Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/119/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, K., zastúpeného S. S., bytom A.. A. XXXX/X, Y., proti žalovanému: K. G., a.s., so sídlom O. J. X., G., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému M. H. M. M., s.r.o., so sídlom E. XXX/XX, K., IČO: XX XXX XXX., o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.370,36 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 21. marca 2019, č. k. -261, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v závislých výrokoch III. až V. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.198,12 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet N. K., a.s. súdny poplatok za podanú žalobu v sume 311,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom IV. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 77,1 % a výrokom V. určil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozhodoval na základe žaloby žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 5.198,12 eur ako bezdôvodného obohatenia, sumy 500,- eur ako primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania na základe toho, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere, pričom mal za to, že táto je bezúročná a bez poplatkov, a preto bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu, o ktorú preplatil žalovanému istinu úveru. Primerané finančné zadosťučinenie žiadal podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. , , , , , , o spotrebiteľských úveroch, až 4, , , , , o ochrane spotrebiteľa a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne, nie však v celom rozsahu. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca zaplatil žalovanému na úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 30.05.2011 celkom sumu 8.698,12 eur. Súd sa zaoberal tým, či uzatvorená zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a dospel k záveru , že v nej absentuje náležitosť podľa ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch - celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je uvedená len výška úveru v sume 3.500,- eur a celková výška nákladov v sume 2.421,04 eur. Malým, takmer nečitateľným písmom, je následne v predmetnej zmluve v bode 3 uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov

