Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cbi/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Antalovou, v právnej veci žalobcu JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., so sídlom kancelárie Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu ELTECO, a.s. „v konkurze", Sládkovičova 37/A, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 17 321 719 právne zastúpeného Advokátska kancelária Betáková Krkošová, s. r. o. so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava proti žalovanému ANMIMA, s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 15, 010 01 Žilina, IČO: 44 359 594, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s. r. o., Národná 10,010 01 Žilina, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu úpadcu a žalovaného, ktorým boli započítané vzájomné pohľadávky vo výške 50 138,09 Eur a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť do konkurznej podstaty sumu vo výške 50 138,09 Eur. V žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17. 08. 2016 sp. zn. bola povolená reštrukturalizácia úpadcu. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08. 03. 2017 sp. zn. bolo zastavené reštrukturalizačné konanie, začaté konkurzné konanie a vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 16. 03. 2017. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31. 07. 2017 bol do funkcie správcu ustanovený žalobca. Dňa 16. 12. 2015 uzatvoril úpadca so žalovaným Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 17. 02. 2016 postúpenie v Dodatku uvedených v Dodatku uvedených pohľadávok. V zmysle čl. II. bod 1 Zmluvy postupca postupuje na postupníka pohľadávky uvedené v článku I. Zmluvy a všetky práva s ňou spojené, postupník postúpenú pohľadávku prijíma a zaväzuje sa zaplatiť postupcovi odplatu vo výške 116 988,87 Eur ( 70 % postúpených pohľadávok ). Zvyšnú časť postúpených pohľadávok vo výške 50 138,09 Eur sa postupca a postupník po vzájomnej dohode rozhodli započítať. Podľa priloženého zoznamu pohľadávok zostaveného správcom mali v čase realizovania právneho úkonu voči úpadcovi pohľadávky po splatnosti minimálne nasledovní veritelia: Ing. Rudolf Kučka, trvale bytom K. Y. XXX/XX, Žilina - Závodie, KABELOVNA KABEX a.s., so sídlom Politických vězňů 84, 345 62 Holýšov, Česká republika a WITTIG ELEKTRONIC, s.r.o., Průmyslová 2451/4, Boskovice. V prípade, že by odporovaný právny úkon nebol realizovaný, títo veritelia mohli byť uspokojení vo vyššej miere. Ku dnešnému dňu má úpadca evidovaných celkovo 245 veriteľov so zistenou sumou prihlásených pohľadávok vo výške 16 336 228,74 Eur. V zmysle reštrukturalizačného posudku úpadcu zo dňa 26. 07. 2016 vypracovaného JUDr. Evou Plichtovou PhD., bol úpadca v čase odporovaného úkonu v úpadku vo forme platobnej neschopnosti. (Vypracovateľ posudku ustálil obdobie vzniku úpadku podľa parametra insolvencie do roku 2014, kedy dlžník prvý raz dosiahol stratu). Podľa názoru žalobcu sú splnené

