Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobkyne: B. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W. F. Č.. X, Š. E.G. X., v konaní právne zastúpenej JUDr. Janou Šálkovou ml., advokátkou, so sídlom Bystrická 101, 966 81 Žarnovica, IČO: 421 951 44, proti žalovanej: Y. Q., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q. XXX/X, Š. E. X., v konaní právne zastúpenej JUDr. Ľudmilou Petrušovou, advokátkou, so sídlom Ul. A. Dubčeka 386/10, 96501 Žiar nad Hronom, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 5.200,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5.200,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.200,- € od 18.03.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobkyne vo zvyšnej časti úroku z omeškania z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

Súd p r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 5.200,- € spolu s príslušenstvom z titulu výplaty zo zaopatrovacej zmluvy. V žalobe poukázala na to, že v priebehu rokov 2011 a 2012 poskytla žalovanej spolu sumu vo výške 5.200,- €, pričom peniaze jej boli odovzdávané v hotovosti vo výškach 1.500,- €, 1.300,- €, 800,- €, 1.100,- € a 500,- €. Pri odovzdávaní týchto peňazí bol prítomný aj syn žalobkyne Q. Q., ktorý si pamätá, že sumy 1.500,- €, 1.300,- € a 800,- € si žalovaná pýtala za účelom vyplatenia zameškaných splátok za kúpu auta, sumu 1.100,- € si pýtala za účelom vyplatenia nedoplatku za plyn a sumu 500,- € na vyplatenie nedoplatku za byt. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že si žalobou uplatňuje len nárok na zaplatenie sumy 5.200,- €, hoci žalovanej bola odovzdaná oveľa vyššia suma peňazí, ktorú však nevie preukázať, nakoľko pri jej odovzdávaní nebol nikto prítomný. Dohoda medzi žalobkyňou a žalovanou pri odovzdávaní peňazí bola taká, že žalovaná žalobkyňu doopatruje a poskytne jej potrebnú pomoc a zaopateru v chorobe a v starobe, keď už nebude schopná sa o seba vzhľadom na zdravotný stav postarať a bude odkázaná na pomoc inej osoby. V takom prípade žalobkyňa nikdy nebude žiadať vrátenie peňazí od žalovanej. Žalovaná jej takýto ústny prísľub na zaopateru dala a s dojednaným obsahom záväzku súhlasila, avšak keď nastala reálna potreba pomoci, túto žalobkyni odmietla poskytnúť. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa poukázala v žalobe na to, že došlo k uzavretiu ústnej zaopatrovacej zmluvy, ako zmluvy nepomenovanej podľa , ktorej obsahom bolo, že žalobkyňa poskytla žalovanej peniaze s tým, že tieto musí žalovaná vrátiť len v prípade, že žalobkyni neposkytne zaopateru pokiaľ už sama nebude schopná sa o seba postarať a

