Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-19-2020.pdf
PDF · 106.17 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: B. U., G.. XX.X.XXXX, K. M.. W. XXXX/XX, XXX XX, M., v konaní o zaplatenie 18.660,83 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 18.660,83 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne:
- zo sumy 17.697,35 € od 9.12.2018 do 12.2.2019,
- zo sumy 17.637,72 € od 13.2.2019 do 2.4.2019,
- zo sumy 17.637,72 € od 3.4.2019 do 4.6.2019,
- zo sumy 17.637,72 € od 5.6.2019 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 300 €, zročných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a s tým, že nezaplatením zročnej splátky stáva sa zročný celý dlh.
II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.9.2019 a na Okresný súd Martin po odpore žalovaného postúpenou dňa 16.3.2020, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 18.660,83 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne:
- zo sumy 17.697,35 € od 9.12.2018 do 12.2.2019,
- zo sumy 17.637,72 € od 13.2.2019 do 2.4.2019,
- zo sumy 17.637,72 € od 3.4.2019 do 4.6.2019,
- zo sumy 17.637,72 € od 5.6.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom uzavrel dňa 12.4.2018 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 18.000 € zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 330,80 €. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojich finančných povinností a napriek opakovaným výzvam dlžné splátky nedoplatil. Na základe tejto skutočnosti žalobca dňa 23.11.2018 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a
vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanému na zaplatenie tohto dlhu 15 dní a táto lehota uplynula 8.12.2018. Keďže žalovaný v lehote dlžnú sumu nezaplatil, žalobca si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania. Žalovaný nezaplatil ani na základe predžalobnej výzvy žalobcu a tak žalobca bol nútený obrátiť sa žalobou na súd.
3. K svojej žalobe žalobca pripojil úverovú zmluvu a splátkový kalendár, úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. platné od 26.10.2017, informácie o poistení dohodnutom v úverovej zmluve, predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia - list z 19.6.2019, poštový podací hárok preukazujúci odoslanie tohto listu, výzvu k splateniu celého úveru - list z 23.11.2018.
4. V upomínacom konaní Okresný súd Banská Bystrica rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu, proti ktorému žalovaný včas podal odpor, ktorým sa k žalobe prvýkrát vyjadril a žalobu ako nedôvodnú namietal. V odpore žalovaný namietal, že mu bolo vydaním platobného rozkazu odopreté ústavné právo na súdnu ochranu v súlade s Ústavou. Napadnutý platobný rozkaz vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože súd nevykonal dôkazy, nezistil existenciu, či tu právo je, alebo nie, či je zmluva platná, alebo nie, či ide o zmluvu spotrebiteľskú, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či pri jej uzatváraní neboli použité nekalé praktiky a nebola preskúmaná ex offo v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Naviac dal do pozornosti súdu ustanovenia Obč. zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a tak isto aj ďalšie všeobecné námietky a citoval právne predpisy s tým, že jedinou konkrétnou námietkou vo vzťahu k uplatnenému nároku bola námietka, že žalobca žiadal neprimeranú odplatu v sume 31.756,80 €. Žalovaný splatil sumu 926 € a preto má žalobca nárok na sumu len do výšky istiny. Žalovaný konštatoval, že zmluva obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a preto sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, avšak nevytkol, ktoré konkrétne ustanovenie zmluvy takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou je.
5. Žalobca sa potom k odporu žalovaného vyjadril podaním, ktorým navrhol v konaní pokračovať a uviedol, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach, ako uvádza žalovaný. Podľa jeho názoru obsah zmluvy je v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a jej aj v súlade s ustanoveniami Obč. zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Podľa názoru žalobcu vo veci zmluvnej pokuty nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienky, pretože zmluvná pokuta bola vystavená v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami, konkrétne Hlavou XIV. § 3. Zo strany žalobcu boli podstatné náležitosti zmluvy dohodnuté v zmysle platnej právnej úpravy a úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žaloba je dôvodná a žalobca jej navrhoval vyhovieť.
