Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/17/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX S., zastúpený JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Advokátska kancelária, Vajanského 33, 080 01 Prešov proti žalovanému U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/X, XXX XX S., zastúpený advokátskou kanceláriou - Ján Buroci s.r.o., so sídlom Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -142 zo dňa 08.04.2019 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odmieta odvolanie žalobcu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území S., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 - záhrady, parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere X m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 - záhrady a rodinnému domu so súpisným číslom XX, postavenom na parcele č. XXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, katastrálne územie S. a uvedené nehnuteľnosti prvoinštančný súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumu 18 446,05 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť znalcovi G.. F. P. trovy konania za znalecké úkony v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, k. ú. S., pričom zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v rozsahu X/X týchto nehnuteľnosti a žalovaný v rozsahu X/X týchto nehnuteľnosti. Zistil ďalej, že všeobecná hodnota stavby s pozemkami podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX je 55 338,15 eura, zaokrúhlene 55 300,- eur. Reálne rozdelenie domu nie je možné, keďže dom má iba vnútorné schodisko pre vertikálnu komunikáciu. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom parciel zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. S. v rozsahu X/X a žalovaný v rozsahu X/X. Podľa potvrdenia o trhovej cene nehnuteľnosti je trhová hodnota rodinného domu a nehnuteľnosti 45 000,- eur. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa a ďalej podľa , a . Otázku možnosti reálneho rozdelenia rodinného domu ako prvý spôsob vyporiadania prvoinštančný súd vyhodnotil ako nemožnú, nakoľko zo znaleckého posudku vyplýva, že reálne rozdelenie domu nie je možné, keďže má iba vnútorné schodisko pre vertikálnu komunikáciu. Ak by malo dôjsť k vertikálnemu

