupujúcemu samotní predávajúci. Žalovaná napokon zaslala žalobcovi list - ukončenie zmluvy o spolupráci z 06.08.2018 za tým účelom, aby mali o tom papier, že skončila spolupráca a žalovaná túto skutočnosť oznámila žalobcovi. Svedok na otázky uviedol ako si vykladá vety a pojmy z ním podpísanej zmluvy o spolupráci: a) „Pri spoločnej realizácii predmetu zmluvy pripadá každej zo zmluvných strán provízia“ - výklad svedka: Žalovaná potrebovala žalobcu na to, aby on zasielal ďalej kupujúcemu návrh kúpnej zmluvy. Žalobca doniesol kupujúceho, s ktorým boli aj na obhliadke. Oni preposlali p. S. aj návrh rezervačnej zmluvy a ona po nejakých drobných úpravách s jej textom súhlasila. b) „Podiel na provízii sa vypláca po úspešnom ukončení obchodu“ - výklad svedka: Úspešným by bol tento obchod vtedy ak sa podpíše kúpna zmluva ich sprostredkovaním s tým, že žalobca mal za úlohu poslať ďalej návrh zmluvy kupujúcemu. c) „Ak klient neprejaví záujem o tieto nehnuteľnosti je táto zmluva neplatná“ - výklad svedka: keď nedôjde k podpisu budúcej kúpnej zmluvy do určeného dátumu tak zmluva skončí.
6. Z výsluchu svedkyne M. S. (vrátane jej konfrontácie so svedkom M. V.) vyplynulo, že je maklérkou a pracuje pre žalobcu na základe mandátnej zmluvy od roku 2014. Svedkyňa potvrdila, že bola prítomná pri uzavieraní zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a žalovanou z 30.06.2018. Oni mali klientku p. I., pre ktorú zháňali rodinný dom v Y., ktorý mal byť napísaný na jej syna. V tom čase išli na obhliadku tohto rodinného domu spolu s uvedenou klientkou s tým, že predávajúcich s vhodným rodinným domom našla iná realitná kancelária a to žalovaná, pričom bolo dohodnuté, že sa uzavrie medzi budúcimi predávajúcimi a kupujúcim rezervačná zmluva so zálohou 200,- eur. Túto rezervačnú zmluvu uzavierali medzi sebou budúci predávajúci a kupujúci za účasti makléra žalovanej. Spoločnosť žalobcu uzavrela s druhou realitnou kanceláriu, a to žalovanou stranou zmluvu o spolupráci z 30.06.2018. Z odpovedí svedkyne na položené otázky vyplýva, že klientka žalobcu p. I.Q. bola po obhliadke nadšená z nájdeného rodinného domu, nemala žiadne výhrady voči postupu žalobcu, resp. jeho zástupkyne pri predmetnej záležitosti a až neskôr sa začala správať inak voči žalobcovi, čomu svedkyňa nerozumela. Zmluvu o spolupráci podpisovali strany na obhliadke predmetného rodinného domu v Y.. Svedkyňa si pamätala, že tam na mieste sa podpisovala aj rezervačná zmluva, na základe ktorej mala p. I. zaplatiť zálohu 200,- eur, avšak si už presne nepamätala kedy reálne došlo k úhrade tejto sumy. Svedkyňa tiež potvrdila, že p. I. mala zaplatiť kúpnu cenu za rodinný dom v Y. z peňazí, ktoré mala dostať z predaja bytu v G. sprostredkovaného žalobcom, avšak p. I. napokon tento byt nepredala cez žalobcu a vzťahy medzi ňou a žalobcom ochladli a odvtedy neboli v priamom kontakte. Svedkyňa uviedla, že províziu podľa článku II zmluvy o spolupráci mali zaplatiť predávajúci s tým, že klientka p. I. mala zaplatiť iba zálohu 200,- eur na základe rezervačnej zmluvy. Svedkyňa potvrdila, že rezervačná zmluva jej bola ešte pred jej podpisom preposlaná, avšak si nepamätala, že by mala nejaké výhrady voči obsahu rezervačnej zmluvy, s ich klientkou p. I. riešili predovšetkým výšku zálohy. Svedkyňa si pamätala, že v rezervačnej zmluve bol určený dátum, dokedy sa má zmluva
