Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ek-2653-2021.pdf
PDF · 101.65 KB
Case nature
Subarea
11Ek/2653/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., D., E.: XX XXX XXX, F. F. G. XX, XXX XX H. – F. I., proti povinnej: J. G., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom G. K. XXXX/XX D., XXX XX H., o vymoženie 561,21 Eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Eva Ondrejková, so sídlom exekútorského úradu Turčianska 50, 821 09 Bratislava, pod sp. B. XXXXX XXX/XXXX, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2023 (ďalej aj ako „Exekučný poriadok"), zastavuje.
II. Povinnej sa náhrada trov konania nepriznáva.
III. Oprávnený je povinný nahradiť trovy exekúcie vo výške 36,- Eur súdnemu exekútorovi: JUDr. Eva Ondrejková, so sídlom exekútorského úradu Turčianska 50, 821 09 Bratislava, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.07.2021 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky v sume 561,21 Eur na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu: výkaz nedoplatkov A. B. C., D. L. XXXXXXXXXX zo dňa 16.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.11.2013 a vykonateľnosť dňa 16.12.2013 (ďalej aj ako „Exekučný titul“).
2. Pohľadávka oprávneného bola voči povinnej vymáhaná v starej exekúcii vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Cipár, so sídlom exekútorského úradu Vazanova 9, 811 07 Bratislava, pod sp. B.. M. XXXX/XXXX, stará exekúcia bola zastavená dňa 11.06.2020 doručením Upovedomenia o zastavení starej exekúcie sp. B.. M. XXXX/XXXX zo dňa 04.04.2020 súdu.
3. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a predložených príloh súd poverením zo dňa 02.08.2021 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Eva Ondrejková, so sídlom exekútorského úradu Turčianska 50, 821 09 Bratislava (ďalej aj ako „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXXX XXX/XXXX.
4. Dňa 06.09.2021 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie povinnej zo dňa 31.08.2021, označené ako „Vznesenie námietky premlčania“, ktoré bolo vyhodnotené ako návrh povinnej na zastavenie exekúcie (ďalej aj ako „Návrh“), v ktorom povinná vzniesla námietku premlčania v exekučnom konaní, nakoľko exekučný titul je zo dňa 16.09.2013.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 07.09.2021 (ďalej aj ako „Vyjadrenie“) uviedol, že exekučným titulom bola povinnej uložená povinnosť nahradiť zdravotnej poisťovni nedoplatok, ktorý vznikol na
verejnom zdravotnom poistení. Na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu si oprávnený uplatnil svoje právo návrhom na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, ktorá začala dňa 19.03.2014 a prebiehala až do dňa 04.04.2020, kedy súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Následne dňa 19.06.2020 vydal tento súdny exekútor Oznámenie o ukončení exekučného konania. V súlade s ustanovením § 9 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní využil oprávnený svoje zákonné právo a podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie, a to dňa 30.07.2021. Počas trvania exekúcie premlčacia doba neplynie, spočíva. Oprávnený poukázal aj na ustanovenia tzv. lex Corona a neplynutie, resp. spočívanie zákonom ustanovených lehôt. Opätovný návrh na vykonanie exekúcie podal včas, preto námietka premlčania neobstojí, pričom povinná neuviedla žiaden relevantný dôvod, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie. Pohľadávka oprávneného predstavuje neuhradené poistné, zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt na SR – výnimky umožňuje len zákon. Oprávnený nesúhlasí so zastavením exekučného konania a žiada, aby návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol zamietnutý ako nedôvodný.
6. Súdny exekútor predložil návrh povinnej na zastavenie exekúcie dňa 11.09.2021 súdu na rozhodnutie spolu s vyjadrením oprávneného, doručenkami a upovedomením o začatí exekúcie, k samotnému návrhu sa nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
9. Podľa § 243p ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku účinného od 01.04.2023 v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa postupuje podľa doterajších predpisov.
10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ZoNUEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“.
11. Podľa § 1 ods. 2 ZoNUEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
13. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.09.2013 (ďalej aj ako „Zákon o zdravotnom poistení“), právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.
