Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-36-2020.pdf
PDF · 75.61 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/36/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného Z. E., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, o odvolaní okresnej prokurátorky v Topoľčanoch proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 0T/54/2019 zo dňa 02.03.2020, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 24.06.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného Z. E. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. viedol v obci N. M., okres Topoľčany, po ceste III/1720 osobné motorové vozidlo továrenskej značky B. B evidenčné číslo R počas jazdy bol zastavený a kontrolovaný hliadkou príslušníkov Obvodného oddelenia PZ Nitrianska Blatnica, pričom bolo zistené, že viedol vozidlo i napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch č. X.-TO-X zo dňa 29.05.2019, právoplatným dňom 27.06.2019 mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov a tiež trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 0T/42/19 zo dňa 03.09.2019, právoplatného dňom 17.09.2019 mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 rokov.
Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona za zistenia poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona za použitia § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 160 hodín, s tým, že podľa § 55 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu a vykonať ho osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd I. stupňa uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky. Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení odvolaním napadol prokurátor. Do zápisnice o hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného z dôvodu, že aktuálnej trestnej činnosti sa dopustil v čase, keď mu bol uložený dvojnásobne trest zákazu činnosti. Súčasne mu plynul trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu uložený jednak správnym orgánom - ODI OR PZ Topoľčany, ako aj uložený mu Okresným súdom Topoľčany a to v septembri minulého roka. Obžalovaný napriek tomu už v mesiaci december, teda cca 3 mesiace po tom, čo mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá súdom, z banálnej príčiny opäť viedol motorové vozidlo, bol zastavený hliadkou polície a zadržaný. Vyslovil názor, že v danom prípade je nevyhnutné v prípade obžalovaného uložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody, keďže aktuálnej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia slobody. Poukázal na ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona, ktorý danú situáciu konkrétne rieši a v podstate zakazuje uloženie podmienečného trestu páchateľovi, ktorý mal spáchať skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Keď súd I. stupňa v danom prípade ukladal obžalovanému trest povinnej práce a trest zákazu činnosti mal za to, že v danom prípade by sa mohlo jednať o obídenie uvedeného ustanovenia. S ohľadom na individuálnu aj generálnu prevenciu vyslovil názor, že obžalovanému bolo na mieste ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere približne 4 mesiace. Čo sa týkalo trestu zákazu činnosti priliehavá bola jeho taká výška, ako mu súd I. stupňa v danom prípade uložil. Navrhol, aby odvolací súd po prejednaní veci podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste, a aby vo veci rozhodol sám tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 rokov. Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané podľa § 293 odsek 5 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného, keďže upovedomenie o termíne verejného zasadnutia bolo obžalovanému doručené a lehota na prípravu mal zachovanú. Zástupca krajského prokurátora poukázal na skutočnosti uvádzané v odôvodnení odvolania, pričom upriamil pozornosť na osobu obžalovaného, ktorý má početné záznamy v evidencii priestupkov práve na úseku dopravy a prejednávanej trestnej veci sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť. Navrhol podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku uložiť obžalovanému podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody a na výkon uvedeného trestu navrhol obžalovaného zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a uložiť mu aj identický trest zákazu činnosti, ako mu bol ukladaný súdom I. stupňa. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- prokurátorom, preskúmal podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, právne kvalifikovaného ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona a po kladnom odpovedaní obžalovaného na otázky uvedené v § 333 odsek 3 písmeno c/, písmeno d/, písmeno f/, písmeno g/, písmeno h/ Trestného poriadku, súd I. stupňa prijal vyhlásenie a vyhlásil, že dokazovanie sa vykoná v súvislosti s výrokom o treste. Následne súd I. stupňa správne poukázal na rozhodnutia o priestupku OR PZ týkajúce sa obžalovaného a to za obdobie od 21.02.2016 do 21.02.2019, pričom obžalovaný má tak evidovaných 11 záznamov s tým, že v 9 prípadoch sa jednalo o priestupky na úseku cestnej premávky, za ktoré boli obžalovanému ukladané blokové pokuty a vo zvyšných 2 prípadoch išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré boli rovnako riešené uložením blokových pokút. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má doposiaľ jeden záznam a to odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 03.09.2019 sp. zn. 0T/42/2019, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a bola určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov, ktorá mu plynie od 18.09.2019 do 18.03.2021. Uvedeným trestným rozkazom bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky. Súd I. stupňa pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval v zmysle kritérií uvedených v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného zistil existenciu dvoch poľahčujúcich okolností, a to uvedených v § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, teda že sa ku skutku priznal a napomáhal pri objasňovaní tejto trestnej činnosti príslušným orgánom a to už v prípravnom konaní ako aj pred súdom I. stupňa, keď urobil vyhlásenie, súd I. stupňa toto vyhlásenie prijal a následne vykonával dôkazy týkajúce sa ukladaného trestu. V prípade obžalovaného rovnako odvolací súd, tak ako súd I. stupňa nezistil existenciu priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho osobné pomery, ako aj charakter a závažnosť spáchaného skutku súd I. stupňa pristúpil v prípade obžalovaného k uloženiu iného druhu trestu, ako trestu odňatia slobody, a to trestu povinnej práce. S týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd a trest povinnej práce
vo výmere 160 hodín považoval za správny tak z individuálnej ako aj generálnej prevencie. Uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 rokov, tak ako to uložil obžalovanému súd I. stupňa, považoval odvolací súd taktiež za správny, pretože trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. Pokiaľ prokurátor v podanom odvolaní namietal uloženie daného druhu trestu, teda trestu povinnej práce v prípade obžalovaného poukazujúc na ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd I. stupňa poukázal, okrem iného, aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2015 sp. zn. 2Tdo/11/2015 uvedeným uznesením najvyšší súd vyslovil názor, že ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona nie je možné chápať ako príkaz na uloženie trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu namiesto uloženia iného prípustného druhu trestu alebo popri inom prípustnom druhu trestu. Je pravdou, že ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona vylučuje použitie odseku 1 uvedeného ustanovenia (teda uloženie podmienečného trestu odňatia slobody) v prípade, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Týmto ustanovím nie je možné ukladať tzv. „podmienku na podmienku“. V tomto smere je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 32 Trestného zákona, kde je uvedené hierarchické usporiadanie trestu, čo má význam najmä z hľadiska odstupňovania ich citeľnosti a závažnosti, ako aj z hľadiska záujmov, ktoré jednotlivé tresty postihujú. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. V tomto smere odvolací súd upriamuje pozornosť na odôvodnenie daného druhu trestu súdom I. stupňa, tak ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, s čím sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a ako na správny naň len poukazuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd rozhodol tak, že odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.