Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-146-2018.pdf
PDF · 169.41 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/146/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti B., P., G.. XX. XX. XXXX Q. G., G.. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti matky C. B., G.. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. K., O. X, zast. Mgr. Katarínou Pastorkovou, advokátkou, so sídlom AK Banská Bystrica, Skuteckého 6 a otca P. B., G.. XX. XX. XXXX, E. K. K. K., C. XXF, zast. JUDr. Michaelou Maťuchovou, advokátkou, so sídlom AK Lieskovec, Osloboditeľov 5, o návrhu matky na zmenu výchovného prostredia maloletých detí, takto
rozhodol:
Súd maloleté deti B., P., G.. XX. XX. XXXX Q. G., G.. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach majú obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí B., P., G.. XX. XX. XXXX výživným vo výške 150,- € mesačne a G., G.. XX. XX. XXXX výživným vo výške 140,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 07. 2020.
Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .
Týmto zároveň dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/287/2017 -102 zo dňa 14. 02. 2018 vo výroku o výchove, výžive a úprave styku maloletých detí B., P., G.. XX. XX. XXXX Q. G., G.. XX. XX. XXXX.
Súd maloletým deťom B., P., G.. XX. XX. XXXX Q. G., G.. XX. XX. XXXX a ich rodičom u k l a d á povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
O trovách dôkazov súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Matka sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25. 06. 2018 domáhala zmeny výchovného prostredia maloletých detí tak, že maloleté deti by sa zverili do jej osobnej starostlivosti s tým, že by bola oprávnená maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach a otec by bol povinný prispievať na výživu maloletého Richarda výživným v sume 250,- € mesačne a na výživu maloletej G. sumou 220,- €, všetko vždy vopred k 15. dňu mesiaca k jej rukám, odo dňa podania návrhu. Styk otca s maloletými deťmi nežiadala upraviť. Svoj návrh odôvodnila
tým, že naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/287/2017 -102 zo dňa 14. 02. 2018, kedy súd rozviedol manželstvo účastníkov konania a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s týždenným intervalom striedania, pričom súd upravil osobitne ešte stretávanie sa rodičov s maloletými deťmi počas vianočných a letných prázdnin. Otec bol zároveň povinný prispievať na výživu detí na každé detí zvlášť sumou 70,- € mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Rodičia sa zároveň dohodli, že rodinné prídavky bude poberať matka, daňový bonus si bude uplatňovať otec, pričom bydlisko maloletých detí bude v mieste bydliska matky. Matka ďalej uviedla, že takáto striedavá osobná starostlivosť sa realizovala od 28. 03. 2018 keby bol maloletý Richard naposledy v starostlivosti otca, od vtedy sa striedavá starostlivosť nerealizuje, maloleté deti odmietajú akýkoľvek styk a kontakt s otcom. Maloletý Richard nechce byť v starostlivosti otca, nechce sa s ním ani stretávať, zablokoval si otca aj v mobilnom telefóne a sociálnych sieťach. Matka poukázala na skutočnosť, že v rámci rozvodového konania boli deti ovplyvnené správaním otca, ktorý s nimi chodil po výletoch, reštauráciách, zakupoval im rôzne veci, pričom následne tieto sľuby nerealizoval, deti boli z toho sklamané. V tom čase prejavili samotné maloleté deti záujem o striedavú osobnú starostlivosť. Následne sa maloleté deti začali vyjadrovať, že chcú ostať v jej starostlivosti. Maloleté deti jej uviedli, že otec sa na jej osobu nevhodne vyjadruje aj pred nimi. Uviedla, že nebráni v styku otca s maloletými deťmi, avšak tieto takýto kontakt v súčasnosti nejavia záujem.
2. Opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 16. 07. 2018 uviedol, že rodičia absolvovali poradensko-psychologický proces na základe nariadenia súdu vo veci sp. zn. 32P/271/2017 , ktoré konanie však bolo následne na návrh matky zastavené. Konzultácie však prebiehali naďalej. Bol vykonaný pohovor aj s maloletými deťmi, ktoré sa bez prítomnosti rodičov vyjadrili, že ani jeden z nich nechce striedavú starostlivosť, chcú byť s otcom iba 2 - 3 hodinky každú druhú sobotu a každú druhú nedeľu. Niekedy boli s otcom radi, ale podľa ich vyjadrení sa v poslednej dobe zmenil, nadáva im za to, že neprejavujú dostatočný rešpekt k jeho novej partnerke, ohovára a nadáva na matku, osočuje aj jej nového partnera. Maloletý P. otca úplne odmieta, podľa jeho slov je klamár, bojí sa ho, lebo na neho často kričí, nedodrží žiadne sľuby, ktoré im dá, nahovára ich aby sa zapájali do ohovárania maminho partnera. S otcom si netelefonujú ani sa inak nekontaktujú. Maloletý si ho zablokoval aj v mobilnom telefóne. Maloletý odmieta od matky odísť k otcovi, pripúšťa, že v budúcnosti by šiel k otcovi, ale iba na pár hodín, sobotu a nedeľu. Maloletá G. by chcela byť u otca tak, ako jej brat, je na neho veľmi citovo naviazaná. S otcom sa rozpráva normálne, nie je na ňu tak často nevrlý ak ona brata, otca má rada, ale bojí sa keď kričí a má zlú náladu. Jeden krát sa stalo, že sa jej zo strachu aj zle dýchalo, otec to ignoroval a nakričal na ňu. Taktiež jej vadí, že otec pred nimi fajčí, čo mu s bratom aj povedali, ale otec na nich nakričal, aby sa nestarali do dospeláckych vecí. Z vyjadrenia detí vyplynulo, že striedavá osobná starostlivosť neplní svoj účel. Pri odovzdávaní a preberaní detí vznikajú hádky medzi rodičmi, maloleté deti odmietajú dobrovoľne odísť k otcovi. Konfliktné situácie maloleté deti riešia agresiou, odmietaním otca a plačom.
3. Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 21. 11. 2018 vyplýva, že boli vykonané konzultácie, individuálne aj diadické s rodičmi. V otázke komunikácie bol proces zameraný na odstránenie napätie z ich komunikácie, negatívnych prvkov, ktoré rodičom nedovoľujú spolu komunikovať ľudsky a primerane. Rodičia prejavili vôľu, že sa budú snažiť v komunikácii nehodnotiť svoje osobnosti negatívne, neosočovať sa, neponižovať sa. Zároveň sa zviazali na stretnutie rodiny, rodičia detí bez prítomnosti nových partnerov a rovnako nespomínať nových partnerov, druhého rodiča. V otázke usporiadania rodičovskej starostlivosti obidvaja rodičia deklarujú, že pokiaľ fungovala striedavá osobná starostlivosť, bolo všetko v poriadku, avšak deti začali odmietať kontakt s otcom. Zmena u detí nastala vtedy, keď sa rodičia začali vyjadrovať pred deťmi o nových partneroch a začali ich vzájomne hodnotiť a porovnávať.
4. Otec v písomnom podaní doručenom súdu dňa 30. 08. 2018 oznámil, že je živnostník, avšak túto formu podnikania ukončil, nie je zamestnaný. Zároveň je konateľ obchodnej spoločnosti. Medzi hlavné príjmy spoločnosti patria aj príjmy zo stavebnej činnosti a medzi hlavné výdavky nákup materiálu a mzdy zamestnancom. Príjem z podnikania sa pohybuje od 850 do 1 300,- € mesačne, závisí to od objednávok, faktúr, priemerný príjem je zhruba 1 075,- € mesačne.