rozdeleniu nehnuteľnosti, novovzniknuté stavby by mali spĺňať požiadavky na stavby definované v d) zákona Prvoinštančný súd zamietol návrh na dokazovanie o možnosti reálneho rozdelenia rodinného domu horizontálne, keďže podľa žalovaného by sa mala spraviť kúpeľňa, kuchyňa, čo by všetko musel financovať žalobca. Žalobca neprejavil záujem podieľať sa na financovaní úprav a žalovaný vzhľadom na svoju finančnú situáciu nie je schopný sa na stavebných úpravách podieľať. Rozdelenie nebude dobre možné aj tam, kde medzi spoluvlastníkmi existujú nezhody takého charakteru, že by rozdelenie domu na bytové jednotky viedlo pravdepodobne iba k ďalším súdnym sporom a rozporom. Aj v tejto veci strany sporu zotrvali na tom, že vzhľadom na prípadnú narušenosť a vyhrotenosť ich vzťahov by mohla viesť k problémom aj takáto forma riešenia zrušenia podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ sa jedná o parcelu č. XXX/X, túto nie je možné reálne rozdeliť, keďže ide o pozemok zastavaný rodinným domom. Pri zvyšných pozemkoch je nepochybné, že tieto je možné reálne deliť. Prvoinštančný súd prihliadol na účelné využitie týchto nehnuteľností, nachádzajú sa v blízkosti rodinnému domu a slúžia aj jeho potrebám a prípadným rozdelením by došlo k zníženiu hodnoty týchto nehnuteľností. Ani samotné strany konania v priebehu konania nenamietali, že je účelné rozdeliť tieto nehnuteľnosti. Preto prvoinštančný súd pristúpil k druhému spôsobu zrušenia podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním jednému zo spoluvlastníkov za náhradu. Zákon ust. stanovuje 3 kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom pri rozhodovaní o tomto spôsobe vyporiadania spoluvlastníkov. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 2/3 a žalovaný v podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 1/3. Toto kritérium svedčí v prospech žalobcu na prikázanie nehnuteľnosti. Kritérium účelného využitia veci svedčilo obom stranám sporu rovnako, pretože žalobca aj žalovaný majú záujem bývať v rodinnom dome. Násilné správanie jednej alebo druhej strany nebolo v konaní preukázané a ani tvrdené. Prvoinštančný súd preto rozhodol vzhľadom na veľkosť podielov a schopnosť žalobcu zaplatiť primeranú náhradu žalovanému prikázať nehnuteľnosť žalobcovi. Žalovaný schopnosť úhrady za prikázaný podiel žalobcu nepreukázal. Pri stanovení hodnoty vyporiadaných nehnuteľností, prvoinštančný súd vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý stanovil hodnotu všetkých nehnuteľností vo výške 55 338,15 eura. Žalovaný spochybnil cenu nehnuteľností, keď tvrdil, že cena pozemku predstavuje 14,- eur za m2 a žiadal vypočuť znalca. Prvoinštančný súd takémuto návrhu nevyhovel z dôvodu, že námietky voči znaleckému posudku neuplatnil žalovaný včas a z dôvodu, že žiadnym spôsobom cenu 14,- eur za m2 nepreukázal. Pokiaľ vychádzal žalovaný z informácie od obce, túto okolnosť súdu taktiež nepredložil. Prvoinštančný súd považoval sumu 55 338,15 eura za primeranú už aj vzhľadom na potvrdenie realitnej kancelárie, ktorá ocenila nehnuteľnosť s prihliadnutím na lokalitu a nehnuteľnosť na sumu 45 000,- eur. Náhrada za spoluvlastnícky podiel žalovaného preto predstavuje 18 446,05 eura, ktorú zaviazal zaplatiť žalobcu v prospech žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Prvoinštančný súd sa zaoberal aj námietkou žalovaného vznesenou v priebehu konania, ktorá spočívala v tom, aby súd nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prvoinštančný súd sa s týmto návrhom nestotožnil. V prospech žalovaného svedčí subjektívna okolnosť, ktorá môže ovplyvniť takýto postup súdu, a to, že rodinný dom staval a prežil v ňom celý život. V jeho neprospech svedčí tá okolnosť, že o rodinný dom sa nestará, za posledných 15 rokov do neho neinvestoval a ako vyplynulo z výpovede žalobcu, čo žalovaný nepoprel, rodinný dom poškodzuje, keď poškodil dvere na maštali, letnej kuchynke a zadné dvere. Žalovaný je síce v hmotnej núdzi, v konaní nebolo preukázané, že sa nemohol zamestnať a nebol preukázaný a ani tvrdený prípadný zlý zdravotný stav. Prvoinštančný súd vyhodnotil, že náhrada za spoluvlastnícky podiel bude žalovanému postačovať na zabezpečenie si primeraného bývania. Žalovaný má spoluvlastnícky podiel iba 1/3 a nevyporiadaním podielového spoluvlastníctva by bol žalobca ako väčšinový spoluvlastník neprimerane obmedzený. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa a podľa , a . Hodnotil výsledok sporu so zreteľom na všetky okolnosti konania. Vyhodnotil postoj strán sporu k zrušeniu podielového spoluvlastníctva, skutočnosť, ktorý zo spoluvlastníkov navrhoval zrušenie podielového spoluvlastníctva vyporiadať a toto porovnal s rozhodnutím súdu vo veci samej, vo vzťahu k otázke, či súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a akým spôsobom ho vyporiadal. Dospel k záveru, že v danej veci sa na zrušení podielového spoluvlastníctva strany nezhodli. Žalobca, ktorý konanie inicioval, sa domáhal zrušenia podielového zrušenia podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie spôsobom prikázania nehnuteľnosti do jeho vlastníctva. Žalovaný preferoval vyporiadanie rozdelením

nehnuteľnosti alebo zamietnutie žaloby. Z pohľadu výsledku sporu vo vzťahu k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania bol v spore úspešný žalobca. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval majetkovú situáciu strán konania. Žalovaný nie je zamestnaný, je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01.02.2016. Je poberateľom sociálnej dávky vo výške 180,50 eura. Je v zlej finančnej situácii a uloženie povinnosti hradiť trovy konania žalobcovi by túto zlú finančnú situáciu ešte viac prehĺbilo. Naopak, povinnosť znášať trovy konania sám sa žalobcu, ktorý bez väčších problémov preukázal svoju schopnosť vyplatiť žalovaného, nedotkne. Pokiaľ ide o znalečné, súd znalcovi G.. F. P. priznal trovy konania za znalecké úkony v rozsahu 100% proti žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný. O výške náhrady trov konania za znalecké úkony bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolací rozsudok vo výroku o trovách konania žalobca považuje za nesprávny z dôvodov uvedených v ust. v písmeno f) a . Uviedol v odvolaní, že svoje dôvody bližšie zdôvodní v lehote 30 kalendárnych dní. Do uplynutia lehoty na podanie odvolania a ani do rozhodnutia súdu žalobca svoje odvolacie dôvody nezdôvodnil.