14. Podľa § 1 60/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „LEX COVID“), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
15. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 20.08.2021, návrh na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 02.09.2021 a súdnemu exekútorovi doručený dňa 06.09.2021. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a je dôvodný.
16. K námietke premlčania súd uvádza, že vymáhateľnosť judikovanej pohľadávky zaniká, ak je premlčaná, a ak sa povinný premlčania dovolá. Pohľadávka sa premlčí uplynutím premlčacej doby. Na premlčanie prihliada exekučný súd iba na námietku povinného. Tento hmotnoprávny úkon (prejav vôle), môže byť obsahom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, to znamená, že môže byť urobený voči oprávnenému cestou súdu. Súd námietku premlčania vznesenú povinnou považuje za dôvodnú a to z nasledujúceho dôvodu: Exekučným titulom v predmetnom konaní je výkaz nedoplatkov zo dňa 16.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.11.2013 a vykonateľnosť dňa 16.12.2013, a ktorým oprávnený ako zdravotná poisťovňa vykonal za povinného ročné zúčtovanie poistného za rok 2012, ktorého výsledkom bol nedoplatok vo výške 561,21 Eur, ktorý bola povinná ako platiteľ poistného povinná uhradiť zdravotnej poisťovni v lehote 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného výkazu. Dňom nasledujúcim po právoplatnosti exekučného titulu, t.j. dňom 02.11.2013 , začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota v zmysle vyššie citovaného § 21 ods. 2 Zákona o zdravotnej starostlivosti, a táto neuplynula v čase začatia pôvodného exekučného konania (starej exekúcie). Ako je súdu zrejmé z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a z Oznámenia o ukončení exekučného konania, stará exekúcia vedená u súdneho exekútora: Mgr. Vladimír Cipár pod sp. B.. M. XXXX/XXXX, bola začatá doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 28.05.2014, pričom následne bola v súlade so ZoUNEK ex lege zastavená a k ukončeniu exekučného konania došlo dňa 11.06.2020. Oprávnený si podal dňa 30.07.2021 opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK sa však pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Pre úspešné uplatnenie nároku zo starej exekúcie podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK mal teda oprávnený podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie najneskôr dňa 11.06.2020, ale keďže tak vykonal až dňa 30.07.2021, riskoval tak úspešne vznesenú námietku premlčania zo strany povinnej.
17. Premlčanie je kvalifikované plynutie času ustanoveného zákonom na vykonanie (uplatnenie) práva, ktorého uplynutie bez vykonania resp. uplatnenia práva, ktoré premlčaniu podlieha má za následok, že povinný subjekt môže pri súdnom uplatnení takéhoto práva vzniesť námietku premlčania. Úspešné uplatnenie námietky má za následok, že premlčané právo nemožno v súdnom konaní priznať a v exekučnom konaní núteným spôsobom vymáhať. Zmyslom premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvajú dlho. Ak by v právnom poriadku neexistoval právny inštitút premlčania, práva by bolo možné uplatňovať bez časového obmedzenia pokiaľ existuje nositeľ práva a povinnosti. Premlčaním sa zabezpečuje aj istota právnych vzťahov (premlčaním sa teda prejavuje aj princíp právnej istoty) a súčasne aj ochrana povinného subjektu spočívajúca v tom, aby na strane povinného subjektu (nositeľa povinnosti) nevládla neistota či voči nemu nebude uplatnené právo po uplynutí dlhšieho časového obdobia (tzn. aby subjektívne práva a povinnosti nepretrvávali neobmedzene dlhý čas). Význam premlčania spočíva predovšetkým v tom, že motivuje subjekty, aby včas realizovali (uplatňovali) svoje práva. Veriteľa (osobu oprávnenú) motivuje k tomu, aby si včas uplatnil svoj nárok, t.j. prejavil aktivitu pri realizácii svojho práva, a tým vyjasnil aj svoju pozíciu v právnych vzťahoch. Dlžník (povinná osoba) je motivovaný k tomu, aby sledoval svoje práva a v prípade uplynutia premlčacej doby sa mohol zbaviť plnenia svojej povinnosti a to vznesením námietky premlčania. Tak veriteľ, ako aj dlžník sú motivovaní akceptovať a napĺňať všeobecnú zásadu súkromného práva – vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým, resp. každý sa musí o svoje práva starať), ktorá sa prejavuje aj prostredníctvom inštitútu premlčania. V oboch prípadoch, tak na strane veriteľa ako aj na strane dlžníka, právo netrpí ľahostajný prístup subjektov k svojim právam.