5. Na pojednávaní konanom dňa 12. 12. 2018 právna zástupkyňa matky zotrvala na písomne podanom návrhu v celom rozsahu. Zároveň uviedla, že postoj detí k otcovi je, že nemajú záujem o jeho osobnú starostlivosť, odmietajú s ním akýkoľvek kontakt, dokonca aj telefonický. Z uvedeného dôvodu navrhla v prípade zmeny výchovného prostredia a zverenia detí matke, styk otca s deťmi neupraviť s tým, že matka žiadnym spôsobom nebude brániť otcovi v kontakte s maloletými deťmi.
6. Matka na pojednávaní konanom dňa 12. 12. 2018 uviedla, že zmena pomerov nastala v tom, že striedavá osobná starostlivosť sa prestala realizovať zhruba mesiac po vyhlásení rozvodového rozsudku, a to dňa 28. 03. 2018. Maloletý P. sa vtedy pohádal s otcom, volal jej, že má po neho prísť, maloletého následne potom zobrala od otca domov. Maloletý už potom odmietal komunikovať s otcom do augusta 2018. Následne už ani maloletá G. nechcela chodiť k otcovi. V súčasnosti striedavá osobná starostlivosť nefunguje, maloletý P. nechce ísť vyslovene k otcovi, uviedol, že sa otca bojí, bojí sa jeho reakcie. Matka poukázala, že sa aj rapídne zhoršil prospech maloletého v škole, až o 3 stupne z 2 predmetov, o čom otca informovala. Taktiež sa stalo, že maloletý nemal urobené úlohy. Dôvodom, prečo sa maloletý pohádal s otcom malo byť, že maloletej G. rozkopol lego, za čo otec na neho nakričal. Bližšie však nevedela uviesť, čo sa udialo. Taktiež mal otec na maloletého kričať z dôvodu, že má zlé známky a zhoršil sa mu prospech. Matka uviedla, že otcovi odovzdáva informácie o maloletých deťoch aj ohľadom školy. S maloletou G. nie je problém, mávala stavy že ju bolelo brucho keď mala ísť k otcovi. Od septembra 2018 nastalo zlepšenie aj čo sa týka komunikácie, aj striedavej osobnej starostlivosti, toto však vydržalo len do októbra 2018, následne sa už striedavá osobná starostlivosť opätovne nerealizovala. Matka uviedla, že deti sú naďalej v jej starostlivosti, k otcovi vôbec nechcú ísť. Na Mikuláša otec deťom doniesol darčeky, za otcom išla iba G., P. nešiel. Poukázala na to, že aj vzhľadom na odporučenie z poradensko-psychologického procesu sa snaží pozitívne motivovať deti vo vzťahu k otcovi, maloletý P. však nemá záujem ísť k otcovi. Podľa jej názoru veľkú úlohu zohralo aj ich materiálne odmeňovanie, nakoľko pokiaľ deti dostali aj nejakú odmenu, darčeky na sviatky, vtedy k otcovi opätovne išli a situácia sa zlepšila. Matka potvrdila, že jej priateľ volá maloletého P. niekedy Jožo, avšak je to iba zo srandy, nakoľko aj maloletý tak volá jej priateľa. Otec povedal, že si však nepraje, aby maloletého jej priateľ takto oslovoval, pričom matka poukázala, že aj otec maloletého P. volá Junior, alebo „chlapček“, čo tiež nie je jeho meno. Potvrdila, že deti malé zlé známky aj keď boli v týždni v jej starostlivosti. Otec sa však nepripravoval s maloletými Richardom dostatočne do školy, keď mal absolvovať monitor a urobil ho najhoršie zo všetkých. Ďalej uviedla, že otec robí rozdiely medzi deťmi, G. dovoľuje viacej vecí ako P.. Maloleté deti jej sami povedali, že sa otca boja, že na nich kričí a je vulgárny.
7. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní konanom dňa 12. 12. 2018 navrhla návrh matky zamietnuť ako neopodstatnený z dôvodu, že nedošlo k takej podstatnej zmene okolností, ktorá by odôvodňovala novú úpravu práv a povinností k maloletým deťom, vzhľadom na to, že takáto právna úprava je len od februára 2018. Z návrhu ani z výsluchu matky nevyplynulo, že by striedavá starostlivosť nebola v záujme maloletých detí. Uviedla, že je pravdou, že výchovné prístupy a metódy sú rôzne u matky aj u otca, kedy otec pristupuje k deťom prísnejšie. Maloletý P. robil zle svojej sestre G., kedy otec na neho nakričal, maloletý sa následne zdul a odišiel k matke, pričom nie je správny postoj matky, ktorá by mala viac výchovne pôsobiť na maloletého a nie takúto situáciu využiť, resp. ju ignorovať. Právna zástupkyňa ďalej uviedla, že deti mali zaplatenú rodinnú dovolenku pri mori, ktorú zaobstaral otec, na tejto sa však nezúčastnili, pretože na ňu mali ísť letecky a prišli k otcovi s tým, že lietadlo s nimi spadne, preto na dovolenku nakoniec neodcestovali. Otec s deťmi trávil aj rodinnú oslavu, 70-tku starej mami, kde deti dávali najavo, že nechcú ísť naspäť k matke. Poukázala na to, že ešte v rámci rozvodového konania sa maloleté deti vyjadrovali, že chcú byť zverené do starostlivosti otca. Napriek týmto vyjadreniam detí sa rodičia dohodli na striedavej osobnej starostlivosti, pričom matka teraz žiada zverenie do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na túto situáciu je potrebné s deťmi pracovať, zastabilizovať situáciu. Právna zástupkyňa otca navrhla na pojednávaní nariadiť znalecké dokazovanie za účelom posúdenia, či sú deti niekým ovplyvnené a ak sú, tak kým.
8. Otec na pojednávaní konanom dňa 12. 12. 2018 nesúhlasil s návrhom matky. Podľa jeho názoru striedavá osobná starostlivosť je naďalej v záujme maloletých detí, a to aj podľa toho ako sa deti správajú, keď sú u neho. Uviedol, že v auguste 2018 sa mu deti ospravedlnili, samé chceli prísť k nemu. K incidentu, ktorý sa odohral v marci 2018 uviedol, že deti sa navzájom pohádali, G. rozkopala P. lego, preto na G. nakričal, P. si ju zastal. Následne deťom povedal, že keď sa nevedia správať, nepôjdu do žiadneho zábavného centra. Na to sa maloletý odul s tým, že on ide k mame a k mame aj odišiel. Poukázal na to, že deti podávali jemu iné informácie ako uvádzali matke. Darčeky deťom dáva iba k
sviatkom a za výsledky v škole, nekupuje im žiadne veci naviac, dostanú darčeky, keď si ich zaslúžia. Poukázal tiež na to, že deti dostali zlé známky aj keď boli v jeho starostlivosti, avšak za niečo na, čo sa mali pripravovať keď boli v starostlivosti matky. Deti kontroluje pri príprave na vyučovanie, aké úlohy si majú urobiť. Nie je pravdou, že by s deťmi zanedbával túto prípravu a nerobil s nimi nejaké projekty. Poukázal na to, že ak majú deti zhoršené známky a prospech, on s deťmi dlhú dobu nebol, deti k nemu vôbec nechodili, boli len v starostlivosti matky. Deťom zavolá aj napíše, avšak deti mu nedopovedajú, nekomunikujúci s ním. Psychológ odporučil matke, aby mali nejaké spoločné stretnutie s deťmi, ktoré sa však nerealizovalo. Nikdy deťom nezakazoval, aby matke telefonovali pokiaľ boli u neho. Uviedol, že sa mu nepáči, keď priateľ matky volá maloleté deti inými menami, ako sa volajú.
