Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-42-2019.pdf
PDF · 123.26 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
NM-12P/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z.: I., Z.. XX.XX.XXXX a K., Z.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov: matky D.. T. Z.H., Z.. XX.XX.XXXX, H. Q. J., B. Q. K., Q. XXXX a otca D.. F. Z.Ď., Z.. XX.XX.XXXX, H. Q. J. B. A. XXX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti a návrhu rodičov na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, t a k t o
rozhodol:
I. Súd stretávanie otca s F.. I., Z.. XX.XX.XXXX neupravuje.
II. Otec je oprávnený stretávať sa s F.. K., Z.. XX.XX.XXXX každý nepárny víkend od piatku 15:00 hod. do nedele 14:00 hod.
III. Otec je oprávnený stretávať sa s F.. K., Z.. XX.XX.XXXX prvý týždeň v mesiaci júl a prvý týždeň v mesiaci august, počas vianočných sviatkov v nepárnom roku od 23.12. od 12:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod., v párnom roku od 25.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 18:00, v párnom roku od 31.12. od 12:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roku do 16:00 hod., pričom úprava počas bežného roka sa nevzťahuje na úpravu obdobia letných prázdnin a vianočných sviatkov.
Otec si F. K. vyzdvihne v piatok počas školského vyučovania v škole, inak v bydlisku matky a po ukončení stretnutia F. K. odovzdá v bydlisku matky.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu F. I. Z., Z.. XX.XX.XXXX zvýšenou sumou 120,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 01.09.2019.
V. Otec je povinný prispievať na výživu F. K. Z., Z.. XX.XX.XXXX zvýšenou sumou 110,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od 01.09.2019.
VI. Otec je povinný zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2019 do 30.06.2020 vo výške 600,- Eur v mesačných splátkach vo výške 30,- Eur spolu s bežným výživným k rukám matky, vždy do 15. dňa v každom mesiaci, pričom nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.
VII. Mení sa Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11C/35/2011-248 zo dňa 16.02.2012 v časti určenia vyživovacej povinnosti a v časti úpravy spôsobu stretávania sa otca s mal. I. a mal. K., okrem stretávania otca s mal. K. počas Veľkonočného pondelka.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí sa návrhom doručeným súdu dňa 17.07.2019 domáhala, aby súd rozhodol o zmene úpravy výšky vyživovacej povinnosti a zmene úpravy spôsobu stretávania sa otca s maloletými deťmi. Matka navrhovala zvýšiť vyživovaciu povinnosti k maloletým deťom na sumu 150,- Eur mesačne na maloletú I. a 120,- Eur mesačne na maloletého K. z dôvodu, že výživné bolo naposledy upravené v roku 2012. Náklady na zabezpečenie potrieb sa od poslednej úpravy podstatne zvýšili. Návrh na zmenu úpravy stretávania sa otca s maloletými deťmi navrhla tak, aby otec bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi po vzájomnej dohode otca s deťmi, na základe akceptovania potrieb a záujmov maloletej I. a maloletého K.. Matka žiadala o zvýšenie vyživovacej povinnosti ako aj zmenu úpravy stretávania sa najmä z dôvodu, toho čo jej povedali deti, ako by im to vyhovovalo. Matka uviedla, že maloletá I. využila jeden krát, že sa s otcom dohodli na zmene doby stretnutia. Sama jej povedala, aj to vnímala tak, že sa cíti voľnejšie, keď zistila, že je možnosť, aby si stretnutia mohla s otcom upraviť. Zatiaľ je to však tak, že s otcom pokiaľ chcela zmenu, musela sa dlhšiu dobu dohadovať, kým dospeli k zhode, a preto zatiaľ viackrát túto možnosť nevyužila. Maloletá jej povedala, že nechce počúvať zo strany otca výčitky. Čo sa týka maloletého K. ten je u otca spokojný, pretože má u neho voľnejší režim. Už aj jeden krát bol u otca bez I., nebol