18. V danom prípade konkretizácia premlčacej doby spadá pod právnu úpravu Zákona o zdravotnom poistení. Predmetný exekučný titul sa riadi premlčacou dobou podľa § 21 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení, v zmysle ktorého právo vymáhať poistné sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, ak nie je ustanovené inak. Súd nad rámec dodáva, že aktuálne znenie ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení je identické so znením tohto ustanovenia v čase vydania exekučného titulu.
19. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie a rozhodnutie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je vzťah medzi § 112 OZ a § 9 ods. 2 ZoUNEK, ak je podaný nový návrh na vykonanie exekúcie, ktorá bola zastavená podľa ZoUNEK. Inými slovami, aké účinky má nedodržanie lehoty podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK na spočívanie premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že v danej veci aplikoval § 112 Občianskeho zákonníka na základe analógie iuris vzhľadom na to, že bol uplatnený nárok zo zdravotného poistenia vo väzbe na to, že zákon o zdravotnom poistení vo svojej právnej úprave nemá zakomponovaný inštitút spočívania premlčania. Inštitút spočívania premlčacej lehoty znamená, že premlčanie neplynie, ak veriteľ si nárok uplatnil včas na príslušnom orgáne. Výsledkom uplatnenia nároku však nemusí byť vždy jeho priznanie či vymoženie, ale môže nastať i taká okolnosť, že konanie bude pre určité okolnosti či prekážky zastavené. Pre tento prípad zákonodarca v právnej úprave dáva odpoveď i na to, ako nazerať na obdobie, kedy nárok bol uplatnený, no „nevybavený“. Stanovil, že ak veriteľ následne riadne pokračuje v uplatnení nároku, tak počas uvedeného obdobia premlčanie neplynie, ale spočíva. Ak tak však neučiní, zákonodarca stanovil, že aj počas tohto obdobia premlčacia lehota plynula. Riadnosť pokračovania v uplatnení nároku súd posudzuje individuálne so zreteľom na okolnosti prípadu.
20. Iná a špeciálna situácia so zreteľom na tento inštitút nastala s prijatím zákona č. 233/2019 Z. z. Keďže zákonodarca týmto zákonom očakával zastavenie približne 3 milióna exekúcii, stanovil i možnosť veriteľa pokračovať vo vymáhaní nárokov tak, aby bolo zachované ústavné právo na majetok garantované čl. 20 Ústavy SR. Vzhľadom zabezpečenie právnej istoty i predvídateľnosti práva a chovania sa účastníkov exekúcie stanovil aj určité časové limity pre opätovné podávanie návrhov na vykonanie exekúcie tak, aby uvedené nároky nestratili svoje už priznané vlastnosti i zabezpečenie. Uvedené časové limity boli stanovené z dôvodu, aby ani na strane povinných nevládla neistota o tom, či voči nim bude opätovne iniciovaná exekúcia (tzn. podaný opätovný návrh na vykonanie exekúcie). Vzhľadom na možné problémy s premlčaním ustanovil zákonodarca čas na to, dokedy si veriteľ musí uplatniť nároky, ktoré už boli vymáhané v starej exekúcii tak, aby boli zachované účinky predpokladané uvedeným zákonom vrátane účinkov spočívania premlčacej doby. Tieto časové limity sú určené v § 9 ods. 2 ZoUNEK, v ktorom zákonodarca stanovil, že ak oprávnený podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedného roku od ukončenia starej exekúcie, obdobie trvania starej exekúcie je obdobím spočívania premlčania vymáhaného nároku. Týmto presným definovaním časového obdobia nutnosti opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie, vzhľadom na obrovské množstvo takýchto starých exekúcií, zákonodarca predišiel tomu, aby exekučný súd komplikovane v každej veci individuálne posudzoval riadnosť v pokračovaní uplatnení nároku, a teda či v konkrétnej veci premlčanie nároku spočívalo alebo nie. Teda v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie v zásade platí, že oprávnený v „začatom konaní riadne pokračuje“ (§ 112 OZ) vtedy, ak podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedného roka po ukončení exekučného konania zastaveného ZoUNEK.