9. Opatrovník maloletých detí na pojednávaní uviedol, že v súčasnosti striedavá osobná starostlivosť nefunguje, táto pre deti nie je vhodná. Odporučil upraviť rozšírený styk detí s otcom, napríklad od štvrtku do nedele. Ďalej uviedol, že hlavným problémom je, že rodičia medzi sebou nevedia komunikovať, o čom sa presvedčili aj na poradensko-psychologickom procese. Ich hádky spôsobujú to, že deti sú ovplyvňované, s rodičmi manipulujú. Sami deti uviedli, že chcú byť viac u matky, menej u otca a chcú tráviť nejaký čas aj so starými rodičmi. U otca sa trošku nudia, u mami majú viac zábavy. Deti sa otca neboja, nemajú dôvod, nebije ich. Deti uviedli, že otec kričí, nedodrží sľuby. Zároveň odporučil naďalej rodičom pokračovať v poradensko-psychologickom procese, ktorý bol nastavený, nakoľko tento prinášal pozitívne výsledky.
10. Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 15. 02. 2019 vyplýva, že komunikácia rodičov v rámci procesu bola napätá, hlavne preto, že nastali zmeny na strane otca, ktorý ťažko prežíva rozpad jeho vzťahu s partnerkou. Z tohto upodozrieva matku. Otec nemá kde s deťmi tráviť čas, nemá na to vytvorený priestor ani podmienky. Matka prezentovala, že sa snaží motivovať deti, aby chodili k otcovi, deti však toto odmietajú, chcú ísť len podmienečne, ak niečo od otca dostanú. Otec uviedol, že nemá záujem v spolupracovaní s matkou ani s deťmi.
11. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, ktorý vo veci podal znalecký posudok zapísaný pod č. 14/2019 v znaleckom denníku. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že u rodičov nebola zistená žiadna duševná porucha osobnosti, obidvaja rodičia majú predpoklady, aby dokázali napĺňať záujmy maloletých detí, zvládať starostlivosť o ne. Deti spracovávajú rodinnú situáciu rozdielnym spôsobom, v situácii rodinnej nestability došlo výraznejšiemu zblíženiu maloletej G. s bratom P., upli sa jeden na druhého. Maloletý P. má väčší problém so spracovaním smútku, ktorý súvisí s rodinnou situáciou, nedisponuje dostatočnými zvládacími mechanizmami. Nejasnosť a nestabilita rodinných vzťahov, napätie medzi rodičmi obe deti zasahuje a formuje ich vzťah k sebe, otriasa pocitom stability a mení ich postoj k rodinnému systému ako takému. Vzťahy detí s matkou sú primerané, poskytuje im základnú životnú istotu, starostlivosť. Vo vzťahu k otcovi majú obe deti ambivalentný, vyhýbavý, neistý, dištančný vzťah. Premieta sa do neho napätie zo situácie rodiny v rozpade, napätie medzi rodičmi. Rodičia detí majú medzi sebou napätý vzťah, v ktorom sa odráža neprekonaný pocit ublíženia, hnevu, i negatívne vnímanie jeden druhého, čo deti zasahuje. Výraznejšie sa to prejavuje u maloletého Richarda, jeho vzťah s otcom vytvára u neho vnútorný konflikt, nakoľko má vývinovú potrebu k nemu vzhliadať, identifikovať sa s ním, zároveň sa na neho veľmi hnevá. Maloletá G. má voči otcovi bezprostrednejší vzťah, v neistej, napätej situácii sa však upína na staršieho brata, preberá jeho postoje. Vo vzťahu rodičov je veľa hnevu, pocitu, krivdy, ublíženia, komunikácia je aktuálne konfliktogénna na slabej úrovni. V rámci ich štruktúr osobnosti to aktivizuje ich nezrelosť, ješitnosť a subjektivitu. Ich komunikácia nie je zameraná na riešenie konfliktov zmierlivou cestou s ohľadom na záujmy detí, premietajú sa do nej nedoriešené pocity ublíženia a hnevu ako pozostatky vzájomného vzťahu. V prítomnosti matky sa deti správajú uvoľnene a spontánne, s dôverou a vzájomnou blízkosťou. V prítomnosti otca ich správanie je rezervované, strnulé, spontánnosť úplne postráda. Maloletá G. je ku kontaktu s otcom otvorenejšia, maloletý P. má aktívne odmietavý postoj (v rámci vyšetrenia sa s otcom ani nepozdravil). U detí je na jednej strane prirodzená potreba mať otca, jeho dôležitá rola v živote oboch, na strane druhej jeho prítomnosti ich v živote bola predovšetkým v poslednom období ich života spojená s tlakom na udržiavaní vzťahu s konfliktami a napätím, čo u nich vedie k vyhýbavému správaniu. Miera ovplyvnenia detí zo strany matky je otázna a ťažko oddiferencovateľná od vlastných skúseností, resp. či to čo deti uvádzali mali z počutia. Rodičia sú centrovaní na vlastný pohľad na situáciu, pričom devalvujú druhého rodiča a jeho rodičovské práva a povinnosti, čo môže mať za následok to, že ich pohľad prenáša na deti, ktoré to potom zrkadlia v správaní svojich rodičov. Prejavuje sa tak parciálne, negatívne ovplyvňovanie zo strany obidvoch rodičov. Matka
má vybudované relatívne bezpečné citové väzby k deťom, rovnako deti majú pri matke pocit bezpečia a dôvery. V otcovom prístupe vystupuje do popredia jeho subjektivita, pocit ublíženia, pod dlhodobým tlakom zvýraznená jeho osobnostná nezrelosť. Vo vzťahu k deťom na nich prenáša zodpovednosť za kvalitu, úroveň a udržiavanie vzájomného vzťahu, prenáša na nich pocit krivdy s narušenia tohto vzťahu, čo aktuálne vedie až k odmietavému postoju voči deťom. Takáto zodpovednosť je veku detí neprimeraná, za kvalitu vzťahu dieťa - rodič nemôže niesť zodpovednosť dieťa. Znalec ďalej uviedol, že striedavá osobná starostlivosť bola realizovaná len krátku dobu a veľmi rýchlo sa začala prejavovať nedostatočná úroveň komunikácie medzi rodičmi, čo deťom umožňovalo tento systém zneužívať vo svoj prospech. Prostredie u matky vnímajú maloleté deti ako svoj domov, tvorí ich zázemie a stabilitu. Prostredie u otca vnímali deti čiastočne ako výlet a dobrodružstvo, nie ako domov a zázemie. Pri direktívnejšom pôsobení zo strany otca dochádzalo k odporu prevažne u maloletého Richarda. Rodičia neboli schopní si vymedziť výchovné hranice, zabezpečiť stabilitu, jednotnosť výchovného prostredia, práve naopak, autoritu a výchovné pôsobenie navzájom znevažovali a oslabovali a tým u detí rástlo napätie a neistota, nakoľko s prihliadnutím na svoj vek nedisponujú dostatočnými zvládacími mechanizmami. Utiahli sa do vyhýbavého správania ako úniku pred tlakom, ktorému boli vystavení. Ako ďalšiu prekážku striedavej osobnej starostlivosti znalec uviedol aktuálny nezáujem otca o osobnú striedavú starostlivosť ani o aktívny iniciovaný kontakt s deťmi. Obe maloleté deti uprednostňujú osobnú starostlivosť matky s ohľadom na vek a vypätú situáciu sa kontaktu s otcom vyhýbajú, maloletá G. pasívne, maloletý P. aktívne. Vzťah otca s deťmi však nie je zatiaľ na trvalo rozvrátený, pri skvalitnení komunikácie medzi rodičmi a pri prejave stabilného záujmu otca by pravidelný kontakt s nimi mohol byť pre ne prínosom. Znalec poukázal na skutočnosť, že úloha stretávať sa s otcom cez víkend aktuálne už odmietanie kontaktu s otcom, môže byť prejavom vyhýbania sa tlaku, situácie konfliktov medzi rodičmi, ktoré sa na deti prenášali v striedavej osobnej starostlivosti viac, než keď sú v kontakte prevažne s jedným rodičom. Takáto starostlivosť prevažujúca zo strany jedného rodiča je v záujme maloletých detí. Znalec uviedol, že nezaznamenal u detí strach s otca, ide skôr o iný spôsob výchovného pôsobenia, ktorý je direktívnejší a menej stabilný, nakoľko otec mení prístup k deťom, deti nevedia, čo očakávať. Znalec poukázal, že v aktuálnej situácii nie je pre maloleté deti vhodná striedavá osobná starostlivosť. Preto odporučil vzhľadom na úroveň citovej väzby s matkou stabilitu vzájomného vzťahu, zázemie a pocit domova za vhodnejšiu osobnú starostlivosť matky. V aktuálnej situácii keď otec v rámci znaleckého dokazovania deklaroval nezáujem o striedavú osobnú starostlivosť a ponechanie kontaktu s ním na iniciatívu, záujem a zodpovednosť detí, znalec odporučil vzájomný kontakt detí a otca neupravovať.