uzavrieť, avšak si už tento konkrétny dátum nepamätala a taktiež si nepamätala, aké tam boli následky prípadného nedodržania lehoty. Na otázku, či svedkyňa vie o tom, že by existovala nejaká dohoda medzi žalobcom a žalovanou ohľadom následkov nedodržania lehoty na podpis kúpnopredajnej zmluvy, svedkyňa uviedla, že ten obchod pri predaji bytu p. I. brali ako istotu v tom zmysle, že z peňazí získaných z jeho predaja následne vyplatí predávajúcim z rezervačnej zmluvy kúpnu cenu a sprostredkovateľom províziu. Podmienky zmluvného vzťahu riešili iba do tej miery, čo vyplýva zo zmluvy. Svedkyňa na otázky uviedla ako si vykladá vety a pojmy z ňou podpísanej zmluvy o spolupráci: a) „Pri spoločnej realizácii predmetu zmluvy pripadá každej zo zmluvných strán provízia“ - výklad svedkyne: Spoločná realizácia predmetu zmluvy znamená, že predmetný rodinný dom, ktorý mala v ponuke žalovaná, mal byť predaný klientovi žalobcu t.j. p. I. resp. jej synovi. b) „Podiel na provízii sa vypláca po úspešnom ukončení obchodu“ - výklad svedkyne: Žalobca mal na mysli úspešné ukončenie obchodu s klientom, ktorého priniesol k žalovanej a teda aj úspešný podpis kúpnej zmluvy s týmto klientom. c) „Ak klient neprejaví záujem o tieto nehnuteľnosti je táto zmluva neplatná“ - výklad svedkyne: Klientka (pozn. klient v zastúpení jeho matkou) mala záujem, keďže si podpisovala rezervačnú zmluvu, pričom tento záujem tam zostal zachovaný aj naďalej podľa názoru svedkyne, keďže rodinný dom bol následne prepísaný na jej syna. Tým, že klientka podpísala rezervačnú zmluvu, prejavila svoj záujem o predmetnú nehnuteľnosť. Svedkyňa si nepamätala prípadnú osobitnú dohodu s maklérom žalovanej pre prípad neuzavretia budúcej kúpnej zmluvy, a preto ju nemohla ani potvrdiť ani vylúčiť. Svedkyňa, ako aj svedok M. V. zhodne potvrdili, že síce boli pri podpise zmluvy o spolupráci aj iní ľudia, a to účastníci budúcej kúpnej zmluvy, avšak si nepamätajú že by niekto mohol počuť prípadnú ústnu dohodu sporových strán v danom smere.
Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObZ“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 50a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
Podľa § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 266 ods. 1, 2 a 3 ObZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
Podľa § 34, § 37 ods. 1 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 35 ods. 1, 2, 3 prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené
inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Podľa § 36 ods. 1, 2 a 3 OZ, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. (2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. (3) Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.
Podľa § 572 ods. 2, 3 OZ, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana. Dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.
Podľa § 642 ObZ, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
Podľa § 644 ObZ sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
Podľa § 645 ObZ ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.
Podľa § 647 ObZ, sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva.
Podľa § 650 ObZ, zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto určený, môže ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane.
Podľa § 651 ObZ, vzniku práva sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť, že až po zániku zmluvy o sprostredkovaní je s treťou osobou uzavretá zmluva (§ 644 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20200721>), prípadne splnená zmluva (§ 646 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20200721>), na ktorú sa vzťahovala jeho sprostredkovateľská činnosť.