6. Žalovaný potom reagoval duplikou - podaním došlým 20.5.2020, v ktorej s tvrdeniami žalobcu nesúhlasil. Namietal, že zmluva žalobcu neobsahuje výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto sa dá považovať za bezúročnú a bez poplatkov a v tejto súvislosti citoval rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/256/2013 z 25.11.2013. V súvislosti s neprijateľnými zmluvnými podmienkami citoval ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Žiline a ustanovenie § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 6 Obč. zákonníka. Z tohto podania ale nebolo zrejmé, čo konkrétne žalovaný v samotnej zmluve vyčíta a kedy ide o citáty rozhodnutí súdov.
7. Pred pojednávaním nariadeným súdom na deň 25.6.2020, ktorého sa sporové strany nezúčastnili (svoju neprítomnosť ospravedlnila tak právna zástupkyňa žalobcu, ako aj žalovaný, ktorí navrhli vykonať pojednávanie v ich neprítomnosti), žalobca doručil súdu podanie z 2.6.2020, ktorým do spisu pripojil jednak listinné dôkazy vyžadované súdom a jednak sa ešte vo veci vyjadril. Uviedol, že žalobca nesúhlasí s tým, že ako veriteľ riadne neposúdil schopnosť spotrebiteľa - žalovaného splácať spotrebiteľský úver podľa ust. § 7 Zákona č. 129/2010 Z.z.. Táto bonita bola preverená aj u žalovaného, ktorý poskytol všetky údaje pri spisovaní úverovej zmluvy a svojim podpisom potvrdil ich správnosť a pravdivosť. Žalovaný uviedol pri uzatváraní úverovej zmluvy, že býva u rodičov. Nemá žiadne deti, je ženatý, zamestnaný od septembra 2006 u zamestnávateľa Kia Motors Slovakia, s.r.o., pričom príjem poukázal potvrdením o výške čistého príjmu 798 € a príjem partnera vo výše 1.500 €. Poskytol všetky potrebné údaje pri spisovaní úverovej zmluvy a svojim podpisom potvrdil ich správnosť a pravdivosť. Pri posudzovaní jeho bonity bol vzatý do úvahy aj príjem partnera. K tomuto podaniu žalobca pripojil výzvu k plneniu dlžnej sumy - upomienku z 1.10.2018 a podací hárok preukazujúci jej odoslanie žalovanému, lustráciu žalovaného v úverových registroch a úverovú správu o predchádzajúcich úveroch žalovaného.
8. Žalovaný tesne pred pojednávaním emailom došlým 24.6.2020 požiadal, aby mohol dlh splácať na splátky, maximálne vo výške 200 €.
9. Na pojednávaní dňa 25.6.2020 súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu.
10. Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX súd zistil, že túto žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali dňa 12.4.2018 a touto zmluvou bol poskytnutý žalovanému účelový úver, z ktorého časť slúžila k úhrade záväzkov uvedených v prílohe č. 1 úverovej zmluvy, pričom úver bol poskytnutý vo výške 18.000 € pri výške mesačnej splátky 330,80 €, počte splátok 96, z ktorých prvá bola zročná k 30.5.2018 a posledná, ktorá predstavovala aj termín konečnej splatnosti úveru k 15.4.2026, pri ročnej úrokovej sadzbe 15,93 %, RPMN 17,2 % ročne, odplate 15,93 %, priemernej hodnote RPMN 8,58 % a celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom 31.756,80 €. Súčasťou zmluvy bol aj splátkový kalendár, ktorý obsahoval rozpis 96 splátok, dátumom ich zročnosti a s rozpisom, aká časť splátky pripadá na istinu a aká časť na úrok. Poistenie úveru dohodnuté nebolo. V zmluve boli dohodnuté aj poplatky za upomienky, zmluvná pokuta za neuhradenie splátky vo výške 17 €, pričom sa účtovala iba jedenkrát počas trvania zmluvy, obvykle pri omeškaní dlhšom, ako kalendárny mesiac. Úver bol vyplatený na špeciálny účet, v úverovej zmluve uvedený. V úverovej zmluve bolo ďalej dohodnuté, že za splnenia dohodnutých podmienok v prípade porušenia povinnosti dlžníka musí celý čerpaný úver na požiadanie splatiť. Zmluvné tlačivo obsahovalo aj návrh zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, avšak túto časť, ktorá bola osobitne oddelená a s miestom vyhradeným na podpis žalovaného, žalovaný nepodpísal a preto podľa presvedčenia súdu k dohode o revolvingovom úvere medzi stranami sporu nedošlo. Ďalšia časť zmluvy potom obsahovala zákonné informácie k úverovej zmluve, najmä vyžadované ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch a odkaz na ustanovenia úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia v prípade vzniku práva veriteľa požadovať predčasné splatenie úveru. Zo záverečných ustanovení zmluvy, ktoré žalovaný zobral na vedomie osobitným podpisom na úverovej zmluve (č.l. 17 rub), neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., s ktorými sa žalovaný oboznámil. Z Hlavy VI. týchto úverových podmienok a to § 2 potom vyplývalo, že pre prípad, že by sa žalovaný oneskoril s platením aspoň troch splátok, alebo s platením jednej splátky dlhšie ako na tri mesiace, musí celý čerpaný úver na požiadanie splatiť, čím v takom prípade ide o tzv. zosplatnenie úveru.