4. K odvolaniu žalobcu zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý uviedol, že vzhľadom na to, že odvolanie neobsahuje dôvody nie je k čomu sa vyjadrovať.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý výrok prvoinštančného rozsudku a podmienky, za ktorých môže o odvolaní žalobcu proti trovám konaniam rozhodnúť a dospel k záveru, že žalobca svoje odvolanie náležitým spôsobom neodôvodnil, a preto bolo potrebné odvolanie podľa písmeno d) odmietnuť. Podľa písmeno d) odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Ust. stanovuje, že v odvolaní musí byť jednoznačne uvedené popri všeobecných náležitostiach podania aj to, proti ktorému rozhodnutiu toto odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáhal (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). V prejednávanej veci žalobca uviedol len všeobecné odvolacie dôvody s odkazom len na zákonné ustanovenie bez toho, že by bližšie aplikujúc procesnú situáciu, ktorá sa vyskytla v prejednávanej veci, tieto dôvody uviedol. Takéto uvedenie dôvodov v odvolaní nie je postačujúce, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť. Nie je splnená v takom prípade zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní odvolacie dôvody. Aktuálna procesná úprava nedovoľuje vyzvať stranu sporu, ktorá podáva takýmto spôsobom odvolanie na doplnenie chýbajúcich dôvodov odvolania a neumožňuje ani žalobcovi vymieniť si dlhšiu ako zákonom stanovenú lehotu vyplývajúcu z procesného predpisu na konkretizáciu odvolacích dôvodov a ani po uplynutí tejto lehoty tieto dôvody dopĺňať či meniť. Preto odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku o trovách konania odmietol.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný v odvolaní namietal meritórne rozhodnutie prvoinštančného súdu. Uviedol, že prvoinštančný súd nerozhodol o rozdelení nehnuteľnosti v horizontálnej rovine a k uvedenému nenariadil dokazovanie, ako to žalovaný navrhoval. Otázka financovania zariadenia novovzniknutých samostatných obytných jednotiek v rámci nehnuteľnosti je potom pre rozhodnutie vo veci druhoradá otázka a nemôže ísť o dôvod pre nerozdelenie veci. Žalovaný bol ochotný sa podieľať na prácach potrebných pri prestavbe. Zlé vzťahy medzi stranami sporu tvrdené žalobcom bola účelová fabulácia žalobcu s úmyslom dosiahnuť požadovaný výsledok. Žalobca doposiaľ nehnuteľnosť užíva a ku žiadnym konfliktom nedochádza. Ďalej žalovaný namietal nesprávne posúdenie zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uviedol, že žalobca má svoje bývanie a predmet sporu je len ďalšou nehnuteľnosťou. Je otázne, či bude chcieť v predmetnej nehnuteľnosti bývať i po právoplatnom skončení