žiaden problém. K. si postupne zvyká na to, že I. je počas týždňa v škole na internáte a on je s babičkou a s matkou. I. by tiež chcela zmenu aj v tom, že by chcela inak upraviť prázdniny, aby nemusela byť konkrétne 2 týždne v júli a auguste u otca, ale bolo to prispôsobené tomu, aby mohla tráviť čas s kamarátmi. Maloletá I. sa počas víkendu pripravuje do školy, robí úlohy, kreslí. Matka s otcom sa nerozprávali o zmene výšky vyživovacej povinnosti, otec platí výživné v pôvodne určenej výške. Príjmové pomery na strane matky sa nezmenili. V prípade zvýšených výdavkov, napr. poplatkov u zubára, nežiadala otca o prispenie z dôvodu, lebo má obavu z takejto komunikácie. Vravela maloletej I., aby sama požiadala otca, no I. nechcela sama požiadať otca. Musela teda potrebnú sumu na zubné ošetrenie nasporiť. Otec deťom, čo vie, kupuje len veci, ktoré zostávajú u neho, a ktoré u neho potrebujú. Deti si tieto veci nenosia domov. Vie, že maloletej I. otec pod stromček kúpil knižku a povedal jej, že keď ju bude potrebovať, môže si ju zobrať do školy. Matka potvrdila nákup bundy pre K. na pohreb v rodine otca. Neviem, či túto bundu K. nosí, bunda je u otca.
2. Otec vyjadril nesúhlas s návrhom matky. Podal návrh na zmenu úpravy stretávania sa a navrhol, že v prípade maloletého K. nie je dôvod na zmenu a v prípade maloletej I., navrhol úpravu stretávania sa každý nepárny víkend, s výnimkou školských prázdnin a sviatkov, kedy nevidí dôvod na zmenu. Otec súhlasil so zvýšením výživného na maloleté deti, nesúhlasí však s výškou výživného, akú navrhla matka v návrhu. Súhlasil so zvýšením na sumu 110,- Eur na maloletého K. a na sumu 120,- Eur na maloletú I.. Čo sa týka momentu zvýšenia vyživovacej povinnosti to otec ponechal na rozhodnutí súdu. Zdôraznil aj to, že deťom okrem výživného zakupuje veci cca za 50,- Eur mesačne a darčeky, čo by tiež malo byť zohľadnené pri určení vyživovacej povinnosti. Uviedol, že si uvedomuje, že pomery na strane maloletej I. sa zmenili, avšak u maloletého K. nevidí žiadnu podstatnú zmenu pomerov. Uznáva, že I. potrebuje tráviť čas aj s matkou, nesúhlasí však s tým, aby bolo stretávanie neupravené. Žiada, aby to bolo v rozsudku presne určené, nechce byť len „platiteľ výživného“. Chce aj deti vychovávať. Uviedol, že maloletej I. navrhol, že si k nemu môže doviesť aj kamarátky, že aj od neho môže v lete chodiť na brigády, spraviť si vlastný program. Pri pohovore verbalizoval aj to, že maloletá I. je pod silným vplyvom matky. Čo sa týka komunikácie a dohadovania sa s maloletou I., otec sa odvolal na emailovú komunikáciu, ktorú súdu predložil v rámci odvolania /čl. 67/. Týmto spôsobom sa s maloletou I. dohadoval, no vzápätí mu prišiel email s oznámením, že mu nepísala preto, aby takýto email predkladal súdu. Má za to, že zo strany matky vzhľadom na jej správanie, sa vytvára medzi otcom a maloletou I. nepriateľstvo a nemá akým spôsobom pôsobiť na ich vzájomný vzťah. Maloletému K. sa plne venuje, čítajú si, robia matematiku, spievajú a vytvárajú si príbehy. Nie je pravdou, že by maloletá I. bola zatvorená vo svojej izbe, pretože si píše alebo kreslí v obývačke, ktorá nie je uzatvorená a počuje, čo otec s maloletým K. robia a môže sa zapojiť. Keďže deti sú u otca podľa rozhodnutia súdu prvé tri víkendy v mesiaci, je úplne logické, že im kupuje všetko od nohavičiek až po vrchné oblečenie, bundy, topánky a samozrejme aj napr. bicykel, korčule (od r. 2012 do dnešného dňa len maloletému K. kúpil 4 bicykle). Z dôvodu, že maloleté deti sú u otca a stará sa o ne, je úplne prirodzené, že tieto veci musia zostať u otca. Napr. maloletému K. kupuje lego, má ich kúpených tak 30-40, lebo rozvíja jeho schopnosti. Keď mu povedal, aby si ho zobral do Q., povedal, že si ho chce nechať u otca.
