Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-21-2020.pdf
PDF · 97.07 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci navrhovateľa: F. V., nar. XX.X.XXXX, X. F. XX, proti povinnej: T. L., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, o určenie výživného na plnoletého, na odvolanie povinnej proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3Pc/12/2018-78 zo dňa 25. novembra 2019, vo výroku II. v časti splatnosti zročného výživného, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti splatnosti zročného výživného m e n í tak, že zročné výživné povoľuje povinnej splácať v splátkach po 32,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. povinnej výživným T. L. uložil povinnosť prispievať navrhovateľovi na výživu sumou 70,- eur mesačne, počnúc od 17.7.2018 k rukám navrhovateľa vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred. Výrokom II. povinnej výživným nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 17.7.2018 do 30.11.2019 v sume 1.156,- eur, uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom III. vo zvyšku súd návrh zamietol a napokon výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou čl. 4, § 62 ods. 1-5, § 78 ods. 1-3 Zákona o rodine.
3. Súd prvej inštancie vecne argumentoval tým, že „navrhovateľ je zdravý, nemá výdavky na zdravotnú starostlivosť. Má výdavky so štúdiom na nadstavbovej škole 20,- eur a 70,- eur na stravu, nemá výdavky na zabezpečenie žiadnych študijných pomôcok. Otec sa podieľa celkom za zabezpečení potrieb navrhovateľa dennou osobnou starostlivosťou. Navrhovateľ je plnoletý, vecné náklady otca na výživu navrhovateľa sú podľa zistení súdu v konaní v peňažnom vyjadrení 106,27 eur mesačne. Z dokazovania, zo správy Obce X. F. vyplynulo, že otec oproti povinnej výživným má vo vlastníctve rodinný dom, ktorá podľa lustrácie v katastri nehnuteľností nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, býva v nájme, zo správ zamestnávateľov rodičov vyplynulo, že povinná výživným v čase podania návrhu mala vyšší príjem ako otec navrhovateľa, ale súčasne mala povinná výživným oproti otcovi vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, zvereným do jej osobnej starostlivosti, ktoré oproti plnoletému navrhovateľovi nie sú schopné sami sa živiť. Opakované bežné výdaje matky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti boli v roku 2018 na syna, žiaka 9. ročníka základnej školy 33,- eur (20,- eur strava v škole, 13,- eur/mesiac lieky) a na bývanie 98,84 eur, teda celkom mesačne 131,84 eur mínus 50,- eur od otca dieťaťa, výdavky matky boli 81,84 eur, na dcéru mala výdavky od septembra 2018 vo výške 20,- eur za
stravné a ročne 140,- eur za krúžky, to je 160,- eur mínus 2.000,- Kč výživné od otca, oproti bežným výdavkom otca súd uzavrel, že otec navrhovateľa má oveľa priaznivejšie príjmové a majetkové pomery ako povinná výživným a napriek skutočnosti, že je momentálne nezamestnaný, bude musieť z väčšej časti zabezpečovať krytie odôvodnených potrieb navrhovateľa aj peňažným plnením do výšky sumy, aká vychádza pri zistených výdavkoch na navrhovateľa. Povinnej výživným oproti otcovi navrhovateľa vznikajú výdaje aj v súvislosti s jej pracovným pomerom na stravnom, od septembra 2019 sa jej zvýšili výdaje v súvislosti s podstatnou zmenou pomerov na strane jej syna L. jeho štúdiom na strednej škole, kde maloletý na vyučovanie musí dochádzať, zvýšili sa jej na syna výdavky na stravné, pričom po úhradách výdavkov pri nástupe maloletého na štúdium sú výdavky na odôvodnené potreby syna 106,- eur/mesiac mínus výživné 50,- eur od otca dieťaťa, t. j. výdavky sú oproti času, keď maloletý bol žiakom ZŠ v Q. vo výške 56,- eur, u dcéry sa výdavky mierne od septembra 2019 zvýšili. Aj keď bol príjem otca nižší ako príjem povinne výživným, maloleté deti musia byť v prvom rade zabezpečené výživným od rodičov, pretože na rozdiel od plnoletého navrhovateľa sú maloleté deti v celej miere odkázané na výživu od svojich rodičov. Súd vzal v úvahu, že otec mal istý čas, do 17.5.2019 tak ako aj povinná výživným daňové zvýhodnenie titulom bonusu na navrhovateľa a poberá na neho aj prídavok ako sociálnu dávku od štátu. Matke maloletých L. a K. je dávka vyplácaná v rovnakej výške, ako patrí navrhovateľovi. Súd za odôvodnené potreby navrhovateľa nepovažoval vynaloženie mesačne 20,- eur za nové oblečenie, ktoré nijako nesúvisí s prípravou navrhovateľa na budúce povolanie nadstavbovým štúdiom. Tie náklady, ktoré nie je potrebné vynakladať, spolu