Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-28-2020.pdf
PDF · 128.16 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/28/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. S. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka B. M., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX Y., štátny občan Slovenskej republiky, zast.: JUDr. Soňa Petrusová, advokátka, so sídlom Adyho 34, 984 01 Lučenec a otec B. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom L. 8, XXX XX Y., toho času bytom E. 35, XXX XX Y., štátny občan Slovenskej republiky, zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/ A, 984 01 Lučenec, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletý M. S. F., narodený XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do výchovy a starostlivosti matky B. M., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec B. F., narodený XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého M. S. F., narodeného XX.XX.XXXX vo výške 130,-Eur mesačne, vždy mesačne vopred k rukám matky maloletého dieťaťa do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom doručenia rozsudku.
III. Stretávanie otca s maloletým dieťaťom rodičia upravili dohodou nasledovne:
Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa maloletým M. S. F. každý týždeň v kalendárnom roku v stredu od 14.00 do 16.00 hodiny a v sobotu od 8.00 do 10.00 hodiny za prítomnosti matky s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa na tom istom mieste matke odovzdá.
Matka j e p o v i n n á dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.05.2020 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M. S. F., nar. XX.XX.XXXX, pričom žiadala, aby maloleté dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti, otec bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou vo výške 150,- Eur mesačne, styk otca s maloletým dieťaťom bude prebiehať po dohode s matkou. Matka návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do polovice apríla 2020. Zo spoločného vzťahu sa im narodil syn M. S. F., nar. XX.XX.XXXX. V apríli 2020 sa rozišli a matka sa s dieťaťom vrátila k rodičom, kde býva doteraz. Je na materskej dovolenke a poberá príspevok v materstve a prídavok na jedno dieťa. Vyživovaciu povinnosť má len k tomuto maloletému dieťaťu. So synom žijú v rodičovskom dome spolu s rodičmi matky S. M. a X. M.. V poslednej dobe počas spolužitia medzi matkou a otcom dieťaťa viackrát došlo k výmene názorov, na niektorých veciach sa nevedeli
dohodnúť. Nakoniec matka opustila spoločnú domácnosť, aby dieťa nevystavovala častým dávkam, čo je v záujme maloletého dieťaťa. Matka je toho názoru, že má vytvorené vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť o dieťa. Otcovi dovolí stretávať sa so svojím synom, môže ho navštevovať, ale vzhľadom na to, že je dieťa útleho veku, chcela by, aby styk otca s dieťaťom prebiehal za jej prítomnosti.
2. Otec maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.06.2020 uviedol, že navrhovateľka a odporca žili v spoločnej domácnosti asi päť rokov až do dňa, deň po Veľkej noci tohto roku, kedy navrhovateľka bez akéhokoľvek zjavného dôvodu a predchádzajúceho upozornenia odišla zo spoločnej domácnosti. Pre odporcu, ktorý chcel vytvárať pre rodinu zázemie, starať sa o navrhovateľku a maloletého, pričom o zámeroch navrhovateľky nič netušil, bol moment, keď prišiel domov z práce a našiel byt prázdny, šokom. Konanie navrhovateľky ho prekvapilo a ranilo.
2.1. Pre právne posúdenie danej veci je zásadná nasledujúca skutočnosť. Navrhovateľka asi pred jeden a pol rokom, bez známeho dôvodu, pobalila odporcove veci a primäla ho vysťahovať sa zo spoločnej domácnosti. Následne navrhovateľka asi mesiac žila vo vzťahu s pánom O. W. ml., následne obnovila spolužitie s odporcom, pričom tvrdila, že s O. W. ml. svoj vzťah ukončila. Navrhovateľka bola uplynulé roky, pred nástupom na materskú dovolenku, zamestnaná v spoločnosti AGRO CS Slovakia, a.s., v ktorej priestoroch mal svoju prevádzku aj O. W. ml. (syn spolumajiteľa zamestnávateľa navrhovateľky), s ktorým sa navrhovateľka naďalej stretávala. Po narodení maloletého, keď navrhovateľka ešte žila s odporcom v spoločnej domácnosti, odporca medzi rečou nadhodil, že chlapec sa na neho nepodobá a matka na to reagovala nasledovnými slovami vypovedanými zvláštnym tónom: Myslíš, že nie si otcom? Túto otázku navrhovateľka potom položila odporcovi ešte niekoľkokrát do vtedy, kým bez vysvetlenia odišla zo spoločnej domácnosti, hoci odporca nemal dojem, že by na tému svojho otcovstva následne zadával dôvod. Odporca dôverujúc navrhovateľke síce po pôrode maloletého akceptoval svoje právne otcovstvo, ku ktorému došlo súhlasným vyhlásením s navrhovateľkou, avšak vzťah navrhovateľky s iným mužom, s ktorým sa naďalej stýkala aj počas roku 2019 v spojitosti s narážkami navrhovateľky spochybňujúcimi otcovstvo odporcu a nevysvetlený odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, považuje odporca za skutočnosti, ktoré môžu objektívne vylučovať jeho biologické otcovstvo k maloletému.