7. Súd na základe takto vykonaného dokazovania, s poukazom na citované zákonné ustanovenia zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Strany sporu ako podnikatelia - dve realitné kancelárie uzavreli dňa 30.06.2018 obchodnoprávnu zmluvu o spolupráci podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka za účelom dohodnutia podmienok ich spolupráce pri sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti v Y. (rodinný dom s pozemkom zapísaný na LV č. XXXX, H..Ú.. Y.), ktorú mala v ponuke žalovaná a o ktorú nehnuteľnosť prejavil záujem klient žalobcu H. I. v zastúpení jeho matkou H. I.. V tejto zmluve sa strany okrem iného dohodli, že „časť II bod 1 - pri spoločnej realizácii predmetu zmluvy pripadá každej zo zmluvných strán nasledujúca provízia: žalobca 1.000,- eur a žalovaná 2.000,- eur. ... časť II bod 2 - Podiel na provízii sa vypláca po úspešnom ukončení obchodu na základe vystavenej faktúry... časť III bod 2 veta posledná - Ak klient neprejaví záujem o tieto nehnuteľnosti uvedené v článku I, je táto zmluva neplatná“. Súčasne s predmetnou zmluvou o spolupráci bola medzi budúcimi predávajúcimi - vlastníčkami predmetnej nehnuteľnosti a klientom žalobcu ako budúcim kupujúcim, za účasti žalovanej ako sprostredkovateľa a s vedomím a súhlasom žalobcu, uzavretá dohoda o rezervácii nehnuteľnosti z 30.06.2018, ktorá stanovila výšku rezervačného poplatku 200,- eur a lehotu, do uplynutia ktorej mali účastníci dohody pristúpiť k uzavretiu a podpisu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť - 06.08.2018. Predmetná kúpna zmluva však nebola zo strany budúceho kupujúceho v určenej lehote podpísaná, a to ani na výzvu žalovanej ako realitnej kancelárie zúčastnenej na dohode o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa
01.08.2018. Po márnom uplynutí uvedenej lehoty žalovaná obratom doručila budúcemu kupujúcemu oznámenie o zániku - odstúpení od rezervačnej zmluvy z 07.08.2018 a zaslala žalobcovi list s názvom ukončenie zmluvy o spolupráci z 06.08.2018. Žalobca považoval uvedený list žalovanej vzhľadom na jeho obsah za právne irelevantný, čo jej oznámil listom z 05.09.2018, pričom mal za to, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou stále trvá, a to vrátane povinnosti žalovanej uhradiť žalobcovi zmluvnú odmenu 1.000,- eur, ktorú napokon žalobca vyúčtoval faktúrou z 06.09.2018 č. XXXXXXXX. Žalobca trvá na oprávnenosti svojho nároku na zmluvnú odmenu a žalovaná tento nárok odmieta z dôvodov, ktoré vyplývajú z odsekov 1 až 3 odôvodnenia tohto rozsudku. Nespornou je však skutočnosť, že klient žalobcu ako kupujúci na základe kúpnej zmluvy z 10.08.2018, ktorej obsah v celom rozsahu korešponduje s návrhom kúpnej zmluvy, ktorý pripravila a účastníkom rezervačnej zmluvy preposlala žalovaná, následne nadobudol predmetnú nehnuteľnosť, čo vyplýva z aktuálneho stavu vlastníckych vzťahov k tejto nehnuteľnosti z katastra nehnuteľností a z odtiaľ predloženej kópie zmluvy.
8. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť a je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť. Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové tvrdenia ohľadom uzavretia zmluvy o spolupráci a skutočnosti, že spoločnou realizáciou predmetu tejto zmluvy sa mal vykonať prevod vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti klientov žalovanej (predávajúci) na klienta žalobcu (kupujúci). Strany sa ďalej zhodli na tom, čo bolo aj vykonaným dokazovaním potvrdené, že výlučne ich písomná zmluva o spolupráci upravovala vzájomné práva žalobcu a žalovanej ako dvoch spolupracujúcich realitných kancelárií, pričom aj vznik a vyplatenie nároku na províziu (žalobcovi) boli upravené iba na úrovni a v rozsahu, ako tieto vyplývajú z predmetnej zmluvy. Zo skutkového ani právneho hľadiska žalobca nepopieral, resp. účinne nespochybnil žalovanou tvrdený vývoj vzťahov pri (ne)plnení a následnom ukončení rezervačnej dohody uzavretej medzi predávajúcimi a kupujúcim za účasti žalovanej (najmä v zmysle úkonov: výzva na podpis zmluvy z 01.08.2018, oznámenie o zániku
- odstúpenie rezervačnej zmluvy z 07.08.2018 - č.l. 64, 65).