3. Kolízny opatrovník navrhol, aby došlo k rozhodnutiu v súlade s vyjadreniami detí, pretože deti nikdy neuvádzali, že by otca nemali radi, práve naopak, ten vzťah sa budoval dlhodobo. Deti sa blížia k veku dospelosti, kedy u maloletej I. je potreba vlastného vyjadrenia a komunikácie s otcom ako partner s partnerom. Čo sa týka maloletého K., tam pokiaľ by bol na to nastavený, bolo by možné, aby bolo upravené pravidelné stretávanie sa. Rozsah vyživovacej povinnosti navrhol kolízny opatrovník určiť vo výške 130,- Eur na maloletú I. a vo výške 120,- Eur na maloletého K..
4. Súd vec prejednal a rozhodol za účasti rodičov maloletých detí a kolízneho opatrovníka.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, maloletých detí a kolízneho opatrovníka, oboznámením návrhu v spojení s vyjadrením rodičov, potvrdení o výdavkoch, potvrdenia platby za ubytovanie a stravu maloletej, darovacej zmluvy, správ kolízneho opatrovníka, potvrdení o príjmoch a výdavkoch, fotografií, správy z diagnostického vyšetrenia, správy z diagnostického psychologického vyšetrenia, odpovedí na lustráciu v Sociálnej poisťovni a obsahu spisu sp. zn. 9P/80/2016.
6. Maloleté deti, I., Z.. XX.XX.XXXX a K., Z.. XX.XX.XXXX, pochádzajú z rozvedeného manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11C/35/2011-248 zo dňa 16.02.2012 a boli upravené práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode tak, že maloleté deti I. a K. boli zverené do osobnej starostlivosti matky, bolo rozhodnuté o výške vyživovacej povinnosti otca a upravený spôsob stretávania sa otca s maloletými deťmi teda, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi prvé tri celé víkendy v mesiaci od piatka od 12.00 hod. do nedele do 14.00 hod., prvé dva celé týždne v mesiaci júl, prvý celý týždeň mesiaca august, bol upravený styk počas vianočných sviatkov a vo vzťahu k maloletému K. aj počas veľkonočných sviatkov. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo skutočnosti, že obaja rodičia boli zamestnaní v spoločnosti M., Q.. Čistý príjem matky bol v priemere XXX,XX Eur mesačne a otca XXX,XX Eur. Na základe tohto rozhodnutia si otec plnil vyživovaciu povinnosť a s maloletými deťmi sa pravidelne stretával, pričom situácia je komplikovaná od začiatku z dôvodu, že rodičia nedokážu spolu komunikovať a súčasne bola komplikovaná kvôli opatreniam v dôsledku vyhláseného núdzového stavu.