spojených so spotrebiteľským úverom. Teda celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie je v zmluve vyčíslená - uvedená jednou konkrétnou sumou. Z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že zmluva neobsahuje ani celkovú výšku úveru, ani celkovú čiastku, ktorú musí žalobca ako spotrebiteľ zaplatiť. Zákon o spotrebiteľských úveroch je celkom jednoznačný, keď vyžaduje uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Okrem toho aj samotný spôsob určenia celkovej výšky úveru, a tým aj čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť (uvedený v bode 3 zmluvy o úvere), vzbudzuje pochybnosti, pretože je v ňom uvedené, že celková výška úveru predstavuje súčet výšky úveru, teda sumy 3.500,- eur a celkových nákladov spojených s úverom v sume 2.421,04 eur, čo predstavuje spolu sumu 5.921,04 eur. Zo zmluvy o úvere je pritom zrejmé, že žalobca mal zaplatiť na splatenie úveru 70 splátok vo výške 84,- eur, čo predstavuje sumu 5.880,- eur. Z toho potom nie je zrejmé, aká je výška úveru, keď náklady sú 2.421,04 eur, čo po odpočítaní od sumy 5.880,- eur predstavuje sumu 3.458,96 eur. Prípadne, ak z tejto čiastky je 3.500,- eur úver, tak výška celkových nákladov je 2.380,- eur. Celková výška úveru vypočítaná ako súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom 5.921,04 eur je teda rozdielna suma oproti sume, ktorú by mal žalobca podľa zmluvy zaplatiť v 70 splátkach po 84,- eur mesačne. Suma, ktorú žalobca mal na úver spočiatku splácať a splácal 84,76 eur, pokiaľ by bolo dodržaných 70 splátok, potom predstavuje ešte vyššiu sumu, a to sumu 5.933,20 eur. Pokiaľ by žalobca zaplatil podľa zmluvy o úvere 70 splátok po 84,- eur s dátumom prvej platby do 19.08.2011, mal by úver zaplatiť do 19.03.2017, ale za predpokladu, že by zaplatil len sumu 5.880,- eur (70 splátok po 84,- eur mesačne). Dohoda o splatení úveru v 70 splátkach po 84,- eur by potom mohla vzbudzovať pochybnosť aj o termíne konečnej splatnosti uvedenej v zmluve o úvere, pretože podľa zmluvy mal v skutočnosti zaplatiť nie 5.880,- eur, ale 5.921,04 eur. Z toho vyplýva, že by mal doplatiť sumu 41,04 eur v neskoršom termíne. Súd konštatoval, že na základe uvedeného sú v predmetnej zmluve nesprávne uvedené celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, a tým aj nesprávne určená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť. Už samotné neuvedenie údaju podľa ustanovenia má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd dospel k záveru, že žalobca preukázal základ nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na vrátenie časti žalovanej sumy ako bezdôvodného obohatenia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému o 5198,12 eur viac, ako mu bolo poskytnuté. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z toho, že žalovaný poskytol žalobcovi sumu 3.500,- eur. Žalobcovi bola síce na účet poukázaná suma 3.470,13 eur, avšak podľa všeobecných obchodných podmienok znáša dlžník, teda spotrebiteľ, aj poplatok za poskytnutie úveru na účet v inej banke, preto súd vychádzal z toho, že žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému sumu 3.500,- eur (3.470,13 + 29,87 eur). Žalobca doteraz zaplatil sumu 8.698,12 eur, rozdiel predstavuje sumu 5.198,12 eur, preto súd považoval nárok žalobcu voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodne podaný v tejto výške (8.698,12 - 3.500 = 5.198,12 eur). Vo zvyšku, t. j. v časti o zaplatenie sumy 172,24 eur (5.370,36 eur - 5.198,12 = 172,24 eur) súd žalobu zamietol z dôvodu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, v akej výške bol úver žalobcovi poskytnutý, koľko na splatenie tohto úveru žalobca žalovanému zaplatil a v akej výške vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Žalobca však nepreukázal, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume vyššej ako 5.198,12 eur. Žalobca v podstate neuviedol a najmä nepreukázal, aký nárok predstavuje suma prevyšujúca čiastku 5.198,12 eur. Ďalej súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal aj zaplatenia 500,- eur ako finančného zadosťučinenia. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že neboli splnené podmienky na jeho priznanie v zmysle ust. Spotrebiteľ zatiaľ v tomto konaní uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a tento nárok mu bol sčasti priznaný. Súd vychádzal z toho, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia má spotrebiteľ, ktorý už úspešne uplatnil porušenie spotrebiteľského práva. Žalobca zatiaľ nepreukázal, že úspešne uplatnil porušenie spotrebiteľského práva, pretože vo veci nie je právoplatne rozhodnuté. Žalobca svoj nárok na zaplatenie primeraného zadosťučinenia nepreukázal ani čo do základu a nepreukázal ani výšku tohto nároku, ktorý si uplatnil. Súd preto v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. Súd dodal, že žalobca podaním zo dňa 04.06.2018 žiadal zaplatenie sumy 4.607,99 eur, ale žalobu v prevyšujúcej časti späť nezobral, aj keď by podanie podľa svojho obsahu v tejto časti bolo možné považovať za čiastočné späťvzatie žaloby. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby v rozhodnutí vo veci samej nerozhodol vzhľadom na to, že žalobca ďalším podaním navrhol zmenu podanej žaloby tak, že sa domáha zaplatenia sumy 5.370,36 eur. Rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za žalobu v sume 311,50 eur, súd odôvodnil ust. a položkou 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný, a to proti výrokom I., III., IV. a V. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu ohľadom určenia, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov s poukazom na absenciu uvedenia náležitosti celkovej čiastky úveru. Uviedol, že súd počas celého konania ani raz nenaznačil, že mieni posúdiť právny vzťah tak, ako uviedol v odôvodnení rozsudku. Namietal, že nemal možnosť súdu predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, nakoľko počas celého konania žalobca a ani súd neprodukovali skutkové tvrdenia, ktoré by mohol predložením týchto dokladov relevantne vyvrátiť. Súd týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zmluva o úvere bola uzatvorená riadne so všetkými náležitosťami. Ďalej uviedol, že odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. síce obsahuje výklad ustanovenia Smernice 2008/48/ES a v časti náležitosti tzv. „rozpisu splátky“, jeho závery je ale možné aplikovať aj na posúdenie spôsobu uvedenia celkovej čiastky v zmluve o úvere. Zákon o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že celková čiastka úveru má byť v zmluve o úvere uvedená v číselnom vyjadrení tak, ako odvodzuje súd jednou sumou v číselnom vyjadrení. Zmluva o úvere uvádza, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Súd jednoznačne nevyvrátil, že zmluva o úvere podstatnú náležitosť obsahuje napriek výslovnému zneniu v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Bol toho názoru, že uvedenie celkovej čiastky rozdelením na istinu a náklady je pre spotrebiteľa prehľadnejšie a umožňuje mu ľahšie posúdiť výhodnosť úveru, preto názor súdu o neuvedení tejto náležitosti v zmluve o úvere je nesprávny a bol vyvrátený predložením zmluvy o úvere. Poukázal na skutočnosť, že celková čiastka úveru je v zmluve o úvere uvedená v správnej výške, pričom súd vo svojom výpočte celkovej čiastky úveru opomenul do nej zahrnúť poplatok za poskytnutie úveru. Vzhľadom na nedostatok relevantných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, sa v tejto časti nemohol relevantne vyjadriť k posúdeniu a výpočtom celkovej čiastky úveru tak, ako ho uviedol súd prvej inštancie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch (I., III., IV. a V.) zrušil (správne zrejme zmenil) a žalobu žalobcu zamietol alebo vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s povinnosťou uloženia náhrady trov konania žalobcovi.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca, pričom považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne. Žiadal o jeho potvrdenie a nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu (okrem výroku II.) podľa ako vecne správny potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. (v zamietajúcej časti) odvolaním napadnutý nebol, preto je v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý ( ).

