Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-289-2018.pdf
PDF · 87.65 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/289/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35850370, zastúpený M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 04 329 724, proti žalovaným 1/ E. T., R.. XX.XX.XXXX, D. H. Č.. XXX, XXX XX J., 2/ I. Ž., R.. XX.XX.XXXX, D. N. Č.. XXXX, XXX XX W., 3/ T. T., R.. XX.XX.XXXX, D. H. Č.. XXX, XXX XX J., Ž. X/ O. X/ U. I. Ž., R.. XX.XX.XXXX, D. N. Č.. XXXX, XXX XX W., o zaplatenie 375,27 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.03.2016, č.k. 11C/369/2015-93, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žalovaným 1/, 2/,3/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu žalobcu zamietol ( výrok I) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 169,13 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 22,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 146,63 eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia ( výrok II).
2. Rozhodnutie právne zdôvodnil § 28 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej len „ zákon č. 442/2002 Z.z.“), § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Vecne rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť žaloby. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že v čase výmeny vodomeru bol jeho skutočný stav 577 m3, čo bol stav, ktorý žalobca evidoval (zistený odpočtom vodomeru) už vo februári 2013. Nakoľko žalobca za obdobie od 16.02.2013 do 14.02.2014 evidoval preplatok 79 eur, posúdil žalobu žalobcu ako nedôvodnú a žalobu zamietol.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatení súdneho poplatku za odpor vo výške 22,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 164,36 eur. Trovy právneho zastúpenia priznal na základe vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb( ďalej len „ vyhláška“), a to za 4 úkony právnej pomoci á 28,22 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia dňa 23.04.2015, á 28,22 eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (odpor), účasť na pojednávaní dňa 17.12.2015, účasť na pojednávaní dňa 10.03.2015), režijný paušál 3 x 8,39 eur a 1 x 8,58 eur.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dôvodiac ust. § 205 ods. 2 písm. d), § 205 ods. 2 písm. f) a § 221 ods. 1 O.s.p.. Mal za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav. Upriamil pozornosť na to, že podaním zo dňa 16.02.2016 objasnil z akého dôvodu si uplatnil nárok. Uviedol, že dňa 01.03.2013 bola vystavená faktúra č. XXXXXXXX, a to na základe priemernej spotreby. Konečný stav na vodomere zistený na základe priemeru bol určený na 710 m3 a faktúra znela na preplatok 2,08 eur, ktorý bol zákazníkovi aj vrátený. Pri výmene vodomeru dňa 28.02.2014 bol zistený skutočný stav vodomeru 577 m3, preto vystavil novú faktúru č. XXXXXXXXX na nedoplatok 2,08 eur a zároveň dňa 28.02.2014 vystavil novú faktúru č. XXXXXXXXXX, ktorá znela na preplatok 291,84 eur. Rovnako pri faktúre č. XXXXXXXXX táto bola vynulovaná faktúrou č. XXXXXXXXX a zároveň na základe zisteného skutočného stavu vodomeru bola vystavená faktúra č. XXXXXXXXX. Pričom preplatky z faktúr boli použité na úradu starších dlhov. V konaní sa domáhal zaplatenia faktúry č. XXXXXXXXX a faktúry č. XXXXXXXXX a to z dôvodu, že tieto mali byť vynulované faktúrami č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, avšak preplatky z nich boli žalovanému vrátené poštovými poukážkami, preto ich eviduje ako neuhradené. Nesúhlasil ani so závermi súdu prvej inštancie, že voči žalovanému eviduje preplatok, nakoľko všetky preplatky boli žalovanému vrátené poštovou poukážkou. Zároveň namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné, nedostatočne odôvodneného a nepreskúmateľné. Zároveň podal odvolanie aj voči výroku o trovách konania. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trovy konania alebo rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.07.2016 a uviedol, že zmluvu so žalobcom neuzavrel. Od 16.08.1994 býva a reálne žije na adrese J. Č.. XXX, pričom odberné miesto J. XX je viazané na nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX. Jeho otec sa na odbernom mieste nezdržoval od roku 1983. Mal za to, že žalobca jeho osobné údaje doplnil do zmluvy. Vzhľadom k uvedenému sa stotožnil so skutkovými ako aj právnymi závermi súdu prvej inštancie, preto žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
6. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 10.11.2016 a uviedol, že na podanom odvolaní trvá.
7. Nakoľko žalovaný počas odvolacieho konania zomrel, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19.07.2018 č.k. 11C/369/2015-132 pokračoval v konaní s právnymi nástupcami žalovaného.
8. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.10.2018 právni nástupcovia žalovaného uviedli, že sa plne pridržiavajú vyjadrení ich právneho predchodcu a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za vecne správne. Mali za to, že žalobca v konaní neuviedol dôkazné bremeno, čo do pasívnej legitimácie žalovaného. Ak sa malo vychádzať z toho, že pôvodne bol pasívne legitimovaný T. T., mal žalobca žalovať všetkých dedičov, nielen len ich právneho predchodcu.
9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.
13. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 ( t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p..
14. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil na tom, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce existenciu dlhu. V podanej žalobe žalobca svoj nárok skutkovo vymedzil tak, že právny predchodca žalovaných neuhradil riadne a včas platby za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd. Pričom vo vyjadrení zo dňa 16.02.2016 ako aj v podanom odvolaní žalobca opakovane poukazoval na to, že sa domáha preplatenia faktúr č. XXXXXXXXX O. Č.. XXXXXXXXX. Prejednávacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom vyplývajú z ust. § 79 ods. 1, § 101 ods. 1 O.s.p.. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> Účastník musí teda uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia). Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy, pričom každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia t.j. musí preukázať to, čo tvrdí. Z citovaného ustanovenia vyplývajú základné práva a povinnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, ktorými je aj tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť účastníka v spore. Predmet dôkazného bremena, ktorý je povinný účastník dokazovať, sa odvíja od charakteru uplatneného nároku a odvíja sa aj od hmotného práva. V prejednávanej veci žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení faktúru č.XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXX, faktúr č. XXXXXXXXX, ktoré sú preddavkovými faktúra za opakované dodanie tovaru a služieb za obdobie od 18.05.2012-17.01.2013. Ďalej predložil faktúru č. XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXX, t.j. preddavkové faktúry za dodanie tovaru a služieb za obdobie od 16.02.2013 do 15.05.2013. Vychádzajúc z toho, že preddavkové faktúry za opakované dodanie tovaru a služieb mali byť následne vyúčtované vyúčtovacou faktúrou, súd prvej inštancie dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku skúmal vo vzťahu k vyúčtovacím faktúram predloženým žalobcom. Bolo nesporným, že vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXX za obdobie od 18.02.2012 do 15.02.2013 žalobca vyúčtoval nedoplatok 2,08 eur a vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXX za obdobie od 16.02.2013 do 14.02.2014 žalobca vyúčtoval nedoplatok 79 eur. Rovnako bolo v konaní nesporným, že na základe overenia skutočného stavu vodomeru dňa 12.02.2014 žalobca vystavil za obdobie od 18.02.2012 - 15.02.2013 novú vyúčtovaciu faktúru č.XXXXXXXXX, ktorou vyúčtoval preplatok 2,08 eur. Následne žalobca vystavil aj novú vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXX za obdobie od 16.02.2013 - 14.02.2014, ktorou vyúčtoval za dané obdobie preplatok 79 eur, z uvedeného vyplýva, že ani za obdobie od 16.02.2013 do 14.02.2014 žalobcovi nevznikol nárok na doplatok. Z uvedeného vyplýva, že vyúčtovacie faktúry č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXX uplatňované žalobcom v tomto konaní boli vynulované faktúrami č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX. Pri vyhodnocovaní žalobcom uplatneného nároku tak súd prvej inštancie logicky vzhliadol na to, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že žalovanému vznikla povinnosť za dodaný tovar a služby uhradiť žalobcom žalovanú sumu 375,27 eur. Odvolací súd v záujme podporenia vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za potrebné poukázať na rozpornosť a nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku, ktorý opakovane aj v odvolacom konaní žiadal o priznanie nároku titulom neuhradenia faktúry č.
XXXXXXXX a faktúry č. XXXXXXXXX, t.j. zaplatenia sumy 79 eur a sumy 2,08 eur, a napriek uvedenému mal za to, že preukázal dôvodnosť nároku na zaplatenie sumy 375,27 eur.
15. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016). Preskúmaním napadnutého rozhodnutia má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie zo skutkových zistení vyvodil správne právne závery a na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu.
16. V podanom odvolaní žalobca namietal aj správnosť výroku o trovách konania majúc za to, že v prípade správneho vyhodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie by bol v konaní plne úspešnou stranou a vznikol by mu tak nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Vychádzajúc z toho, že odvolací súd posúdil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým ako v spore úspešnému právnemu predchodcovi žalovaných priznal nárok na náhradu trov konania, je vecne správne.
17. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) ako vecne správny podľa § 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ a 3/ s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).