Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/144/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného H. D. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 7.5.2019 sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.6.2020 takto

rozhodol:

I. Podľa , súd zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa sa obžalovaný: H. D., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom U. T. XXXX/XX F.

odsudzuje

Podľa , , , , , k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný H. D. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 29.08.2017 v čase okolo 17.30 hod. v meste F. v časti Kamenný Mlyn - splav, v blízkosti chatky patriacej obžalovanému po predchádzajúcej vzájomnej hádke vyprovokovanej poškodeným F. F., ktorý vulgárne obžalovanému nadával a vyzýval ho, aby vyšiel zo svojho pozemku von, obžalovaný následne pristúpil k poškodenému držiac v ruke visiaci kovový zámok a zaútočil na neho tak, že rukou, v ktorej držal visiaci zámok ho udrel do oblasti tváre - nosa, načo začali obaja vzájomne zápasiť a poškodenému podarilo obžalovaného spacifikovať, pričom tento incident uvidel sused obžalovaného, ktorý ihneď pribehol na miesto s tým, že obžalovaného a poškodeného od seba odtrhol, čím uvedeným konaním spôsobil obžalovaný poškodenému F. F. zranenia ako trieštivú zlomeninu nosných kostí s posunom doprava a s vtlačením úlomkov na ľavej strane nosa a odlomeniu bázy horného článku II. prsta pravej

ruky, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu, lekárske ošetrenie a liečenie s celkovou dĺžkou minimálne 2 (dva) týždne. Za to súd obžalovanému podľa s použitím , , , uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa súd výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Zároveň uložil obžalovanému povinosť nahradiť poškodeným poisťovniam škodu vo výške 229,39 resp. 114 eur. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré následne odôvodnil tým, že ( citácia ): Odvolanie som podal z dôvodu, že napadnutý rozsudok považujem za nesprávny. Namietam, že v konaní boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo právo obhajoby, súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie . Napadnutý rozsudok ma uznal za vinného zo spáchania trestných činov uvedených vo výrokovej časti, na základe výpvede svedkyne L. Z. a na základe znaleckého posudku znalca z odvetvia traumatológia, MUDr. Vladimíra Popelku PhD. číslo 126/2017, pričom hodnotenie týchto dôkazov považujem za nesprávne. Stotožňujem sa so závermi súdu, podľa ktorých výpoveď svedka-poškodeného F. F. považoval za nevieryhodnú, a to najmä s poukazom na to, že podstatné skutkové tvrdenia tohto poškodeného, boli v priamom rozpore s výpoveďmi svedkov A. M. a M. T.. Výpoveď poškodeného bola vyvrátená mnohými vykonanými dôkazmi, je nelogická a nie je v súlade s výpoveďami svedkov, ani v súlade so znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva a s výpoveďou znalca MUDr. Vladimíra Popelku. Na rozdiel od záverov uvedených v napadnutom rozsudku, sa však nestotožňujem s tým, že som sa mojim konaním mal dopustiť trestných činov, za ktoré som bol uznaný vinným. Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní sa nepotvrdila dôvodnosť podania obžaloby vo vzťahu stíhanému prečinu ublíženia na zdraví podľa . ani vo vzťahu k stíhanému prečinu výtržníctva podľa . Svedkyňa L. Z., vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 7.5.2019 na začiatku spontánne uvádzala, že ma nepozná. Uviedla, že s poškodeným bola v chatovej oblasti niekde pri Bielom Kostole, po celý čas sedela v aute, pričom vnímala. že som sa s poškodeným vadil cez plot a potom zvnútra auta videla už iba melu, t.j. ako sme boli na zemi. Jednoznačne uviedla, že nevie kto koho udrel prvý. K samotnej bitke nevedela nič presnejšie uviesť. Z vozidla