bude odkázaná na pomoc inej osoby. V žalobe žalobkyňa poukázala na to, že jej právna zástupkyňa zaslala predžalobnú výzvu žalovanej, ktorú si žalovaná prevzala 15.02.2019, avšak peňažné prostriedky nevrátila, ani žalobkyňu nekontaktovala. Z uvedeného dôvodu právna zástupkyňa žalobkyne telefonicky kontaktovala dňa 08.04.2019 žalovanú, ktorá jej presne opísala všetky skutočnosti, teda že žalobkyňa jej skutočne fyzicky odovzdala všetky peniaze, keď ona potrebovala, konkretizovala aj účel požičiavania peňažných prostriedkov, s tým že jej skutočne sľúbenú pomoc v starobe a chorobe odoprela. Žalovaná sa právnej zástupkyni žalobkyne zmienila o tom, že si je vedomá toho, že musí peniaze vrátiť, keďže žalobkyni neposkytla dohodnutú pomoc v starobe a v chorobe, avšak nemá z čoho, nakoľko má ťažký život. Žalovaná však žalobkyni peňažné prostriedky napriek uvedenému nevrátila, preto sa žalobkyňa obrátila so svojim nárokom na súd.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe nárok žalobkyne neuznala a žalobu žiadala zamietnuť v celom rozsahu. Poukázala na to, že žalobkyňa je jej svokrou, s ktorou mala veľmi dobré vzťahy aj po úmrtí jej manžela v roku 1991. Vždy ju navštevovala a bola jej nápomocná, pokiaľ bolo potrebné pomôcť v domácnosti. Od žalobkyne nikdy nepožadovala žiadne finančné prostriedky za túto pomoc, nakoľko to považovala za samozrejmosť. Žalobkyňa jej poskytla len finančné prostriedky v súvislosti s preplatením cesty, resp. malými nákupmi, ktoré vykonávala počas návštev u nej. Žalovaná poprela, že by jej žalobkyňa odovzdala finančné prostriedky vo výške 1.500,- €, 1.300,- €, 800,- €, 1.100,- € a 500,- €. Poukázala na to, že žalobkyňa mala vždy problémy so synom Vladimírom Vozárom, ktorý často menil zamestnanie, resp. bol nezamestnaný a nebol dostatočne finančne zabezpečený. Žalovaná taktiež uviedla, že so žalobkyňou neuzatvárala žiadnu zaopatrovaciu zmluvu, na základe ktorej by jej mala poskytnúť opateru. Nikdy by sa nezaviazala na poskytnutie takejto opatery, nakoľko má sama zdravotné problémy, ktoré by jej neumožňovali vykonávať úkony v jej prospech. Žalovaná taktiež poukazovala na tú skutočnosť, že je nehodnoverné, aby uzatvárala zaopatrovaciu zmluvu v roku 2011, resp. 2012, kedy mala žalobkyňa pomerne dobrý zdravotný stav a nebola odkázaná na opateru tretej osoby. Žalobkyňa má pritom syna, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti a dcéru, ktorá so žalobkyňou býva v bezprostrednom susedstve na spoločnom dvore. V ďalšom žalovaná poukázala na to, že žalobkyni v decembri 2016 diagnostikovali iný mozgový infarkt, v dôsledku čoho sa stala imobilná a po dobu asi 2-3 mesiacov nevnímala riadne okolie. Ešte počas ústavnej liečby žalobkyne ju kontaktoval jej syn Q. Q., že zabezpečí prevoz matky priamo domov k žalovanej, aby sa ako nevesta o ňu postarala. Ona však odmietla prevziať svokru s poukazom, aby sa o ňu postaral jej syn, ktorý s ňou žije v rodinnom dome. Q. Q. jej dokonca ponúkol aj odplatu za poskytovanie opatery v sume 200,- € mesačne. Napriek tomu s opaterou svokry nesúhlasila a preto začali prvé nedorozumenia medzi ňou a synom žalobkyne Q. Q.. Naposledy bola žalobkyňu navštíviť 15.01.2019, čo bola posledná návšteva u nej. Počas tejto návštevy žalobkyňa žalovanej uviedla, že chce vrátiť peniaze, ktoré dala jej synovi F. Q., t.j. jej vnukovi, na čo žalovaná reagovala, že s tým nemá nič spoločné, aby ich žiadala vrátiť od neho. Žalovaná súčasne poprela tvrdenia žalobkyne v tom smere, že by v telefonickom rozhovore právnej zástupkyni žalobkyne potvrdila prevzatie finančných prostriedkov. Poukázala na to, že na X. Ž. A. M. mala v roku 2011 nedoplatok len vo výške 40,23 €, za rok 2012 vo výške 244,20 €, ktoré postupne vyporiadala mimoriadnymi splátkami v roku 2013. Na X., Y..X.. W. mala v roku 2011 preplatok vo výške 5,93 €, v roku 2012 nedoplatok vo výške 205,19 € a v roku 2013 preplatok vo výške 20,44 €. Žalovaná z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania nároku žalobkyne. V závere poukázala na to, že je nelogické, aby si žalobkyňa zriaďovala vecné bremeno k rodinnému domu, kde ako povinnou osobou je jej syn Q. Q., pričom na druhej strane by s nevestou uzatvárala zaopatrovaciu zmluvu.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovanej, predžalobnou výzvou adresovanou žalovanej zo dňa 13.02.2019, čestnými prehláseniami P. P., S. F., P. X., doručenkou zo dňa 15.02.2019, prepúšťacími správami, sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01.01.2011 - 31.12.2012, a 01.01.2013-31.12.2013 z X. Ž. A. M., vyúčtovaním X., Y..X.. za obdobie od 19.06.2010-18.06.2011, za obdobie od 19.06.2011-18.06.2012, za obdobie , dohodou o pracovnej činnosti Q. Q., potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi Q. Q., potvrdením o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie za rok 2019, výsluchom svedkov - P. P., P. X., S. F., B. Ť., originálom kalendára z roku 2012, 2008, kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena, mailovým podaním F. Q.H. zo dňa 22.06.2020, 24.06.2020, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že so žalovanou boli dohodnuté tak, že jej dá peniaze a ona ju za to opatrí v starobe aj v chorobe. Vždy, keď prišla, tak jej dala nejaké peniaze. Niečo si