2.2. Podľa článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa je každé dieťa ihneď po narodení zaregistrované a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, a podľa možností právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Súd podľa názoru otca dieťaťa nemôže v tomto štádiu bez ďalšieho konať s odporcom ako účastníkom tohto konania, nakoľko existujú dôvody, ktoré objektívne vylučujú právnu domnienku jeho otcovstva určenú súhlasným vyhlásením rodičov. Odporca preto v súlade s § 93 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá procesný návrh, aby súd prejudiciálne overil jeho biologické otcovstvo vykonaním znaleckého dôkazu testom DNA. Pri dnešnom stupni poznania je možné bez problémov použiť DNA test, ktorý s presnosťou na 99,9% určí genetickú príbuznosť medzi otestovanými odberom krvi alebo odberom slín.
2.3. Stabilnému výchovnému prostrediu maloletého môžu do budúcna pomôcť iba vzťahy založené na dôvere, pričom samozrejme nemožno opomenúť jedno z najdôležitejších práv dieťaťa poznať svoj pôvod. Pokiaľ by súd neakceptoval prejudiciálny návrh odporcu, nakoľko odporca na uvedených skutočnostiach trvá, bude odporca nútený podať procesný protinávrh v súlade s § 105 písm. c) Civilného mimosporového poriadku.
2.4. Odporca mal krátko po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti úraz, pri ktorom došlo k prasknutiu lebky spojenému s krvácaním do mozgu. Počas svojej hospitalizácie v nemocnici, keď mu vnútrolebečný opuch okrem iného spôsoboval aj zahmlené videnie, skúšal navrhovateľku kontaktovať telefonicky, aby zistil, ako sa má maloletý M.. Navrhovateľka to opakovane nekompromisne odmietla sms správou a žiadala odporcu komunikovať iba písomne, napriek tomu, že odporca toho pri danom zdravotnom stave takmer nebol schopný (nevidel na display mobilu). Odporca, aj na základe tohto správania navrhovateľky, sa utvrdil, že ho už nemá rada ani ako partnera a neakceptuje ho ani ako otca maloletého.
2.5. Odporca si nie je vedomý, že by svojim správaním zadal akýkoľvek dôvod na odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti a na jej správanie voči nemu. Nezhody a výmeny názorov, ktoré spomína navrhovateľka, neboli podľa odporcu takej intenzity, aby odôvodňovali odchod navrhovateľky. Išlo o
normálne výmeny názorov, ktoré navrhovateľka bez dôvodu eskalovala do konfliktov, pričom po narodení maloletého to odporca vždy v kľude znášal a snažil sa situáciu upokojiť. Odporca chce týmto vyjadriť svoju úprimnú snahu osobne sa starať o maloletého a prispievať na výživu maloletého v primeranej miere, avšak k otázkam s tým súvisiacim, sa možno vyjadrovať až po potvrdení jeho biologického otcovstva.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním rodného listu maloletého dieťaťa, listinných dôkazov preukazujúcich príjmy matky maloletého dieťaťa, dodatku k pracovnej zmluve, špecifikácie výdavkov na dieťa, čestného prehlásenia, odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, lekárskej prepúšťacej správy, potvrdenia o príjme otca maloletého dieťaťa, daňových priznaní, správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov a zistil tento skutočný stav veci:
4. Z rodného listu maloletého dieťaťa má súd preukázané, že rodičmi maloletého M. S. F., nar. XX.XX.XXXX sú matka B. M., nar. XX.XX.XXXX a otec B. F., nar. XX.XX.XXXX. Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia. Žili spolu asi 5 rokov a nežijú spolu približne od polovice apríla, teda cca dva mesiace. Maloletý M. S. F. je jediným dieťaťom oboch rodičov. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu doposiaľ nebol upravený.
