Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/187/2016

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: Čazim Krasniči, nar. 15.05.1964, bytom Kpt. Nálepku 1200/15, 040 01 Košice, zast. JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanej: N. Š., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. XX, XXX XX N., zo žaloby na obnovu konania, takto

rozhodol:

I. V konaní, ktoré bolo prerušené uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 3.5.2018, č. k. -49, sa p o k r a č u j e .

II. Konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 14.07.2016 sa domáha obnovy konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. .

2. Dňa 02.06.2017 advokát Mgr. Valér Podoľskij súdu oznámil, že žalovaná dňa 29.05.2017 zomrela, čo je zrejmé aj z lustrácii v registri obyvateľov.

3. Šetrením súd zistil, že dedičské konanie po žalovanej sa vedie pod sp. zn. na Okresnom súde Humenné a spis sa nachádza u notárky JUDr. Kataríny Korenkovej.

4. Podaním zo dňa 23.01.2017 notárka JUDr. Katarína Korenková súdu oznámila, že dedičské konanie doposiaľ nie je skončené, dedičia v prvej zákonnej skupine dedičstvo odmietli a ďalej budú volaní dedičia ďalších zákonných skupín. Elektronickým podaním zo dňa 02.05.2018 notárka potvrdila, že doposiaľ nie je známy okruh dedičov.

5. Na návrh žalobkyne, po zvážení okolností prípadu súd uznesením zo dňa 3.5.2018, č. k. -49 konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania po nebohej žalovanej, ktoré je vedené na Okresnom súde Humenné pod č. k. .

6. Podľa ustanovenia (ďalej „“), len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

7. Podľa ustanovenia ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

8. Písomným podaním zo dňa 5.6.2020 notárka oznámila, že poručiteľka závet nezanechala a všetci zákonní dedičia v zmysle ust. odmietli dedičstvo v celosti a teda v zmysle ust. pripadlo

dedičstvo štátu. Notár ako súdny komisár uznesením sp. zn. nariadil likvidáciu dedičstva po poručiteľke.

9. V zmysle vyššie uvedeného súd rozhodol o pokračovaní v konaní.

10. Podľa ust. Z. z , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "").

11. Podľa ust. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

12. Podľa ust. , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Podľa ust. má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

14. Podľa ust. , spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

15. nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení - právomoc súdu (ust. a nasledujúce ), príslušnosť súdu (ust. a nasledujúce ), neexistencia prekážky začatého konania - litispendencie (ust. ), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae (ust. ), procesná subjektivita (ust. a nasledujúce ) a iné.

16. Podľa ust. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

17. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti. V občianskom súdnom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu upravuje v ustanovení tak, že túto procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

18. Nedostatok procesnej subjektivity je taký nedostatok podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný. Ak v konaní ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie zastaví v zmysle ust. .

19. Podľa ust. , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

20. Podľa ust. , ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

21. Podľa ust. , dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.

22. Vzhľadom na platnú zásadu, že nemôže existovať vec nikoho, zákon rieši aj situáciu, ak po smrti fyzickej osoby niet žiadneho dediča zo zákona ani zo závetu, na ktorého by majetok poručiteľa mohol prejsť. V tomto prípade nadobúda dedičstvo štát ako odúmrť. Ide o právo (nie však dedičské), ktoré štátu priznáva zákon. Štát nadobúda vlastníctvo, práva ale aj povinnosti po poručiteľovi zo zákona ku dňu smrti poručiteľa.

23. Na základe takto zisteného skutkového stavu (procesnej podmienky konania) a vyššie citovaných ustanovení zákona, súd konanie v zmysle ust. zastavil, nakoľko žalovaná po začatí konania dňa 29.5.2017 zomrela, ako poručiteľka závet nezanechala a všetci zákonní dedičia dedičstvo odmietli. Nakoľko nedošlo k prechodu dlhov na dedičov v zmysle , niet právneho nástupcu s ktorým by bolo možné pokračovať v konaní. V zmysle uvedeného súd upozorňuje, že dedičstvo prešlo smrťou poručiteľky v zmysle ust. ipso iure na štát, ktorý však nie je dedičom.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v skutočnosti, že žalovaná v priebehu konania zomrela a nedošlo k prechodu dlhov na dedičov. Z uvedeného dôvodu nemožno na rozhodnutie o trovách konania aplikovať inštitút zavinenia zastavenia konania a napriek skutočnosti, že žalobca zastavenie konania nezavinil, niet subjektu, ktorý by súd k náhrade trov konania zaviazal.

25. Na základe uvedeného v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (ust. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1-2 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. ).

Podľa ust. rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. 366 prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.