Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-70-2019.pdf
PDF · 80.08 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/70/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a sudcov JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Petry Vysaníkovej v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, Z., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60 (pôvodne vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Zory Ferdinandy, ktorej výkon funkcie zanikol dňom 16.05.2019 pod č. EX 11964/2014), pre vymoženie 436,40 Eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 03.01.2019, č.k. 5Er/702/2014-42, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,35 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 24.10.2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie uplatnenej pohľadávky v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.01.2014, ako aj trov exekúcie. Dňa 28.11.2018 zaslal súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zároveň požiadal o priznanie trov exekúcie v zmysle predloženej špecifikácie. Po citovaní § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd prvej inštancie konštatoval, že z predloženého návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný nevlastní príjmy podliehajúce exekúcii, žiadne nehnuteľnosti, ani účty v bankách, nie je vlastníkom motorového vozidla, ani iného hnuteľného majetku väčšej hodnoty, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Na základe týchto zistených skutočností súdny exekútor navrhol súdu zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 42,35 Eur podľa ust. § 14 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Proti tomuto uzneseniu, v časti zastavenia exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, dôvodiac, že s podaním podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nebol oboznámený, nemohol sa k nemu vyjadriť a tento stav zistil až po prijatí uznesenia Okresného súdu Michalovce.
Oprávnený má za to, že súd nedostatočne preveril skutočnosti uvedené súdnym exekútorom v spise súdneho exekútora sp. zn. EX 11964/2014 a na ich základe dospel k predčasnému záveru, preto považuje zastavenie exekučného konania za neopodstatnené. So zastavením exekúcie nesúhlasí aj preto, že povinný je fyzickou osobou, ktorý aj keď podľa vyjadrenia súdneho exekútora v súčasnosti nevlastní žiaden majetok, je predpoklad, že v budúcnosti nejaký majetok nadobudne, resp. bude poberateľom niektorej z dávok sociálneho poistenia, či nadobudne majetok inou formou alebo sa zamestná. Majetkové pomery povinného sa môžu zmeniť, a z praxe možno konštatovať, že sa aj zmenia. V závere poznamenal, že Exekučný poriadok vo svojom obsahu neustanovuje dĺžku trvania exekúcie a ani iný špeciálny predpis neupravuje dĺžku exekučného výkonu, z čoho vyplýva, že exekútor má časový priestor pre výkon exekúcie, najmä pre zmenu majetkových pomerov povinného.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný pri zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie.
10. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.
11. S poukazom na uvedené, preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Z uznesenia Okresného súdu Michalovce č.k. 5Er/702/2014-42 zo dňa 03.01.2019 je zrejmé, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinného a zistil, že počas celej doby výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celú uvedenú dobu povinný nemal, ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy.
Povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
12. V posudzovanom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora bolo zistené, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.
13. Úvahy o budúcom možnom zlepšení pomerov povinného, ktoré nemajú žiaden racionálny podklad z hľadiska majetkových pomerov povinného, sú bezvýznamné. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2014, teda zistené majetkové pomery povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu sa nezmenili, teda v danom prípade sa nejedná len o prechodný stav.
14. Krajský súd si vyžiadal aj exekučný spis súdneho exekútora (doručený súdu dňa 12.06.2020), z obsahu ktorého zistil, že súdny exekútor vykonal dostatočné úkony na zistenie skutočných majetkových pomerov povinnej a jeho záver o bezmajetnosti povinnej je správny.
15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).