sporu. Na rozdiel od toho, žalovaný nemá kam ísť bývať a súd ho zbavil vlastníctva síce za náhradu, ale k jeho jedinému obydliu. Súd teda vôbec nebral na zreteľ tvrdené skutočnosti, že ide o rodinný dom, v ktorom od deviatich rokoch žalovaný žil, pretože dom bol postavený v roku 1969, je s ním úzko emocionálne spätý. V tomto dome žili jeho rodičia, prv mu zomrel otec a neskôr chorá matka, o ktorú sa staral. Táto začala chradnúť po tom, ako zomrel otec žalovaného, snažil sa jej robiť spoločnosť podľa svojich možností. Rodičia určite chceli, aby v tomto dome dožil. Žalovaný v ňom v podstate prežil celý svoj život, na začiatku aj so svojimi súrodencami. Tento dom aj opravoval a staral sa o neho. Má päťdesiatsedem rokov, je nezamestnaný a nemajetný (odhliadnuc od predmetu vyporiadania). Opustiť tento dom je pre neho mimoriadne emocionálne náročné. Namietal, že predmetom dokazovania nebolo, či sa žalovaný o predmetné nehnuteľnosti stará alebo nie, preto je prekvapivé, že súd je toho názoru, že sa o ne nestará. Účelové fabulácie žalobcu aj pokiaľ ide o poškodzovanie zariadenia nesledovali nič iné, len dosiahnutie priaznivého rozhodnutia. Ohliadka zo strany žalobcu navrhovaná nebola, a tak uvedené nebolo vôbec preukázané a ani sa nezakladá na pravde. Žalovaný namietal zodpovednosť za trovy v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania, keď poukázal na skutočnosť, že bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený, a preto podľa žalovaný nemá znášať náklady spojené s vykonaním dôkazu. Žalovaný namietal aj trhovú hodnotu predmetu vyporiadania, pričom navrhol vypočuť znalca a vykonať dokazovanie dopytom na obec. Oba návrhy súd zamietol. Znalec ocenil zastavané plochy a nádvoria na cenu 8,39 eura za m2, pričom priľahlé záhrady na sumu 10,49 eura za m2. Tento rozdiel považoval za dôležitý. Žalovaný to chcel ozrejmiť, čo mu súd neumožnil. Odkaz na koncentračnú zásadu v tejto veci nemá oporu, pretože súd až vyjadrením z 05.02.2019, ktorému bolo doručené 20.02.2019 oznámil žalovanému, že nebude vykonávať znalecké dokazovanie, čo sa týka horizontálnej deľby nehnuteľnosti. Pokiaľ teda žalovaný až po tomto oznámení súdu navrhoval dokazovanie v smere ustálenia trhovej ceny, tak išlo o logický postup. Pokiaľ nebola vyriešená otázka možnosti horizontálnej deľby, tak je nezmyselné podávať námietky k trhovej hodnote veci. Žalovaný považuje rozsudok za predčasný, je potrebné vykonať navrhované dokazovanie a žiadal preto rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

7. Žalobca k odvolaniu žalovaného predložil odvolaciemu súdu doklady svedčiace o konfliktných vzťahoch, a to potvrdenie o podaní trestného oznámenia z 25.08.2019, lekársku správu a fotografiu jeho tváre. Medzi stranami sporu dlhodobo pretrvávajú napäté vzťahy, ktoré vyústili do extrémneho konania žalovaného. Použitie v predmetných nehnuteľnostiach nie je možné.

8. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. a nasledujúcich bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu 1. inštancie nie je správne.

9. V prvom rade je potrebné uviesť, že to, akým spôsobom je potrebné písomne odôvodniť súdne rozhodnutie uvedené v ust. . Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil a ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie v rozsudku bolo presvedčivé. Z obsahu rozhodnutia súdu 1. stupňa nie je jednoznačne zistiteľné, ako prvoinštančný súd posúdil skutkový stav v prejednávanej veci. Pre odvolací súd je skutkový stav zistený prvoinštančným súdom podľa záväzný. Z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu vyplýva len zistenie skutkových okolností vyplývajúcich z verejných registrov, a to z LV č. XXXX a XXXX k. ú. S. a ďalej ocenenie nehnuteľností znalcom v znaleckom posudku č. XXX/XXXX a konštatovanie, že rozdelenie domu nie je pre vertikálnu komunikáciu jedným schodiskom prípustná. Žiadne iné okolnosti skutkového charakteru, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie prvoinštančného súdu, prvoinštančný súd nezistil.

10. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je rodinný dom a priľahlé parcely, ktoré boli užívané spolu s rodinným domom. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v súlade s ust. stanovuje postup súdu pri autoritatívnom rozhodnutí jedného alebo viacerých spoluvlastníkov, že naďalej nezotrvajú v spoluvlastníctve. Ak jedna zo strán podá návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva na súd, súd nie je viazaný návrhom na spôsob zrušenia a rozdelenia spoluvlastníctva, je viazaný len návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, a to, že po zrušení je potrebné vzájomné vzťahy vyporiadať. Pri zrušení podielového spoluvlastníctva súd zvažuje tri spôsoby, a to rozdelenie veci, prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a nariadenie predaju veci a rozdelenie výťažku. Prvoinštančný súd správne postupoval, keď skúmal podmienky reálnej deľby nehnuteľnosti. Tu je potrebné skúmať reálnu deľbu podľa výšky podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a to vo vzťahu k rodinnému domu a vo vzťahu k pozemkom tak, aby každý z podielových spoluvlastníkov po prípadnej reálnej deľbe sa stal výlučným vlastníkom reálne vyčlenenej časti celej nehnuteľnosti (celého predmetu konania) tak, aby táto časť bola samostatný funkčný celok. Je potrebné vyhodnotiť aj to, aké investície (je jedno, ktorá zo strán) je potrebné do reálnej deľby vynaložiť. Prvoinštančný súd pri reálnej deľbe skúmal túto odbornú otázku znalcom, kde znalec vzhľadom na skutočnosť, že v rodinnom dome sa nachádza len jedno spoločné schodisko, vyhodnotil, že nehnuteľnosť nie je vertikálne reálne deliteľná. Žalovaný žiadal dopočuť znalca, alebo vypracovať znalecký posudok na posúdenie možnej horizontálnej deľby nehnuteľnosti, konkrétne rodinného domu, podľa výšky podielov, keďže v súčasnej dobe strany sporu ako podieloví spoluvlastníci užívajú nehnuteľnosť v režime tak, že žalovaný užíva spodnú časť domu a žalobca mal v záujme užívať vrchnú časť domu. Prvoinštančný súd zamietnutím návrhu žalobcu na posúdenie otázky horizontálnej deľby rodinného domu nenašiel odpoveď na vysporiadanie sa s otázkou reálnej deľby rodinného domu aj týmto spôsobom. Zamietol návrh na vykonanie dokazovania, ktorý dôkaz môže mať vplyv na spravodlivé rozhodnutie súdu. Zo súdnej praxe vyplýva, že nehnuteľnosť (budova) je možné deliť aj horizontálne (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , ), keď by mali byť takýmto spôsobom vzniknúť samostatné veci v právnom slova zmysle. Žalovaný tieto okolnosti v priebehu konania namietal, navrhoval vykonanie dôkazu, prvoinštančný súd bez bližšieho vysvetlenia takýto dôkaz zamietol a ani skutkovo nevyhodnotil, či nehnuteľnosť, konkrétne rodinný dom, je možné deliť aj horizontálne podľa výšky podielov a k tomu reálne rozdeliť aj pozemky. Úvahu o určení primeranej náhrady za nehnuteľnosť skutkovo prvoinštančný súd bližšie neuviedol. Z obsahu zistení prvoinštančného súdu vyplýva, že vychádzal jednak zo znaleckého posudku, kde znalecký posudok stanovil túto cenu celej nehnuteľnosti, teda pozemku aj stavby na 55 338,15 eura. Dôkaz predložený žalobcom, ktorý svedčí o trhovej hodnote rodinného domu a nehnuteľnosti vo výške 45 000,- eur prvoinštančný súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil a nesprávne zamietol návrh žalovaného na preukazovanie inej výšky ceny nehnuteľnosti a dopočutie znalca v súvislosti s oceňovaním pozemkov v znaleckom posudku, keď zastavané plochy a nádvoria boli ocenené na 8,39 eura za m2 a priľahlé záhrady na 10,49 m2. Odpoveď na cenu pozemkov v tomto prípade môže ovplyvniť aj navrhovaný dôkaz žalovaným, získaním správy z obecného úradu. Ustálenie ceny nehnuteľnosti je záležitosťou súdu. Touto otázkou sa bližšie nezaoberal po tom, čo nie presvedčivo zistil možnú neprípustnosť reálnej deľby rodinného domu a pozemkov.