9. Žalobca však namietal platnosť (účinnosť) a vôbec právnu relevantnosť uskutočneného úkonu žalovanej podľa jej listu, ktorý dňa 06.08.2018 adresoval žalobcovi ako druhej zmluvnej strane zo zmluvy o spolupráci. V tomto smere súd vychádzal z toho, že podľa obsahu zmluvy (časť III bod 2 veta druhá) bolo medzi stranami dohodnuté, že ak klient neprejaví záujem o predmetné nehnuteľnosti, tak zmluva je neplatná. Z tejto, aj keď nevhodnej formulácie predmetného ustanovenia (vôľa strán sa tu nepochybne viazala k zániku zmluvného vzťahu ako takého v prípade absencie záujmu klienta, a nie k spochybneniu platnosti zmluvy, ktorú obidve strany plne akceptovali) je možné jednoznačne dospieť k záveru, že strany sa v tejto časti zmluvy dohodli na možnosti zrušenia celého záväzkového vzťahu tak ako je to ustanovené v § 572 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V dôsledku naplnenia rozväzovacej podmienky v danom prípade tým, že klient neprejavil záujem o nehnuteľnosti tak zmluva zanikla, t.j. zmluvný vzťah skončil a záväzky zo zmluvy o spolupráci sa zrušili, a to najneskôr vtedy, keď druhá zmluvná strana (žalobca) prijala návrh žalovanej na zrušenie celého záväzkového vzťahu v podobe listu - ukončenie zmluvy o spolupráci z 06.08.2018 (prevzatie tohto listu dňom 06.08.2018 žalobca výslovne potvrdil v jeho vyjadrení z 05.09.2018 na č.l. 68). Týmto sa zrušil aj záväzok žalovanej na poskytnutie a vyplatenie akejkoľvek provízie žalobcovi zo zmluvy o spolupráci. Dokazovaním zameraným na výklad prejavu vôle strán pri písomne vyjadrených vetách a pojmoch, a to skúmaním ich (prejavu) vôle aj v vzájomných súvislostiach týchto viet a pojmov (§ 266 ods. 1, 2 a 3 ObZ a § 35 ods. 1, 2, 3 OZ): „Pri spoločnej realizácii predmetu zmluvy pripadá každej zo zmluvných strán provízia ... Podiel na provízii sa vypláca po úspešnom ukončení obchodu ... Ak klient neprejaví záujem o tieto nehnuteľnosti je táto zmluva neplatná“ súd nepochybne zistil, že pod prejavením záujmu klienta tu nie je možné rozumieť len samotné podpísanie rezervačnej zmluvy z jeho strany (v zastúpení matkou) z toho istého dňa 30.06.2018, keďže toto sa uskutočnilo už súčasne s podpisom zmluvy o spolupráci, resp. ešte pred ním (zhodné tvrdenie strán ako aj účastníkov aktu - svedkov), a teda je nelogické, aby si strany stanovili takú podmienku ukončenia zmluvy a zrušenia ich záväzkov, ktorá podmienka by bola už pri podpise zmluvy o spolupráci bezpredmetná, nakoľko záujem klienta by tu bol daný už od samotného počiatku zmluvy o spolupráci.
10. Podľa vykonaného dokazovania však prejavenie záujmu klienta malo byť viazané na úspešné ukončenie obchodu podpísaním až budúcej kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti kupujúcim, a to v dohodnutej lehote do 06.08.2018 podľa rezervačnej zmluvy, o obsahu ktorej žalobca (v zastúpení príslušnou maklérkou) nielen vedel ale s ním aj súhlasil a nemal voči nemu výhrady (viď svedeckú výpoveď p. S. a e-mailovú komunikáciu medzi stranami spred uzavretia zmlúv č.l. 129). Takýto
obsah dojednaní medzi stranami okrem samotného obsahu písomnej zmluvy (viď časť III bod 2 veta prvá zmluvy, kde zmluva spomína rezerváciu nehnuteľnosti v prospech klienta žalobcu ako hotovú vec) potvrdzuje aj písomné vysvetlenie dané žalovanou žalobcovi v liste z 11.09.2018 (č.l. 70-71) a ďalej výpoveď svedka - makléra žalovanej V., ktorý si pamätal, že pri podpisovaní zmluvy o spolupráci si so zástupkyňou žalobcu p. S. dohodli konkrétnu podmienku, v zmysle ktorej, ak sa budúca kúpna zmluva nepodpíše tak zmluva o spolupráci medzi stranami sporu skončí bez nejakého nároku buď jednej alebo druhej strany. Prípadné dohodnutie tejto konkrétnej podmienky si už svedkyňa p. S. nepamätala, a preto takú dohodu nepotvrdila, avšak ani nevylúčila. Tvrdenia žalobcu ohľadom toho, že prejavením záujmu klienta tu malo byť už samotné podpísanie rezervačnej zmluvy preto súd považoval za nereálne a v daných súvislostiach za účelové, čo potvrdzuje aj to, že samotná maklérka žalobcu (svedkyňa p. S.) popri uvedenom tvrdení jasne uviedla, že v zmluve upravené „úspešné ukončenie obchodu“ malo znamenať úspešné ukončenie obchodu s klientom, ktorého žalobca priniesol k žalovanej a teda aj úspešný podpis kúpnej zmluvy s týmto klientom. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť ani s tým názorom žalobcu, podľa ktorého mu mal vzniknúť nárok na províziu už tým, že on predstavil budúceho kupujúceho a žalovaná predstavila budúce predávajúce (uvedené podľa žalobcu znamená „spoločnú realizáciu“ podľa zmluvy), pričom úspešným ukončením obchodu bolo podmienené iba vyplatenie tohto už existujúceho nároku, pretože uvedené nemá oporu v texte zmluvy, ako ani v jeho výklade poskytnutom osobami konajúcimi pri podpise zmluvy v ich výpovediach.
