Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-24-2024.pdf
PDF · 81.42 KB
Case nature
Subarea
23CoP/24/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú H. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. Č.. XXXX/X, K., Y..Č.. W. Q., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., dieťa matky S.. X. J., rod. Š., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. Č.. XXXX/X, K., právne zastúpenej JUDr. Martinou Kožárovou-Jenčovou, advokátkou, Slovenská č. 69, Prešov a otca F.. Z. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. Č.. XXXX/XX, H. - Z., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 29P/304/2023-19 zo dňa 10.1.2024
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal styk maloletého dieťaťa s otcom, zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Aplikujúc ustanovenia § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v spojení s § 2 a § 360 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) a vychádzajúc z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nutnosť okamžitého zásahu formou nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky. Poukázal na charakter opatrenia zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom, ktorým súd zasahuje do rodičovských práv v krajnom prípade ohrozenia maloletého dieťaťa, resp. rizika, že sa tak môže stať. Z návrhu matky súd prvej inštancie nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nutnosť okamžitého zásahu formou nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k úprave styku otca s maloletou, t. j. aby tento súd zakázal. Nebolo preukázané, žeby otec bezprostredne ohrozoval maloletú na živote a zdraví.
2. Proti uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP, poukazujúc na ustanovenie § 25 ods.3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení a príslušnú judikatúru a trvajúc na tom, že v celom rozsahu osvedčila nevyhnutnosť zásahu súdu, aby bolo stretávanie sa dcéry s otcom dočasne zakázané, keďže pokračovanie v stretávaní sa ohrozuje maloleté dieťa a jeho psychický a fyzický stav. Otec si maloletú dcéru svojvoľne ponechal vo svojej starostlivosti s tým, že prerušil akýkoľvek kontakt s matkou, rovnako prerušil aj akýkoľvek kontakt dcéry s matkou. Matka nemá žiadnu vedomosť, či je jej dieťa v poriadku. Otec odmietal aj kontakt s kolíznym opatrovníkom a rovnako nespolupracuje ani so súdom, na pojednávania nechodí, resp. sa z nich ospravedlňuje z rôznych dôvodov. Dieťa od vianočných prázdnin nenavštevuje školu, neberie lieky, ktoré jej predpísal ošetrujúci lekár, je izolovaná od kontaktov s matkou, aj jej rodinou. Otec nezabezpečuje plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa, dieťa bezdôvodne nechodí do školy, čím je ohrozené jeho ďalšie vzdelávanie a hrozí jej zhoršená známka zo správania. Maloletá H. má
diagnostikovanú tzv. inú poruchu emotivity v detskom veku s prejavmi sebapoškodzovacieho správania, má tendenciu k impulzivite v správaní a k sebapoškodzovaniu. Boli jej predpísané lieky N. M., u ktorých môže byť nebezpečné ich náhle vysadenie. Z písomných vyjadrení otca vyplýva, že jeho dcéra žiadne lieky nepotrebuje. Otec svojim správaním nielenže hrubo porušuje svoje rodičovské povinnosti, ale priamo ohrozuje psychický a telesný vývin maloletého dieťaťa. Vysadenie liekov môže znamenať zhoršenie psychického stavu maloletej a návrat k sebapoškodzovaciemu správaniu, čo môže maloletú priamo ohroziť. Ďalej matka poukázala na znalecké posudky, predložené v minulosti v iných veciach mal. H., z ktorých vyplýva, že otec má v emočne vypätých situáciách sklon k paranoidným predstavám, prerastajúcim až do schizoidných stavov. Neutrálne konanie iných vníma ako nepriateľské a následne má tendenciu k tvrdošijnému boju za svoje práva. U dieťaťa v jeho starostlivosti nemožno postupne vylúčiť učenie sa jeho dysfuknčným (paranoidným ) schémam vnímania. Stretávanie sa H. s otcom znamená negatívne ovplyvňovanie dieťaťa otcom voči matke a tiež to, že H. sa učí správaniu otca, ktoré je výrazne ovplyvnené jeho osobnostnou výbavou, v popredí ktorej sú paranoidné rysy. Matka maloletého dieťaťa navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou vyhovie. K odvolaniu pripojila správy z psychologických vyšetrení dcéry, odporúčanie k užívaniu liekov pre dcéru a zoznam chýbania maloletého dieťaťa (v škole).
3. K odvolaniu sa vyjadril otec maloletého dieťaťa rozsiahlym podaním, vrátane príloh, v ktorom v rámci relevantných skutočností k predmetu konania uviedol, že podal na matku viaceré trestné oznámenia kvôli jej konaniu proti maloletému dieťaťu. Opísal nezrealizovaný výkon súdneho rozhodnutia dňa 31.1.2024 v domácnosti otca sudkyňou Okresného súdu Prešov za účasti matky a to pre nesúhlas maloletej a jej odmietanie odísť s matkou. Opakovane poukazoval na odmietanie maloletej dcéry akokoľvek sa s matkou kontaktovať. Súčasťou vyjadrenia k odvolaniu sú aj podania, na ktorých je ako odosielateľ uvedené maloleté dieťa a adresát ÚPSVaR K., Okresný súd Prešov, matka maloletej.
4. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 22.1.2024 vo vzťahu k situácii a vzájomným vzťahom rodičov a maloletej uviedol, že obaja rodičia majú vo svojich domácnostiach vhodné podmienky pre maloleté dieťa. Otec maloletej nereaguje na žiadnu z foriem komunikácie s kolíznym opatrovníkom. Odmieta rešpektovať matku a komunikovať s inštitúciami. Osobný pohovor s maloletou bol naposledy vykonaný dňa 26.5.2023. Kolízny opatrovník zastáva názor, že vo veci je na základe súčasnej situácie potrebné vykonať hlbšie dokazovanie, ďalej že otec by mal maloleté dieťa vrátiť matke do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu a rodičia by mali umožniť súdu aj kolíznemu opatrovníkovi vypočuť maloleté dieťa.
5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, súd správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a dostatočne preskúmateľné sú i jeho dôvody.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. CSP v spojení s § 2 ods.1 CMP) predpokladá najmä osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, pričom úpravu styku s maloletým dieťaťom neodkladným opatrením umožňuje ustanovenie § 325 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
9. Cieľom neodkladných opatrení, ako už bolo mnohokrát účastníkom zdôraznené, je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov. Súdom nariadené však nemôže byť len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený, t.j. že pomocou navrhnutých dôkazných prostriedkov súd zisťuje najrelevantnejšie skutočnosti a teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Účelom neodkladných
opatrení vo veciach maloletých detí, je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom osobitný význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
10. Odvolací súd, zhodne so súdom prvoinštančným, dospel k záveru, že v konaní nebolo dostatočným spôsobom osvedčené ohrozenie maloletého dieťaťa otcom a následná odôvodnená potreba okamžite styk otca s maloletou zakázať a to s poukazom na aktuálne dobrý vzájomný vzťah maloletej dcéry a otca. Konflikty medzi rodičmi a obava toho rodiča, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, zo styku maloletého dieťaťa s druhým rodičom, resp. nerešpektovanie súdneho rozhodnutia o úprave rodičovských práv nerezidentným rodičom, nemôže byť riešená tak závažným zásahom do rodinného života, akým je zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom (uznesenie ÚS ČR sp.zn. II.ÚS 251/05). Pre vyslovenie zákazu styku treba dospieť k záveru, že uskutočňovanie styku rodiča s maloletým dieťaťom naozaj ohrozuje záujem dieťaťa a že je to nevyhnutné v záujme zdravého vývoja dieťaťa, čo je v prejednávanej veci možné riadne preukázať znaleckým posúdením možnosti ohrozenia psychického či fyzického zdravia maloletej, vyvolaného realizáciou styku maloletej s otcom, ktoré však presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Napokon, v domácnosti otca neboli kolíznym opatrovníkom zistené žiadne nedostatky. Odvolací súd tiež reflektoval na ostatné, dňom 19.2.2024 vykonateľné, rozhodnutie súdu o zmene rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorým súd nariadeným neodkladným opatrením vo veci sp.zn. 29P/5/2024 zo dňa 7.2.2024 dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca a zároveň upravil stretávanie sa matky s maloletou v znení výrokovej časti predmetného súdneho rozhodnutia.
11. Odvolací súd považuje za potrebné opakovane zdôrazniť v záujme maloletého dieťaťa, že je osobnou zodpovednosťou rodičov plne rešpektovať potreby, režim, domáce a študijné prostredie maloletého dieťaťa a predchádzať stresovým zážitkom maloletej, spôsobovaným rozdielnym výchovným prostredím i názormi rodičov, nenadväzujúcimi diametrálne odlišnými nárokmi rodičov na výchovu a výživu ich spoločného maloletého dieťaťa. Odvolací súd v situácii mal. H. registruje viacero negatívnych javov, ale v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ich nebolo možné zohľadniť, pretože neboli dostatočne osvedčené. Ak však v konaní vo veci samej bude preukázaná neodôvodnená izolácia mal. H. od matky, bude potrebné túto skutočnosť zohľadniť v definitívnom rozhodnutí.
12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd, za zdôraznenia podstatných skutočností, napadnuté uznesenie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne. V konaní nebola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia v rozsahu súdneho zákazu styku otca s maloletým dieťaťom v zmysle návrhu matky.
13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP, tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže odvolací súd nezistil dôvody pre postup podľa § 53 a nasl. CMP.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).