Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/27/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej, v spore žalobcu: AGRO - FERMAT s.r.o., so sídlom Veľké Ostratice 123, Ostratice, IČO: 44 736 690, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 3, Topoľčany, IČO: 36 861 375, proti žalovanému: KOČIŠ s.r.o., so sídlom Víťazná 190/40, Partizánske, IČO: 36 313 793, právne zastúpenému: J.. S. R. J., advokátka so sídlom X. X/B, Y., o zaplatenie 45.569,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č. k. -54 zo dňa 14. januára 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a výrokom III. rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi za žalobu vo výške 1.353,33 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému platby súdnych poplatkov T. Y., a.s.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou na Okresnom súde v Banskej Bystrici v upomínacom konaní domáhal zaplatenia sumy 45.569,36 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacieho konania vydal platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 23.08.2019. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Partizánske na ďalšie konanie. Vo vyjadrení k odporu žalovaného zobral žalobca v celom rozsahu žalobu späť, pretože z jeho strany došlo po vydaní platobného rozkazu k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému v prospech tretích subjektov, čím žalobca stratil aktívnu legitimáciu vystupovať v predmetnom konaní na strane žalobcu. Právne poukázal súd prvej inštancie na , , . Konštatoval, že žalobca vzal účinne žalobu späť, pričom neprihliadol na možný nesúhlas žalovaného z dôvodu, že k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním. Súd prvej inštancie preto konanie zastavil. O trovách konania rozhodol s poukazom na , v spojení so o súdnych poplatkoch ( , , ). Zdôraznil, že po začatí konania žalobca postúpil pohľadávku voči žalovanému v prospech tretích subjektov, čím došlo k strate jeho aktívnej legitimácie v konaní. Žalobca tak svojím konaním procesne zavinil zastavenie konania. Žalovanému preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Keďže k zastaveniu konania došlo ešte pred prvým pojednávaním, rozhodol súd prvej inštancie aj o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi podľa .

2. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že po vydaní platobného rozkazu pohľadávku zodpovedajúcu sume 45.569,36 Eur a k nej príslušné úroky z omeškania postúpil tretím subjektom, ktoré si ich započítali so svojimi záväzkami voči žalovanému. Zápočtom pohľadávka v celosti zanikla. Poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu č. I.

ÚS 629/2016 žalobca namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nepostupoval v súlade s . Zdôraznil, že princíp procesného výsledku nemožno chápať povrchne formalisticky, lebo nielen petit, ale aj žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca domáha plnenia na žalovanom a prečo tento dôvod po podaní žaloby odpadol. V danom prípade bola žaloba podaná dôvodne a žalovaný dlhoval žalobcovi žalovanú sumu. Keďže žalobca zistil, že žalovaný má dlhy na zdravotnom a sociálnom poistení, ako aj daňový nedoplatok, hľadal žalobca aj iné možnosti uspokojenia pohľadávky. Až po vydaní platobného rozkazu našiel dlžníkov žalovaného, s ktorými sa dohodol o postúpení pohľadávky, aby si ich títo mohli voči žalovanému započítať. Takýmto spôsobom žalobca obdržal finančné prostriedky oveľa skôr, ako by trvalo súdne konanie, prípadne exekúcia. Jednotliví dlžníci si svoje pohľadávky započítali. Takýto spôsob konania nemožno dávať na ťarchu žalobcu ako dôvod zastavenia konania. Podľa ustálenej praxe platí, že ak súd konanie zastaví v dôsledku späťvzatia žaloby, musí sa zaoberať otázkou, kto zo strán zavinil zastavenie konania. Nárok na náhradu trov konania vyplýva nie z hmotného ale z procesného práva, preto otázku, či šlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska chovania žalovaného. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či bol žalobca v konaní úspešný alebo nie. Nakoľko sa žalobca v celosti domohol žalovanej sumy, je z procesného hľadiska potrebné usudzovať, že bol v konaní úspešný. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie vo výroku II. zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v danej veci nemožno hovoriť o úspechu (neúspechu), nakoľko súd prvej inštancie sa meritom veci ani nezaoberal a nevykonával dokazovanie. Žalovaný tak nemohol uplatniť prostriedky procesnej obrany, ktoré by v prípade, že by nedošlo k späťvzatiu žaloby, žalovaný v konaní uplatnil. Uviedol, že žalobca mohol v konaní požadovať zmenu subjektov na strane žalobcu, ak mal zámer v žalobe tvrdený nárok previesť na tretie osoby, čím by došlo k zhojeniu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Ak sa však rozhodol ísť cestou späťvzatia žaloby, je na jeho zodpovednosti, ak procesne zavinil vznik trov spojených s týmto konaním. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobu podal z dôvodu nezaplatenia žalovaným za poskytnuté služby, a to nakladanie repy a prepravu. V odpore, ktorý podal žalovaný proti platobnému rozkazu, vykonanie prác žalovaný nespochybnil a v podstate nárok žalobcu uznal. Až po vydaní platobného rozkazu žalobca pohľadávku previedol na tretie osoby, ktoré so žalovaným vykonali započítanie. Nebol preto dôvod, aby žalobca v konaní navrhoval zmenu žalobcu. Podľa zverejnených poverení na vykonanie exekúcie, je v súčasnosti vedených voči žalovanému 7 exekúcií rôznych veriteľov. Žaloba žalobcu v tomto konaní nebola zamietnutá, ale konanie bolo zastavené z iných dôvodom, ktoré podľa hmotného práva spôsobujú zánik pohľadávky započítaním.