12. Opatrovník v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 06. 09. 2019 uviedol, že sa so znaleckým posudkom stotožňuje, odporučil zrušiť striedavú osobnú starostlivosť, nakoľko táto nie je v záujme detí, keďže maloleté deti majú pozitívne vzťahy a prioritne sa viac viažu na matku, vzťahy k otcovi sú prezentované ambivalentne. Poukázal na to, že v súčasnej dobe nie sú prekážky, ktoré by bránili niekoľkohodinovému kontaktu otca s deťmi, kontakt detí s otcom je potrebný, nakoľko otec tiež stimuluje vývin dieťaťa v mentálnej a emočnej oblasti. Z uvedeného dôvodu odporučil aspoň upraviť minimálny kontakt otca s deťmi, ktorý by mal byť zachovaný v rozsahu dvoch víkendov v priebehu mesiaca.
13. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu sa so znaleckým posudkom stotožnila, zotrvala na pôvodne podanom návrhu. Poukázala na to, že otec prispieva na výživu maloletých detí výživným na každé z detí zvlášť sumou 70,- € mesačne.
14. Otec v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že súhlasí so zverením detí do osobnej starostlivosti matky s tým, aby nebol upravený pevný harmonogram stretávania sa detí s ním. Ani jeden z účastníkov netrval na osobnom výsluchu znalkyne na pojednávaní.
15. Lustráciou v sociálnej poisťovni bolo zistené, že matka je vedená ako zamestnanec spoločnosti MD GASTRO, s. r. o. od 14. 01. 2019, poberá materskú 162,- €.
16. Rodičia nie sú vlastníkmi nehnuteľností na území Slovenskej republiky.
17. Z daňového priznania za rok 2017 vyplýva základ dane spoločnosti RNR, s. r. o. vo výške 4 437,- €, pričom príjmy sú spolu 34 300,- €, výdavky 29 863,- €.
18. Z daňového priznania na otca ako SZČO za rok 2017 vyplýva základ dane vo výške 2 395,17 €. Súčet výnosov z hospodárskej činnosti a finančnej činnosti je 78 184,- € a súčet nákladov 75 788,83 €.
19. Z oznámenia ODI Banská Bystrica vyplýva, že matka nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla. Otec je držiteľom motorového vozidla Seat Alhambra, rok výroby 2007, na ktoré je vedených 8 exekútorských blokácií.
20. Zamestnávateľ matky MD GASTRO oznámil, že matka je zamestnaná ako čašníčka od 14. 01. 2019 na skrátený pracovný úväzok 2 hodiny denne, z dôvodu starostlivosti o deti. Jej priemerný čistý mesačný zárobok je 249,24 €.
21. Daňový úrad Banská Bystrica oznámil, že otec ako subjekt SZČO nepodával za rok 2019 daňové priznanie. Naposledy podal daňové priznanie za rok 2018 kde základ dane bol 3 865,- €.
22. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica oznámil, že matka nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, poberá prídavky na dve deti v sume 49,90 € mesačne. Otec nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nie je príjemcom ani dávky v hmotnej núdzi.
23. Z výpisu z obchodného vestníka vyplýva, že na majetok dlžníka otca ako SZČO bol vyhlásený konkurz dňa 12. 12. 2019.
24. Z úradného listu predloženého v konaní vyplýva, že otcovi dňa 30. 05. 2020 pribudla vyživovacia povinnosť na maloletého Noela Trnku.
25. Z charakteristiky na maloleté deti zo Základnej školy Sitnianska vyplýva, že maloletý P. je dobrým žiakom, prospieva veľmi dobre, v škole je aktívny a pozorný žiak. Dochádzku má pravidelnú, hodiny má ospravedlnené, správanie má veľmi dobré, nie sú u neho žiadne výrazné nevhodné prejavy správania, ktoré museli byť riešené výchovným opatrením. Čo sa týka starostlivosti zo strany rodičov komunikácia prebieha vždy s matkou, táto sa zúčastňuje rodičovských združení, uhrádza potrebné poplatky na čas. Maloletá G. prospela s výborným prospechom, všetky vymeškané hodiny má ospravedlnené. Na vyučovacích hodinách je pozorná a aktívna, pravidelne reprezentuje školu na rôznych vystúpeniach, je tanečne a rytmicky veľmi nadaná. Čo sa týka starostlivosti zo strany rodičov, škola je v kontakte s matkou, ktorá sa pravidelne zúčastňuje rodičovských združení, informačných okienok, aktívne sa zaujíma o prospech dieťaťa, ich správanie, poplatky uhrádza vždy načas. Občas sa maloletá sťažovala na bolesti hlavy počas vyučovania, ktoré v poslednej dobe ustali.
26. Na pojednávaní konanom dňa 24. 06. 2020 právna zástupkyňa matky zotrvala na podanom návrhu a písomných vyjadreniach v konaní s tým, že žiadala maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletými deťmi navrhla neupraviť, nakoľko sa jedná zhodný prejav vôle obidvoch účastníkov. Spornou ostala len výška výživného s tým, že navrhla aby súd zaviazal otca na plnenie vyživovacej povinnosti na maloletú G. sumou 180,- € mesačne, maloletého P. v sume 160,- € mesačne. poukázala na skutočnosť, že príjmy otca ako rodiča, ktorý má príjmy z nezávislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu je povinný preukázať súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. V prípade ak si túto povinnosť nesplní, vychádza sa z toho, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Daňové priznanie v danej veci nie je smerodajné, pretože sa nevie či nedochádza k optimalizácii daňovej povinnosti.