5. Vo veci sa dňa 24.06.2020 uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom bola matka dieťaťa toho názoru, že treba upraviť pomery k maloletému dieťaťu bez ohľadu na to, či je tu otázna otázka otcovstva. Otec maloletého dieťaťa mal možnosť podať si návrh na zapretie otcovstva, čo neurobil. To, že matka maloletého dieťaťa odišla z domácnosti, bolo vyvrcholením toho, čo sa dialo, to však nie je predmetom tohto konania. Pokiaľ ide o výšku výživného, navrhla matka výživné vo výške 130,- Eur mesačne s tým, že je prístupná aj tomu, aby výšku výživného určil súd. Podľa vyjadrenia matky dieťaťa zdravotný stav otca dieťaťa nie je taký vážny alebo zlý, ako to prezentuje, pretože mu nebráni, aby napríklad navštevoval reštauračné zariadenia a teda si mohol dať do poriadku aj túto záležitosť. Pokiaľ ide o prenájom bytu, v ktorom žije otec maloletého dieťaťa, bol čisto na otca dieťaťa, ktorý v ňom v súčasnosti býva so svojou novou partnerkou. Matka tiež uviedla, že má záujem na tom, aby sa otec stretával s maloletým synom, preto navrhla, aby bola uzavretá dohoda o úprave styku tak, že otec sa môže so synom stretávať dvakrát do týždňa na dve hodiny, napríklad v stredu od 14-tej do 16-tej hodiny a v sobotu od 8-ej do 10-tej hodiny za prítomnosti matky.
6. Otec maloletého dieťaťa sa na súdnom pojednávaní nezúčastnil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil zo zdravotných dôvodov. Na pojednávaní sa zúčastnil zástupca otca maloletého dieťaťa, ktorý trval na tom, aby sa skutočnosť ohľadne otcovstva maloletého dieťaťa objektivizovala, čo je dôležité aj z hľadiska budúcnosti dieťaťa. Uviedol, že pre otca dieťaťa bolo prekvapivé, že matka odišla zo spoločnej domácnosti a podala si tento návrh. Dodal tiež, že otec dieťaťa utrpel fraktúru lebky a odporúčanie všeobecného lekára je nezúčastňovať sa pojednávania, preto doposiaľ zo strany otca dieťaťa neboli zosumarizované listiny preukazujúce jeho výdavky. Podotkol, že otcovi dieťaťa sa zásadne zmenil život, keď jeho partnerka opustila spoločnú domácnosť, zostal žiť v byte, ktorý je určený pre rodinu, niektoré listinné dôkazy, napríklad podpísanú nájomnú zmluvu, ani nemal k dispozícii.
6.1. K otázke styku otca s dieťaťom uviedol, že predtým sa otec niekoľkokrát do týždňa stretával s maloletým a chodil ho kočíkovať. Chcel by, aby to takto zostalo aj v budúcnosti. Otázka otcovstva k maloletému dieťaťu je otázka dôvery. Bez ohľadu na to, či bude súd pristupovať k úprave rodičovských práv a povinností, by si chcel zachovať vzťah k maloletému dieťaťu. Chcel by sa teda podieľať na osobnej starostlivosti o dieťa a venovať mu čas a to tak, že by sa s ním dvakrát do týždňa stretol na dve - tri hodiny, chcel by mať možnosť stretnúť sa s ním s niekým, kto zabezpečí, čo dieťa potrebuje. Dieťa je síce dojčené, ale čas dojčenia je u detí veľmi individuálny. Pri kočíkovaní niekedy dieťa doniesla aj stará matka, teda či už prítomnosť dieťaťa zabezpečí matka alebo niekto z rodiny, nie je dôležité. Otec by chcel, aby mal vzťah s dieťaťom perspektívu.