zapísala v kalendári, niečo si však nezapísala. Je to už strašne dávno, aj 10 rokov. Žalovaná prišla vždy sama, raz chcela peniaze na elektriku, inokedy na plyn, na byt, na auto. Tieto peniaze mala doma v hotovosti v obývačke v skrini v obálke. So žalovanou bola dohodnutá tak, že pokiaľ ju neopatrí, tak jej peniaze vráti do haliera. Žalovanej odovzdala od 5.000 - 8.000 €, koľko si pýtala, tak jej vždy dala. Pri odovzdávaní peňazí vo výške okolo 5.000,- € bol prítomný aj jej syn Q. Q., pri ostatných nebol doma. O tom, že jej požičiava peniaze vedela celá rodina, aj jej kamarátky - S. F., L. X.. Prítomný pri odovzdávaní peňazí bol však len jej syn Q.. So žalovanou si nespísali žiadny záznam o odovzdávaní peňazí, nakoľko jej verila. Jednalo sa o našetrené peniaze, ktoré si odkladala doma, nakoľko predtým ťažko robila. So starostlivosťou bola dohodnutá s nevestou, nakoľko predtým veľmi dobre vychádzali. Dcéru nechcela otravovať, nakoľko opatrovala svoje deti a syn chodil do roboty, volali ho aj do Bratislavy na stavbu. Žalovaná pri každom prevzatí peňazí uviedla, že ju opatrí a pokiaľ ju nedoopatruje, tak jej všetky peniaze vráti. Peniaze požičiavala aj vnukovi - synovi žalovanej, avšak to boli iné peniaze, nie tieto čo sú predmetom konania. Vecné bremeno na rodinnom dome zriaďovala len z toho dôvodu, aby mala kde bývať, pokiaľ by sa niečo stalo. Pokiaľ si v kalendári poznačila, že W. požičala 33.000,-, jednalo sa o slovenské koruny.

5. Žalovaná v konaní pred súdom uviedla, že so žalobkyňou - svokrou, dobre vychádzali. Vždy, keď ju zavolala, tak jej prišla pomôcť do záhrady, riadiť kostol a pod.. Žalovaná poprela, že by jej žalobkyňa niekedy odovzdala peniaze. Poukázala na to, že v tom čase žila v spoločnej domácnosti so synom a snažili sa všetko spolu zaplatiť. Žiadne peniaze od žalobkyne nepotrebovala. Pripustila, že občas jej žalobkyňa dala nejaké peniaze na cestu, alebo jej zabalila zeleninu, avšak žiadne peniaze jej neodovzdala. Žalovaná taktiež poprela, že by žalobkyni sľúbila, že ju doopatruje v chorobe a v starobe. Žiadnu takúto dohodu so žalobkyňou neuzavrela. Pokiaľ by to od nej žalobkyňa aj požadovala, určite by na to nepristúpila, nakoľko aj ona má zdravotné problémy. Žalovaná pripustila, že pokiaľ bola žalobkyňa v nemocnici bol za ňou jej syn Q., ktorý od nej žiadal, aby doopatrovala matku. V tom čase sa k tomu nevedela vyjadriť. Žalobkyňu mala rada ako vlastnú matku, vždy jej pomáhala a v ničom jej neodporovala. Prestala ju navštevovať vzhľadom k tomu, že mala konflikty s jej synom Q.. Naposledy bola žalobkyňu navštíviť niekedy v apríli - máji 2019, nakoľko ju žalobkyňa zavolala, že ju chce vidieť. Žiadala od nej, aby jej vrátila peniaze. Jednalo sa o peniaze, ktoré dala žalobkyňa jej synovi. Pokiaľ ide o rozhovor s právnou zástupkyňou žalobkyne, žalovaná uviedla, že ju právna zástupkyňa žalobkyne zaskočila. Uviedla jej však, že jej žalobkyňa peniaze nedala, pokiaľ ich dala synovi, aby si pýtala od neho. Právna zástupkyňa žalobkyne na ňu tlačila, aby dané peniaze vrátila splátkami.

