Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/385/2003

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/ A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, proti žalovanému: SPOROINVEST a.s., so sídlom Mäsiarska 11, 040 01 Košice, IČO: 36 205 516, v spore o zaplatenie 685,58 Eur (20.654,- Sk ) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.8.2003 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 685,58 Eur ( 20.654,- Sk) s 13 % úrokom z omeškania odo dňa 27.3.2003 do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania.

2. Na základe Zmluvy o zlúčení uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice č. N 6379/2008, Nz 36278/2008, NCRls 35959/2008 zo dňa 27.08.2008 medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Česká poisťovňa - Slovensko, akciová spoločnosť, skratka: ČPS, a. s., so sídlom Plynárenská 7/C, 824 79 Bratislava, IČO: 31 354 327 a žalobcom sa žalobca stal univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej obchodnej spoločnosti Česká poisťovňa - Slovensko, akciová spoločnosť, skratka: ČPS, a. s.. Keďže k zániku právnickej osoby došlo v priebehu konania za účinnosti (dňa 1.10.2008 ) súd pokračoval v konaní so žalobcom (právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti Česká poisťovňa - Slovensko, akciová spoločnosť, skratka: ČPS, a. s.) bez toho, aby o danej skutočnosti vydal rozhodnutie.

3. Odo dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť .

4. Podľa ust. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Podľa ust. na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

7. Podľa ust. konanie začaté do 30.6.2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.6.2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

8. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 20.5.2004, č.k. -42 vyhlásil na majetok dlžníka SPOROINVEST a.s. konkurz. Konanie bolo prerušené odo dňa vyhlásenia konkurzu, t.j. odo dňa 20.5.2004 do zrušenia konkurzu v súlade s ust. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

10. Podľa ust. , len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

11. Podľa ust. ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

12. Z dôvodu, že odpadla prekážka, pre ktorú súd konanie prerušil, pokračoval súd v konaní a vyzval žalobcu, aby sa vyjadril, či si pohľadávku, ktorá je predmetom sporu prihlásil do konkurzného konania a ak áno, aby uviedol, či pohľadávka bola vyplatená v rámci rozvrhového uznesenia. Zároveň žalobcu vyzval, aby oznámil súdu, či trvá na podanej žalobe vzhľadom na skutočnosť, že po skončení konkurzného konania dôjde k zrušeniu spoločnosti teda žalovaného v zmysle ust. v spojení s ust. a následne k jeho výmazu z obchodného registra.

13. Žalobca v elektronickom podaní doručenom súdu dňa 19.6.2020 uviedol, že pohľadávku vo výške 685,59 Eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom žaloby, si uplatnil prihláškou do konkurzu v konkurznom konaní pod sp. zn. . Na základe právoplatného rozvrhového uznesenia speňažením majetku úpadcu bola pohľadávka veriteľa uspokojená vo výške 631,91 Eur. Na podanej žalobe netrvá.

14. Podľa ust. žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Podľa ust. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

16. Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

17. V súlade s citovaným zákonným ust. súd konanie zastavil na základe dispozitívneho úkonu žalobcu. Súd nezisťoval stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj jeho prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

18. Podľa Čl. 4 ods. 1, 2 Základných princípov ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

19. Podľa Čl. 17 Základných princípov súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

20. Ustanovenia až účinného odo dňa 1.7.2016 upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

21. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.

22. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

23. Zákon však upravuje odchýlku pri rozhodovaní o náhrade trov konania od zásady zodpovednosti za výsledok konania (ust. ) a zodpovednosti za zavinenie (ust. ), a to v podobe ust. .

24. Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Ustanovenie nie je možné považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

26. Zo slovného znenia ust. vyplýva, že je ustanovením výnimočným, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie.

27. Zákon v ust. explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Ustálená judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu ust. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porovnaj R 34/1982, R 23/1989).

28. Zákon stanovuje len všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať aj k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

29. V danom prípade súd dospel k záveru, že na strane žalobcu existuje predpoklad pre použitie , a teda u neho existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému, kedy rozhodnutie o trovách konania za použitia ust. by sa javilo ako neprimerane tvrdé pre žalobcu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať okolnosti samotnej prejednávanej veci v tom smere, že konanie bolo dlhší čas prerušené v dôsledku prebiehajúceho konkurzu na majetok žalovaného. Konkurz bol zrušený po splnení rozvrhového uznesenia a pohľadávka žalobcu bola uspokojená do výšky 631,91 Eur. Žalobca vzal žalobu späť na základe výzvy súdu, po tom čo bola značná časť jeho pohľadávky uspokojená v konkurznom konaní.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, priznanie trov konania žalovanému v súlade s ust. s prihliadnutím na všetky súdom uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa, by bolo voči žalobcovi nespravodlivé, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný si navyše náhradu trov konania neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.