6.2. K príjmovým pomerom otca dieťaťa uviedol, že otec pracuje pre spoločnosť Rovigo a robí aj ako šofér. Teraz po úraze túto činnosť nevykonáva, nepracuje, nie je to možné ani kvôli koronakríze, pretože nemohol vycestovať do zahraničia. V otázke styku žiadal upraviť styk otca so synom dvakrát do týždňa po 2 až 3 hodiny. Pokiaľ ide o výšku výživného, súhlasil s tým, aby súd zvolil postup, ktorý vyplýva z rozhodovacej činnosti súdov a pristúpil k rozhodnutiu vo veci výživného, pričom žiadal určiť výživné vo výške 50,- Eur.
7. Kolízny opatrovník navrhol zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, odporúčal určiť výživné vo výške 130,- Eur mesačne. Voči dohode rodičov ohľadne úpravy styku nenamietal.
8. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 12.06.2020 matka dieťaťa nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedenej úradom. Od 01.01.2020 poberá prídavok na dieťa vo výške 24,95 Eur. Otec dieťaťa nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberajú žiadne dávky vyplácané úradom.
9. Matka maloletého dieťaťa B. M. je od 23.11.2019 poberateľkou materského vo výške 23,60 Eur za deň (rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 200-009296-CA04/2019 zo dňa 06.12.2019). Posledným zamestnávateľom matky bola spoločnosť AGRO CS Slovakia, a.s., Lučenec, pričom jej čistý mesačný príjem za obdobie od 02/2019 do 08/2019 činil približne 719,- Eur. Od 13.09.2019 vznikol matke nárok na nemocenské vo výške 17,31 Eur za deň. Matka predložila súdu čestné prehlásenie, že v súčasnosti býva u svojich rodičov a prispieva do spoločnej domácnosti sumou 200,- Eur.
10. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica má súd preukázané, že otec maloletého dieťaťa B. F. je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Rovigo s.r.o. so sídlom Rádayho 8, 984 01 Lučenec, IČO: 47 241 039. Z predloženého lekárskeho potvrdenia vyplýva, že otec dieťaťa je dlhodobo práceneschopný následkom úrazu a preto nie je spôsobilý zúčastniť sa pojednávania. Na výzvu súdu na preukázanie svojich príjmov predložil otec dieťaťa potvrdenie o príjme od spoločnosti Rovigo s.r.o., Lučenec, z ktorého vyplýva, že za posledných 12 mesiacov mal hrubý príjem 865,- Eur a čistý príjem 749,- Eur, pričom neuviedol ani nepreukázal, že by v súčasnej dobe poberal nemocenské dávky, táto skutočnosť nevyplýva ani z lustrácie otca dieťaťa v Sociálnej poisťovni. Naopak, z vyjadrenia otca maloletého dieťaťa vyplýva, že si privyrábal aj inou činnosťou (ako šofér) s mesačným príjmom cca 600,- Eur. Zároveň otec dieťaťa predložil daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby - spoločnosti Rovigo s.r.o., Lučenec za roky 2017 a 2018. Základ dane a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením podľa daňového priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2017 predstavoval 972,63 Eur a za rok 2018 činil 1.339,79 Eur.
11. Zo správy z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom má súd preukázané, že matka B. M. poberá od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec prídavok na maloleté dieťa v sume 24,95 Eur mesačne a zo Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Lučenec dávku materské v sume cca 700,- Eur mesačne. Menovaná zabezpečuje celodennú starostlivosť maloletému synovi M. S. F., nar. XX.XX.XXXX. Zdravotnú starostlivosť maloletému poskytuje MUDr. Marta Hricová. Maloletý má absolvované všetky preventívne prehliadky a povinné očkovania. Pri vykonávanom sociálnom šetrení vykazoval známky veľmi dobrej starostlivosti, je dojčený. Matka vedela preukázať dostatok oblečenia primerane k veku a k počasiu, pre maloletého má zabezpečenú celú potrebnú detskú výbavu.