vystúpila až potom, čo na miesto prišli policajti. Na otázky uviedla, že auto bolo odstavené zadnou časťou k nám. V spontánnej časti svojej výpovede a vrámci otázok, ktoré jej boli kladené, teda svedkyňa potvrdila iba to, že došlo k bitke, no nevedela uviesť kto koho napadol a nevedela uviesť ako bitka prebiehala. Tieto tvrdenia sú logické, pretože sedela po celý čas v aute, ktoré bolo otočené zadnou časťou k miestu, kde som bol napadnutý. Prečítanie výpovede tejto svedkyne zo zápisnice z prípravného konania zo dňa 29.11.2017. je z obsahového hľadiska v zjavnom rozpore s tým, čo uvádzala na hlavnom pojednávaní. Ako osoba, ktorá na miesto prišla práve s poškodeným F., mala v prípravnom konaní snahu „pomôcť mu" tým, že potvrdí jeho výpoveď o tom, že som ho napadol ako prvý. Zároveň sa v tejto výpovedi vyhla detailom skutku, pretože v skutočnosti nič nevidela a nemohla nič vidieť. Sedela vo vozidle tak, ako to uviedla na hlavnom pojednávaní, chrbtom k miestu, kde ma F. napadol. Je zaujímavé, že vraj počula ako sme sa o niečom dohadovali, na druhej strane nepočula vulgárne nadávky F. na moju osobu (pozn. ktoré počuli susedia nachádzajúci sa vo väčšej vzdialenosti). Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd založil výrok o vine predovšetkým na základe výpovede tejto svedkyne z prípravného konania s odôvodnením, že táto bitku videla. Toto sa však nezakladá na pravde, čo vyplynulo jednoznačne z výpovede tejto svedkyne z hlavného pojednávania. Považujem za absurdné, zakladať vinu na výsluchu z prípravného konania za situácie, keď svedok vypovedá na hlavnom pojednávaní, na ktorom v podstate svoju predchádzajúcu výpoveď poprie v podstatných skutkových okolnostiach. Pokiaľ ide o znalecký posudok MUDr. Vladimíra Popelku PhD. číslo 126/2017, resp. o výsluch znalca v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. k tomuto uvádzam nasledovné. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že zranenia poškodeného (pozn. zlomenina nosa) nevznikli úderom visiaceho zámku. Znalec sa vyjadril, že predmetom, ktorý spôsobil toto zranenie bol menší tupý predmet. ktorý mal 2-3 cm. Uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou nebol úraz spôsobený kolenom. Na otázku prokurátora, či si poškodený mohol zranenie spôsobiť sám, znalec odpovedal, že podľa jeho názoru sa nejednao o plochý tupý predmet. pričom koleno vylučuje. Jeho odpoveď na túto otázku nesporujern, pretože ja som nikdy netvrdil. že poškodený si spôsobil zlomeninu nosa sám svojim kolenom. Toto zrejme nie je dobre možné. Za podstatné však považujem to, že súd v napadnutom rozsudku túto odpoveď znalca vytrhol z kontextu a prezentuje ju tak, že k zlomenine nosa poškodeného nemohlo dôjsť úderom môjho kolena do nosa poškodeného pri jeho zápasníckom hmate, pri ktorom sa zohol v snahe chytiť ma za nohy a zhodiť ma na zem. Obžalovaný

H. D., som popísal skutok tak ako som ho sám vnímal. Uviedol som, že za mnou prišiel poškodený, ktorý mi vulgárne nadával a kričal na mňa, aby som vyšiel von zo svojej záhrady. Akonáhle som vyšiel von, poškodený ma fyzicky napadol tak, že ma udrel do hlavy. Poškodený mi uvádzal, že 0n robil rôzne bojové umenia, takže som vedel, že je v tomto smere fyzicky zdatnejší. Po tomto napadnutí som sa začal brániť a vrámci bitky došlo aj ku zraneniam poškodeného, ktoré som však nespôsobil mojim úmyselným konaním (pozn. doslova som uviedol. že „on si ich spôsobil sám, keď mi skočil po nohách a udrel si tvár o moje koleno"). Popísal som aj motív pre ktorý poškodený prišiel za nmou a pre ktorý ma fyzicky napadol. Poškodený za mnou prišiel vymáhať peniaze za to, že jeho pes nakryl moju fenu a pýtal za to viac peňazí, ako sme boli dohodnutý. Z uvedeného vyplýva, že ja som nemal žiadny dôvod fyzicky napádať poškodeného, ja som za ním nikam neprišiel a nenadával som