27. Matka na pojednávaní uviedla, že zmena pomerov na strane maloletých detí nastala v tom, že deti sú v jej starostlivosti od novembra 2018, naposledy boli s otcom v kontakte v decembri 2018, aj to iba maloletá G.. Otec deti kontaktuje na sviatky, Vianoce väčšinou písomne. V kontakte je s ním iba maloletá G.. Maloletý P. nechce s otcom komunikovať žiadnym spôsobom. Deti sa s otcom osobne nestretávajú, nechodia k nemu. Otec si nebol deti prevziať cez leto ani cez Vianoce. Otec sa aj v rámci poradenského procesu sám vyjadril, že nebude deti nútiť ku kontaktu s ním. Podľa jej názoru však deti čakajú, že otec urobí nejaký prvý krok, že sa im ozve. Pýtala sa detí, či sa otcovi nechcú ozvať, zavolať mu, niečo mu napísať, pričom maloletý P. povedal, že nechce a maloletá G., keď videla, že nechce ani maloletý P., nechcela ani ona. Nemala záujem, aby to dopadlo tak, že deti sa s otcom nebudú vôbec kontaktovať. Matka uviedla, že maloletý P. je na otca veľmi nahnevaný aj za to že uprednostňoval viac G. ako jeho. V súčasnosti je vzťah medzi deťmi viac súdržný, viac si pomáhajú, nie je medzi nimi súrodenecká rivalita. Ich vzťah ako rodičov zhodnotila, že spolu málo komunikujú. Otca informovala aj počas pandémie koronavírusu o deťoch, o ich zdravotnom stave. Otec sa taktiež na deti neinformoval,
na ich zdravotný stav, na školu sa neinformoval. Poukázala na to, že podľa jej názoru aj keby bol nejako striktne upravený styk otca s deťmi, nevie si predstaviť či by deti vôbec išli k otcovi. Uviedla, že problémom bola aj skutočnosť, že terajšia manželka otca napísala maloletému P. správu, že ich už nezaujímajú, budú sa starať iba o svoje dieťa, že pre nich je už ich peňaženka zavretá. Taktiež sa stala vec, že maloletý P. rozbil tablet otcovej manželke, naschvál ho hodil, čo zdôvodnil tým, že mal nervy. Maloletý P. má teraz 13 rokov, navštevuje 7. ročník základnej školy, kde sa platia poplatky ZRPŠ 15,- € na rok, triedny fond je 5,- € na rok, nezistené závady sú 3,50 € na rok, tieto poplatky sú rovnaké pre obidve deti. Strava v škole je 10,- € mesačne. Maloletý nemá žiadny záujmový platený krúžok. Maloletá G. má 10 rokov, navštevuje 4. ročník základnej školy, v škole sa stravuje kde sa platí 8,20 € mesačne, do školského klubu sa platí 50,- € na pol roka. V rámci školy navštevuje tanečný krúžok, ktorý je bezplatný, hradený z poukazu. Obidve deti sú zdravé, nenavštevujú žiadnu špecializovanú ambulanciu, neužívajú pravidelne žiadne lieky. Počas prechodu ročných období, zmeny počasia mávajú časté laryngitídy, s čím sú spojené výdavky na lieky. Výdavky na oblečenie, obutie zhruba pre obidve deti je 50,- € mesačne na každé z detí, nakoľko maloletý P. má aj problémy s nohami, potrebuje kvalitnejšiu obuv. Desiata pre obidve deti do školy je zhruba 25,- € mesačne. Drogéria pre G. je 25,- € mesačne, pre P. 15,- € mesačne. Cestovné je 10,- € mesačne na každé z detí. Obidve deti majú mobil, kde kredit pre každé dieťa je 10,- € mesačne. Výlety v rámci školy, exkurzie sú 10,- € mesačne na každé z detí. Matka uviedla, že im dáva rovnako vreckové, každému po 10,- €. Maloletému P.i spláca ešte PC, kde sa platí 29,70 € mesačne. Uviedla, že otec prispieva na výživu detí po 70,- € mesačne na každé z detí, nemá dlh na výživnom, za jún 2020 ešte výživné neposlal. Nad rámec výživného deťom nič nezakupuje, na sviatky ani na Vianoce. Inak na deti neprispieva. S deťmi býva v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej mamy, býva tam ona, deti, jej matka a priateľ. Priateľ je zamestnaný, jeho príjem je do 2.000,- € mesačne. Z jeho účtu sa hradí mesačne nájom 160,- €, 33,- € káblová TV, strava 200 - 300,- € mesačne. Matka uviedla, že hradí elektrinu v sume 49,- € mesačne. Jej matka má aj zdravotné problémy, je onkologický pacient, momentálne neprispieva na náklady. Matka uviedla, že jej príjmom je len materská 162,- €, prídavky na 2 deti 49,90 €, iný príjem nemá. Dňa 30. 05. 2020 jej pribudla vyživovacia povinnosť na syna.
28. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní konanom dňa 24. 06. 2020 uviedla, že zotrváva na doterajších písomných vyjadreniach s tým, že s návrhom matky na zverenie detí do jej výhradnej osobnej starostlivosti súhlasia, aj čo sa týka neupravovania stretávania sa detí s otcom, túto ponechali na dohode detí a rodičov. Spornou je však otázka výživného, nakoľko otec navrhuje, aby bolo toto upravené vo výške 100,- € mesačne na každé z detí zvlášť. Ďalej uviedla, že otec požiadal o osobný bankrot prostredníctvom Centra právnej pomoci, tento bol vyhlásený v decembri 2019, kde boli jeho príjmy a majetky, všetky osobné pomery preukázané. Otec nemá žiadny nehnuteľný majetok. Osobné motorové vozidlo je v súčasnosti už bez hodnoty. Otec má príjem len z obchodnej spoločnosti, volil následne túto formu podnikania, nakoľko nemal dostatok finančných prostriedkov na to, aby odvádzal zdravotné odvody, odvody do sociálnej poisťovni ako živnostník. Na účely konkurzného a oddlžovacieho konania otec uzatvoril ako konateľ mandátnu zmluvu a funguje v spoločnosti ako mandatár s príjmom 380,- € mesačne. Spoločnosť ešte nepodávala daňové priznanie, nakoľko je v konkurznom konaní a je potrebný aj súhlas konkurzného správcu k podaniu daňového priznania. Poukázala ohľadom výdavkov na maloleté deti, že tak ako uvádzala tieto matka na maloletú G. sú výdavky 134,- €, na maloletého P. 125,- €, čo nekorešponduje s požadovanou sumou zo strany matky na výživné.