21. Exekučný súd preskúmaním predmetnej exekučnej veci zistil, že oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie rok a 45 dní po ukončení starej exekúcie, oprávnený teda riadne nepokračoval v uplatnení nároku, a teda čas trvania starej exekúcie nemožno považovať za čas, kedy pre zostávajúci vymáhaný nárok neplynula premlčacia doba. Z tohto hľadiska musí súd skonštatovať, že povinný vo vzťahu k exekučnému titulu a nároku z neho vyplývajúceho vzniesol námietku premlčania dôvodne.
22. Súd ešte dodáva, že pri počítaní premlčacej lehoty v danej veci nemožno zohľadniť zákon č. 62/2020 Z. z. (tzv LEX COVID), ako to vo svojom vyjadrení uviedol oprávnený, nakoľko tento sa podľa § 1 vzťahuje len na súkromnoprávne vzťahy. V prípade verejnoprávnych nárokov, akým je aj napríklad aj verejné zdravotné poistenie, sa LEX COVID neuplatňuje, t.j. lehoty plynuli bez prerušenia. Výnimku predstavuje práve ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEK, avšak oprávnený v tejto ročnej lehote od ukončenia starej exekúcie nepodal opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ale urobil tak až po uplynutí tejto lehoty, výnimka z tohto ustanovenia sa na neho teda nevzťahuje.
23. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že povinná úspešne vzniesla námietku premlčania, ktorá predstavuje okolnosť brániacu vymáhateľnosti nároku z exekučného titulu, na ktorú exekučný súd prihliadol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil exekúciu v celosti, nakoľko sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. (I. výroková veta rozhodnutia)
24. Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil, je potrebné, aby zároveň rozhodol o náhrade trov exekúcie, vrátane určenia ich výšky (§ 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku).
25. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
26. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
30. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 199a, § 199d Exekučného poriadku a § 255 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného poriadku. Keďže súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu zastavil, nárok na náhradu trov by vznikol úspešnému povinnému. Vzhľadom však na to, že povinný si náhradu trov riadne a včas neuplatnil, súd rozhodol tak, že povinnému náhradu trov nepriznal. (II. výroková veta rozhodnutia)
31. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
33. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
34. Podľa § 198 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
35. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
36. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
37. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
38. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- Eur.
39. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %
40. Súdny exekútor si vyčíslil trovy konania vo výške 72,- Eur v zmysle § 198 ods. 2 a § 199 Exekučného poriadku a § 22 ods. 1 Vyhlášky bez bližšieho zdôvodnenia.
41. V danom prípade možno pričítať zavinenie zastavenia (ako aj vedenia) exekúcie oprávnenému, keďže oprávnený inicioval predmetné exekučné konania, pričom povinná úspešne vzniesla námietku premlčania, na základe čoho nastal dôvod na zastavenie exekúcie.
42. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie súd uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená Vyhláškou vo výške 60,- Eur (znížená v zmysle citovaného § 22 ods. 2 Vyhlášky o 50 %), ktorá sa zvyšuje o DPH v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom DPH za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor je za základe poverenie udeleného mu súdom povinný začať vykonávať exekúciu, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
43. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Povinná podala svoj návrh na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, teda do uplynutia tejto lehoty nastal iný dôvod na ukončenie exekúcie. Z uvedených dôvodov tak podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov vo výške 36,- Eur, pričom táto suma pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 30,- Eur (50 % zo sumy 60,- Eur) a DPH vo výške 6,- Eur (20 % DPH), keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty. Súd vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal na úhradu trov oprávneného, nakoľko sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako vymožením alebo splnením vymáhaného nároku a zároveň ide o dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému. (III. výroková veta uznesenie)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.