Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-56-2020.pdf
PDF · 88.29 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/56/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiari nad Hronom samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.06.2020, takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný E. I., nar. XX.XX.XXXX v V. X., trvale bytom X. V. 1, okres V. X., nezamestnaný, t. č. vo väzbe v J. a J. V. V.,
je vinný, že
dňa XX.XX.XXXX v čase o XX,XX hod. vošiel cez uzatvorené neuzamknuté kuchynské dvere slúžiace ako vchod do rodinného domu číslo XX v obci X. V., prešiel do miestnosti, kde ležala a zaspávala na posteli mal. E.H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. XX, ľahol si k nej, začal ju rukami chytať za prsia a aj za vagínu cez oblečenie a aj pod oblečením, na čo sa prebrala a začala sa od neho odťahovať, v čom prišla do miestnosti jej matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. XX, ktorá na to reagovala tým, že mu povedala, aby vypadol von, čo on neuposlúchol, ale povedal, že ich prišiel pozrieť, znova začal chytať mal. E.H. za vagínu cez oblečenie a aj pod oblečením, kde ho mal. E.H. odstrkovala od seba, na čo si obkročmo na ňu kľakol, ruku jej strčil pod oblečenie a chytal ju za prsia, na čo ho mal. E.H. začala fackať, pričom on reagoval slovami „idem ťa vytrtkať“, čomu sa ma. E.H. slovne bránila, aby jej dal pokoj a vypadol z domu, po čom jej uviedol, že „keď mi nedáš ty, tak mi dá tvoja mama“, zišiel z mal. E.H., prišiel ku kuchynským dverám, v ktorých sa nachádzal kľúč, dvere zvnútra uzamkol a kľúč si zobral, po tom čo začal obchytkávať C. B., mal. E.H. pod zámienkou, že si ide nabiť telefón, sa z izby dostala, pričom svojím kľúčom odomkla kuchynské dvere, ktoré v obave, že za ňou obžalovaný E. I. pôjde, zvonku zamkla, obžalovaný E. I. po tom, čo prešiel k C. B. do vedľajšej miestnosti - spálne, kľúč tam odhodil na posteľ, zo svojej peňaženky vybral XX W., položil ich na stôl a povedal C. B., že jej ich dáva, aby mu dala „zatrtkať“, prisadol si k nej na posteľ, začal ju chytať za prsia pod tričkom a medzi nohami za tepláky, C. B. mu hovorila, že to nechce a aby jej dal pokoj, na čo nereagoval, postavil sa pred ňu, povedal jej, aby mu chytila vtáka a aby mu ho vyfajčila, čo ona odmietla, na čo jej povedal, aby sa postavila a aby mu dala „zatrtkať“, kde mu C. B. povedala, že to nechce, pokúsila sa vstať, na čo jej prikázal, aby sa otočila a zohla, po čom ju sám rukami otočil tvárou smerom k posteli a prehol ju, oprel ju rukami o posteľ, stiahol jej tepláky a nohavičky dole na kolená, kde si ich C. B. obliekla naspäť, ale on jej ich opakovane stiahol, takto sa naťahovali minimálne trikrát, po čom jej začal strkať svoj penis do análneho otvoru, vnikol penisom do análneho otvoru, čo ju zabolelo, povedala mu, aby prestal, na čo nereagoval, následne vytiahol penis z análneho otvoru a strčil jej ho do vagíny, po celý čas ju pri tom chytal za prsia, zhruba po 2 minútach penis z nej vytiahol a pustil ju, na čo sa C. B. postavila a otočila, povedal jej, aby sa obliekla, zapálil si cigaretu, dožadoval sa, aby našla kľúče od uzamknutých dverí, že ide von, keď ich nenašla, pokúšal sa dvere rozbiť tak, že nohou kopol do skla na dverách, ktoré sa
rozbilo, avšak dvere neotvoril, preto si z obrusu a oblečenia zviazal povraz, ktorý prichytil na kľučku dverí a spustením sa z okna opustil rodinný dom, pričom svojím konaním mal. E.H. spôsobil škrabanec na ľavej nohe nevyžadujúci lekárske ošetrenie a poškodenej C. B. nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie,
teda
konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle násilím donútiť ženu k súloži a spáchať taký čin na chránenej osobe - dieťati, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
násilím donútil ženu k súloži a násilím donútil iného k análnemu styku,
neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a spáchal taký čin z osobitného motívu
- so sexuálnym motívom,
tým spáchal
zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona č. 300/2005 Z.z. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona,
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z.z.,
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z.z.,
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona č. 300/2005 Z.z. s poukazom na § 140 písm. f) Tr. zákona.
