Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13Csp-137-2019.pdf
PDF · 92.14 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/137/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom H. XX, T., IČO: 35 807 598, zastúpený zvolenou zástupkyňou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, s miestom výkonu činnosti E. XXXX/XA, T., proti žalovanému: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. R. XX/XX, Ž., o zaplatenie 900,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 900,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 900,- eur od 30.11.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 30.11.2019, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 900,- eur, spolu s odplatou vo výške 72,- eur, zmluvným úrokom vo výške 22 % ročne zo sumy 900,- eur od 30.11.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 972,- eur od 30.11.2016 do zaplatenia, poplatkami za upomienky vo výške 150,- eur, zmluvnou pokutou vo výške 33,- eur, a nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 504701670 zo dňa 30.11.2015 poskytol žalovanému úver vo výške 900,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 72,- eur a úrok vo výške 22 % ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru bol dohodnutý na 30.11.2016. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur, t. j. celkom vo výške 150,- eur. Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi žiadnu sumu.
2. Žalovaný sa v priebehu konania k žalobe v súdom určenej lehote písomne nevyjadril a zostal procesne nečinný.
3. Na pojednávaní dňa 25.06.2020, ktoré sa konalo v neprítomnosti strán sporu, súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a mal zistený nasledovný skutkový stav.
4. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 504701670 zo dňa 30.11.2015, uzavretou medzi žalobcom, ako veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, poskytol žalobca žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 900,- eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu a úrok spojený so spotrebiteľským úverom spolu vo výške 270,- eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 1.170,- eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške 72,- eur, čo predstavovalo RPMN vo výške 8 %. Úrok bol dojednaný vo výške 22 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu 198,- eur. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol dojednaný na deň 30.11.2016. Priemerná hodnota RPMN podľa zmluvy činila 23,66 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru.
5. Súd považoval za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný doposiaľ na daný úverový prípad neuhradil žiadnu sumu.
6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
8. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
9. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Žalobca, ako veriteľ, v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy, uzavretej dňa 30.11.2015, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
18. Keďže súd ustálil, že zmluva, uzavretá so žalovaným, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu ZoSÚ, súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ.
19. Po jej preskúmaní súd zistil, že v nej absentuje obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov, použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje RPMN, ale v nesprávnej výške, a to v nižšej než úrok. Ak by žalobca seriózne pristupoval k dojednaniu údaja o RPMN, nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako bola úroková sadzba, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady, spojené s úverom, ktorých úrok je len jednou časťou a teda RPMN zákonite musí byť vyššia ako je úroková sadzba. Vzhľadom na to, že žalobca do zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviedol nesprávnu výšku RPMN 8 %, pričom úrok je vo výške 22 %, teda nezahrnul ho do RPMN (do RPMN zahrnul iba odplatu v sume 72,- eur), v zmluve o spotrebiteľskom úvere je preto uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo je dôvodom na to, aby bolo možné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa cit. § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ. V ďalšom bola v zmluve dohodnutá odplata vo výške 72,- eur. Odplata v zmluve nie je náležito špecifikovaná a nie je zrejmé, za čo by ju spotrebiteľ mal žalobcovi platiť. Touto odplatou boli spotrebiteľovi prirátané ešte ďalšie náklady okrem úrokov. Žalobca nepreukázal, že by odplata vo výške 72,- eur reálne zodpovedala nákladom veriteľa. Zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere v podobe dojednania odplaty vo výške 72,- eur spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 písm. t) OZ <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> neprijateľná, a ako taká neplatná.
20. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti sa tak v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ preto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
21. Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil nárok žalobcu nasledovne:
22. Žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške istiny 900,- eur, ako to vyplýva z predloženej zmluvy.
23. Súd v ďalšom považoval za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný doposiaľ na daný záväzkovo-právny vzťah medzi stranami neuhradil žiadnu sumu.
24. Vzhľadom na to, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, po odpočítaní žalovaným uhradených platieb. Z titulu nesplatenej dlžnej istiny tak súd priznal žalobcovi sumu 900,- eur (čistá istina poskytnutého úveru). Keďže súd nemal preukázané, že by žalovaný sumu 900,- eur, t. j. uvedenú sumu nesplatenej istiny uhradil, súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel. A vo zvyšku požadovaného nároku na zaplatenie odplaty a zmluvných úrokov žalobu zamietol.
25. Žalobca si v ďalšom uplatnil poplatky za upomienky spolu v sume 150,- eur, avšak nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalovanému posielal akékoľvek upomienky, a teda že by mu výdavky v tejto sume vôbec vznikli, a preto je žaloba v tejto časti rovnako nedôvodná.
26. Napokon si žalobca uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur, pričom ustanovenie o zmluvnej pokute obsahujú Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, podľa ktorých zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur.
27. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
28. Uvedená zmluvná pokuta nebola dohodnutá priamo v zmluve, ale bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok, pričom jej výška bola určená jednostranne veriteľom vo všeobecných obchodných podmienkach. Pokiaľ teda zmluvná pokuta (ale aj akékoľvek iné sankcie, postihujúce dlžníka) nebola v zmluve obojstranne účastníkmi dohodnutá, od žalovaného takúto sankciu nemožno vôbec požadovať. Pre bežného spotrebiteľa sú sankcie ťažko zistiteľné, nakoľko nie sú upravené priamo v zmluve, ale v obchodných podmienkach, s čím veriteľ už vopred kalkuluje. Naviac je celkom zrejmé, že sa s nimi spotrebiteľ môže len veľmi ťažko pri podpise zmluvy podrobne oboznámiť, nie je zrejmé, či vôbec tieto podmienky boli žalovanému predložené na oboznámenie, preto možno usudzovať aj na nedostatok vôle žalovaného pristúpiť na „dohodu“ o zmluvnej pokute, a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd sumu, uplatnenú titulom zmluvnej pokuty, taktiež zamietol.
29. Súd zároveň priznal žalobcovi zo sumy priznanej istiny 900,- eur aj úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne (základná úroková sadzba ECB 0,00 % + 5 percentuálnych bodov) počnúc dňom 30.11.2016 až do zaplatenia. S poukazom na uvedené súd priznal úroky z omeškania z priznanej istiny 900,- eur a žalobu v časti úrokov z omeškania, viažucich sa na zamietnutú sumu, zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Vzhľadom na zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie odplaty, zmluvnej pokuty, poplatkov za upomienky, zmluvného úroku a časti úroku z omeškania možno konštatovať, že žalovaný bol v konaní úspešnejšou stranou, a preto by mu patril proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko je však z obsahu spisu zrejmé, že žalovaný si žiadne trovy konania nevyčíslil, resp. mu doposiaľ žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.