29. Otec na pojednávaní konanom dňa 24. 06. 2020 uviedol k zmene pomerov, že si nevie vysvetliť, prečo deti prestali k nemu chodiť, nakoľko spolu sa hrávali, mali stále program. Maloletý Richard chodil aj na futbal. Potvrdil, že jeho manželka napísala maloletému Richardovi správu, za čo sa mu však následne v auguste 2019 ospravedlnila. Odpoveď od maloletého Richarda nedostala. Potvrdil, že maloletý si zablokoval sociálne siete. Maloletému písal na narodeniny, kde mu maloletý odpísal, že na čo je to dobré, označil ho ako „ujo Richard“. Má vedomosť, že matkinho priateľa oslovuje ocinko. Za deťmi bol naposledy na Mikuláša v roku 2018, vtedy dal darček iba G., P. ani neprišiel. V roku 2019 za deťmi nebol. Uviedol, že deti sa mu vyhýbajú, aj keď ich stretne na ulici, buď sa otočia chrbtom, alebo sa len tak pozrú. Podľa jeho názoru by deti mali prísť za ním. P. stretol aj na zastávke, chcel ho zviesť autom, o čo však maloletý záujem nemal, nechcel s ním ísť. Na Vianoce v roku 2019 za deťmi nebol, písal im, avšak deti mu neodpísali. Taktiež deťom písal na vysvedčenie, či nechcú prísť, nechcú nejaký darček, vtedy deti tiež nechceli ísť. Poukázal na to, že maloletá G. mala prvé sväté prijímanie, o ktorom ani nevedel a nebol tam ani pozvaný ani jeho rodičia. Deti nekomunikujú ani so starými rodičmi z jeho strany. Potvrdil, že musí taktiež prehodnotiť svoje správanie a postoj vo vzťahu k deťom, že by mal urobiť prvý krok. Ich vzťah s matkou ako rodičov zhodnotil, že spolu komunikujú sporadicky, hlavne o zdravotnom stave
detí, či idú deti do školy. Matka ho informovala o nástupe detí do školy. Keď deťom napísal na sviatky, odpísala mu iba G., P. mu neodpísal. Maloletý P. mu napíše iba vtedy, keď niečo od neho potrebuje, inak sa neozve. Uviedol, že by sa chcel veľmi stretnúť s deťmi, že by niekde spolu išli, na výlet. Deti mu veľmi chýbajú. Bol by rád keby mohol s nimi tráviť aspoň istú dobu, aspoň 2 hodiny počas dňa, cez víkend. Má obavu z toho, že keď urobí prvý krok, pôjde za deťmi, tak deti utečú. Stalo sa, že neuhradil výživné v minulosti, nemal z čoho, maloletý Richard mu potom napísal, že prečo neuhradil alimenty. Podľa jeho názoru nie je správne, aby matka deťom takéto veci oznamovala. Výživné platí na obidve deti v sume po 70,- € na každé dieťa. Nad rámec im neprispieva nič, nekupuje im ani nič na sviatky a Vianoce. Jeho príjem je v súčasnosti len príjem v rámci mandátnej zmluvy ako konateľ spoločnosti vo výške 370,- € mesačne, oddlžovacie konanie nie je ukončené, toto prebieha na jeho živnosť. Nevlastní nehnuteľnosti, z hnuteľných vecí väčšej hodnoty vlastní motorové vozidlo, ktoré je odhlásené, nakoľko zhorelo. Býva v rodinnom dome v Kováčovej, ktoré je vlastníctvom jeho manželky. Manželka je SZČO, majú rozdelené BSM. Príjem manželky je zhruba do 2.000,- € mesačne. V dome býva len s manželkou. Prispieva na domácnosť na poplatky 110,- € a 100,- € na stravu. Deťom v súčasnosti neplatí poistenie, sporenie. Obchodnú spoločnosť RNR s.r.o. založil v roku 2017, ešte nepodával daňové priznanie za rok 2019, má odklad. Obchodná spoločnosť sa zaoberá stavebnou činnosťou, zatepľovaním rodinných domov a prerábkami jadier. Predtým bol zamestnaný, pracoval ako robotník na stavbe, aj ako obchodný zástupca v roku 2002-2005, predával interiérové dvere. Vzdelanie má stredné odborné, vyučený je ako kúrenár, plynár, vodár. Prax má ako robotník na stavbách robil murára. Nevedel presne uviesť, aké boli zisky spoločnosti RNR, s. r. o. za rok 2018. Vyplatil si zisk zo spoločnosti v roku 2018 ako konateľ okolo 500 - 600,- € s tým, že počas pandémie koronakrízy nepracovali, v súčasnosti už majú nejaké práce. Využíva firemné vozidlo Audi A4,. nemá žiadne zdravotné obmedzenia, lieči sa iba na alergiu, čo nie je prekážkou, invaliditu priznanú nemá, lieky pravidelne neužíva žiadne. Okrem maloletých detí inú vyživovaciu povinnosť nemá.
30. Opatrovník na pojednávaní konanom dňa 24. 06. 2020 odporučil súdu, aby striedavú osobnú starostlivosť nad maloletými deťmi zrušil a maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať ich majetok búdu obaja rodičia a styk otca s maloletými deťmi sa neupraví. Výživné odporučil súdu upraviť vo výške podľa možností a schopností a majetkových pomerov otca. Ďalej uviedol, že striedavá osobná starostlivosť v súčasnosti nefunguje, maloleté deti odmietajú k otcovi dochádzať, styk neprebieha vôbec. Matka uvádzala, že stretávaniu sa detí s otcom nebráni, sami deti odmietajú k otcovi ísť. Vyjadrila sa, že bude pracovať na tom, aby sa ich vzťah obnovil, aby mali deti pozitívny vzťah s otcom. Dochádza preto aj na referát poradensko-psychologických služieb, kde sa snažia nájsť vhodné riešenie, aby sa dôvera maloletých detí k otcovi obnovila. Otec maloletých detí uviedol, že nechce aby k nemu deti chodili na silu, necháva to otvorené, ak budú deti k nemu chcieť prísť, stretnúť sa s ním, nemá s tým problém, záleží mu na tom, aby sa vzťahy upravili, aby sa spoločne stretávali. Opatrovník apeloval na matku, nech neprestáva motivovať maloleté deti, aby udržiavali kontakt s otcom, maloletého Richarda v tom smere, aby si odblokoval telefón, mohol sa s otcom spojiť. Nariadenie výchovného opatrenia v tomto prípade by nemalo účel, nakoľko rodičia mali nariadené výchovné opatrenie, chodievali na poradenstvo, aj napriek tomu sa ich vzťah neupravil. Komunikovať začali až po dlhom čase navzájom, aj to len telefonicky, vzťah otca s deťmi sa neupravil, pričom rodičia môžu kedykoľvek prísť dobrovoľne na úrad, uskutočniť stretnutie aj za účasti detí.
31. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
32. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
33. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
34. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
35. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
36. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu súdneho rozhodnutia týkajúceho sa výchovného prostredia maloletého dieťaťa je zmena pomerov, a to jednak na strane dieťaťa, ako i na strane rodiča alebo na obidvoch stranách. Zmena pomerov v čase vyhlásenia rozhodnutia nemôže byť akákoľvek, musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Podstatnou zmenou pomerov sa rozumie závažnejšia zmena, nie len krátkodobého charakteru.