11. Nakoľko tak zmluva o spolupráci, ako aj rezervačná zmluva boli zamerané na to, aby sa prevod vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti na klienta žalobcu uskutočnil do určeného dátumu (06.08.2018) prostredníctvom činnosti zainteresovaných realitných kancelárií, kde priamo so stranami v predzmluvnej fáze konala žalovaná, súd považoval za nepochybné, že podľa zhodnej vôle strán o spolupráci malo dôjsť k uvedenému výsledku (prevod vlastníctva) výlučne prostredníctvom, t.j. v priamom dôsledku sprostredkovateľskej činnosti strán, a teda v medziach nimi riadených vzťahov, vrátane vzťahov z rezervačnej zmluvy z 30.06.2018, uzavretej s vedomím a súhlasom žalobcu. Výsledok (podpis kúpnej zmluvy a prevod vlastníctva) sa pritom mal dostaviť ešte za trvania a existencie uvedených zmluvných vzťahov, t.j. ešte pred zánikom zmluvy o spolupráci a zrušením celého záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou vyššie uvedeným spôsobom. Rozväzovacia podmienka podľa § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a možnosť zrušenia celého záväzkového vzťahu tak ako je to ustanovené v § 572 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka sa teda v predmetnom vzťahu viazali práve k prípadu nepodpísania kúpnej zmluvy kupujúcim v lehote do 06.08.2020, pričom splnením tejto podmienky (čo nespochybňoval ani žalobca) tu došlo k zániku zmluvy o spolupráci a k zrušeniu celého záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, a teda aj k zrušeniu záväzku žalovanej na poskytnutie a vyplatenie akejkoľvek provízie žalobcovi zo zmluvy o spolupráci. Prípadné úmyselné zmarenie účelu zmluvy vyvolaním splnenia rozväzovacej podmienky zo strany žalovanej pritom žalobca v konaní dostatočne nepreukázal a iba jeho poukazy na vybrané okolnosti jednotlivých úkonov žalovanej, tak ako to vyplýva zo záverečnej reči žalobcu, nestačia na prijatie takého záveru, a to aj vzhľadom na ostatné zistenia, ktoré vyplynuli z dokazovania. Neskoršie uzavretie kúpnej zmluvy (aj keď v rovnakom znení, ktoré bolo predtým v rámci sprostredkovateľskej činnosti preposlané účastníkom zmluvy, ktorí ju tak mohli využiť aj bez vedomia žalovanej) mimo, resp. po ukončení sprostredkovacej činnosti a vzájomnej spolupráci strán je preto v danom ohľade právne irelevantné a samo osebe neovplyvní už vyslovené závery súdu. Žalobca mal možnosť a aj reálne mohol ovplyvniť vo vzťahu k svojej spolupráci so žalovanou aj obsah právnych vzťahov a úkonov realizovaných medzi samotnou žalovanou a predávajúcimi, čo bolo v konaní bez pochýb osvedčené pri rezervačnej zmluve, ktorá bola žalobcovi preposlaná na súhlas, pričom žalobca nemal voči nej výhrady. Odhliadnuc od skutočnosti, že zmluvný vzťah strán sporu zanikol uvedeným spôsobom súd ešte dopĺňa, že žalobca musel byť uzrozumený s tým, že v rezervačnej zmluve nie sú presne špecifikované následky nedodržania určeného termínu podpisu samotnej kúpnej zmluvy kupujúcim, a tým ani podmienky možného vzniku nároku na provízie strán sporu voči predávajúcim aj v takomto prípade (napr. uplatnením § 645 ObZ, kde sa však vyžaduje zmluvné dojednanie, ktoré tu chýbalo). Za nedostatočnú, chýbajúcu zmluvnú úpravu vzťahov v uvedenom smere (buď v rámci takej rezervačnej zmluvy, ktorá by mala aj všetky podstatné náležitosti zmluvy o sprostredkovaní, alebo v osobitnom dokumente medzi žalovanou a predávajúcimi podľa požiadaviek oboch realitných kancelárií) pritom z uvedených dôvodov zodpovedá aj žalobca, a to aj s prihliadnutím na to, že v konečnom dôsledku práve (neočakávané) správanie sa jeho klienta zmarilo úspešné ukončenie obchodu pri spolupráci realitných kancelárií žalobcu a žalovaného a spôsobilo zánik zmluvy o spolupráci. Z rovnakých dôvodov tu zároveň neobstojí námietka žalobcu, že on nebol účastníkom rezervačnej zmluvy, a preto ani nemôže byť viazaný splnením podmienok niektorej zo zmluvných strán z tohto zmluvného vzťahu a ani porušenie