11. Z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu ďalej nevyplývajú žiadne skutkové okolnosti, ktoré bol povinný prvoinštančný súd vyhodnotiť a ktoré vyplývajú zo spisu a nie sú sporné, ktoré by mali vplyv na prípadný postup súdu podľa , kedy súd z dôvodov osobitného zreteľa nezruší a nevypriada spoluvlastníctvo prikázaním za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Táto okolnosť je dôležitá na preskúmanie v prípade pokiaľ prvoinštančný súd zistí, že nehnuteľnosti nie sú ani horizontálne deliteľné podľa výšky podielov. Vtedy je potrebné zohľadniť dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by súd návrh zamietol. Žalovaný predložil súdu vážne okolnosti, ktoré prvoinštančný súd žiadnym spôsobom neverifikoval a nevyhodnotil a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Prvoinštančný súd skutkové okolnosti aplikácie ani nepopísal, ale právne vyhodnotil situáciu tak, že tu dôvod na zamietnutie žaloby nie je. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa namietal žalovaný. Je pravdou, že nikoho nie je možné nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, ale práve tieto okolnosti, ktoré súd musí vyhodnotiť môžu ovplyvniť toto právo podielových spoluvlastníkov ukončiť podielové spoluvlastníctvo v danom čase. Takýmito okolnosťami sú napr. vysoký vek žalovaného, ktorým sa prvoinštančný súd nezaoberal, zdravotný stav strán sporu, ďalej okolnosť, že v nehnuteľnosti prežil celý svoj život. Prvoinštančný súd nevyhodnotil, či strany sporu majú alebo nemajú aktuálne ku dňu rozhodovania o žalobe bytovú náhradu, resp. akým spôsobom majú uspokojené svoje právo na bývanie, ktorá zo strán sporu, akým spôsobom mieni nehnuteľnosť ďalej užívať, či bytové potreby rodinných príslušníkov strán

sporu sú uspokojené, či prípadný výnos ustupujúceho podielového spoluvlastníka umožní, vzhľadom na všetky ostatné okolnosti, zabezpečiť si adekvátnu bytovú náhradu, ktorá kvalitatívne nemôže mať charakter nižšieho ako existujúceho štandardu, či v súčasnej dobe strany sporu nehnuteľnosť užívajú na uspokojovanie bytových potrieb, alebo na rekreačné či iné účely, prípadne vyhodnotí aj okolnosti, ktoré mali vplyv a reálne predstavujú vzťah podielových spoluvlastníkov k nehnuteľnosti (dedičstvo po rodičoch, prípadne výstavba a pomoc s výstavbou domu rodičom, pozitívny vzťah k osobám, od ktorých nehnuteľnosť alebo podiely na nehnuteľnosť aktuálny podielový spoluvlastník kúpil a i.). Prvoinštančný súd je povinný tieto okolnosti nielen skutkovo zistiť, ale aj právne vyhodnotiť. Úvaha musí byť však preskúmateľná v odvolacom konaní, preto jej závery musia korešpondovať skutkovému stavu zistenému z vykonaného dokazovania.

12. Ako dôvodnú odvolací súd posúdil aj námietku žalovaného v súvislosti s povinnosťou uhradiť trovy znaleckého dokazovania. Je pravdou, tak ako to uviedol žalovaný v odvolaní, že v priebehu prvoinštančného konania bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený, a to na základe uznesenia prvoinštančného súdu č. k. -69 zo dňa 13.06.2018. Uvedené pri rozhodovaní o trovách dôkazu je potrebné zohľadniť. Oslobodenie od platenia súdnych poplatkov znamená, že žalovaný nemá povinnosť znášať trovy dôkazu v priebehu konania.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnuté prvoinštančné rozhodnutie podľa písmeno b) zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Bude úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní rozhodnúť o navrhnutých dôkazoch v súvislosti s horizontálnou deľbou nehnuteľností, rozhodnúť, pokiaľ nebude možné vec horizontálne deliť, o primeranej výške náhrady vzhľadom na dôkazy, ktoré boli tiež súdu predložené a ktoré žiada žalovaný vykonať a ďalej vyhodnotí všetky okolnosti objektívneho i subjektívneho charakteru, ktoré v náznakoch uviedol odvolací súd a ktoré môžu mať vplyv na zamietnutie žaloby podľa . Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie v písomnom vyhotovení odôvodní tak, aby bolo jednoznačné, ktoré časti rozhodnutia prvoinštančného súdu majú skutkový charakter a ktoré časti rozhodnutia prvoinštančného súdu sú právne posúdenie. V konečnom rozhodnutí prvoinštančný súd rozhodne aj o trovách celého konania a o trovách dôkazov.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.