predpoklady pre odporovanie právnym úkonom podľa a jedná sa o zvýhodňujúci právny úkon podľa a . Úpadca realizovaným zápočtom neodôvodnene zvýhodnil jedného zo svojich veriteľov a súčasne znevýhodnil seba a to tým, že započítal svoje pohľadávky so svojimi záväzkami voči jednému zo svojich veriteľov. Zároveň zvýhodnil žalovaného tým, že mu prednostne uhradil jeho pohľadávky voči úpadcovi formou zápočtu v čase, keď bolo zrejmé, že je v úpadku. Ak by sa tak nestalo, úpadca mohol za prevádzané pohľadávky získať reálne finančné prostriedky, ktoré by mohol použiť na úhradu pohľadávok aj ostatných veriteľov, nielen jedného.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 31. 05. 2018 nesúhlasí so žalobou, považuje ju za nedôvodnú, považuje za sporné preukázanie tak všeobecných náležitostí odporovateľnosti právneho úkonu, ako aj osobitných náležitostí odporovateľnosti. Žalobca zápočet nijakým spôsobom nešpecifikoval a ani neoznačil ako dôkaz, nekonkretizoval ho tak, aby bolo možné ustáliť dátum, kedy mal byť podpísaný, kde a aké vzájomné pohľadávky mali byť započítané. Žalobca neuviedol, že by tento dôkaz nemohol bez svojej viny k žalobe pripojiť. Ako dôkaz ho v žalobe ani neoznačil a k žalobe nepripojil. Žalobca ako dôkaz označuje len Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2015 a Dodatok č. 1 zo dňa 17. 02. 2016. Žalovaný tak nemá možnosť sa relevantne k zápočtu vyjadriť. Bez toho, aby žalovaný mal možnosť sa s týmto dôkazom oboznámiť, nie je možné zaujať k nemu relevantné stanovisko. Bez toho aby žalobca konkretizoval dátum, kedy mal byť zápočet medzi stranami podpísaný, žalobca nepreukázal, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote podľa . Žalovaný preto z opatrnosti namieta včasnosť podanej žaloby. Žalobca nepreukázal, kedy mali nastať účinky právneho úkonu, ktorému odporuje. Žalovaný namieta aj neurčitosť žalobného petitu a jeho rozpor s ust. . Žalobca nepreukázal existenciu tohto právneho úkonu a tým pádom ani skutočnosť, že sa týka majetku dlžníka. Žalobca v žalobe uvádza, že odporovaný právny úkon bol realizovaný 16. 12. 2015, avšak ako odporovateľný právny úkon, voči ktorému sa žalobca domáha určenia neúčinnosti, označil zápočet, ktorého dátum neuviedol. Z obsahu žaloby je zrejmé, že dňa 16. 12. 2015 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, avšak žalobca sa neúčinnosti tejto zmluvy nedomáha a zmluvu o postúpení pohľadávok ako odporovaný právny úkon neoznačil. Žalovaný považuje uzavretie zápočtu dňa 16. 12. 2015 za spornú skutočnosť. Žalobca taktiež nepreukázal splnenie základnej hmotno- právnej podmienky odporovateľnosti spočívajúcej v tom, že konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov, ktoré existovali v čase, keď mali nastať účinky právneho úkonu, ktorému sa odporuje. Skutkové vymedzenie tak, ako ho učinil žalobca v žalobe, poukázaním na existenciu pohľadávok po splatnosti ním označených veriteľov, je všeobecné, nekonkrétne. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka právnym úkonom, ktorý žalobca označil ako „zápočet“ zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávok. Aj keby právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Uvedenú povinnosť žalobcu nemôže zhojiť ani reštrukturalizačný posudok, na ktorý sa žalobca odvoláva, nakoľko nepreukazuje splnenie základnej hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti spočívajúcej v preukázaní, že konkrétnym právnym úkonom, neúčinnosti ktorého sa žalobca domáha, došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkurzných veriteľov, ktoré existovali v čase, keď mali nastať účinky právneho úkonu, ktorému sa odporuje, ktorí veritelia si svoju pohľadávku v konkurze prihlásili a nezaniklo im postavenie účastníkov konkurzného konania. Žalobca však reštrukturalizačný posudok ako dôkaz nepriložil. Žalovaný taktiež tvrdí, že žalobca nepodal žalobu v lehotách určených v a . Lehota na uplatnenie práva podľa plynie od vyhlásenia konkurzu, začína plynúť nasledujúci deň po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku. V danom prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 17. 03. 2017. Žaloba je datovaná dňom 13. 03. 2018. Dátum uvedený v žalobe však nemusí korešpondovať s dátumom, kedy bola žaloba podaná na súde. S uvedenou informáciou žalovaný nedisponuje, preto z opatrnosti namieta podanie žaloby v jednoročnej prekluzívnej lehote. Žalovaný vo vzťahu k uvedeným lehotám vznáša námietku premlčania. Žalobca taktiež na preukázanie svojich tvrdení o nedôvodnom zvýhodnení jedného zo svojich veriteľov nepredložil a neoznačil žiaden dôkaz, jeho skutkové tvrdenia sú všeobecné, nekonkrétne. Žalobca taktiež neuvádza, aká bola bonita postúpených pohľadávok a ich vymožiteľnosť, čo mohlo mať vplyv na posúdenie, či vôbec boli postúpené pohľadávky pre úpadcu vymožiteľné a či teda úpadca by ich mal aj zaplatené a kedy by takto získané finančné prostriedky mohol použiť na úhradu svojich záväzkov voči iným veriteľom a či by ekonomická situácia úpadcu nebola ešte horšia, ako v súvislosti s postúpením pohľadávok. Žalobca opäť na preukázanie svojich tvrdení neoznačil žiaden dôkaz. Žalobca taktiež nepreukázal, že sú splnené zákonné podmienky ukracujúceho právneho úkonu podľa .