6. Svedok Q. Q., syn žalobkyne, v konaní pred súdom uviedol, že žalovaná si chodila pýtať peniaze od jeho matky. Niekedy to bolo na auto, inokedy na plyn, na elektriku, na byt a podobne. Nikdy to nebolo naraz, avšak bolo to odovzdávané po častiach. Matka jej vždy peniaze dala. Žalovaná jej stále sľubovala, že ju zoberie na Q. a opatrí ju. Povedala jej to veľakrát. Žalovaná s matkou boli dohodnuté tak, že pokiaľ by sa žalovaná nemohla o žalobkyňu dostarať, tak jej všetky peniaze vráti do haliera. Sám bol neraz svedkom toho, že matka povedala žalovanej, že pokiaľ ju opatrí v starobe, tak jej peniažky vrátiť nemusí s tým, že jej bude ešte dávať 200,- € z dôchodku na opatrovanie. Žalovaná prisľúbila, že pokiaľ by ju nemohla doopatrovať, tak jej všetky peniaze vráti do haliera. Do poslednej chvíle jej žalovaná sľubovala, že si ju zoberie a doopatruje ju. Pri odovzdávaní peňazí vo výške 5.200,- €, ktoré boli odovzdávané po častiach, bol prítomný. Vie, že matka žalovanej odovzdala viac peňazí, avšak on bol pri odovzdávaní peňazí len do výšky 5.200,- €. Pamätá si napríklad na situáciu, keď žalovaná narýchlo dobehla s dvomi pánmi v aute, s tým, že uvádzala, že potrebuje súrne peniaze na leasing, že v aute sedia páni s leasingovej spoločnosti. V tom čase to bolo 1.500,- €, ktoré jej matka odovzdala. Následne prišla žalovaná asi o 3 mesiace, vtedy prišla sama s tým, že potrebuje znovu peniaze na auto vo výške 1.200,- €, nakoľko musí doplatiť nejaké splátky. Potom prišla po nejakých mesiacoch s tým, že chcela na auto ešte 800,- €. O tieto peniaze volala žalovaná vždy v piatok večer matke s tým, že plakala do telefónu, či môže prísť v sobotu ráno. Matka jej povedala, že môže samozrejme prísť. Dôvody nikdy nepovedala, s tým, že jej povie osobne ráno. Vždy prišla v sobotu ráno o 6.30 hod. autobusom. Matka zobrala peniaze z izby, kde ich mala uložené v hotovosti, oni so žalovanou ostali v kuchyni. Matka následne peniaze pred ním prerátala, vie, že boli v 50,- € bankovkách. Následne u nich žalovaná ostala celý víkend a on ju v nedeľu odviezol autom domov. Aj ďalšie peniaze, ktoré si následne žalovaná pýtala vo výške 1.100,- € na plyn a 500,- € na elektriku a následne ešte na nájom zvyšnú sumu, boli odovzdávané rovnakým spôsobom. Aj pri odovzdávaní týchto peňažných prostriedkov bol prítomný. Vždy sa pýtal matky z akého dôvodu dáva žalovanej tieto peniaze, či to nie je už veľa peňazí. Matka mu na to povedala, aby sa nestaral, že o týchto peniazoch rozhoduje ona. Veľakrát sa na matku aj hneval, avšak matka na žalovanú

nedala dopustiť, mala ju veľmi rada. Matka mala taký zvyk, že si veľa vecí písala do kalendára. Zapísala si aj odovzdanie peňazí vo výške 33.000,- dňa 11.01.2012 žalovanej. Aj keď v tom čase sa používali EURÁ, matka si dlho písala sumy v SK, z uvedeného dôvodu suma 33.000,- znamená 1.100,- €. V tom čase to bola suma, ktorú si žalovaná prišla požičať na plyn. Žalovaná mala po smrti manžela neustále finančné problémy, vždy si chodila požičiavať. Reálne im účel požičania peňazí nikdy nepreukázala. Žalovaná do poslednej chvíle matke sľubovala, že si ju zoberie k sebe a doopatruje ju. Ešte aj v čase, keď boli pozrieť matku v nemocnici a viezol žalovanú domov, volala ho k nej do bytu vo Voznici, kde mu ukázala, kde bude matka ležať. Dohodli sa, že jej bude nosiť plienky autom a použité plienky odnesie preč. Následne mu však žalovaná asi za 3-4 dni predtým ako mali matku prepustiť z Banskej Štiavnice volala, že si ju nezoberie, že jej to zakázali deti. Matka sa hneď potom ako sa prebrala pýtala, kde je žalovaná a prečo nie je u nej na Q.. Následne matka žalovanú vyzvala asi v júni - júli 2017, aby jej vrátila peniaze, konkrétne hovorila o sume 5.200,- €. Hovorila, že jej to môže vracať po menších čiastkách aspoň po 50,- €. Následne prišla ešte raz 15.01.2019, kedy ju matka znovu vyzvala, aby peniaze vrátila. Žalovaná sa nahnevala, zobrala si veci a odišla preč. Svedok pripustil, že matka požičala peniaze aj svojmu vnukovi - synovi žalovanej, avšak tieto peniaze matka nežiadala vrátiť. Jedná sa o úplne iné peniaze ako tieto, ktoré sú predmetom konania.