7. V súčasnosti žije matka spolu s maloletými deťmi v rodinnom dome vo väčšinovom vlastníctve starej matky maloletých detí, v ktorom matka spoločne s deťmi užívajú jednu izbu ako spálňu a ďalšiu izbu ako obývačku. Domácnosť je zariadená skromne, avšak maloleté deti tu majú priestor na oddych a tiež prípravu do školy. Svojej matke prispieva na bývanie 20,- Eur mesačne na energie, zakupuje drevo na kúrenie, platí drobné opravy domu, zakupuje potraviny a má tiež výdavky na cestovné vo výške 100,- Eur mesačne. V detskej izbe sa nachádza množstvo kresieb, ktoré vytvorila maloletá I., maloletý K. chová na dvore holuby. Matka je zamestnaná v spoločnosti O., Q..J..H. , Q. K., má čistý mesačný príjem XXX,- Eur. Matka za obdobie od 04/2019 do 04/2020 mala priemerný mesačný príjem v hrubom vo výške X.XXX,XX Eur. Maloletá I. nastúpila na Strednú umeleckú školu v K., bola do uzatvorenia školskej dochádzky, ubytovaná na internáte. Poplatky za ubytovanie a stravu boli vo výške 106,- Eur mesačne. Náklady na školské potreby a lyžiarsky výcvik boli od januára vo výške 141,55 Eur. Maloletý K. navštevoval 9. ročník Špeciálnej základnej školy v Z. F. Z. V., pričom po vykonaní rediagnostiky bolo odporučené, aby pokračoval v štúdiu na Praktickej škole. Do školy dochádzal denne autobusom. Matka mu zakúpila dopravnú kartu. Maloleté deti nenavštevovali školu počas karanténnych opatrení. Po uvoľnení opatrení sa maloletý K. vrátil do školy, nakoľko počas daného obdobia sa mu zhoršilo prežívanie zvukových podnetov, zostal bojazlivý, ustráchaný. Do školy a zo školy chodil sám autobusom.
8. Otec žije v rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, trojizbový. Maloleté deti tu majú samostatnú detskú izbu a majú u otca vytvorené vhodné podmienky na spanie, učenie a tiež trávenie voľného času. V jazierku pred domom chovali pstruhy, majú tam aj ryby a psa. Maloletá I. si zasadila vlastnú skalku, pestovala zeleninu a kvety. V lete trávili spolu čas na bicykloch a výletoch. Otec pracuje v Q. O., Q..J..H.. Q. K.Á. ako konštruktér a má čistý mesačný príjem XXX,- Eur mesačne, za obdobie od 04/2019 do 04/2020 mal priemerný mesačný príjem v hrubom vo výške X.XXX,XX Eur.
9. Komunikácia medzi rodičmi maloletých detí je nedostatočná, ich vzťahy dlhodobo nie sú dobré, nevedia vzájomne koordinovať svoje rozhodnutia ohľadom výchovy a výživy maloletých detí. Matka uviedla, že návrh na úpravu stretávania podávala z toho dôvodu, že maloletá I. už dlhodobo prejavuje nespokojnosť s tým, ako má v súčasnosti upravené stretávanie s otcom. Uviedla, že počas stretnutia s
otcom ju viackrát kontaktovala prostredníctvom sms správ s tým, že už u otca nechce tráviť toľko času, že by chcela v lete chodiť na brigády, tráviť čas s kamarátkami. Chcela by podľa slov matky vzhľadom k jej veku sama rozhodovať o tom, kedy za otcom pôjde. Matka tiež uviedla, že vzhľadom k tomu, že maloletá už býva na internáte, ona s ňou trávi len jeden víkend v mesiaci a celý čas sú len v telefonickom kontakte, takýto rozsah trávenia času s dcérou považuje matka za nedostatočný. Matka uviedla, že vzhľadom k narušeným vzťahom medzi rodičmi, by chcela, aby bola maloletá I. vypočutá priamo na pojednávaní, nakoľko nepredpokladá, že otec bude ochotný rešpektovať názor maloletej ohľadom úpravy stretávania sa. S poukazom na vek detí bolo vhodné, aby sa obidve deti vyjadrili k predmetu konania. Bol vykonaný pohovor s maloletým K. kolíznym opatrovníkom (je to dieťa so špeciálnymi potrebami a otec uviedol, že nebude pre neho vhodné, aby sa vyjadroval priamo na pojednávaní). Pohovor s maloletým K. bol nahratý na nahrávacie zariadenie a bol poskytnutý súdu v plnom znení. Maloletá I. bola vypočutá priamo na pojednávaní bez prítomnosti rodičov a za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Maloletá I. uviedla, že sa stále necíti slobodná pri rozhodovaní o tom, či má u otca tráviť víkend, otec trval na všetkých troch víkendoch v mesiaci. Maloletá mu nedokázala povedať, že to nechce, obávala sa jeho reakcie. Maloletá I. uviedla, že trvá na tom, že nechce mať upravené stretávanie s otcom v súdnom rozhodnutí, chce sa rozhodovať už sama. Najmä v prázdninovom čase si chce už vytvoriť vlastný program. S otcom sa chce stretávať, chce s ním tráviť čas, avšak podľa toho, ako si to ona uváži.
10. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
11. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
12. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
13. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
14. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
19. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
28. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
29. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 Zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV. ÚS 367/08).
30. Pojem najlepší záujem dieťaťa, ktorý je použitý v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, nie je v Dohovore o právach dieťaťa definovaný všeobecnými kritériami ani vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam. Obsah tohto pojmu je možné interpretovať z obsahu jednotlivých článkov vnímaných vo vzájomných súvislostiach v kontexte celého dokumentu. V súlade s princípmi medzinárodného práva postupuje aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) pri interpretácii dohovoru, zvlášť ak ide o pravidlá týkajúce sa medzinárodnej ochrany ľudských práv (napr. Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko, rozsudok zo 6. 7. 2010, bod 131) a rovnaký prístup je vlastný aj ústavnému súdu pri konkrétnej kontrole ústavnosti.
31. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre konštatuje, že existuje široký konsenzus, i v rámci medzinárodného práva, že vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musia byť rozhodujúcim hľadiskom ich najlepšie záujmy. Tento záujem sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v stabilnom prostredí a rodičom nemôže byť podľa čl. 8 dohovoru umožnené uplatňovať opatrenia, ktoré by mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa. Článok 8 dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na jeho povahe a význame môže prevážiť nad záujmami rodičov (Sahin v. Nemecko, rozsudok z 8. 7. 2003, bod 66).
32. Princíp ochrany záujmov maloletého je základom úpravy rodinnoprávnych vzťahov, a teda východiskovým princípom aj pri výklade a aplikácie jednotlivých ustanovení zákona o rodine v konaní o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. (Nález IV.ÚS 276/2014-48 zo dňa 28.10.2014)
33. V súlade s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a § 43 ods. 1 zákona o rodine boli maloleté deti vypočuté a bol zisťovaný ich názor a predstava v otázke zverenia a úpravy stretávania sa s druhým rodičom, ako aj dôvody, pre ktoré by maloletá I. chcela zmeniť spôsob stretávania sa a prečo odmieta v rozsahu súdnej úpravy stretávania sa s otcom, pričom vypočutie bolo zamerané na zistenie konkrétnych príčin tohto stavu. Vypočutie maloletého K. bolo vzhľadom na jeho zdravotný stav komplikovanejšie a bolo vykonané kolíznym opatrovníkom primerane jeho schopnostiam. Maloletá I. uviedla, že sa s otcom chce stretávať, a to aj s poukazom na svojho brata K., nechce mať však striktne upravený spôsob stretávania sa, nechce byť zviazaná rozhodnutím, ale určovať si spôsob stretnutia podľa plnenia si školských povinností, podľa záujmov, ale aj podľa potreby byť s priateľmi a mamou, keďže počas pracovného týždňa je na internáte a nemá potom čas byť spoločne s mamou a bratom.
34. Z prehľadu súdnych konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti vyplýva, že od roku 2011 sú vedené konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Súdne konania a s tým spojené úradné postupy tak sprevádzajú maloleté deti v podstate počas celého detstva. Maloletá I. uviedla, že konflikt medzi rodičmi vnímala už v období pred rozvodom a odvtedy sa snaží poslúchať, aby medzi rodičmi nevznikali konflikty. Z tohto dôvodu aj dodržiavala súdne rozhodnutie, i keď veľakrát by bola rada zmenila čas stretnutia s otcom. Čo však nebolo možné, pretože rodičia medzi sebou nekomunikujú a ona mala obavu z reakcie otca a jeho výčitiek. Hodnotením zistených okolností súd dospel k záveru, že vek, rozumová vyspelosť a dlhodobé prispôsobovanie sa zložitej rodinnej situácii viedli u maloletej k prejaveniu odmietavého postoja k predstave otca o realizácii vzájomného stretávania, nie však k absolútnemu odmietaniu stretávania s otcom. Súd prejavenie vôle a predstáv maloletej I. hodnotí ako manifestovanie jej postoja a veku zodpovedajúcej snahe dieťaťa o rešpektovanie jeho osobnosti.
35. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že stretávanie otca s maloletými deťmi je dôvodné zmeniť a upraviť spôsob stretávania vzhľadom na prejavenú vôľu a zmenu potrieb maloletých detí, keďže rodičia žijú v oddelených domácnostiach a medzi rodičmi naďalej sú problémy vo vzájomnej komunikácii a v dôsledku toho rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na spôsobe stretávania sa otca s maloletými deťmi, ktoré sú už vo veku blízkom dospelosti. Maloletá I. vyjadrila svoj názor. Situácia je pre ňu zložitá, pretože počas týždňa je na internáte a keď v piatok príde a je to víkend, ktorý má stráviť u otca, nemá priestor na to, aby bola s mamou. Chcela by viac času tráviť so svojimi
kamarátmi, podľa svojho rozhodnutia. Rodičia medzi sebou nekomunikujú, situáciu medzi sebou neriešia a aby nedošlo k zhoršeniu aj tak zlej situácie, matka maloletej povie, aby išla radšej k otcovi, aby nebolo zle a maloletá poslúchne. Podľa názoru súdu je veľmi dôležité, aby už bola rešpektovaná vôľa maloletej I., nemusela zachraňovať situáciu v rodine tým, že neprejavuje svoje priania a aby nedošlo k vyostreniu konfliktu medzi rodičmi, dodržuje súdom určený spôsob stretávania sa. Rodičia počas dlhého obdobia si nedokázali nájsť spôsob komunikácie medzi sebou tak, aby dokázali spoločne rešpektovať a napĺňať potreby maloletých detí. Rodičia sú uzatvorení vo svojich domácnostiach a predstavách a medzi nimi sa pohybujú deti a to naviac tak, aby nevyvolali konflikt medzi rodičmi. Súčasná presná úprava stretávania nenapĺňa potreby maloletých detí. U maloletej I. to začína vyvolávať negatívne postoje a nespokojnosť, začína si uvedomovať rodinnú situáciu, v ktorej prežila detstvo a vie, že chce a potrebuje zmenu. Snaží sa napriek svojej utiahnutosti o komunikáciu s otcom a o vysvetlenie svojich potrieb, ktoré zatiaľ neboli vypočuté v pokoji a bez výčitiek. Súčasne je potrebné si uvedomiť, že maloletej I. sa zmenili školské povinnosti, býva na internáte a tiež má potrebu byť doma spolu s bratom a matkou a zároveň so svojimi vrstovníkmi. Súd vychádzal z článku 3 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti dotýkajúcej sa detí, uskutočňovanej tak verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Súd vychádzal z toho, že záujem maloletých detí je prvoradým záujmom nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmov ich rodičov. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy najmä naplnenie potrieb maloletých detí v rámci psychickej aj fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený, spokojný a bezpečný harmonický vývin maloletých detí s tým, že bude mať maloletá I. neobmedzené možnosti kontaktovať sa so svojim otcom, zatiaľ čo bude žiť v stabilnom prostredí, v ktorom je zvyknutá a kde môže naplniť potrebu kontaktu s matkou a bratom po návrate zo školy. Svoj vzťah k obom rodičom si maloletá I. uvedomuje, a preto nebolo možné na tieto skutočnosti neprihliadať, lebo realizácia stretávania maloletej I. vo veku blízkom dospelosti v plnej miere zohľadňuje potreby dospievajúceho dieťaťa, akceptuje jej právo rozhodovať sa podľa svojich potrieb slobodne a sama si organizovať voľný čas. U maloletého K. matka uviedla jeho prianie mať tiež neupravený spôsob stretávania sa, avšak sám K. sa k tejto otázke nevyjadril. Komunikácia s maloletým K. je sťažená vzhľadom na jeho zdravotné problémy, a preto súd pristúpil vzhľadom k veku maloletého K., jeho zdravotnému stavu (zdravotný stav si vyžaduje stabilitu a postupnú prípravu na zmenu), jeho potrebu byť so sestrou v prostredí domácnosti otca, ako aj matky, k úprave stretávania sa maloletého K. s otcom počas víkendov, letných prázdnin a vianočných sviatkov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súdy rozhodujú o nezhodách rodičov pri výkone ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom len vtedy, pokiaľ sa rodičia o tejto otázke nevedia dohodnúť. Lásku ani pozitívny citový vzťah si nemožno vynútiť a nie je to vinou súdu, ani konajúceho kolízneho opatrovníka. Zároveň súd poukazuje na to, že v priebehu celého konania nebolo zistené zámerné znemožňovanie matkou stretávania sa maloletých detí s otcom, práve naopak. Súd vynaložil snahu venovať patričnú pozornosť názorom maloletých detí a zmenil pôvodné rozhodnutie súdu, ktorým bol presne vymedzený čas stretnutí maloletej I. s otcom tak, že spôsob stretnutia s otcom neupravil a u maloletého K. spôsob stretávania upravil tak, aby maloletý K. mal nastavený pravidelný režim, ale aj malý priestor rozhodnúť sa sám a súčasne aj priestor, aby trávil čas v domácnosti matky so svojou sestrou. Otec práve pri takto časovo neobmedzenej možnosti stretávania sa bude môcť v plnej miere uplatňovať svoje rodičovské práva vo vzťahu k maloletým deťom. Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ si sama maloletá I. určí a dohodne stretnutie s otcom, toto stretnutie prežije oveľa plnohodnotnejšie, nakoľko nebude časovo obmedzená, nebude stresovaná prípravou na vyučovanie, resp. túžbou práve v súdom vymedzenom čase stretnúť sa so svojimi kamarátmi alebo tráviť čas krúžkami, resp. záujmovými činnosťami.
36. Na základe podaného návrhu matky a s poukazom na zistenú zmenu pomerov na strane maloletých detí bolo potrebné rozhodnúť o zmene vyživovacej povinnosti. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť hradené potreby dieťaťa, súvisiace s jeho výchovou, štúdiom, zdravotným stavom, ale i záujmami. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb dieťaťa je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi jeho rodičov. Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o výživnom, vychádza súd zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto súd pristúpil ku skúmaniu schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, ako aj potrieb maloletých detí. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti, ale na druhej strane je povinnosťou rodiča vynaložiť svoje schopnosti tak, aby zabezpečil potreby svojho dieťaťa. Na základe zváženia zistených potrieb maloletých detí, ktoré sa od poslednej úpravy v roku 2012 vzhľadom na dospievanie maloletých detí zmenili v spojení so zistením príjmu rodičov, súd návrhu matky vyhovel v časti, pretože zohľadnil, že otec zabezpečuje potreby maloletých detí počas obdobia, kedy vykonáva osobnú starostlivosť, a preto otca zaviazal k plneniu vyživovacej povinnosti počnúc dňom navrhnutým matkou (deň nástupu maloletého K. do vyššieho ročníka a maloletej I. na strednú školu), t.j. od 01.09.2019 v sume 120,- Eur na výživu maloletej I. a v sume 110,- Eur na výživu maloletého K..
37. Zároveň súd vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2019 do 30.06.2020 v sume 600,- Eur, ktorý súd v súlade s § 232 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. umožnil otcovi, s poukazom na jeho pomery, zaplatiť v splátkach vo výške 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade ich riadneho neplnenia.
38. V súlade s § 121 Civilného mimosporového poriadku súd zmenil Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11C/35/2011-248 zo dňa 16.02.2012 v časti určenia vyživovacej povinnosti a v časti úpravy spôsobu stretávania sa otca s mal. I. a mal. K., okrem stretávania otca s mal. K. počas Veľkonočného pondelka.
39. V zmysle § 52 v spojení s § 57 Civilného mimosporového poriadku o trovách konania súd rozhodol tak, že ani jednému z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na priznanie nároku na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, a to pri peňažnom plnení možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku /§ 48 Exekučného poriadku/ a pri nepeňažnom plnení možno podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 376 CMP).