Nepreukázal existenciu úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a že tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane, žalovanému známy. Žalovaný vo vzťahu k uvedeným lehotám vznáša opäť námietku premlčania. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností žiada žalobu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca podaním zo dňa 17. 08. 2018 reaguje na vyjadrenie žalovaného; uvádza, že v žalobe vychádzal z podkladov, ktorými v čase jej vypracovania disponoval. Žalobca má síce k dispozícií účtovníctvo úpadcu, je však neúplné a jeho stav nezodpovedá realite. Tvrdí, že na základe vyjadrenia žalovaného mal možnosť zabezpečiť „vzájomný zápočet záväzkov a pohľadávok“. Predmetný vzájomný zápočet bol realizovaný ku dňu 31. 12. 2016 a jednoznačne ho možno priradiť k zápočtu, ktorý je špecifikovaný v žalobe. Žalobca tvrdí, že žalovaný ako účastník zmluvy o postúpení pohľadávok ako aj dodatku č. 1 zo dňa 17. 02. 2016 disponuje týmito dôkazmi a má možnosť sa vyjadriť k zápočtu upravenému v zmluve o postúpení pohľadávok. Taktiež má žalovaný k dispozícii vzájomný zápočet záväzkov a pohľadávok, pričom vo vyjadrení sa k nemu nijakým spôsobom nevyjadril. Žalobca navrhuje, aby žalovaný v rámci tohto konania ozrejmil, akým spôsobom došlo k zápočtu vzájomných pohľadávok. Žalovaný vo svojom vyjadrení nespochybnil realizáciu zápočtu, spochybňuje iba to, že zápočet nie je v žalobe riadne konkretizovaný. Nedostatok žaloby konvaliduje žalobca doložením vzájomného zápočtu záväzkov a pohľadávok. Žalobca taktiež tvrdí, že môže dodatočne upraviť petit žalobného návrhu po objasnení právneho úkonu, ktorým bol realizovaný zápočet. Tvrdí, že žaloba bola podaná včas v zmysle zákonných lehôt v zmysle . Pohľadávky v účtovníctve predstavujú majetkovú zložku podniku, ktorá vznikla z uskutočnených účtovných prípadov v minulom období a peniaze z nich by mali spadať do majetku úpadcu. Pohľadávky sú nehmotným majetkom, majetkovým právom na získanie peňažnej alebo nepeňažnej úhrady od odberateľov za poskytnuté výkony, ako sú dodávky tovarov, výrobkov, prác a služieb. Z uvedeného vyplýva, že zápočet pohľadávok úpadcu sa jednoznačne týka majetku úpadcu. Účinky zápočtu, ktorý bol úpadcom podpísaný dňa 05 . 01. 2016, nastali ku dňu 31. 12. 2016. Žalobca naďalej tvrdí, že zápočet bol realizovaný v čase úpadku a bol uprednostňovaním žalovaného. Žalobca v rámci tejto repliky predkladá do spisu predmetný reštrukturalizačný posudok a kedy reštrukturalizačná správkyňa s odbornou starostlivosťou vyhodnotila posúdenie úpadku úpadcu tak, že úpadca bol v čase realizácie zápočtu v úpadku formou platobnej neschopnosti. Námietky premlčania žalovaného sú irelevantné, nakoľko žaloba bola podaná v rámci lehoty jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Reštrukturalizačné konanie bolo začaté ku dňu 11. 08. 2016 a teda možno odporovať právnym úkonom realizovaným až ku dňu 11. 08. 2015. Záverom žalobca žiada, aby súd rozhodol, že právny úkon úpadcu a žalovaného, ktorým boli ku dňu 31. 12. 2016 vzájomne započítané pohľadávky žalovaného pod variabilným symbolom 1413002435 a úpadcu pod variabilným symbolom 20150029 vo výške 50 138,09 Eur, je právne neúčinný. Zároveň žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu vo výške 50 138,09 Eur.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11. 10. 2018 reaguje na repliku žalobcu tak, že žalobca nevie svoje žalované nároky hodnoverne a spoľahlivo preukázať. Žalovaný nemá žiadnu vedomosť o vzájomnom zápočte žalobcu a žalovaného ku dňu 31. 12. 2016. Žiadny takýto zápočet ku dňu 31. 12. 2016 neeviduje a takýto ani neexistuje. Žalovaný nemá povinnosť dokazovať niečo, čo neexistuje, práve žalobca má dokázať existenciu zápočtu ku dňu 31. 12. 2016, ktorý tvrdí jeho existenciu. Žalobca neuviedol, aká skutočnosť mu bránila zaobstarať si od úpadcu ním tvrdený zápočet, ktorý súdu predložil až v rámci repliky, už súčasne s podaním žaloby. Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukázali, že žalobca bez svojej viny nemohol tento dôkaz predložiť už skôr so žalobou. Nie je relevantné ani tvrdenie žalobcu, že vzájomný zápočet bol realizovaný ku dňu 31. 12. 2016 a tento je možné jednoznačne priradiť k zápočtu špecifikovanému v žalobe. Toto tvrdenie nie je žiadnym spôsobom preukázané. Žalobca je zaťažený bremenom tvrdenia a bremenom dôkazu a žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na koncentračnú zásadu v zmysle ust. , ako aj ust. . Právnym následkom neunesenia dôkazného bremena žalobcom je okrem uvedeného i to, že žalobca nepreukázal ani dôvodnosť ním uplatneného nároku, aby žalovaný bol povinný zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu vo výške 50 138,09 Eur a nepreukázal ani žalovanú výšku 50 138,09 Eur. Zmätočnosť a nedôvodnosť žaloby preukazujú aj fakty a argumenty žalobcu, ktorý na jednej strane tvrdí, že žalovaný má disponovať zmluvou o postúpení pohľadávok a dodatkom č. 1 zo dňa 17. 02. 2016, pričom zápočet, ktorý má byť súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávky, má byť realizovaný ku dňu 31. 12. 2016. Taktiež tvrdenie žalobcu, že úpadca podpísal vzájomný zápočet záväzkov a pohľadávok dňa 05. 01. 2016, pričom k účinkom zápočtu malo dôjsť k 31. 12. 2016 - čo je nelogické, žalobca neuviedol, prečo v januári 2016 mal úpadca podpísať zápočet s účinkami ku dňu 31. 12. 2016. Argumentáciu žalobcu,

že žalovaný vo svojom vyjadrení nespochybnil realizáciu zápočtu, považuje žalovaný za tendenčnú a špekulatívnu. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že nedostatky žaloby môžu byť procesným postupom žalobcu konvalidované a ktorý záver nemá oporu v právne úprave . Žalobca taktiež nepreukázal svoje tvrdenie, že účinky zápočtu, na ktorý poukazuje, nastali v čase úpadku. V tomto smere žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti a preto žalovaný zotrváva na svojej skutkovej a právnej argumentácií v pôvodnom vyjadrení k žalobe zo dňa 31. 05. 2018. Taktiež zotrváva vo svojej argumentácii ohľadom nedodržania jednoročnej lehoty na podanie žaloby, keďže žalobca v replike neuviedol, kedy bola žaloba doručená súdu a trvá na tom, že žalobca žalobu nepodal v lehotách určených podľa a . Žalovaný taktiež namieta procesný postup, akým žalobca upravil žalobný petit, nakoľko tento nie je v súlade s ust. a naviac táto zmena bola žalobcom učinená po uplynutí lehôt v zmysle a . Aj novo formulovaný žalobný petit však žalovaný považuje za zmätočný, nezrozumiteľný a nesprávny. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu a ktorý preto spôsobuje v tomto znení nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia, žiada preto žalobu žalobcu zamietnuť a uložiť mu povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

5. Na pojednávaní dňa 25. 06. 2020 žalovaný zdôraznil, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že zápočet bol vykonaný k 31. 12. 2016. Bol vykonaný k 31. 12. 2015, nakoľko vzájomný zápočet je datovaný dňom 05. 01. 2016 čo je dátum dole pri podpise žalovaného a doručený bol do spoločnosti žalovaného 20. 01. 2016.