37. Vykonaným dokazovaním v danej veci mal súd preukázané, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené, pričom na čas po rozvode boli maloleté deti zverené na základe vzájomnej dohody rodičov do striedavej osobnej starostlivosti s týždenným intervalom striedania, kedy bolo zároveň upravené aj stretávanie sa rodičov s maloletými deťmi počas vianočných a letných prázdnin a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí na každé zvlášť výživným vo výške 70,- € mesačne. V tom čase mal maloletých P. 11 rokov, navštevoval 5. ročník základnej školy, maloletá G. mala 8 rokov, navštevovala 2. ročník základnej školy. Záujmové krúžky deti nemali žiadne, nenavštevovali špecializovanú ambulanciu, neužívali pravidelne lieky. Matka poukazovala, že deti trpia častými laryngitídami pri zmene ročných období, s čím boli zvýšené výdavky na lieky. Matka v tom čase bola zamestnaná, jej príjem bol 218,- €, poberala rodinné prídavky, uplatňovala si aj daňový bonus. Otec v tom čase uvádzal svoj príjem 1.300,- €. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. Podľa zhodného vyjadrenia rodičov sa striedavá osobná starostlivosť realizovala len do novembra 2018, následne maloleté deti zostali v starostlivosti matky, odmietali sa s otcom akýmkoľvek spôsobom stretávať, komunikovať s ním. Súd vzhľadom na potrebu zistenia príčiny odmietavého postoja detí k stretávaniu sa s otcom, nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že obidvaja rodičia parciálne negatívne ovplyvňovali maloleté deti, neboli schopní vymedziť si výchovné hranice, neboli jednotní vo výchove detí, navzájom znevažovali svoju rodičovskú autoritu, čím ju oslabovali, a preto u detí rástlo napätie, neistota, z čoho pramenilo aj následne ich vyhýbavé správanie ako únik pred tlakom zo situácie v rodine. Uvedenú situáciu začali deti zneužívať tým spôsobom, že každému z rodičov hovorili niečo iné. Zo znaleckého dokazovania mal zároveň súd preukázané, že maloleté deti u matky v jej prostredí pociťujú viac istoty, dôvery, bezpečia, prostredie u matky považujú za svoj domov. Prostredie u otca považujú za výlet, dobrodružstvo, nie za domov. V prítomnosti otca boli deti rezervované, vyhýbavé, neisté. Uvedené je zapríčinené aj tým, že otec na deti prenáša zodpovednosť za kvalitu ich vzájomného vzťahu a pocit krivdy z jeho narušenia, čo vedie k odmietaniu otca maloletými deťmi. Znalec poukázal, že vzájomná komunikácia rodičov nie je konštruktívna a zameraná na záujmy maloletých detí, nie je zameraná na riešenie konfliktov zmierlivou cestou, rodičia premietajú do nej nedoriešené pocity ublíženia, hnevu ako pozostatky vzájomného vzťahu. Znalec uviedol, že vzhľadom na nezáujem otca o striedavú osobnú starostlivosť, ako aj o aktívny kontakt s deťmi, striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletých detí. Zo znaleckého posudku vyplynulo ako priaznivejšie prostredie a vhodnejšia osobná starostlivosť matky a nezáujem rodičov o úpravu striktného kontaktu otca s maloletými deťmi.
38. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že striedavá osobná starostlivosť sa v súčasnosti nerealizuje. Pre striedavú osobnú starostlivosť nie sú naplnené ani zákonné podmienky, nakoľko ani jeden z rodičov v súčasnosti nemá záujem o takúto formu starostlivosti, komunikácia rodičov nie je postačujúca, konštruktívna a v záujme maloletých detí. Rodičia sa neustále vracajú do minulosti, sú medzi nimi konflikty, ktoré na maloleté deti zneužívajú, pričom rodičia nie sú, vzhľadom na ich vzájomný vzťah, ani jednotní pri výchove maloletých detí, nie sú schopní vymedziť si výchovné hranice v rámci starostlivosti o maloleté deti. Keďže súd v danom prípade považoval striedavú osobnú starostlivosť za nevhodnú a nie za takú, ktorá by bola v záujme maloletých detí, zaoberal sa teda najvhodnejším výchovným prostredím pre maloleté deti. Z výpovedí samotných maloletých detí v rámci poradenského procesu pred opatrovníkom, následne aj zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že prostredie u matky a jej domácnosť považujú za svoj domov, pociťujú tam pocit istoty, bezpečia, svojho zázemia, jedná sa pre nich o blízke, dôverné prostredie, nakoľko s matkou majú bližší citový vzťah. Vzhľadom na aktuálnu situáciu, že deti sa nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť zvláda a otec nemá výhrady voči jej starostlivosti, súhlasí so zverením detí matke, pričom sociálnym šetrením neboli taktiež zistené nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti, matka má vytvorené aj vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o deti, súd v danom prípade vyhovel návrhu matky a maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti, nakoľko vzhľadom aj na vykonané dokazovanie bolo preukázané, že došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia, ktorým bola nariadená striedavá osobná starostlivosť.
39. Keďže súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, zaoberal sa otázkou určenia vyživovacej povinnosti rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, t. j. v danom prípade otcovi. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z ustanovenia § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, a to z veku, odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov otca ako rodiča povinného na výživné. V danom prípade mal súd preukázané, že maloletý P. má 11 rokov, navštevuje 5. ročník základnej školy, maloletá G. má 8 rokov, navštevuje 2. ročník základnej školy. Do školy sa platia bežné poplatky, deti sa v škole stravujú. Nemajú žiadny záujmový platený krúžok, maloletá v rámci školy navštevuje tanečnú, ktorá je bezplatná. Nie sú vedené v žiadnej špecializovanej ambulancii, neužívajú pravidelne žiadne lieky. Matka poukazovala, že zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, lieky na bežné choroby, nakoľko deti bývajú častejšie choré, v prechodných obdobiach, trpia laryngitídami. Matka ďalej uviedla, že na deti sú výdavky priemerné mesačne na oblečenie, obuv na každé z detí zhruba v sume 50,- € mesačne. Matka žije v spoločnej domácnosti s deťmi, svojou matkou, priateľom a ich spoločným dieťaťom. Matke pribudla ďalšia vyživovaciu povinnosť. Priateľ, s ktorým žije v spoločnej domácnosti je zamestnaný, taktiež sa podieľa na nákladoch domácnosti. Otec má príjem ako konateľ obchodnej spoločnosti, podľa vlastného vyjadrenia pracuje na mandátnu zmluvu, kde jeho príjem 370,- € mesačne. Príjem zo živnosti v súčasnosti nemá, má vyhlásený osobný bankrot. Uviedol, že obchodná spoločnosť, ktorej je konateľom sa venuje stavebnej činnosti, zatepľovaniu budov, prerábaniu bytových jadier v bytových domoch. Vzdelanie má stredné odborné, vyučený je kúrenár, vodár, plynár, prax a skúsenosti má aj ako robotník na stavbe, murár. V roku 2018 si vyplatil zo spoločnosti zisk ako konateľ vo výške 500 - 600,- €. Užíva firemné vozidlo Audi A4 aj na súkromné účely. Otec žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je SZČO, taktiež sa podieľa na nákladoch domácnosti. Otec okrem maloletých detí inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pri určovaní výšky výživného, súd vychádzal aj zo skutočností, že náklady na domácnosť matky sú delené medzi 5 osôb a jedno dieťa vo veku do 1 roku, kde súd ešte nezohľadňoval plne náklady v porovnaní s ostatnými členmi domácnosti. Vzhľadom na matkou uvádzané výdavky, náklady na domácnosť na jednu osobu predstavujú 110,- € mesačne. Súd neprihliadal na výdavky, ktoré matka uvádzala na kozmetiku, drogériu na maloletú G. vo výške 25,- €, nakoľko táto suma sa javí súdu ako neprimerane vysoká, vzhľadom na vek a potreby maloletého dieťaťa vo veku 8 rokov. Ostatné výdavky matky na maloleté deti súd považoval za opodstatnené. Vzhľadom na uvedené potom predstavujú mesačné náklady na každé z detí zhruba 240,- €, pričom súd prihliadal pri určovaní vyživovacej povinnosti aj na skutočnosť, že maloletý P. je vekovo starší, je chlapec, kde možno rátať s o niečo väčšími priemernými výdavkami na zabezpečovanie bežných každodenných potrieb. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd určil vyživovaciu povinnosť otcovi na maloletého P. vo výške 150,- € mesačne a na maloletú G. vo výške 140,- € mesačne, nakoľko takto určené výživné zodpovedá veku a odôvodneným potrebám maloletých detí, ale aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Súd poukazuje na skutočnosť, že maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Obidvaja rodičia sú povinní prispievať na výživu maloletých detí. Súd nevyhovel návrhu matky, ktorá žiadala priznať výživné na maloletého P. v sume 180,- € a na maloletú G. v sume 160,- € mesačne, a to z dôvodu 1/ nepreukázania takých
odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré by odôvodňovali matkou požadovanú výšku výživného, 2/ aj matkinej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom, 3/ poberaním rodinných prídavkov matkou. V danom prípade súd dáva do pozornosti, že nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby sa rovnakou mierou podieľala na výchove a výžive maloletých detí ako otec, ktorý maloleté deti nemá v osobnej starostlivosti, nakoľko matka si plní vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k deťom aj zabezpečovaním ich osobnej starostlivosti. Je preto povinnosťou otca prispievať na výživu maloletých detí vyššou mierou, ako je len polovica mesačných nákladov na maloleté deti. Čo sa týka príjmových pomerov otca, v danom prípade súd poukazuje na ustálenú súdnu prax a judikatúru, že pri určovaní vyživovacej povinnosti súd nevychádza z reálne preukázaného príjmu, ale z potencionálneho príjmu, ktorý je povinný rodič na výživné schopný dosiahnuť. V danom prípade je otec konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá stavebnou činnosťou, teda činnosťou ktorá je v žiadaná v súčasnosti. Sám uviedol, že napriek predchádzajúcej pandémii koronavírusu táto spoločnosť je naďalej funkčná, zaoberá sa predmetom obchodnej činnosti. Je preto povinnosťou otca, keďže má vedomosť, že má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, zabezpečiť si svoj príjem primerane svojmu vzdelaniu, praxi, skúsenostiam. Na strane otca neboli preukázané objektívne skutočnosti, pre ktoré by nemohol dosahovať príjem zodpovedajúci jeho veku, vzdelaniu, praxi, skúsenostiam. V danom prípade súd vzhľadom na vyjadrenia právnej zástupkyne matky poukazuje, že ani určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné. Za súčasného právneho stavu nemožno priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, než sú preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak to pomery rodiča dovoľujú (nález Ústavného súdu II.ÚS 730/2014 ). Vzhľadom na uvedené potom súd pri určovaní samotnej výšky výživného prihliadal na reálne odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré matka v konaní uvádzala.
40. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil od nasledujúceho mesiaca, t. j. 01. 07. 2020, a to s prihliadnutím aj na skutočnosť, kedy nadobudne rozhodnutie ohľadom vyživovacej povinnosti vykonateľnosť s poukazom na § 44 CMP . Pri určení počiatku vyživovacej povinnosti súd prihliadal na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť vzniká až do budúcnosti, kedy nadobudne účinky rozhodnutie o zmene výchovného prostredia. V danom prípade napriek skutočnosti, že maloleté deti boli v starostlivosti matky od novembra 2018, otec sa podieľal na výžive maloletých detí, prispieval na výživu maloletých detí v zmysle v tom čase platného súdneho rozhodnutia riadne, nemá dlh na výživnom.
41. V súčasnosti maloleté deti kontakt s otcom odmietajú, nemajú záujem sa s ním stretávať, čo podľa názoru súdu pramení aj zo skutočnosti, že rodičia medzi sebou zo začiatku nemali vyjasnené svoje rodičovské role, vzájomné postoje, výchovné postupy. Následne otec na deti prenášal krivdu a zodpovednosť za narušený ich vzájomný vzťah, čo maloleté deti na svoj vek a rozumovú dospelosť neboli schopné a nie sú schopné spracovať na úrovni, ktorú od nich otec zjavne požaduje. Čo sa týka úpravy stretávania sa otca s maloletými deťmi, súd sa v danom prípade priklonil k zhodným vyjadreniam jednak rodičov, ako i opatrovníka a stretávanie sa otca s maloletými deťmi striktne neupravil súdnym rozhodnutím, toto ponechal na dohodu rodičov a postupné obnovovanie opätovného kontaktu otca s maloletými deťmi.
42. Vzhľadom k tomu, že súd vyhovel návrhu matky, zmenil výchovné prostredie maloletých detí, došlo v danom prípade k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/287/2017 -102 zo dňa 14. 02. 2018 vo výroku o výchove, výžive i úprave styku vo vzťahu k maloletým deťom B., P., G.. XX. XX. XXXX Q. G., G.. XX. XX. XXXX.
43. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: Uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
44. V danom prípade vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, a to predovšetkým na narušený vzťah otca a maloletých detí, kedy v súčasnosti maloleté deti odmietajú kontakt s otcom, o tento neprejavujú záujem s prihliadnutím aj na nedostatočnú vzájomnú komunikáciu rodičov, ich narušený vzťah, kedy ich komunikácia nie je konštruktívna a v záujme maloletých detí, je medzi nimi naďalej pocit krivdy, vracanie sa do minulosti, vzájomného sa obviňovania, čo nevplýva na maloleté deti priaznivo. Je potrebné aby sa rodičia maloletých detí podrobili odbornému poradenstvu, z uvedeného dôvodu preto maloletým deťom B., P. Q. G. ako aj ich rodičom nariadil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica.
Účelom nariadeného výchovného opatrenia je predovšetkým postupnými krokmi obnoviť dôveru detí a otca tak, aby maloleté deti pociťovali u otca pocit dôvery, bezpečia, neodmietali ho, čo je podľa názoru súdu potrebné urobiť postupne aj za prispenia odbornej psychologickej intervencie. Súd zastáva názor, že v danom prípade narušenie vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi nedosiahol taký stupeň intenzity, že tento by nebolo možné opätovne napraviť a na rozdiel od opatrovníka má za to, že takéto výchovné opatrenie by mohlo splniť svoj účel, postupnú obnovu ich vzťahu, lepšie ako striktne nariadená úprava stretávania sa otca s maloletými deťmi. Súd zároveň apeluje na obidvoch rodičov, aby pozitívne vplývali a motivovali maloleté deti aj k účasti na tomto odbornom poradenstve tak, aby mohol splniť účel a priniesť očakávaný výsledok. Súd dáva do pozornosti, že nariadené výchovné opatrenie potrvá dovtedy, kým si nesplní svoj účel.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Účastníci konania si vznášajú trovy konania, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia).
46. V danom prípade bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom, kde o trovách tohto znaleckého dokazovania súd rozhodne osobitným samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 , § 364 CSP ).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP ).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP ).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1 , 2 , 3 CMP ).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP ).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP ).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP ).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP ).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP ).