Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49Csp-120-2019.pdf
PDF · 82.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49Csp/120/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: D. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. XXX, o zaplatenie 110,59 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 110,59 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5% p.a. zo sumy 110,59 Eur odo dňa 24.2.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.10.2019 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 110,59 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5% p.a. zo sumy 110,59 Eur odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia ako i náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola uzavretá Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím a s dohodnutou úhradou poistného formou polročných splátok. Žalovaný následné poistné nehradil, napriek výzve žalobcu. V zmysle ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo k zániku poistenia ku dňu XX.XX.XXXX, o čom bol žalovaný upovedomený. Žalobcovi vznikol nárok na dlžné poistné za obdobie odo dňa XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX podľa ust. § 803 Občianskeho zákonníka v sume 110,59 Eur. K žalobe žalobca doložil Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, Výzvu na úhradu dlžného poistného zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie o zániku poistenia zo dňa XX.XX.XXXX.
3. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Podľa § 177 ods. 2 písm. c) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak to ustanovuje tento zákon.
6. Súd pri rozhodovaní prihliadol na nesporné skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, obsah spisu ako i na listinné dôkazy predložené žalobcom, keď žalovaný zostal v konaní nečinný, žiadnym spôsobom nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu, k žalobe jej prílohám sa napriek výzve súdu nevyjadril.
7. Po oboznámení sa s dôkazmi predloženými žalobcom a vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení súd zistil nasledujúci s k u t k o v ý s t a v v e c i :
8. Strany sporu uzavreli dňa XX.XX.XXXX Poistnú zmluvu - poistenie domu, bytu a domácnosti „BEZSTAROSTNÝ DOMOV“ č. XXXXXXXXXX na dobu neurčitú, so začiatkom poistenia odo dňa XX.XX.XXXX. Predmetom poistenia bolo základné poistenie rodinného domu na poistnú sumu 130 000 Eur za ročné poistné v sume 104 Eur a základné poistenie domácnosti na poistnú sumu 15 000 Eur za ročné poistné vo výške 54 Eur, výsledné ročné poistné po odpočítaní zliav bolo dojednané na sumu 119,56 Eur. Úhrada poistného bola dohodnutá v polročných splátkach po 59,78 Eur. Žalovaný si svoju povinnosť platiť poistné v dohodnutých splátkach nesplnil, poistné neuhradil za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 59,78 Eur a za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 59,78 Eur, a to ani napriek výzve žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej bol poučený o následku neuhradenia dlžného poistného v podobe zániku poistenia. K zániku poistenia došlo ku dňu XX.XX.XXXX, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť dlžné poistné za obdobie odo dňa XX.XX.XXXX do dňa zániku poistenia dňa XX.XX.XXXX vo výške 110,59 Eur, ktoré neuhradil.
9. V zmysle § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ“/ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Podľa § 796 ods. 2 OZ, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
10. Podľa § 801 ods. 2 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do 1 mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
11. Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
12. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
13. Žalovaný sa k žalobe s prílohami nevyjadril a ani neskôr nevyužil možnosť vyjadriť sa k uplatňovanému nároku žalobcu, teda dôvodnosť nároku nespochybnil a už vôbec nevyvrátil. V súlade s ustanovením § 151 ods. 1 CSP zaťažuje žalovaného procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany; ak strana sporu nepoprie skutkové tvrdenia protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové zistenia si potom súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Nakoľko v danom spore zo strany žalovaného nedošlo k popretiu žalobcových tvrdení, a nie je dôvod na aplikáciu korektívu uvedeného v § 186 ods. 2 CSP (neexistovala dôvodná pochybnosť o pravdivosti tvrdení uvádzaných žalobcom), súd vychádzal z domnienky ustanovenej v § 151 ods. 1 CSP, že skutkové tvrdenia žalobcu sú nesporné.
14. Súd dospel k záveru, že žalobca podal žalobu dôvodne, keď v konaní preukázal zmluvný vzťah so žalovaným i skutočnosť, že žalovaný následné poistné neuhradil. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný nezaplatil následné poistné za poistné obdobie od XX.XX.XXXX, preto bol žalobcom vyzvaný kvalifikovanou výzvou na úhradu dlžného poistného. Výzva poisťovateľa obsahovala upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. Neuhradením poistného v zmysle § 801 ods. 2 OZ poistenie zaniklo ku dňu XX.XX.XXXX. Žalobca má v zmysle ustanovenia § 803 OZ nárok na poistné za dobu do zániku poistenia ( odo dňa XX.XX.XXXX do dňa XX.XX.XXXX ) vo výške 110,59 Eur.
15. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel.
16. Podľa § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť , ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Keďže žalovaný poistné v lehote splatnosti neuhradil, vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení istiny aj úrok z omeškania v sadzbe 5% p.a. zo sumy 110,59 Eur odo dňa XX.XX.XXXX (nasledujúci deň po zániku poistenia) do zaplatenia, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Vzhľadom na to, že v konaní mal žalobca plný úspech vo veci, súd postupujúc v zmysle § 255 ods. 1 CSP, mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
20. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.