Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18C-385-2003.pdf
PDF · 81.18 KB
Case nature
Subarea
18C/385/2003
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/ A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, proti žalovanému: SPOROINVEST a.s., so sídlom Mäsiarska 11, 040 01 Košice, IČO: 36 205 516, v spore o zaplatenie 685,58 Eur (20.654,- Sk ) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.8.2003 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 685,58 Eur ( 20.654,- Sk) s 13 % úrokom z omeškania odo dňa 27.3.2003 do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania.
2. Na základe Zmluvy o zlúčení uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice č. N 6379/2008, Nz 36278/2008, NCRls 35959/2008 zo dňa 27.08.2008 medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Česká poisťovňa - Slovensko, akciová spoločnosť, skratka: ČPS, a. s., so sídlom Plynárenská 7/C, 824 79 Bratislava, IČO: 31 354 327 a žalobcom sa žalobca stal univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej obchodnej spoločnosti Česká poisťovňa - Slovensko, akciová spoločnosť, skratka: ČPS, a. s.. Keďže k zániku právnickej osoby došlo v priebehu konania za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (dňa 1.10.2008 ) súd pokračoval v konaní so žalobcom (právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti Česká poisťovňa - Slovensko, akciová spoločnosť, skratka: ČPS, a. s.) bez toho, aby o danej skutočnosti vydal rozhodnutie.
3. Odo dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
4. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Podľa ust. § 470 ods. 3 Civilného sporového poriadku na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
7. Podľa ust. § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku konanie začaté do 30.6.2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.6.2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
8. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 20.5.2004, č.k. 6K/40/2003-42 vyhlásil na majetok dlžníka SPOROINVEST a.s. konkurz. Konanie bolo prerušené odo dňa vyhlásenia konkurzu, t.j. odo dňa 20.5.2004 do zrušenia konkurzu v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
10. Podľa ust. § 165 ods. 1 Civilného sporového poriadku, len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.
11. Podľa ust. § 165 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.
12. Z dôvodu, že odpadla prekážka, pre ktorú súd konanie prerušil, pokračoval súd v konaní a vyzval žalobcu, aby sa vyjadril, či si pohľadávku, ktorá je predmetom sporu prihlásil do konkurzného konania a ak áno, aby uviedol, či pohľadávka bola vyplatená v rámci rozvrhového uznesenia. Zároveň žalobcu vyzval, aby oznámil súdu, či trvá na podanej žalobe vzhľadom na skutočnosť, že po skončení konkurzného konania dôjde k zrušeniu spoločnosti teda žalovaného v zmysle ust. § 68 ods. 3 písm. d) v spojení s ust. § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka a následne k jeho výmazu z obchodného registra.
13. Žalobca v elektronickom podaní doručenom súdu dňa 19.6.2020 uviedol, že pohľadávku vo výške 685,59 Eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom žaloby, si uplatnil prihláškou do konkurzu v konkurznom konaní pod sp. zn. 6K/40/2003. Na základe právoplatného rozvrhového uznesenia speňažením majetku úpadcu bola pohľadávka veriteľa uspokojená vo výške 631,91 Eur. Na podanej žalobe netrvá.
14. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
15. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
16. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
17. V súlade s citovaným zákonným ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie zastavil na základe dispozitívneho úkonu žalobcu. Súd nezisťoval stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj jeho prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.
18. Podľa Čl. 4 ods. 1, 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
19. Podľa Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
20. Ustanovenia § 255 až § 261 Civilného sporového poriadku účinného odo dňa 1.7.2016 upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.
21. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.
22. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
23. Zákon však upravuje odchýlku pri rozhodovaní o náhrade trov konania od zásady zodpovednosti za výsledok konania (ust. § 255 Civilného sporového poriadku) a zodpovednosti za zavinenie (ust. § 256 Civilného sporového poriadku), a to v podobe ust. § 257 Civilného sporového poriadku.
24. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku nie je možné považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
26. Zo slovného znenia ust. § 257 Civilného sporového poriadku vyplýva, že je ustanovením výnimočným, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie.
27. Zákon v ust. § 257 Civilného sporového poriadku explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Ustálená judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porovnaj R 34/1982, R 23/1989).
28. Zákon stanovuje len všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 Civilného sporového poriadku nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať aj k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.
29. V danom prípade súd dospel k záveru, že na strane žalobcu existuje predpoklad pre použitie § 257 Civilného sporového poriadku, a teda u neho existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému, kedy rozhodnutie o trovách konania za použitia ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku by sa javilo ako neprimerane tvrdé pre žalobcu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať okolnosti samotnej prejednávanej veci v tom smere, že konanie bolo dlhší čas prerušené v dôsledku prebiehajúceho konkurzu na majetok žalovaného. Konkurz bol zrušený po splnení rozvrhového uznesenia a pohľadávka žalobcu bola uspokojená do výšky 631,91 Eur. Žalobca vzal žalobu späť na základe výzvy súdu, po tom čo bola značná časť jeho pohľadávky uspokojená v konkurznom konaní.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, priznanie trov konania žalovanému v súlade s ust. § 256 Civilného sporového poriadku s prihliadnutím na všetky súdom uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa, by bolo voči žalobcovi nespravodlivé, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný si navyše náhradu trov konania neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.