ustanovení zmluvného vzťahu budúcim kupujúcim nemôže žalobcu obmedzovať v jeho právach zo zmluvy o spolupráci uzavretej so žalovanou. Súd pritom nemal v danom prípade dostatočne osvedčené (a ani žalobca túto skutočnosť v konaní ničím nepreukazoval), že by bola medzi predávajúcimi a žalovanou uzavretá konkrétne zmluva o sprostredkovaní, na ktorú by sa (hoci len podporne) vzťahovala zákonná úprava v zmysle § 642 až po § 651 Obchodného zákonníka vrátane. Žalovaná podľa jej výsluchu na č.l. 112 vykonávala činnosti realitného makléra pre predávajúcich na základe akejsi bližšie nešpecifikovanej zmluvy o spolupráci, ktorá bola len ústna a obsahovala dohodu, že pokiaľ dôjde k predaju nehnuteľnosti tak to dajú do kúpnej zmluvy a žalovaná dostane za to odmenu (viď výpoveď svedka M. V.).
12. Obidve strany (aj prostredníctvom výpovedí ich zástupcov pri hmotnoprávnych úkonoch - svedkov) v konaní potvrdili a nebolo medzi nimi sporné, že ich provízie vrátane žalovanej provízie pre žalobcu podľa zmluvy o spolupráci mali zaplatiť predávajúci. Žalobca túto províziu požadoval priamo od žalovanej na základe zmluvy o spolupráci, pričom však nemal konkrétne informácie a nevedel spoľahlivo preukázať (ani sa o to nesnažil v konaní) skutočné zaplatenie provízie zo strany predávajúcich žalovanej, z ktorej by mala pripadnúť žalobcovi suma 1.000,- eur, ako ani skutočnosť, že by na základe v konaní nedostatočne spoznaného obsahu vzájomného (zmluvného) vzťahu medzi žalovanou a predávajúcimi, resp. v zmysle príslušnej zákonnej úpravy, ktorá by sa mohla použiť na ich vzájomné vzťahy (zo strany žalobcu nebol daný žiaden návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere), skutočne mohol vzniknúť a aj vznikol žalovanej voči predávajúcim nárok na odmenu, resp. províziu, ktorý by súd mohol v predmetnej veci zohľadniť aj vo vzťahu k predmetu tohto konania (prípadne aj pri zistenom stave vzájomných vzťahov strán sporu v zmysle uvedených záverov - viď odseky 9 až 11 odôvodnenia tohto rozsudku). Žalobca tak počas konania neuniesol dôkazné bremeno v uvedených skutkových otázkach, ktoré sa týkali základných predpokladov možného vzniku žalovaného nároku žalobcu. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I).
13. Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania predostreté najmä na nariadenom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, súd už nepripustil, pretože buď na ich vykonaní už strany sporu netrvali alebo ich vykonanie nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci a mal za to, že v konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalovaná by mala nárok na náhradu trov konania podľa jej plného úspechu vo veci, avšak nakoľko žalovanej preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd jej z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania podľa uvedených ustanovení nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).