6. Odvolací súd sa najskôr zaoberal odvolacou námietkou žalovaného o porušení jeho procesných práv súdom prvej inštancie tým, že mu nenaznačil, že mieni posúdiť právny vzťah sporových strán spôsobom, akým tak učinil, a následne sa zaoberal ďalšou odvolacou námietkou, podľa ktorej zmluva o úvere obsahuje údaj o celkovej čiastke úveru, ktorý má spotrebiteľ zaplatiť, pričom za súčasť tohto údaja treba považovať aj poplatok za poskytnutie úveru.

7. Koncept práva na spravodlivý proces požaduje právo na kontradiktórny proces, v súlade s ktorým strany sporu musia mať príležitosť nielen mať vedomosť o dôkazoch, ktoré sú potrebné pre ich úspech v spore, ale tiež mať vedomosť o všetkých vykonaných dôkazoch a predložených vyjadreniach za účelom vplývať na rozhodnutie súdu. Akokoľvek, právo na kontradiktórny proces nie je absolútne, a toto právo môže závisieť na špecifických črtách daného prípadu (Krčmář a ostatní proti Českej republike, č. 35376/97, § 40, 3. marec 2000, Hudáková proti Slovenskej republike, č. 23083/05, § 26, Asnar proti Francúzsku (č.2) č. 12316/04, § 26, 18. október 2007, Vokoun proti Českej republike č. 20728/05 § 26, 03. júl 2008).

8. Táto odvolacia námietka žalovaného je nedôvodná i optikou týchto záverov judikatúry. Žalobca odvodzoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere okrem iného tým, že v zmluve absentuje stanovenie celkovej výšky úveru a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. O tejto skutočnosti

mal žalovaný vedomosť, nakoľko súd prvej inštancie zachoval procesný postup rešpektujúci spravodlivý proces a dal možnosť reagovať žalovanému na tieto vyjadrenia počas celého konania. Ťažilo preto žalovaného, aby vyvrátil skutočnosti tvrdené žalobcom, teda že zmluva o úvere obsahuje celkovú výšku úveru a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V následnom právnom posúdení súdu prvej inštancie ohľadom týchto náležitostí zmluvy o úvere, ktoré sa prejavilo v napadnutom rozhodnutí, nemožno vidieť porušenie práva na spravodlivý proces žalovaného.

9. Žalovaný ďalej zastával v odvolaní názor, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonné (povinné) náležitosti v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Dôvodil, že uvedenie celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť na istinu a náklady, je pre spotrebiteľa prehľadnejšie, lebo mu umožňuje lepšie posúdiť výhodnosť úveru. Dodal, že celková čiastka je v zmluve o úvere v správnej výške, pričom súd prvej inštancie opomenul do nej zahrnúť aj poplatok za poskytnutie úveru.

10. Súd prvej inštancie prijal správny záver, že zmluva o úvere neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ( o spotrebiteľských úveroch). Významné v tomto smere nie je, že celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je vyjadrená výškou úveru (3.500,- eur) a celkovou výškou nákladov (2.421,04 eur), ktoré sumy je potrebné sčítať, ale to, že ich súčet (5.921,04 eur) nezodpovedá súčinu výšky splátky (84,- eur) a celkového počtu splátok (70), ktorý je 5.880,- eur. V tomto smere neobstojí obrana žalovaného, že súčasťou splátky je aj poplatok za poskytnutie úveru. Zo zmluvy ani z tvrdení žalovaného nevyplýva, že by s tvrdeným poplatkom za poskytnutie úveru výpočet celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, bolo možné dospieť k sume rovnajúcej sa súčinu počtu splátok a výšky splátky.

11. Pokiaľ ide o namietané procesné pochybenie súdu prvej inštancie, k tomuto zo strany súdu skutočne došlo, no toto nie je dôvodom pre zrušenie ani zmenu napadnutého rozhodnutia, pretože predmetné pochybenie je napravené postupom odvolacieho súdu v zmysle ust. .

12. Vzhľadom k tomu, že odvolacie námietky žalovaného neboli dôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa potvrdil (okrem výroku I. aj v ostatných napadnutých výrokoch (III. až V.), nakoľko tieto boli závislé od posúdenia veci samej).

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. . 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).