Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Nt-50-2019.pdf
PDF · 82.78 KB
Case nature
Area
Subarea
5Nt/50/2019
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich Ing. Dominika Gregušku a Márie Lukačkovej, v trestnej veci odsúdeného S. Ž., pre spolupáchateľstvom spáchaný pokračovací zločin krádeže podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona a iné, o návrhu na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí v Nitre dňa 25.06.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného S. Ž., R. XX.XX.XXXX C. R., T. D. U., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce, na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/38/2018 zo dňa 12.12.2018, právoplatným dňa 12.12.2018, pre spolupáchateľstvom spáchaný pokračovací zločin krádeže podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona a pre pokračovací prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno f) Trestného zákona § 122 odsek 6 Trestného zákona, z a m i e t a, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Odsúdený S. Ž. (ďalej len ,,odsúdený“) podal dňa 21.08.2019 na Okresný súd Nitra návrh na povolenie obnovy konania v právoplatne skončenej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 3T/38/2018.
Návrh na povolenie obnovy konania odsúdený odôvodnil tým, že dňa 01.08.2019 nadobudla účinnosť novela č. 214/2019 Trestného zákona (zákon číslo 214/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
- ďalej len ,,novela“), ktorou došlo k zmene právnej kvalifikácie trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona, a to zlúčením odsekov 1 a 2, pričom touto legislatívnou zmenou došlo k odstráneniu pochybností pri určovaní druhu trestu a jeho výmery s poukazom na ustanovenie § 38 odsek 1 Trestného zákona. Podľa názoru odsúdeného posúdenie predmetného skutku ako trestného činu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona, keď mu vlámanie bolo pričítané ako závažnejší spôsob konania, je v rozpore s ustanovením § 38 odsek 1 Trestného zákona, a zároveň aj s právnou kvalifikáciou skutku podľa vyššie uvedenej novely Trestného zákona. Odsúdený považoval predmetnú zmenu za zásadnú, odôvodňujúcu povolenie obnovy konania a zrušenie napadnutého rozsudku.
Obhajkyňa odsúdeného K.. U. Z. (ďalej len ,,obhajkyňa“) dňa 08.11.2019 doplnila návrh na povolenie obnovy, v ktorom sa stotožnila s návrhom odsúdeného na povolenie obnovy konania a nad rámec poukázala na článok 50 odsek 6 Ústavy Slovenskej republiky a s tým spojené ustanovenie § 2 odsek 1 Trestného zákona, ktorý retroaktivitu v trestnom práve pripúšťa len v prípade, ak je zmena zákona pre páchateľa priaznivejšia. Okrem toho obhajkyňa poukázala na ustanovenie § 394 odsek 4 písmeno b) Trestného poriadku, podľa ktorého skutočnosťou skôr neznámou je aj strata účinnosti právneho
predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.
Súd na verejnom zasadnutí na Okresnom súde Nitra dňa 25.06.2020, ktoré sa konalo v neprítomnosti odsúdeného v súlade s § 293 odsek 5 Trestného poriadku, vykonal dokazovanie za splnenia zákonných podmienok, prečítaním a oboznámením na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov, najmä návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, vyjadrenia obhajkyne k návrhu na povolenie obnovy konania, hodnotenia z ÚVTOS Želiezovce, odpisu registra trestov, lustrácie v registri Zboru väzenskej a justičnej stráže, lustrácie priestupkov, Generálnej prokuratúry a STA. Súd zároveň oboznámil aj podstatný obsah spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/38/2018. Z listinných dôkazov vyplývalo, že odsúdený bol doposiaľ 15-krát súdne trestaný, uložené mu boli vo väčšine prípadov nepodmienečné tresty odňatia slobody. Priestupkovo riešený bol trikrát, v dvoch prípadoch sa jednalo o priestupky v doprave a v jednom prípade o priestupok proti majetku. Z hodnotenia z ÚVTOS Želiezovce vyplývalo, že odsúdený bol jedenkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol, jeho správanie a vystupovanie bolo hodnotené kladne.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/38/2018 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/38/2018 zo dňa 12.12.2018, právoplatným dňa 12.12.2018 bol odsúdený uznaný vinným pre spolupáchateľstvom spáchaný pokračovací zločin krádeže podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona a iné, a podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l) písmeno n) Trestného zákona a zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h) písmeno m) Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 3 Trestného zákona mu bol uložený spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 39 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona. Zároveň bol podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona zrušený skorší výrok o vine a treste z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/18/2017 zo dňa 31.05.2017, právoplatným dňa 30.09.2017 ako aj ďalšie výroky, ktoré mali v tomto výroku o vine svoj podklad.
Obhajca Mgr. Matúš Beresecký (prítomný na základe substitučného plnomocenstva) na verejnom zasadnutí v záverečnom návrhu navrhol, aby súd návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel a povolil obnovu konania.
Prokurátor Okresnej prokuratúry v záverečnom návrhu vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania, navrhol obnovu nepovoliť.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Okresný súd Nitra po preštudovaní spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/38/2018, zabezpečených listinných dôkazov, ako aj samotného návrhu odsúdeného a jeho doplnenia, po vyjadrení procesných strán na verejnom zasadnutí skúmal, či sú v danom prípade splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania v súlade s ustanovením § 394 Trestného poriadku.
Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe. Z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel v pôvodnom
konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce, či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli známe súdu (R 10/1976). Pre povolenie obnovy konania je okrem podania návrhu oprávnenou osobou potrebné splniť súčasne aj dve podmienky a to, že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a tieto skutočnosti samy o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi musia viesť k inému rozhodnutiu, než ako bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/38/2018 zo dňa 12.12.2018, právoplatným dňa 12.12.2018, bol odsúdený uznaný vinným za zločiny krádeže podľa § 212 odsek 4 písmeno b) Trestného zákona , za čo mu bol uložený spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 39 mesiacov.
Súd po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí nezistil žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by vyšli najavo dodatočne po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/38/2018, teda neboli súdu skôr známe, a ktoré by následne v súlade s ustanovením § 394 Trestného poriadku odôvodňovali povolenie obnovy konania.
Odsúdený pôvodné rozhodnutie súdu napadol z dôvodu zmeny právnej kvalifikácie ustanovenia § 212 Trestného zákona, a na ako novú skutočnosť poukázal na novelu Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.08.2019, teda až po spáchaní predmetného skutku a po jeho odsúdení (po právoplatnosti napadnutého pôvodného rozhodnutia). Predmetná novela podstatným spôsobom zmenila znenie ustanovenia § 212 Trestného zákona, však táto skutočnosť nezaložila dôvod na povolenie obnovy konania. Ustanovenie § 394 odsek 1 Trestného poriadku určuje podmienky povolenia obnovy konania, ktoré sa však týkajú nedostatkov v skutkových zisteniach, vrátane osoby páchateľa, ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Tieto podmienky sa však nijakým spôsobom netýkajú právneho stavu, teda netýkajú sa zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Zároveň zo znenia ustanovenia § 2 odsek 1 Trestného zákona vyplýva, že trestnosť činu sa posudzuje a trest na ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, teda neskorší zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, možno použiť len do vyhlásenia rozsudku v danej veci. Novela Trestného zákona, na ktorú odsúdený poukazoval vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania, nadobudla účinnosť dňa 01.08.2019 a napadnutý rozsudok bol vyhlásený dňa 11.09.2018.
Súd pre úplnosť poznamenal, že Trestný zákon v znení zákona č. 214/2019 Z. z. neobsahuje žiadnu právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na vzťahy upravené doterajším právnym predpisom, teda prechodné ustanovenia, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie súdu.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo zrejmé, že v danom prípade neboli splnené podmienky povolenia obnovy konania uvedené v § 394 odsek 4 písm. b) Trestného poriadku, na ktoré poukázal odsúdený, keďže nedošlo k strate účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti podľa čl. 125 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky v dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Došlo iba k ,,bežnej“ novelizácii zákonného predpisu, a pokiaľ nebolo v zákone č. 214/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, v prechodných a záverečných ustanoveniach upravené inak, nemožno iba na základe vlastných domnienok alebo úvah aplikovať novšie znenie Trestného zákona aj v právoplatne skončených veciach, čo by bolo okrem vyššie citovaného v rozpore aj s § 2 odsek 1 Trestného zákona.
Odsúdený v pôvodnom konaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kládol za vinu v obžalobe Okresného prokurátora Nitra sp. zn. 2 Pv 698/17/4403, a zároveň v pôvodnom konaní nenamietal žiadne skutkové okolnosti prípadu, preto súd vo vzťahu k odsúdenému vykonal dokazovanie iba pokiaľ išlo o výrok o treste a o náhrade škody. Pokiaľ išlo o neúmernosť trestu vo vzťahu k závažnosti trestného činu, k osobným pomerom a k účelu trestu, súd dal do pozornosti, že napriek zisteným negatívnym faktom o osobe odsúdeného (v minulosti opakovane odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody za rôznorodú trestnú činnosti) s poukazom na zásady ukladania trestov bol odsúdenému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody takmer na samej spodnej hranici trestnej sadzby, a to vo výmere 39 mesiacov nepodmienečne (podľa Trestného zákona platného a účinného v čase spáchania
skutku). Pri ukladaní trestu súd v prospech obžalovaného prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a to, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (písmeno l/) a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti súdu tým, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine (písmeno n/). V neprospech obžalovaného súd zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona a to, že spáchal viac trestných činov (písmeno h/) a bol už za trestný čin odsúdený (písmeno m/). S prihliadnutím na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd pri určovaní výmery trestu vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby dvoch trestných činov najprísnejšie trestného (§ 212 odsek 4 Trestného zákona) 3 roky až 10 rokov. Súd aplikoval aj § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona (úhrnný trest), v dôsledku čoho sa horná hranica zvyšovala o jednu tretinu, a zároveň podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona uložil spoločný trest, a teda takto uložený trest nemohol byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom (rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/18/2017 zo dňa 31.05.2017 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky). V rámci takto určenej trestnej sadzby súd odsúdenému uložil trest odňatia slobody vo výmere 39 mesiacov, teda trest mierne nad spodnou hranicou trestnej sadzby. Vzhľadom na bohatú kriminálnu minulosť obžalovaného iný druh ako nepodmienečný trest odňatia slobody neprichádzal do úvahy. Po posúdení všetkých rozhodných skutočností súd I. stupňa ukladal odsúdenému najmiernejší možný trest.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh odsúdeného na obnovu konania neobsahoval žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia v merite veci, a ktoré by v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli zmeniť pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine alebo, že by uložený trest vo výmere 39 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia bol v zrejmom nepomere k závažnosti trestného činu. Vzhľadom na vyššie popísané dôvody a absenciu podmienok obnovy konania súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je možné podať do troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok. Právo podať sťažnosť nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.