6. Súd sa oboznámil so zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 12. 2015, dodatkom č. 1 k Zmluve zo dňa 17. 02. 2016, výpismi z Obchodných vestníkov zo dňa 10. 08. 2016, 24. 08. 2016, 16. 03. 2017, 09. 08. 2017, vzájomným zápočtom záväzkov a pohľadávok medzi organizáciami s nečitateľným dátumom, reštrukturalizačným posudkom úpadcu zo dňa 26. 07. 2016 a zistil tento skutkový stav:

7. Dňa 16. 12. 2015 uzavrel úpadca ELTECO, a. s. ako postupca so žalovaným ANMIMA, s. r. o. ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky s tým, že „postupník postúpenú pohľadávku prijíma, pričom sa zaväzuje za postúpenie zaplatiť postupcovi odplatu vo výške 116 988,87 Eur ( 70% z postúpených pohľadávok). Zvyšnú časť postúpených pohľadávok vo výške 50 138,09 Eur sa postupca a postupník po vzájomnej dohode rozhodli započítať“. Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 17. 02. 2016 došlo k zmene článku 1 zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým sa menila identifikácia pohľadávok, ktoré boli predmetom postúpenia medzi postupcom - úpadcom ELTECO, a. s. a žalovaným. Úpadca so žalovaným taktiež podpísali bližšie neurčitého dňa vzájomný zápočet záväzkov a pohľadávok, ktorým započítavali vzájomné pohľadávky vo výške 50 138,09 Eur k bližšie neuvedenému dňu. Dátumy, ku ktorému malo dôjsť k započítaniu pohľadávok, aj dátum uzavretia dohody o vzájomnom zápočte sú na listine predloženej zo strany žalobcu nečitateľné.

8. Podľa , , , a , právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

(2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

(4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

(5) Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

9. Podľa až 4 , zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,

zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

(2) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

(3) Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

(4) Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

10. Podľa až 3 , odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

(2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

(3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

11. Žalobca v danom prípade uplatnil odporovacie právo na súde dňa 15.03.2018, tj. v zákonnej jednoročnej lehote voči právnemu úkonu, ktorý riadne neoznačil, nešpecifikoval, neuviedol, kedy mal byť uzavretý. Tomuto zodpovedal aj petit jeho žaloby, ktorý bol preto neurčitý a pokiaľ by ho súd prevzal do výroku svojho rozhodnutia, bol by výrok nevykonateľný. Aj v skutkovom stave žaloby uvádza len uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2015, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok za odplatu vo výške 70 % postúpených pohľadávok a v zmysle ktorej sa postupca a postupník po vzájomnej dohode rozhodli zvyšnú časť postúpených pohľadávok vo výške 50 138,09 Eur započítať. Iným spôsobom žalobca právny úkon, ktorý napádal žalobou, neoznačil. V samotnej zmluve o postúpení pohľadávok však k zápočtu ešte nedošlo, neobsahuje totiž prejav vôle postupcu a postupníka zároveň započítať nejaké vzájomné pohľadávky. Navyše je zmluva v tejto časti nezrozumiteľná; ak bolo predmetom zmluvy postúpenie pohľadávok a záväzok postupníka zaplatiť postupcovi odplatu vo výške 70 % postúpených pohľadávok ( 116 988,87 Eur), tak je logické, že sa postupca a postupník rozhodli započítať zvyšnú časť odplaty za postúpenie pohľadávok. Nezrozumiteľné je preto ustanovenie zmluvy, že postupca a postupník sa rozhodli započítať zvyšnú časť pohľadávok. V žalobe taktiež absentuje skutkový stav. Žalobca v žalobe uvádza len jednu rozhodujúcu skutočnosť - uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok. Pokiaľ žalobca odporuje právnemu úkonu, ktorým malo dôjsť k započítaniu pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným, tak povinnosťou žalobcu bolo uviesť rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k napadnutému úkonu, tj. najmä kedy bol urobený a čo bolo jeho predmetom a označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Bez uvedenia dátumu vykonania právneho úkonu nie je možné posúdiť splnenie podmienok odporovateľnosti podľa , tj. či bol právny úkon urobený počas doby, kedy je možné mu odporovať podľa príslušných ustanovení ( a ). Jediný dátum vzťahujúci sa k odporovanému úkonu žalobca v žalobe uvádza len 16.december 2015, avšak týmto dňom je datovaná len zmluva o postúpení pohľadávok, ktorá ale zápočet neobsahuje a ktorej zmluve o postúpení pohľadávok žalobca neodporuje. Žalobca si tak nesplnil povinnosť tvrdenia a ani povinnosť dôkaznú v súlade s koncentračnou zásadou v zmysle . Pokiaľ žalobca bližšie konkretizoval napadnutý právny úkon zápočtu vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.08.2018 ( replika podľa ), urobil tak po zákonom stanovenej lehote na uplatnenie odporovacieho práva podľa ods 4 . Odporovacie právo je nutné uplatniť v zákonných lehotách spôsobom, z ktorého je nepochybné, ktorému právnemu úkonu žalobca odporuje. V opačnom prípade nie je odporovacie právo uplatnené včas. Navyše zo vzájomného zápočtu pohľadávok predloženého žalobcom