mu. Obžalovaný H. D., som nemal žiaden motív napádať poškodeného, naopak, zjavný motív napadnúť ma mal poškodený, ktorý prišiel odo mňa vymáhať údajný dlh. Podstatnou je aj tá okolnosť, že poškodený prišiel za mnou k mojej záhrade do odľahlej časti F. - Kamenný mlyn. K nášmu stretnutiu nedošlo náhodne. Poškodený mi vulgárne nadával (toto potvrdili aj svedkovia A. M., M. T. a viedlo to aj ku zmene skutkovej vety orpoti podanej obžalobe). Svedkovia policajti potvrdili, že agresívne sa po ich príchode správal poškodený, nie ja. Samotný priebeh záverečnej časti napadnutia videli susedia, ktorí potvrdili, že poškodený ma držal na zemi. Nestotožňujem sa s tým, ako súd bagatelizuje dôkazy, ktorý svedčia v môj prospech minimálne o tom, že som bol od poškodeného dostal údery do hlavy, chrbta a hrudníka, dôkazy ktoré preukazujú skutočnosť, že som invalidným dôchodcom s obmedzením pohybového aparátu. Uvedené listinné dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní na môj návrh prečítané, nie sú irelevantné tak, ako to uvádza súd, ale naopak, majú význam pre hodnotenie dôkazoch vo vzájomných súvislostiach. Z lekárskej správy z môjho vyšetrenia z 29.8.2017, ktorá bola oboznámená, vyplýva, že som utrpel hematómy v oblasti hlavy, na hrudníku a na chrbte. Svedok M. uviedol, že videl ako ma poškodený škrtí na zemi a sám svedok proti tomuto musel zasiahnuť. Nestotožňujem sa s konštatovaním uvedeným v napadnutom rozsudku, že táto lekárska správa nič nemení na závere o mojej vine. Vyplývajú z nej totiž najmä hematómy na hlave, na hrudníku a na chrbte, ktoré rozhodne nevznikli pri škrtení. ktoré nastalo až v závere a ktoré popisuje svedok M.. Hematómy uvedené v tejto lekárskej správe, vznikli údermi, ktoré som dostal od poškodeného do hlavy a aj do iných častí tela. Preto som navrhoval lekársku správu prečítať, k čomu na hlavnom pojednávaní aj došlo. Pokiaľ ide o môj zdravotný stav, v konaní som preukazoval skutočnosť, že som invalidným dôchodcom z dôvodu poranenia chrbtice, ku ktorému došlo v minulosti. Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy, z ktorých tento môj hendikep vyplýva. Považujem za nelogické, aby som ja. osoba bez motívu, invalidný dôchodca s obmedzením pohybového aparátu, napadol poškodeného, ktorý je zdravý a navyše ovláda rôzne bojové umenia, o ktorých mi hovoril. Obžalovaný som ešte v prípravnom konaní sám a dobrovoľne poskytol polícii dôkaz, predložil som visací zámok, ktorý som mal umiestnený na bráne, a to pre prípad znaleckého skúmania tohto zámku. Policajt uviedol že zámok skúmať netreba, preto sa v spise nachádza iba jeho fotografia. K fotografii sa vyjadril znalec MUDr. Popelka, ktorý uviedol, že zranenie nosa poškodeného nevzniklo úderom zámku. Obžalovaný som sám umožnil policajtovi vstup na záhradu a do chatky. aby som mu ukázal, že plynovú zbraň mám umiestnenú v chatke a nemám ju pri sebe. Poskytol som polícii maximálnu možnú súčinnosť na objasnenie toho, čo sa skutočne stalo. To, že polícia nepovažovala za potrebné skúmať predložený visiaci zámok. nemožno pričítať v môj neprospech. Nie je mi zrejmé, na základe čoho súd v napadnutom rozsudku tvrdí, že som udrel poškodeného rukou, v ktorej som mal mať visiaci zámok. keď toto nevyplýva zo žiadneho dôkazu. Výpoveď poškodeného (ktorý toto uvádzal) považuje za nevieryhodnú, ja som toto poprel. žiadny iný svedok to nepotvrdil a znalec MUDr. Popelka toto vyvrátil v znaleckom posudku. Napokon policajt predložený zámok na účely znaleckého skúmania nepotreboval, hoci som bol ochotný vydať ho. Tvrdenie uvedené v napadnutom rozsudku, podľa ktorého mi súd vyčíta, že fotografia zámku bola predložená po takmer 7 mesiacoch od skutku a že „naviac ani nemusí ísť ani o totožný zámok", považujem za nekorektné. Fotografia bola predložená v čase, kedy obhajoba zistila, že