Za to sa odsudzuje
Podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 39 ods. 4 Tr. zákona per analogiam, § 41 ods. 2 Tr. zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní X (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4, § 74 ods. 1 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému ambulantné ochranné protialkoholické liečenie.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 13.05.2020 obžalobu na obvineného E. I. pre zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a iné.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného E. I., prečítaním podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku znaleckých posudkov, prečítaním podľa § 269 Tr. poriadku listinných dôkazov.
Obžalovaný E. I. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2, ods. 4, ods. 5, ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku uviedol „som vinný zo všetkých skutkov“. Na otázky
podľa § 333 ods. 3 Tr. poriadku písm. c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu obžalovaný uviedol áno, písm. d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby obžalovaný uviedol áno, písm. f) či rozumie právnej kvalifikácií skutku ako trestného činu obžalovaný uviedol áno, písm. g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu obžalovaný uviedol áno, písm. h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaná skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin obžalovaný uviedol áno. Prokurátor a obhajca navrhli v zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku prijať vyhlásenie obžalovaného. Súd preto podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal a podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná.
Súd konanie obžalovaného, ktorým konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle násilím donútiť ženu k súloži a spáchať taký čin na chránenej osobe, dieťati avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo právne kvalifikoval ako zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Podľa § 139 písm. a) Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie dieťa. Konanie obžalovaného, ktorým násilím donútil ženu k súloži a násilím donútil iného k análnemu styku právne kvalifikoval ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona a zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona. Konanie obžalovaného, ktorým neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene v ňom zotrval a spáchal taký čin s osobitného motívu - so sexuálnym motívom právne kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 140 písm. f) Tr. zákona. Podľa § 140 písm. f) Tr. zákona osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu so sexuálnym motívom.
Zo znaleckého posudku č. 20/2020 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatia) na obžalovaného súd zistil, že u obžalovaného nebola zistená žiadna duševná choroba alebo porucha v pravom zmysle. Takouto duševnou chorobou alebo poruchou netrpel obžalovaný ani v minulosti. Obžalovaný netrpel v dobe spáchania trestnej činnosti na žiadnu duševnú poruchu alebo chorobu, ktorá by mala chorobný vplyv na konanie, ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Obžalovaný trpí na syndróm závislosti od alkoholu. Táto sa u neho prejavuje kontinuálnou dennou konzumáciou alkoholu s psychosomatickou nekomplikovanou abstinenčou syntomatikou po prerušení konzumu alkoholu alebo po poklese hladiny s pokračovaním v konzumácií alkoholu aj napriek jeho zjavne negatívnym dôsledkom. Psychické a somatické zmeny závažnejšieho charakteru, ktoré by boli spôsobené konzumáciou alkoholu obžalovaného preukázané neboli. Tento je schopný účasti na trestnom konaní, je plne schopný chápať zmysel trestného konania, je schopný pochopiť aj zmysel udeleného trestu. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť. Vzhľadom na zistený syndróm závislosti od alkoholu však znalec obžalovanému navrhol uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, pokiaľ bude uložený nepodmienečný trest odňatia slobody postačuje aj ambulantné ochranné protialkoholické liečenie.