spolu s replikou žalovaného nie je možné nepochybne ustáliť, že sa jedná o zápočet vykonaný na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Jedná sa síce zápočet pohľadávok vo výške 50 138,09 Eur, avšak ako jediný identifikačný údaj tento nepostačuje na prijatie jednoznačného záveru o včasnosti uplatnenia odporovacieho práva voči konkrétnemu právnemu úkonu. Dátumy na vzájomnom zápočte predloženom žalobcom sú nečitateľné, táto listiny preto aj z tohto dôvodu nepreukazuje ani tvrdenia žalobcu o ním tvrdenom čase vzniku účinkov právneho úkonu zápočtu. Žalobca zároveň nijakým spôsobom nezdôvodňuje základný predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu, a to, že napadnutý úkon ukracuje uspokojenie pohľadávok niektorého z konkurzných veriteľov. Na to, aby bol tento predpoklad splnený, musí byť zo skutočností tvrdených žalobcom zrejmé a zároveň preukázané, aká bola hodnota majetku úpadcu pred vykonaním napadnutého právneho úkonu a po jeho vykonaní, že hodnota majetku úpadcu po realizácii právneho úkonu nepostačovala na úhradu v tom čase existujúcich pohľadávok veriteľov úpadcu, ktorí si tieto prihlásili do konkurzu a tieto boli v konkurze zároveň zistené. Žalobca vo vzťahu k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov ( ) neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti. Tvrdenie o existencii úpadku s poukazom na reštrukturalizačný posudok nie je pri zdôvodnení podmienky odporovateľnosti podľa postačujúce. Záverom súd uvádza, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného v tom, že pokiaľ žalobca v replike upresnil petit žalobného návrhu, jednalo sa o zmenu žaloby, ktorú bolo potrebné urobiť postupom podľa . Žalobca týmto úkonom nerozširoval uplatnené právo, ani neuplatnil iné právo; síce doplnil rozhodujúce skutočnosti ( ), avšak nie takým podstatným spôsobom, ktorý by mal za následok zmenu právnej kvalifikácie. Žalobca sa pokúšal týmto spôsobom upresniť, špecifikovať a identifikovať odporovaný právny úkon, ktorý od počiatku pomenúva právnym úkonom zápočtu. Žalobcom vykonané úpravy petitu súd preto nepovažoval za zmenu žaloby, čo však nevylučuje súdom prijatý právny záver, že samotnú identifikáciu odporovaného právneho úkonu žalobca urobil po uplynutí zákonnej jednoročnej lehoty na uplatnenie odporovacieho práva, teda nie včas a kedy zo skutočností uvádzaných v žalobe nebolo vôbec zrejmé, či ku vzniku odporovaného právneho úkonu vôbec došlo, kedy sa tak malo stať a čo malo byť jeho predmetom, čo považoval súd pri posúdení včasnosti podania žaloby za rozhodujúce.

12. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.

13. Žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 % ( ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.