policajti z rôznych útvarov sa dohadovali, ktorý z nich mal alebo nemal zaistiť zámok a že prečo nebol zaistený. Znalec MUDr. Popelka, sa v znaleckom posudku vyjadril. že ak by mu bol zámok ukázaný, vedel by sa presnejšie vyjadriť k otázke, či zlomenina nosa mohla alebo nemohla vzniknúť úderom zámku. Pokus o dobrovoľné vydanie zámku, bol mojou úprimnou snahou prispieť k objasneniu skutku predložením zámku in natura. Keďže policajt neprejavil záujem, predložil som fotografiu, a to práve v takom čase, aby sa k zámku mohol vyjadriť znalec MUDr. Popelka vo výsluchu. Fotografia bola predložená do spisu 22.3.2018. znalec bol vypočúvaný dňa 11.4.2018, pričom fotografia zámku mu bola ukázaná vrámci tohto výsluchu. Osobu poškodeného popísal aj ďalší svedok - F. T., ktorý s ním mal v minulosti podobnú skúsenosť, t.j. poškodený tohto svedka fyzicky napadol tak, že zo zranení sa liečil 4-5 týždňov. Tento svedok je tiež invalidným dôchodcom, t.j. rovnako ako ja, je osobou, ktorá má sťaženú

možnosť brániť sa. K odvolaním napadnutému výroku o treste uvádzam, že čo sa týka mojej trestnej minulosti, mám v odpise z registra trestov dve zahladené odsúdenia, posledné z roku 1993. Nejedná sa o trestné činy násilného charakteru. Súd síce správne neprihliadal na priťažujúcu okolnosť podľa , ale v rozpore s argumentáciou o zahladení odsúdení neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa . V zmysle . ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený. V zmysle tohto ustanovenia, súd nemal vôbec prihliadať na predchádzajúce zahladené odsúdenia. V uvedenom zmysle došlo k porušeniu tohto zákonného ustanovenia v tom, že na základe konštatovania dvoch zahladených odsúdení, mi nebola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa . Následne prichádzalo do úvahy ukladanie trestu odňatia slobody nie vo výmere 12 mesiacov až 36 mesiacov, ale pri vyrovnaní pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v pomere 1: 1 by prichádzalo do úvahy ukladanie trestu vo výmere O až tri rokym, t.j. priaznivejšie pre obvineného. Od posledného zahladeného odsúdenia, som viedol riadny život, bol som zamestnaný až do uznania invalidity, staral som sa o svojho starého otca a môj život sa úplne zmenil. Tvrdenie, že som neviedol riadny život, sa nezakladá na žiadnom relevantnom dôkaze. Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov je možné konštatovať, že skutok sa nestal tak, ako je popísaný v napadnutom rozsudku. Je nepochybné, že došlo k bitke medzi poškodeným a mnou, následkom ktorej sme obaja utrpeli zranenia. Iba poškodený mal motív napadnúť ma. Zranenia poškodeného vznikli už pri vzájomnom zápase, pri ktorom som sa iba bránil útoku poškodeného. Zdravotná predispozícia mojej osoby prakticky vylučuje, aby som sám iniciatívne napadol zdravého chlapa, o ktorom viem, že ovláda bojové umenia. Vo vzťahu k ďalším preukázaným skutkovým okolnostiam považujem za podstatné uviesť, že bitku vyprovokoval poškodený tým, že prišiel k môjmu obydliu vymáhať neexistujúci dlh. Uvedenú okolnosť uznal aj súd v napadnutom rozsudku a premietol ju do skutkovej vety. Poškodený mi vulgárne nadával a vyzýval ma, aby som zo svojej záhrady vyšiel von. Osobu poškodeného popísali aj vypočutí svedkovia. Policajti potvrdili, že to bol on, kto sa po ich príchode správal agresívne. Susedia povtvrdili vulgárne nadávky, ktoré mi adresoval a tiež potvrdili, že ma na zemi škrtil. Svedok F. T. popísal, ako ho poškodený napadol v podstate s rovnakým modus operandi ako v mojom prípade. Nadával mu, napadol ho s vedomím že sa jedná o invalidného dôchodcu a spôsobil mu zranenia. Vedený snahou prispieť k objasneniu skutku, som poskytol polícii plnú súčinnosť už po príchode policajtov. Ukázal som im priestory chatky a uloženie plynovej zbrane, vypovedal som o tom ako sa skutok stal, ponúkol