s vyživovacou povinnosťou povinnej výživným vo výške 70,- eur mesačne, ktoré je v jej možnostiach a schopnostiach platiť budú spolu so sumou výživného od otca v rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorou sa bude navrhovateľ ako svojím právom podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov, zakladajúca sa vo veci účastníkov na príjmoch rodičov, ich majetkových pomeroch, nie vysoká, obmedzená v možnostiach a schopnostiach podieľať sa na rozsahu vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, životnými nákladmi na zabezpečenie ich oprávnených potrieb na bývanie, plnením vyživovacej povinnosti povinnej výživným nielen voči navrhovateľovi ale aj plnením vyživovacej povinnosti voči dvom maloletým deťom, aj výdavkami na výkon povolania a na regeneráciu pracovnej sily, nemožno očakávať, že bude nadpriemerná životná úroveň dieťaťa. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že povinná výživným nepredložila žiadny doklad o tom, že jej v dôsledku zmennosti u zamestnávateľa nastal pokles na zárobku, súd mal k dispozícii podklady. Vychádzal zo správy zamestnávateľa o jej príjme za rok 2018, bol vo výške 1.016,- eur pri štvorzmennej prevádzke, a zo správy zamestnávateľa povinnej výživným za mesiace júl 2019, kedy došlo k poklesu na zárobku zo sumy 1.016,- eur na sumu 1.004,- eur a došlo k poklesu na zárobku povinnej výživným podľa porovnania súdu s výškou tohto zárobku za mesiac júl 2019 (letný mesiac) a porovnaním výšky zárobku za august 2019, bola 977,- eur, t. j. zhruba tak, ako vypovedala povinná výživným o už vykonávanej práci v dvojzmennej prevádzke, o 50,- eur (1.016,- eur mínus 50,- eur je 966,- eur). Čo sa týka dokladov o úhradách poistiek nebolo zrejmé, ako majú súvisieť s odôvodnenými potrebami navrhovateľa, ani či sú platené v prospech navrhovateľa. Z výpovedí účastníkov vyplynulo, že povinná výživným dobrovoľne plnila vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi do konca júna 2018 vo výške 50,- eur mesačne. Od podania návrhu, t. j. od 17.7.2018 vyživovaciu povinnosť neplnila a výživné v teraz určenej výške 70,- eur nemá vyrovnané. Povinnej výživným vznikol takto nedoplatok na zročnom výživnom od 17.7.2018 do konca mesiaca november 2019 pri zročnosti mesačného výživného do 15 dňa tohto ktorého mesiaca vopred. Za mesiac júl 2018 ide o nedoplatok za 16 dní tohto mesiaca vo výške 36,- eur (16 dní, 70,- eur delené 31 dňami mesiaca je výživné za deň 2,25 eur) a za zostávajúcich 5 mesiacov roka 2018 má nedoplatok povinná výživným na zročnom výživnom vo výške 350,- eur (5 mesiacov x 70,- eur za mesiac). Za 11 mesiacov roka 2019 má povinná výživným nedoplatok na zročnom výživnom 770,- eur (11x70,- eur) a spolu je nedoplatok za dobu od 17.7.2018 do 30.11.2019 vo výške 1.1156,- eur. Súd, pokiaľ rozhodoval vo veci samej rozsudkom 25.11.2019 rozhodoval podľa zisteného skutkového stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku a pokiaľ povinná výživným nemala splnenú povinnosť k 15.11.2019 a nezaplatila výživné 70,- eur vopred, k tomuto dňu jej vznikla povinnosť zaplatiť už výživné navrhovateľovi na celý mesiac november 2019 vo výške 70,- eur. Súd mal z uvedených dôvodov za primerané, aby povinná výživným prispievala na výživu navrhovateľa sumou 70,- eur mesačne a do ostatnej výšky výživného súd návrh navrhovateľa zamietol. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je v zásade vykonateľný podľa § 232 C.s.p. márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. V prípade § 44 C.m.p. zákon upravuje, že rozsudok o výživnom bez výnimky, aj pre plnoleté dieťa je vykonateľný doručením. Ide o úpravu predbežnej vykonateľnosti rozsudku, týkajúce sa výživného aj pre plnoleté dieťa. S prihliadnutím na
zistené skutočnosti, že povinnej výživným vznikol nedoplatok na výživnom, znížil sa jej príjem z pracovnej činnosti, má v osobnej starostlivosti dve maloleté deti, ktorých potreby riadne zabezpečuje, súd poukazujúc aj na to, že tieto detí sú výlučne odkázané pri uspokojovaní ich odôvodnených potrieb na rodičov, jedným z nich je práve povinná výživným, súd rozhodol, že nedoplatok na zročnom výživnom má povinná výživným uhradiť nie doručením rozsudku, ale do 60 dní od jeho právoplatnosti. Inak by mohol nastať nežiaduci stav, kedy by bolo ohrozené zabezpečenie potrieb maloletých detí. Vo veci účastníkov nešlo o trovy konania štátu. Ani jeden z účastníkov návrh na rozhodnutie o nich nepodal. Preto súd výrokom IV. rozsudku rozhodol podľa § 52 C.m.p“.