11.1. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým synom, svojou matkou X. M., ktorá pracuje ako učiteľka v Základnej škole L. Novomeského Lučenec a svojím otcom S. M., ktorý vykonáva prácu samostatne zárobkovo činnej osoby v oblasti drevospracujúceho priemyslu. Všetci spoločne obývajú rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve matky maloletého dieťaťa a jej brata S. M.. V dome sa nachádzajú tri izby, kuchyňa a dve príslušenstvá. Izba matky a maloletého dieťaťa je zariadená manželskou posteľou, pultom na prebaľovanie, skriňami s vecami na oblečenie pre maloletého, nábytkovou zostavou, televízorom, sedacou súpravou, hracou podložkou, hračkami a ostatnými vecami spojenými so starostlivosťou o maloleté dieťa. Domácnosť je udržiavaná v čistote a v poriadku. V dome je zavedená elektrina, voda, kúrenie je kombinované (plyn aj pevné palivo). Matka uviedla, že na energie a stravu prispieva sumou 200,- Eur mesačne.
11.2. Matka sa vyjadrila, že sa pravdepodobne bude sťahovať do trojizbového bytu, ktorého vlastníkom je starý otec maloletého dieťaťa. Ďalej uviedla, že na výdavkoch súvisiacich s narodením maloletého sa podieľal aj otec, kúpil napr. detský kočík, prebaľovací pult a pod., čo vyšlo na cca 700,- Eur. Matka odišla zo spoločnej domácnosti 12.04.2020. Už predtým hovorila otcovi maloletého, že ak ich názory na spoločné fungovanie rodiny budú aj naďalej rozdielne, tak sa pravdepodobne rozídu. Otec od obdobia, kedy nežijú v spoločnej domácnosti, do vykonávaného sociálneho šetrenia prispel na výživu dieťaťa sumou 200,- Eur. Z príležitosti MDD doniesol oblečenie a hračku. Približne päťkrát bol maloletého syna navštíviť a to tak, že išiel „kočíkovať“ spolu s matkinou matkou. Okrem toho jedenkrát do týždňa príde
osobne, sms-kuje. Na žiadosť otca mu matka poslala fotky aj video maloletého syna. Na záver uviedla, že trvá na podanom návrhu v plnom rozsahu, v prípade možnosti je ústretová sa dohodnúť na výške výživného, nie však menej ako 130,- Eur mesačne.
11.3. Otec B. F. má trvalý pobyt Y., L. 8, avšak sociálne šetrenie bolo vykonané na adrese Y., E. XX, kde menovaný býva a kde predtým bývali spolu s matkou a maloletým. Otec dieťaťa uviedol, že je konateľom firmy Rovigo s.r.o. Lučenec, ktorá sa zaoberá spracovaním palivového dreva, ale uvažuje o pozastavení činnosti alebo o jej zrušení, nakoľko vykazuje nulové daňové priznanie. Na otázku aký je jeho čistý mesačný príjem uviedol, že sa snažil si privyrobiť inou činnosťou (šofér), aby doniesol do rodinného rozpočtu cca 600,- Eur mesačne. Pán F. uviedol, že momentálne žije sám, odkedy matka s maloletým dieťaťom v apríli tohto roku opustila spoločnú domácnosť. Jedná sa o prenajatý byt od p. Mihályho, v ktorom sa nachádza obývačka, izba, kuchyňa, kúpeľňa, WC. V byte je vidieť, že nejaké zariadenie chýba, na čo menovaný uviedol, že matka si pri sťahovaní vzala svoj nábytok. Domácnosť je udržiavaná v čistote a v poriadku. Kúrenie je plynové. Za nájom a energie mesačne vynaloží sumu 450,- Eur, okrem toho si platí telefón, čo mesačne vyjde na 20,- Eur a na stravu a drogériu dá približne 110,- Eur mesačne.
11.4. Otec dieťaťa uviedol, že s návrhom matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti súhlasí, ale s výškou výživného v sume 150,- Eur nesúhlasí. Navrhuje určiť sumu 50,- Eur mesačne ako výživné a okrem toho sa bude podieľať na jeho výžive aj iným spôsobom. Stretávanie sa so synom by podľa jeho názoru mohlo prebiehať na základe dohody tak ako to funguje doteraz.
11.5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec konštatoval, že obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky k výchove a starostlivosti o maloleté dieťa. S poukazom na vek maloletého ako aj jeho primárnu citovú viazanosť na osobu matky úrad odporúčal zveriť maloletého M. S. F. do osobnej starostlivosti matky, s čím súhlasí aj otec. Pri určovaní výšky výživného navrhol zohľadniť odôvodnené preukázané výdavky maloletého dieťaťa ako aj zárobkové pomery otca. Vzhľadom na vyjadrenie matky, aby sa styk uskutočňoval za jej prítomnosti, ako aj súhlasné vyjadrenie otca, úrad nenavrhoval upravovať stretávanie súdnou cestou.
12. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
15. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
18. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
19. Na úvod považuje súd za potrebné uviesť, že pokiaľ otec dieťaťa žiadal v tomto konaní prejudiciálne overiť svoje biologické otcovstvo k dieťaťu vykonaním znaleckého dokazovania analýzou DNA, keďže podľa jeho názoru existujú dôvody, ktoré objektívne vylučujú právnu domnienku otcovstva určenú súhlasným vyhlásením rodičom s tým, že ak súd jeho prejudiciálny návrh neakceptuje, podá procesný protinávrh podľa § 105 písm. c) Civilného mimosporového poriadku, súd poznamenáva, že v prípade, ak sa otec dieťaťa, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, domnieva, že je vylúčené, že by mohol byť otcom, môže podať návrh na zapretie otcovstva podľa § 93 zákona o rodine, a to v lehote 3 rokov od jeho určenia. Konanie o zapretie môže začať len na návrh, nikdy nie ex offo. Iniciovanie tohto konania si vyžaduje podanie kvalifikovaného návrhu a splnenie poplatkovej povinnosti podľa položky 9 Sadzobníka súdnych poplatkov. Súd len na okraj poznamenáva, že takýto návrh sa na súde zapisuje do odlišného súdneho registra „Pc“. Ako bolo v konaní zistené, otec dieťaťa takýto návrh doposiaľ nepodal. Otázku otcovstva nemôže súd riešiť v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa ako otázku predbežnú. Na takýto postup nie sú ani predpoklady. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom v čase rozhodovania súdu v tejto veci malo maloleté dieťa matku aj otca, ktorí sú nepochybne uvedení v rodnom liste dieťaťa, rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nedohodli, preto sú splnené podmienky podľa § 36 zákona o rodine na to, aby o úprave rodičovských práv a povinností rozhodol súd.
20. Súd pri rozhodovaní postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, pričom na základe vykonaného dokazovania má preukázané, že sú splnené podmienky pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pretože rodičia dieťaťa spolu nežijú. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nebol doposiaľ súdom upravený. Maloleté dieťa zveril súd do výchovy a starostlivosti matky. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa pritom vychádzal zo správy z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom, v ktorej je preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o dieťa. So zverením dieťaťa do starostlivosti matky súhlasil aj otec, teda v otázke osobnej starostlivosti o maloleté dieťaťa nebol medzi rodičmi spor.
21. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
22. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
23. Otec dieťaťa prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní žiadal v rozhodnutí súdu upraviť styk otca s maloletým dieťaťom dvakrát do týždňa po 2 - 3 hodiny. Na pojednávaní sa rodičia dohodli na úprave styku otca s maloletým M. S. v tom zmysle, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v stredu od 14.00 hod. do 16.00 hod. a v sobotu od 8.00 hod. do 10.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa na tom istom mieste matke vráti. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Dohodu rodičov o úprave styku pojal súd do rozsudku ako jeho súčasť v súlade s ustanovením § 25 ods. 1 zákona o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v záujme dieťaťa je, aby sa styk s otcom realizoval, pričom otec o výchovu dieťaťa prejavuje riadny záujem. Uvedená dohoda zohľadňuje potrebu udržiavania prirodzeného vzťahu maloletého s otcom. Keďže dieťa vzhľadom na svoj útly vek (šesť mesiacov) má prioritne vybudované citové väzby k matke a je tiež stále dojčené, stretnutia otca s dieťaťom sa budú
realizovať za prítomnosti matky. Takáto úprava styku zabezpečí nateraz maloletému právo na pravidelný styk s otcom a bude zabezpečené aj právo otca na kontakt s dieťaťom.
24. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
27. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
28. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
29. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
30. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
32. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Pokiaľ ide o rozhodnutie o výživnom k maloletému dieťaťu, v tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rozoznáva sa niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť sa môže plniť osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou je poskytnutie vecných plnení ako napríklad bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloletého osobne stará, poskytuje maloletému prevažne vecné plnenie výživného, ako aj osobnú starostlivosť o maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni.