11. Medzi stranami nebola sporná tá skutočnosť, že žalovaný na splácanie úveru uhradil celkovo len sumu 926,60 € a ďalej úver riadne nesplácal. Táto skutočnosť viedla potom žalobcu k tomu, že žalovanému zaslal výzvu zo dňa 1.10.2018, ktorou vyzval žalovaného, aby ihneď zaplatil sumu 993,40 €, pretože v prípade ďalšieho omeškania bude veriteľ nútený pri splnení podmienok podľa § 53 ods. 8 Obč. zákonníka požadovať okamžité splatenie celého úveru vrátane jeho príslušenstva (č.l. 87). Ako vyplynulo z pripojeného podacieho hárku, tento list bol podaný ako doporučená zásielka na poštovú prepravu 2.10.2018. Zo strany žalovaného nebolo namietané, že by mu nebol doručený. Je zrejmé, že žalovaný nereagoval a preto žalobca listom z 23.11.2018 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru. Táto výzva bola ako doporučená zásielka podaná na poštovú prepravu 27.11.2018, o čom svedčí poštový podací hárok, pripojený žalobcom. Žalobca vyzval žalovaného v tejto výzve na zaplatenie čiastky 18.938,83 € najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy, čiže do 15 dní od 23.11.2018. Ani v tomto prípade žalovaný nerozporoval, že by mu táto výzva nebola doručená.
12. Z prehľadu výpisu čerpania splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný úver čerpal 17.4.2018, prvú úhradu vo výške 330,80 € vykonal 30.5.2018, ďalšiu úhradu vo výške 330,80 € vykonal 20.6.2018, následne úver prestal splácať, 6.9.2018 zaplatil 40 €, 11.2.2019 zaplatil 100 €, 1.4.2019 zaplatil 100 € a 3.6.2019 zaplatil 25 €. Do dňa zosplatnenia úveru mal žalovaný na istine pri splácaní úveru zaplatiť 750,65 €, z čoho zaplatil len 262,65 € ako vyplynulo z výpisu čerpania splátok a úhrad, čiže dlh na istine, ktorá bola zročná do zosplatnenia zvyšku úveru, predstavovala sumu 488 €. Ku dňu zosplatnenia úveru mal na úrokoch zaplatiť celkovo sumu 1.587,43 €, keďže v splátkach, ktoré zaplatil, bolo na úroky započítaných len 398,95 €, dlhoval na zmluvných úrokoch 1.188,48 € a zosplatnená istina úveru predstavovala 17.249,35 € a predstavovala len istinu splátok po zosplatnení za splátku 8 až 96.