5. V ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca nemal dôvod, aby navrhol v konaní zmenu subjektov na strane žalobcu z dôvodu postúpenia, keď podľa jeho slov tretie osoby si mali pohľadávku započítať so vzájomnými záväzkami voči žalovanému. V konaní neboli preukázané ani len základné predpoklady započítania, a to existencia vzájomných pohľadávok, ich splatnosť a existencia platného kompenzačného prejavu. Zhrnul, že správanie žalobcu spôsobilo zastavenie konania. Preto súd dôvodne žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaný opäť navrhol v napadnutej časti rozhodnutie potvrdiť.

6. Rozhodnutie v časti výrokov I. a III. odvolaním napadnuté nebolo, v tejto časti preto nadobudlo právoplatnosť a touto časťou rozhodnutia sa odvolací súd nezaoberal.

7. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania podľa a , , bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. .

8. Preskúmaním uznesenia v napadnutej časti vo výroku II. o trovách konania dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v tejto časti ako vecne správne podľa potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v napadnutej časti a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ).

9. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Vo všeobecnosti platí v konaní podľa , že náhrada nákladov konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Jej zmyslom je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Pri zastavení sporového konania je pre riešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčovým zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr žalobu vzala späť, v dôsledku čoho bolo konanie zastavené. Je potrebné skúmať správanie žalovaného, či existuje súvislosť medzi jeho správaním a späťvzatím žaloby.

12. V danej veci je nesporné, že konanie bolo v právnej veci zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby. Späťvzatie žaloby je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou zavinenou skutočnosťou, ktorá vedie k zastaveniu konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (u žalobcu aj žalovaného) a definitívne ju vyriešiť.

13. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresný súd Banská Bystrica dňa 06.08.2019. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 23.08.2019 platobný rozkaz č.k. -18, proti ktorému podal žalovaný odpor. Následne žalobca v dňoch 12.09.2019, 03.10.2019, 07.10.2019 a 15.10.2019 postupne postúpil žalovanú pohľadávku v plnej výške 45.569,36 Eur s príslušenstvom na tretie subjekty. Dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom bolo postúpenie súdom vymáhanej pohľadávky tretím subjektom, čím žalobca stratil status aktívne legitimovanej strany sporu v konaní. Skutočnosť, že žalovaný má ďalšie dlhy voči rôznym subjektom ako aj možnosť započítania súdom vymáhanej pohľadávky spoločnosťami, na ktoré žalobca žalovanú pohľadávku postúpil vo vzťahu vyhodnotenia, kto zavinil zastavenie konania, je právne bezvýznamné. Žalovaný od začatia súdneho konania zostal pasívny, čo sa týka úhrady žalovanej sumy, v odpore oprávnenosť fakturácie odmeny za vykonané práce nespochybnil, avšak namietal termíny splatnosti ako aj postúpenie pohľadávky. Vo veci samej teda súd nerozhodol, preto úspešnosť žalobcu v konaní nie je možné vopred prejudikovať. Zo správania žalovaného z procesného hľadiska jednoznačne nemožno ustáliť, že zavinil zastavenie konania. Naopak skutočnosť, že žalobca sa v priebehu konania (t.j. po podaní žaloby) rozhodol pre iný spôsob vymoženia svojej pohľadávky od žalovaného, bolo len na jeho vôli, čím došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom. Žalobca teda tým, že žalovanú sumu uplatnenú v tomto konaní postúpil na tretie subjekty, vyvolal zastavenie konania, keď sa rozhodol pre vymáhanie pohľadávky iným spôsobom ako súdnou cestou.

14. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania potvrdil podľa , ako vecne správne.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( , )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).