34. Súd zaviazal otca na platenie výživného vo výške 130,- Eur mesačne, pričom má za to, že určenie výživného v takejto výške zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho vek, ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Otec maloletého dieťaťa je konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa otca dieťaťa má súd preukázané, že čistý mesačný príjem otca predstavuje 749,- Eur. Potvrdenie je datované dňom 16.06.2020 a vzťahuje sa na posledných 12 kalendárnych mesiacov. Na výzvu súdu, aby otec dieťaťa preukázal aktuálny príjem, predložil súdu len predmetné potvrdenie. O tom, že by vzhľadom na svoj aktuálny zdravotný stav poberal nemocenské dávky sa nezmienil, pričom lustrácia v Sociálnej poisťovni poberanie nemocenského nepreukázala. Otec dieťaťa priznal aj ďalší príjem vo výške 600,- Eur mesačne, ktorý poberá za činnosť
šoféra. Keďže však kvôli úrazu a pandémii koronavírusu nemohol vycestovať do zahraničia, túto činnosť momentálne nevykonáva. Mesačné výdavky otec špecifikoval nasledovne: nájom bytu a energie 450,- Eur mesačne, telefón 20,- Eur mesačne, strava a drogéria 110,- Eur mesačne. Matka dieťaťa je na materskej dovolenke, poberá materské a prídavok na maloleté dieťa vo výške 24,95 Eur. Matka si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu vzhľadom na jeho nízky vek celodennou osobnou starostlivosťou, ako aj poskytovaním ubytovania. Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že do výživného maloletého dieťaťa vstupujú aj náklady na bývanie v sume pripadajúcej na jedného člena domácnosti. Matka prispieva na energie a stravu v domácnosti svojich rodičov, v ktorej žije s maloletým dieťaťom, sumou 200,- Eur. Pokiaľ ide o bežné výdavky na maloleté dieťa, tieto matka vyčíslila nasledovne: detská kozmetika a drogéria cca 155,- Eur, lieky cca 20,- Eur, oblečenie 77,- Eur, iné (fľaša, hryzátko) 14,40 Eur, spolu cca 266,- Eur. Odkedy matka opustila s dieťaťom spoločnú domácnosť, prispel otec dieťaťu na výživné sumou 200,- Eur a kúpou oblečenia a hračky.
35. Podľa zaužívanej rozhodovacej praxe súdov výživné, ktoré platí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 % až 30 % čistého príjmu povinného rodiča. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem vyživovacej povinnosti k maloletému M. S. F.. Mesačný príjem otca podľa predložených dokladov predstavuje približne 749,- Eur netto, výdavky dosahujú sumu 580,- Eur (nájomné a energie 450,- Eur, telefón 20,- Eur, strava a drogéria 110,- Eur), pričom tieto výdavky nepreukázal. Bez ohľadu na to však súd poznamenáva, že výživné na maloleté deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je pochopiteľné, že odchodom matky s dieťaťom zo spoločnej domácnosti sa životná situácia otca zmenila. Súdu sa však za tohto stavu javí nehospodárne, aby otec dieťaťa prebýval v prenajatom byte určenom pre rodinu a z toho titulu platil nájomné vo výške 450,- Eur a preto by mal v tejto súvislosti zvážiť zracionalizovať svoje výdavky. Otec by mal urýchlene riešiť svoju bytovú situáciu iným, primeranejším spôsobom. Súd teda vychádzal z čistého príjmu otca dieťaťa 749,- Eur. Vyššie uvedené rozpätie sa v prípade otca maloletého dieťaťa pohybuje od 150,- Eur do 225,- Eur. Pri svojom rozhodovaní zohľadnil súd vek dieťaťa, ako aj skutočnosť, že samotná matka dieťaťa ustálila navrhovanú výšku výživného na sumu 130,- Eur. Výživné na maloleté dieťa v takto určenej výške považuje súd za primerané.
36. Zároveň súd rozhodol o splatnosti a spôsobe platenia výživného. Súd pripomína, že rozhodnutie súdu o výživnom je predbežne vykonateľné, preto určil povinnosť otca maloletého dieťaťa plniť vyživovaciu povinnosť od doručenia rozsudku.
37. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).