13. Podľa presvedčenia súdu uzavretá úverová zmluva mala všetky parametre zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako boli vyžadované ku dňu uzavretia zmluvy Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ... Zmluva bola uzavretá v písomnej forme tak,
ako vyžaduje ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona. Obsahovala aj označenie druhu a typu spotrebiteľského úveru, označenie zmluvných strán, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu, výšku odplaty, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov, dokonca aj splátkový kalendár, ktorý obsahoval amortizačnú tabuľku a ďalšie zmluvné ustanovenia v súlade s platným ustanovením § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj dojednaná výška zmluvnej pokuty podľa presvedčenia súdu bola dojednaná v súlade s ustanoveniami Obč. zákonníka a vzhľadom na jej výšku a spôsob uplatňovania 17 € pri nezaplatení splátky vo výške 330,80 €, nebola neprimerane vysokou. Naviac však takéto námietky k zmluvnej pokute považoval súd za irelevantné, keďže plnenie zo zmluvnej pokuty žalobca nepožadoval. Odplata úveru bola stanovená na 15,93 % ročne a zodpovedá výške ročnej úrokovej sadzby. Úroky boli totiž jedinou formou odplaty veriteľa za poskytnutý spotrebiteľský úver a v dôsledku platenia úrokov žalovaný poskytnutý úver vo výške 18.000 € preplatil o sumu 13.756,80 € do výšky celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom - 31.756,80 €. Odplata 13.756,80 €, teda suma, o ktorú žalovaný úver za 8 rokov jeho splácania mal preplatiť pri prepočítaní na jeden rok, predstavovala sumu 1.719,60 €. Najvyššiu možnú výšku odplaty podľa § 53 ods. 6 Obč. zákonníka, ktorú bolo možné požadovať pri spotrebiteľskej zmluve, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov, upravoval vykonávací predpis, ktorým je, a aj v tom čase bolo Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..
14. Podľa § 1 ods. 1 citovaného nariadenia odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia, alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov, alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
15. Podľa § 1a ods. 1 citovaného nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere, alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom, alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
16. Ak priemerná hodnota RPMN v tomto období za porovnateľné úvery predstavovala 8,58 %, odplata predstavovaná ročným úrokom vo výške 15,93 %, neprekračovala jej dvojnásobok a preto ju nemožno považovať za neprimeranú, alebo nezákonnú.
17. Podľa § 1 ods. 3 písm. a/ bod 3 citovaného nariadenia odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok.
18. Pri prepočítaní výšky odplaty, ktorá za 8 rokov predstavovala sumu 13.756,80 € a za jeden rok priemerne sumu 1.719,60 €, súd dospel dokonca k presvedčeniu, že táto suma (1.719,60 €) predstavuje len 9,55 % z požičanej sumy 18.000 € ročne (1.719,60 : 18.000 x 100). Súd takto zistil, že pri prepočítaní sumy, ktorú musel žalovaný spotrebiteľ zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi titulom úrokov za jeden rok, pričom úver mal splácať 8 rokov, priemerná ročná suma pripadajúca na úroky predstavovala len 9,55 % zo sumy požičaných finančných prostriedkov 18.000 €.
19. Súd nezistil takú vadu zmluvy, ktorá by spôsobovala skutočnosť, že by úver bol bezúročný a bez poplatkov. Naviac vo svojom poslednom podaní pred pojednávaním žalobca pripojil listiny preukazujúce, že úver zosplatnil spôsobom, ktorý predpokladá ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka.
20. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21. Súčasne žalobca preukázal, že s odbornou starostlivosťou preveril bonitu klienta pred uzavretím úverovej zmluvy, čo preukázal úverovou správou, sumárom údajov, ktoré poskytol klient. Zo záznamov
žalobcu pripojených na č.l. 94, sú známe osobné údaje žalovaného, ktorý bol ženatý, bezdetný s príjmom 798 € v čistom a príjmom manželky 1.500 €, pri splátkach iným spoločnostiam uvedeným v žiadosti celkovo 100 €. Údaje klienta boli overované jednak v Registri Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vychádzalo sa tiež z dokumentácie, že klient doložil 4 výpisy z bankového účtu s viditeľným príjmom, pričom priemerný príjem bol počítaný za posledné tri mesiace a súčasne žalobca pripojil aj úverovú správu s údajmi z úverových registrov, z ktorého bola zrejmá zadlženosť žalovaného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Z úverovej správy potom vyplýva, že žalobca pri posudzovaní bonity žalovaného spotrebiteľa vzal do úvahy súčet príjmov jeho a jeho manželky, preukázané životné náklady v sume 208 € a splátky nekonsolidovaných úverov, zistené z úverového registra, celkovo v sume 359 € a splátky úveru, o ktorý žalovaný žiadal v sume 330,80 €, v dôsledku čoho mu vyšla suma zostatku po uhradení týchto záväzkov vo výške 579,94 €. Je zrejmé, že výdavky rodiny žalovaného neprevyšovali príjem rodiny a preto je možné súhlasiť s tým, že žalovaný bol posúdený ako bonitný klient schopný úver splácať (§ 7 ods. 21 s poukazom na ust. § 7 ods. 20 Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
22. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná. Nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej úverovej istiny a dohodnutých zmluvných úrokov tak, ako vyplýva výška týchto plnení z rozpisu v žalobe, ale aj z listiny nazvanej „Výpis čerpania splátok a úhrad“, nachádza právnu oporu nielen v ustanoveniach úverovej zmluvy, ale aj v ust. § 497 a nasl. Obch. zákonníka (Zákon č. 513/1991 Zb.), ktorý v týchto ustanoveniach upravuje základné náležitosti úverovej zmluvy.
23. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
24. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
25. Podľa § 502 ods. 2 Obch. zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
26. Nárok žalobcu na úroky z omeškania vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy nachádza oporu v ustanovení § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka. Výška úroku z omeškania je o 5 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky plantá k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca požadoval úroky z omeškania z istiny, ktorú žalovaný dlhoval ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, pričom žalovaný podľa tejto výzvy mal zvyšok úveru, dlh vo výške 18.938,83 €, zaplatiť do 15 dní od spísania výzvy, teda od 23.11.2018, pričom táto lehota uplynula 8.12.2018 a dňom 9.12.2018 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy, ktorá na istinu pripadala v nezaplatených splátkach do zosplatnenia a aj v splátkach, ktoré boli zročné po zosplatnení neskôr tak, ako súd uvádzal vyššie. Žalovaný po zosplatnení úveru zaplatil úhradu 100 € dňa 11.2.2019. Z výpisu čerpania splátok a úhrad je zrejmé, že do tohto dňa dlhoval na istine, ktorú mal zaplatiť v splátkach zročných do 20.11.2018, sumu 448 € a na úrokoch, ktoré mali byť zaplatené v týchto splátkach, sumu 1.188,48 €. Započítaním úhrady 100 € istina, ktorá mala byť zaplatená splátkami 1 až 7 zročnými do zosplatnenia úveru, klesla na sumu 388,37 € a dlhované úroky na sumu 1.148,11 €. Ďalšími platbami vo výške 100 € dňa 1.4.2019 a 3.6.2019, spolu vo výške 125 € potom, čo ich žalobca započítal na dlžné úroky, ktoré mali byť zaplatené splátkami 1 až 7 do zosplatnenia úveru, dlžné úroky klesli na sumu 1.023,11 €. Súčet istiny, ktorá mala byť zaplatená pred zosplatnením úveru vo výške 388,37 €, istiny, ktorá mala byť zaplatená po zosplatnení dlhu vo výške 17.249,35 € a nakoniec úrokov, ktoré boli súčasťou splátok 1 až 7 zročných do zosplatnenia úveru vo výške 1.023,11 €, potom tvorí celkovo žalovanú sumu 18.660,83 €. 5 % úrok z omeškania ročne je potom požadovaný z dlhovanej istiny, a to istiny, ktorá bola súčasťou splátok 1 až 7 a istiny, ktorá bola súčasťou splátok, ktoré sa stali zročnými vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, pričom vo výrokovej
časti tohto rozsudku je vyjadrené, v akej výške sa istina úveru nachádzala v súvislosti platbami, ktoré žalovaný uskutočnil po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru v novembri 2018.
27. Súd považoval žalobu v celom rozsahu za dôvodnú vzhľadom na vyššie uvádzané zistené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, preto im vyhovel v celom rozsahu. Vzhľadom na výšku dlhu a žiadosť žalovaného, u ktorého nie je predpoklad zlepšenia finančnej situácie oproti situácii, ktorá u neho existovala v čase poskytnutia úveru, súd poskytol žalovanému dlhšiu lehotu na plnenie v súlade s ust. § 232 ods. 3 C.s.p. a to tak, že žalovanému povolil dlh splácať, pričom podmienky splácania, výšku splátok a ich zročnosť určil vo výrokovej časti tohto rozsudku.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.