4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie povinná v časti splatnosti dlžného výživného. Uviedla, že nesúhlasí s krátkou dobou splatnosti nedoplatku výživného. Dôvodila tým, že nie je v jej silách takú veľkú splátku zaplatiť v priebehu dvoch mesiacov. Povinná poberá plat cca 900,- eur a mesačné výdaje sú vo výške min. 700,- eur, stará sa o dve maloleté a školopovinné deti a naviac spláca pôžičku. Žiada súd o úpravu splátok vo výške 20,- eur mesačne až do zaplatenia celej dlžnej sumy. Navrhuje, aby súd rozhodol tak, že odporkyňa T. L. je povinná platiť výživné vo výške 70,- eur mesačne k rukám navrhovateľa vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred a je povinná splácať dlh na výživnom vo výške 1.156,- eur splátkou 20,- eur mesačne až do doby splatenia dlžného výživného.
5. K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ tak, že žiada zaplatiť všetko naraz ako bolo v rozsudku uvedené do 60 dní od právoplatnosti toho rozsudku a to z dôvodu, že matka navrhovateľovi nedala celý život nič.
6. K vyjadreniu navrhovateľa povinná uviedla, že už spláca niekoľko úverov a ďalšiu pôžičku si už z finančných dôvodov dovoliť nemôže, v hotovosti sumu 1.156,- eur nemá. Preto žiadala o možnosť splácať dlh formou splátok. Navrhovateľ mal všetko ako každé iné dieťa.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku) , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutom výroku v časti splatnosti zročného výživného zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 Civilného sporového poriadku).
8. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
9. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
10. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Uvedené ustanovenia ale súdu umožňujú, vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom súd určuje zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť
na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni. Súd môže sám a nezávisle, i bez návrhu strany, uvážiť, či je toto povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinného a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery účastníkov, možnosť oprávneného domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a tiež skutočnosť, či by prípadné neplnenie stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre povinného príliš ťaživé. Záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.
11. Odvolací súd v danom prípade posúdil záver súdu prvej inštancie o nepovolení splácať dlh na zročnom výživnom v splátkach ako nesprávny. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne nepovolenia splátok na zaplatenie zročného výživného sa odvolací súd nestotožňuje. Skutočnosti, ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru o vhodnosti uložiť matke splnenie povinnosti na zaplatenie zročného výživného do 60 dní od právoplatnosti rozsudku nevyhodnotil správne.
12. Predovšetkým treba zdôrazniť, že pri súdom určenej lehote 60 dní od právoplatnosti, by došlo k zhoršeniu pomerov povinnej, ktorá má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ktoré má v osobnej starostlivosti, pričom má príjem z pracovného pomeru zistený pred súdom vo výške 1.016,- eur mesačne. Výška zročného výživného 1.156,- eur v pomere s príjmom matky neumožňuje zaplatiť dlh do 60 dní bez ohrozenia zabezpečenia základných životných potrieb jej rodiny. Výška určenej splátky 32,- eur mesačne odvolacím súdom vychádzala z predpokladu, aby splnenie dlžného výživného nepresiahlo dobu 3 rokov, pričom pri splátkach žiadaných povinnou vo výške 20,- eur mesačne by tento predpoklad nemohol byť splnený, povinná by splácala výživné 4 roky a 8 mesiacov, čo je neprimerané. Ak sa povinná dostane do omeškania s plnením čo i len jednej splátky zročného výživného, stane sa týmto okamihom zo zákona (bez ďalšieho) splatným celý dlh zročného výživného.
13. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti splatnosti zročného výživného podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská o nároku na náhradu trov konania, tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52, § 57 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
15. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).