Zo znaleckého posudku č. 17/2020 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia vyplýva, že u obžalovaného bol metódou plynovej chromatografie v spojení s hmotnostnou spektrometriou dokázaný a potvrdený v krvi pozitívny nález alkaloidov kofeín, nikotín a kotinín a v moči pozitívny nález alkaloidov kofeín, teobromín, nikotín, kotinín a hydroxykotinín. Metódou plynovej chromatografie v spojení s plameňovo ionizaničným detektorom bola v krvi obžalovaného stanovená koncentrácia ethylalkoholu 0,00 g/kg čo z forenzného hľadiska znamená negatívnu hodnotu a v moči bola stanovená koncentrácia ethylalkoholu 0,75 g/kg. Obžalovaný v čase odberu biologického materiálu nebol ovplyvnený účinkom alkoholu, omamných a psychotropných látok, liečiv a iných toxikologicky významných skupín látok. Obžalovaný E. I. má základné vzdelanie. Obec X. V. v správe o povesti uviedla, že obžalovaný nebol v obci riešený komisiou verejného poriadku, nepoznajú ani jeho rodinné pomery. Doposiaľ bol 3 krát priestupkovo postihovaný, vo všetkých 3 prípadoch pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, naposledy v roku 2019, pričom v rozkaznom konaní mu bola uložená pokuta vo výške XX Eur. Doposiaľ bol 2 krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. 4T XX/XXXX pre prečin zanedbania povinne výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 36 písm. l), § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona s použitím § 353 ods. 2 písm. a) Tr. poriadku na trest odňatia
slobody v trvaní 4 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený, určená skúšobná doba XX mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX, pričom podľa § 50 ods. 7 Tr. zákona hľadí sa na páchateľa ako keby nebol odsúdený. Z hodnotenia obžalovaného z ÚVV a ÚVTOS V. V. vyplýva, že jeho správanie a vystupovanie možno hodnotiť kladne, disciplinárne odmenený ani potrestaný zatiaľ nebol.
V záverečných rečiach v zmysle§ 274 ods. 2 Tr. poriadku prokurátor navrhol uložiť obžalovanému podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona, § 37 písm. h), § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní XX rokov, pre jeho výkon ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradiť do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a zároveň uložiť ústavné ochranné protialkoholické liečenie. Obhajoba navrhla uznať poľahčujúce okolnosti doterajšiu beztrestnosť, doznanie sa k spáchaniu trestnej činnosti, jej oľutovanie a napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Ďalej poukázala na zdravotný stav obžalovaného (psoriáza) a starostlivosť o X maloleté deti s tým, že pri dlhoročnom výkone trestu odňatia slobody by sa narušila citová väzba medzi obžalovaným a maloletými deťmi. Záverom navrhla uložiť trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby poukazujúc na zjednocujúce stanovisko R XX/XXXX.
Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, 2, 3, 4, ods. 5 písm. c), ods. 6 Tr. zákona, pričom ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), n) Tr. zákona ustálil, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona zistil, že spáchal viac trestných činov, preto podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, čím sa znižuje horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1 tretinu.
Súd ustálil, že poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, že obžalovaný napomáhal obžalovaný pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Vzhľadom na jeho vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku súd nemusel vykonávať dokazovanie výsluchom svedkov poškodených (C. B., mal. E.H.), výsluchom svedkov (U. I., U. E.), prečítaním znaleckých posudkov na poškodené resp. výsluchom znalcov na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný teda svojím postojom napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, urýchlil priebeh trestného konania.
Pri zločine znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona možno uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na 7 rokov až 15 rokov, pri zločine znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody na 5 rokov až 10 rokov, pri zločine sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody na 5 rokov až 10 rokov, pri zločine porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona trest odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov. Pri použití asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona bolo možno uložiť trest odňatia slobody na 7 rokov až 20 rokov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody na 7 rokov až 15 rokov a 8 mesiacov.
Podľa platnej judikatúry S 44/2017 ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, teda v rámci vopred dohodnutého trestu možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Podľa názoru súdu by bolo uloženie trestu v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby 7 rokov až 15 rokov a 8 mesiacov pre obžalovaného neprimerane prísne. Súd preto podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 39 ods. 4 Tr. zákona per analogiam, § 41 ods. 2 Tr. zákona uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 5 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože tento nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Vzhľadom na závery znaleckého psychiatrického posudku súd uložil obžalovanému podľa §73 ods. 2 písm. d), ods. 4, § 74 ods. 1 Tr. zákona ambulantné ochranné protialkoholické liečenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.