som vydanie som visiaceho zámku aby sa nemu mohol vyjadriť znalec a aby mohol byť eventuálne kriminalisticky skúmaný, keď policajt neprejavil záujem o túto vec in natura, predložil som aspoň fotografiu, ku ktorej sa vyjadril znalec vo výpovedi. V tejto súvislosti považujem napadnutý rozsudok za nespravodlivý. Nie je mi zrejmé, ako súd dospel k záveru o tom, že „vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného v tejto trestnej veci nebránil tzv. materiálny korektív v zmysle O ods. 2 , keďže s poukazom na spôsob spáchania činu, trestnoprávne relevantný následok, mieru zavinenia a pohnútky obžalovaného, je stupeň závažnosti činu vyší ako nepatrný a tento je nutné posúdiť ako prečin". Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mám za to, že ak súd dospel k záveru, že som svojim konaním naplnil všetky znaky skutkových podstát prečinov, mohol sa dôslednejšie zaoberať otázkou, či v danej veci nie sú zároveň splnené podmienky na postup podľa O ods. 2 . Vyššie uvedené okolnosti nasvedčujú tomu, že s poukazom na v skutkovej vete napadnutého rozsudku uvedený spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd rozhodol o mojom odvolaní tak, že podľa , , napadnutý rozsudok zruší v celom rozsahu a rozhodne sám podľa tak, že ma podľa oslobodí spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom. Krajský súd rozhodoval o odvolaní obžalovaného na verejnom zasadnutí. Obhajca obžalovaného navrhol prihliadnuť na výnimočné okolnosti prípadu svedčiace v prospech obžalovaného, a napadnutý rozsudok zrušiť, obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, eventuálne aj za použitia materiálneho korektívu. Obžalovaný uviedol, že je nevinný, nechcel by ani podmienku, lebo potom by nemohol pracovať v SBS. Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné len sčasti. V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku o vine obžalovaného. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje. Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpovede svedkov A. M. a M. T., a svedkyňu L. Z.. Okresný súd sa správne vysporiadal s obhajobnou argumentáciou obžalovaného, o ktorej krajský súd konštatuje, že je sčasti zhodná s odvolacími námietkami. Okresný súd mal za preukázané, že obžalovaný udel poškodeného bezprostredne po tom, čo odomkol visací zámok na bránke a vyšiel z nej von, pričom však ani nebolo sporné, že následne poškodený obžalovaného spacifikoval a na zemi ho šktril. Krajský súd sa plne stotožňuje s tým, akým spôsobom okresný súd vyhodnotil výpoveď poškodeného, jasne a zrozumiteľne vyložil, prečo nemožno v plnom rozsahu tejto výpovedi uveriť, rovnako správne sa vysporiadal aj s vierohodnosťou a teda použiteľnosťou výpovede svedkyne Z.. Dôkazy hodnotil aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom správne upozornil na objektívne dôkazy vyplývajúce zo znaleckého dokazovania. Krajský súd sa stotožňuje aj so záverom okresného súdu, ktorý po vykonanom dokazovaní prekvalifikoval skutok na miernejšiu právnu kvalifikáciu v prospech obžalovaného. V ďalších podrobnostiach a bez potreby opakovania krajský súd odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, s ktorým sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožňuje. Úvahy, ktoré sudcu okresného súdu viedli k uvedenému záveru sudca vyložil zrozumiteľným spôsobom a tieto sú logické a správne. Krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Odvolacia námietka obžalovaného o spochybňovaní hodnovernosti výpovede svedkyne Z. je nedôvodná. Je plne v kompetencii súdu vysporiadať sa s výpoveďou svedka na hlavnom pojednávaní spôsobom, akým to urobil okresný súd. Ak po prečítaní výpovede z prípravného konania svedok pred súdom uvedie, že si udalosti nepamätá a k prečítanej výpovedi sa vyjadrí, že vypovedal pravdu, potom je správny záver súdu o použiteľnosti uvedenej výpovede. Je úlohou súdu, aby logicky a dostatočným

spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu považuje tú ktorú výpoveď za pravdivú, čo okresný súd aj v tomto prípade urobil. K námietke obhajoby o záveroch znaleckého posudku v súvislosti s možnosťou vzniku zranení úderom visiaceho zámku krajský súd len upozorňuje, že okresný súd sa vysporiadal s týmito okolnosťami v prospech obžalovaného, a ako bolo uvedené vyššie, s takýmto postupom a závermi sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje. Nemožno považovať za dôvodnú ani tú námietku obžalovaného, že okresný súd bagatelizuje dôkazy svedčiace v jeho prospech. Naopak, s prihliadnutím na okolnosti, ktoré skutku predchádzali, ukladal trest v dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. Rovnaku nie je namieste zdôrazňovanie absencie motívu u obžalovaného, tak ako na to poukazuje vo svojom odvolaní. Okresný súd správne dospel k záveru, že skutočnosťou, ktorá konflikt a správanie obžalovaného vyvolala, bolo správanie sa poškodeného, korý 15 až 20 minút na obžalovaného vykrikoval rôzne vulgarizmy a vyhrážky zabitím, bez toho, aby na to vôbec obžalovaný spočiatku reagoval. Čo sa týka námietok obžalovaného k otázke a okolnostiam predkladania a vyhodnocovania dôkazu

- visiaceho zámku, tieto považuje krajský súd za nedôvodné a nadbytočné, nakoľko už bolo vyššie uvedené, že okresný súd sa dostatočným a správnym spôsobom vysporiadal s tým, aké závery možno zo zaistených dôkazov vyvodiť a v tomto kontexte práve túto okonsť vyhodnotil v prospech obžalovaného. Podľa názoru krajského súdu sa však okresný súd správne nevysporiadal s ďalšími okolnosťami dôležitými pre zákonné rozhodnutie o treste obžalovaného a to pri úvahách o použití poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Krajský súd, na rozdiel od okresného súdu, dospel k záveru, že vzhľadom na tú skuotčnosť, že obžalovaný po dobu viac ako 20 rokov nepáchal trestnú činnosť, ani sa nedopustil spáchania žiadneho priestupku, je možné konštatovať, že viedol riadny život a priznať mu tak poľahčujúcu okolnosť podľa . Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a keďže boli splnené podmienky uvedené v , sám uložil podmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. V prípade obžalovaného D. vzhliadol krajský súd špecifické okolnosti konkrétneho prípadu, tak ako na ne v podstate upozornil aj okresný súd (čo samotnému skutku predchádzalo) a dospel potom k záveru, že svoj účel z hľadiska generálnej prevencie, represívnej úlohy trestu aj individuálnej prevencie, dostatočne splní úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pri použití a , , , s určením skúšobnej doby v trvaní 1 roka. Krajský súd považuje takto uložený trest odňatia slobody za trest zákonný a primeraný k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, k možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného, ako i v súlade s požiadavkami jak generálnej, tak i individuálnej prevencie. Čo sa týka odvolacej námietky obžalovaného, prednesenej pred odvolacím súdom, že v prípade uloženia trestu odňatia slobody stratí možnosť zamestnanť sa v SBS, tak táto nemala vplyv na rozhodné okolnosti ukladania druhu a výmery trestu, keďže obžalovaný nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal, že jediným možným spôsobom zárobkovej činnosti u neho je práve práca v bezpečnostnej agentúre. Čo sa týka možností ukladania alternatívnych trestov, krajský súd prihliadol na to, že obžalovaný je invalidný dôchodca, preto nie je možné ukladať trest povinnej práce a zároveň uvádzal, že jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok, preto krajský súd vyhodnotil ako spornú otázku schopnosti obžalovaného prípadne uložený peňažný trest zaplatiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.