7. Svedkyňa S. F. v konaní pred súdom uviedla, že žalobkyňa vždy hovorila, že ju žalovaná opatrí, vždy sa na to spoliehala Ona sama posielala svojho času niekedy v období 2004-2005, či 2010 (svedkyňa nevedela upresniť obdobie) žalovanej po 50,- € mesačne, asi po dobu 7-8 mesiacov, nakoľko vždy hovorila, že nemá peniaze, nemá čo jesť, preto ju ľutovali. Od žalobkyne vedela, že jej vždy nejaké peniaze dávala, avšak ona osobne to nevidela. Nevie o akú sumu sa jedná, avšak žalobkyňa bola spoľahnutá, že ju opatrí v starobe. Presnú dohodu medzi žalobkyňou a žalovanou nepozná, avšak žalobkyňa považovala za samozrejmú vec, že ju za dané peniaze opatrí.

8. Svedkyňa P. X. v konaní pred súdom uviedla, že vie, že žalobkyňa odovzdávala peniaze žalovanej, niekde si to zapisovala, avšak ona osobne pri tom nikdy prítomná nebola. Vie všetko z rozprávania žalobkyne. Žalobkyňa jej rozprávala, že žalovanej dávala peniaze s tým, že žalovaná jej sľúbila, že ju opatrí. Žalobkyňa jej spomínala, že žalovanej dávala nejaké peniaze na kúrenie, na byt, avšak presne si nepamätá sumy ani účel, nakoľko ju to nikdy nezaujímalo. Jednalo sa pritom o väčšie sumy peňazí.

9. Svedkyňa P. P. v konaní pred súdom uviedla, že žalovaná vždy pred nimi hovorila, že žalobkyňu opatrí. Stretávali sa u nich veľmi často, boli u nich skoro každú nedeľu. Žalobkyňa sa na jej opateru v starobe spoliehala. Vie, že žalovaná mala ísť po žalobkyňu do nemocnice, avšak asi tri dni predtým ju odmietla z nemocnice prevziať s tým, že jej to dcéra nedovolí. Svedkyňa uviedla, že konkrétne odovzdávanie peňazí žalovanej nevidela, avšak žalobkyňa jej spomínala, že žalovanej peniaze dávala, keď potrebovala. Bola pri tom, keď žalovaná spomínala, že potrebuje na elektriku, nakoľko má nejaký nedoplatok, výšku si nepamätá. Žalobkyňa na to reagovala, že jej peniaze dá, avšak spolieha sa na ňu, že ju opatrí a ona jej to sľúbila. Nevie o akú sumu peňazí sa jedná, avšak z rozprávania žalobkyne vie, že to bolo okolo 5.000,- € aj viac. Žalobkyňa si uvedené sumy písala do kalendára.

10. Svedkyňa B. Ť., dcéra žalovanej, konaní pred súdom uviedla, že matka žila so synom žalobkyne asi 5 rokov pokiaľ zomrel. So žalobkyňou mala matka veľmi dobrý vzťah. Žalobkyňa od matky potrebovala vždy nejakú pomoc. Z rozprávania svojho brata vie, že to bolo aj párkrát do mesiaca. Podľa jej názoru žalobkyňa matke žiadne peniaze nedala. V tom čase žili v spoločnej domácnosti spolu s jej bratom, mali dva príjmy, preto nevidí dôvod, prečo by si jej matka požičiavala peniaze. Z rozprávania matky vie, že ju žalobkyňa obvinila, že jej mala dať nejaké peniaze na nájom, na byt, na nedoplatky, avšak podľa jej názoru je to nezmysel. Vie, že matka nemala nejaké veľké nedoplatky na byte. Matka viedla skromný život, dodnes žije v skromných podmienkach, nevie, kde by tie peniaze dala. Brat sa jej chválil, že starká mu dala asi v období 2010 - 2012 sumu 1.1000,- €, avšak nevie presne na čo. Keď jej prišiel list od advokátky, že má vrátiť nejakých 5.200,- €, matka jej hovorila, že nič od starkej nedostala, že nesľúbila, že starkú doopatruje. Z uvedeného dôvodu sa bol jej muž pozrieť v advokátskej kancelárii právnej zástupkyne žalobkyne, kde ju zastihol, preto ju požiadal, aby na jej matku netlačila. Ona sama matke zakázala, aby doopatrovala žalobkyňu. Matka nikdy nemala auto na leasing, len brat mal auto na leasing. Vie, že dané auto sa dosplácalo.

11. Z mailovej komunikácie syna žalovanej F. Q. zo dňa 24.06.2020 súd zistil, že žalovaná chodila roky ku žalobkyni, a to vždy v piatok po práci a odchádzala v nedeľu večer unavená a vyčerpaná. Starká si ju

za to vážila a mala ju radšej ako svoje vlastné deti. Určite jej však neposkytovala finančné prostriedky. V minulosti mu starká dala peniaze na vyplatenie auta vo výške cca 1.100,- €, nakoľko v tom čase nemal peňažné prostriedky.

12. Podľa , účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

13. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

14. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna zmluva, ktorá nie je osobitne upravená zákonom, avšak zmluvnými stranami bol, podľa názoru súdu, dostatočne dojednaný obsah daného zmluvného vzťahu, pričom zmluva neodporovala obsahu ani účelu zákona. Súd predmetnú zmluvu podriadil pod ustanovenie , jedná sa o nepomenovanú (inominátnu) zmluvu, ktorej obsahom bol záväzok žalobkyne poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky a na druhej strane záväzok žalovanej poskytnúť žalobkyni v starobe a v chorobe potrebnú starostlivosť a opateru v domácnosti žalovanej, alebo pokiaľ nebude schopná sa o žalobkyňu postarať peňažné prostriedky žalobkyni vrátiť. Z dôkazných prostriedkov produkovaných v súdnom konaní - z výpovedí svedkov (Q. Q., S. F., P. X., P. P.) mal súd za ustálené, že žalobkyňa v období rokov 2010 - 2012 odovzdávala žalovanej peňažné prostriedky, a to nie v malých výškach. Svedkyne P. X., P. P., S. F. súdu potvrdili, že majú vedomosť o tom, že žalobkyňa žalovanej odovzdávala peňažné prostriedky vo väčších obnosoch, ktorých výšku nevedeli bližšie špecifikovať, avšak svedok Q. Q. súdu hodnoverným spôsobom špecifikoval výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, spôsob aj miesto odovzdávania peňažných prostriedkov, ako aj nominálnu hodnotu bankoviek, v ktorých boli peňažné prostriedky žalovanej odovzdávané. Svedok Q. Q. súdu uviedol presné čiastky, ako aj účel, na ktorý žalovaná peňažné prostriedky od žalobkyne žiadala s tým, že prehlásil v konaní pred súdom, že pri odovzdávaní daných peňažných prostriedkov v celkovej hodnote 5.200,- € bol osobne prítomný a videl, ako žalobkyňa dané peňažné prostriedky pred nimi prerátala. Svedok Q. Q. pred súdom taktiež potvrdil, že pri odovzdávaní všetkých peňažných prostriedkov, ktoré boli odovzdávané v jednotlivých čiastkách, sa žalobkyňa a žalovaná súčasne dohodli, že žalovaná za dané peňažné prostriedky doopatruje žalobkyňu, pokiaľ to bude v starobe a chorobe potrebovať, alebo dané peňažné prostriedky žalobkyni vráti „do haliera“. Aj keď svedkyne P. X., P. P., S. F. neboli osobne pri odovzdávaní peňažných prostriedkov a pri uzatváraní predmetnej dohody, všetky pri svojej výpovedi pred súdom potvrdili, že im je známe, že žalobkyňa peňažné prostriedky žalovanej odovzdávala a spoliehala sa na to, že ju žalovaná doopatruje pokiaľ to bude potrebovať, resp. jej peňažné prostriedky vráti, nakoľko tak mali byť dohodnuté. Z uvedeného dôvodu mál súd za preukázaný obsah záväzkového vzťahu uzavretého medzi žalobkyňou a žalovanou. Súd považuje predmetnú zmluvu za platnú, nakoľko obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom pre platnosť zmluvy a predmetná zmluva a jej obsah neodporuje účelu ani obsahu tohto zákona. Pokiaľ aj svedkyňa B. Ť., dcéra žalovanej, v konaní pred súdom uviedla, že nemá vedomosť, že by žalobkyňa žalovanej peňažné prostriedky poskytla, a že by došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy, súd poukazuje na tú skutočnosť, že svedkyňa nedisponovala dostatočnými informáciami, nakoľko, ako sama v konaní pred súdom potvrdila, žalobkyňu osobne nikdy nenavštívila, nebola prítomná pri rozhovoroch medzi žalobkyňou a žalovanou, a teda nemohla poznať obsah takto ústne uzatvorenej dohody. Vychádzala pritom len z tvrdení jej matky - žalovanej, ktorá uvedené skutočnosti od počiatku súdneho konania popierala. Súd uveril tvrdeniam svedka Q. Q. ohľadne obsahu záväzku, uzavretého ústnou formou medzi stranami sporu, nakoľko svedok hodnoverným spôsobom opísal jednak vzťah sporových strán, finančnú situáciu žalovanej, spôsob odovzdávania peňažných prostriedkov, účel, ktorý

uvádzala žalovaná pri preberaní peňažných prostriedkov, ktorých bol priamym svedkom, keďže žil v spoločnej domácnosti so žalobkyňou. Súd jeho tvrdeniam uveril, nakoľko svedok uvedené informácie opísal súvisle, na otázky súdu odpovedal priamo bez zaváhania, jeho vyjadrenia súdu vyznievali logicky z obsahového hľadiska, ako aj v časových súvislostiach. Súd taktiež uveril tvrdeniam žalobkyne, ktorá hoci je vysokého veku, hodnoverným spôsobom súdu opísala obsah uzatvorenej dohody so žalovanou a žalovanú s jej obsahom aj konfrontovala. Žalovaná nijakým spôsobom nedementovala informácie, ktoré svedok v konaní pred súdom uvádzal, napríklad o tom, že prišla za žalobkyňou s dvomi mužmi, ktorým odovzdávala peňažné prostriedky za leasing na auto. Nie je pritom podstatné čo bolo účelom odovzdávania peňažných prostriedkov, podstatné je, že dané peňažné prostriedky boli odovzdávané žalobkyňou priamo žalovanej. Pokiaľ aj žalovaná dané peňažné prostriedky následne použila na úhradu dlhov, či záväzkov inej osoby, uvedená skutočnosť nie je vo vzťahu k danému záväzkovo-právnemu vzťahu medzi sporovými stranami podstatná. Súd sa nestotožňuje s tvrdením právnej zástupkyne žalovanej, že predmetná zaopatrovacia zmluva musí mať nutne písomnú formu. Ako už bolo konštatované, jedná sa o nepomenovanú zmluvu, pričom zákonodarca nestanovuje v prípade inominátnych zmlúv uzatvorených v súlade s obligatórne ich písomnú formu. Tá skutočnosť, že žalobkyňa odovzdávala žalovanej peňažné prostriedky vyplýva, aj zo zápiskov žalobkyne, ktoré si žalobkyňa robila v kalendároch. Z kalendára z roku 2008 vyplýva, že žalobkyňa odovzdávala peňažné prostriedky jednak synovi žalovanej (napr. 29.04.2008), avšak aj samotnej žalovanej, pričom si konkrétne značila, či sa jedná o peňažné prostriedky pre ňu, resp. pre syna F. (napr. 03.10.2008, z ktorého zápisku žalobkyne vyplýva, že žalovaná chcela peniaze pre syna Palina vo výške 3.000,- Sk). Zo zápiskov žalobkyne z rozhodného obdobia - 11.01.2012 vyplýva, že žalovaná bola u žalobkyne, pričom žalobkyňa jej požičala 33.000,-, hoci žalobkyňa neuviedla menu, v ktorej peňažné prostriedky žalovanej odovzdala, vzhľadom na dátum je zrejmé, že dané peňažné prostriedky museli byť odovzdané v mene EURO. Uvedenú skutočnosť potvrdila pri svojom výsluchu aj žalobkyňa, ako aj jej syn, svedok Q. Q., ktorý uvádzal, že matka si zvykla ešte niekoľko rokov po zmene meny uvádzať poznámky v bývalej mene - slovenských korunách, pričom svedok ozrejmil, že pokiaľ matka uviedla sumu 33.000,-, mala na mysli 1.100,- €. Uvedená suma sa pritom zhoduje aj s peňažnými prostriedkami, ktoré žalobkyňa, ako aj svedok Q. Q. uvádzali, že mali byť žalovanej odovzdané na nedoplatok na plyn. Hoci je pravdou, že z výkazu nedoplatkov za elektrickú energiu, za nájom byt, za plyn vyplýva, že žalovaná nemala nedoplatky v takej výške v akej žiadala peňažné prostriedky od žalobkyne, ako už súd uviedol vyššie, účel, ktorý uvádzala žalovaná žalobkyni, na ktorý potrebuje peňažné prostriedky nie je z hľadiska odovzdávania peňažných prostriedkov podstatný. Z vyššie uvedených dôvodov súd zhrnúc výsledky vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená inominátna zmluva, v ktorej si sporové strany presne vyšpecifikovali jej obsah - záväzok žalobkyne odovzdať peňažné prostriedky žalovanej na jej požiadanie a na druhej strane záväzok žalovanej zabezpečiť opateru žalobkyni v chorobe a v starobe, resp. vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa utrpela mozgovú príhodu, v dôsledku ktorej nebola spôsobilá sa o seba samostatne postarať a dňa 12.01.2017 bola prepustená do domácej opatery a žalovaná odmietla o ňu vykonávať osobnú starostlivosť, (ako sa zaviazala danou zaopatrovacou zmluvou), bola povinná žalovaná žalobkyni peňažné prostriedky vrátiť. Keďže žalovaná peňažné prostriedky žalobkyni nevrátila, žalobkyňa prvýkrát v súlade s vyzvala žalovanú na vrátenie peňažných prostriedkov v júni - júli 2017 ústnou formou (ako to vyplynulo z výpovede svedka Q. Q.), na čo žalovaná nereagovala. Následne žalobkyňa vyzvala žalovanú predžalobnou výzvou zo dňa 13.02.2019 na vrátenie peňazí v lehote do 30 dní od jej prevzatia. Žalovaná predmetnú výzvu prevzala do vlastných rúk 15.02.2019, t.j. bola povinná peniaze vrátiť v lehote do dňa 17.03.2019. Žalovaná peňažné prostriedky nevrátila. Z uvedeného dôvodu súd považoval nárok žalobkyne na vrátenie žalovanej sumy za nesporný a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5.200,- €.

17. Súd priznal žalobkyni súčasne aj nárok na účtovaný úrok z omeškania v súlade s v spojení s Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v zákonnej výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie, t.j. odo dňa 18.02.2019 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa žalobou požadovala priznať úrok z omeškania odo dňa 16.02.2019, súd vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne pokiaľ ide o úrok z omeškania zamietol.

18. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Žalovaná v konaní pred súdom vzniesla z opatrnosti námietku premlčania nároku žalobkyne, preto sa súd zaoberal tým, či je nárok žalobkyne premlčaný. Keďže ide o občianskoprávny vzťah, na daný vzťah je potrebné aplikovať, aj pokiaľ ide o premlčaciu dobu, predpisy občianskeho práva. V súlade s sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej, pričom premlčané právo veriteľovi nie je možné priznať. Žalobkyňa mala možnosť uplatniť svoje právo voči žalovanej odkedy sa dozvedela, že žalovaná jej neposkytla potrebnú opateru v chorobe a v starobe, keďže od 12.01.2017 bola v opatere svojho syna. Vzhľadom na jej zdravotný stav, mohla tak žalobkyňa podľa vyjadrenia syna Q. Q. urobiť po stabilizovaní jej zdravotného stavu, a to najskôr v období leta 2017. Z vykonaného dokazovania mal súd za ustálené, že žalobkyňa prvýkrát vyzvala žalovanú ústnou formou pri návšteve v jej domácom prostredí na vrátenie daných peňažných prostriedkov v období jún

- júl 2017. Keďže sa jedná o občianskoprávny záväzkový vzťah, pri ktorom nie je dojednaná osobitná premlčacia doba, v danom prípade sa aplikuje všeobecná trojročná premlčacia doba v súlade s a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. od obdobia jún - júl 2017, kedy žalobkyňa v súlade s prvýkrát vyzvala žalovanú na vrátenie peňažných prostriedkov. Vzhľadom k tomu, že žalobu žalobkyňa na súd podala 01.07.2019, teda v rámci plynutia premlčacej doby, jej nárok nie je premlčaný, a preto súd na námietku premlčania neprihliadol.

21. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa tak, že priznal úspešnej žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej. O vyčíslení trov konania rozhodne vyšší súdny úradník osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

22. Keďže v konaní vznikli trovy štátu, súd priznal štátu nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej, ktorá bola v súdnom konaní neúspešná. O vyčíslení týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.