Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9T-127-2019.pdf
PDF · 117.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/127/2019
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.06.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd trestnú vec vedenú proti obžalovanému:
H. L., nar. XX.XX.XXXX - P., trvale bytom Kežmarok, prechodne bytom Ľ., Š. XX, okr. Kežmarok, pre skutok v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Kežmarku, sp. zn. Pv 416/19/7703-16, právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona (s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona), ktorý spáchal tak, že
v období od januára roku 2019 počas toho, ako býval v spoločnej domácnosti s bývalou manželkou G. O. a jej terajším manželom H. O. na adrese Kežmarok, ul. F. Č.. XXXX/X, okr. Kežmarok, začal G. O. rozprávať o svojej náboženskej viere, a že ak chce človek niekomu ublížiť, tak to nemôže povedať' ani najlepšiemu kamarátovi či rodine, ale musí to držať v hlave, následne po hádkach v domácnosti jej nadával, po Veľkej noci roku 2019 jej povedal „...ty sviňa, ty ešte nevieš čoho je H. L. schopný...", niekedy v máji roku 2019 navštívil G. O. v jej zamestnaní F. W. v Kežmarku, kde ju najprv vyzýval, aby sa išla s ním rozprávať, čo nechcela, a keď' to odmietala, povedal jej, že má už plán a je zamknutý, že počká rok aj desať rokov a bude veľký problém, čo u G. O. vzbudilo strach, a to vzhľadom na jeho predchádzajúce správanie, kedy sa vyjadroval, že ak by chcel niečo zlé urobiť, tak to nikdy tomu človeku nepovie, nenapíše sms ani nezatelefonuje, lebo sa to môže niekto dozvedieť, a preto treba mat svoj plán, držať sa ho a uzamknúť ho,
p o s t u p u j e Okresnému úradu v Kežmarku, pretože nejde o trestný čin, ale tento skutok by mal Okresný úrad v Kežmarku prejednať ako priestupok.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 05.11.2019 obžalobu pod sp. zn. Pv 416/19/7703-16 na H. L. pre skutok, ktorý právne kvalifikovala ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, ako je skutok uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia s tým, že týmto konaním mal podľa prokurátorky obžalovaný u G. O. vzbudiť dôvodnú obavu o jej život a zdravie a život a zdravie jej rodiny. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.01.2020 po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a to, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne - poškodenej G. O., svedkov a listinných dôkazov, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Obžalovaný H. L. vo svojej výpovedi na tomto hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená G. O. je jeho bývalá manželka, s ktorou žil na Slovensku od roku 2011 a všetko bolo v poriadku. Potom sa s ním poškodená rozviedla v jeho neprítomnosti. Neskôr sa vrátil na Slovensko, kde spolu s poškodenou žili rok a pol v spoločnej domácnosti a tiež bolo všetko v poriadku. Dával jej celú svoju výplatu. Keď si raz od nej pýtal 200,- Eur, ona sa na neho nahnevala, tak od nej odišiel preč a odvtedy býva inde. Toto bol podľa neho jediný konflikt medzi nimi. Potvrdil, že bol za poškodenou v reštaurácii F. W. v Kežmarku ale pýtal sa jej iba na to, či zaplatila ekonómku, čo ona potvrdila a nahnevala sa na neho a kričala, aby odtiaľ vypadol. Tiež sa mu vyhrážala, že mu rozbije hlavu. Potom prišli policajti, ktorí mu povedali, že je terorista a že sa vyhrážal, že má teroristické plány, čo ale nie je pravda. Pokiaľ sa mal poškodenej vyhrážať, obžalovaný si kladie otázku, prečo nezavolala policajtov hneď ale až o dva mesiace. Tiež poprel, že by sa vyhrážal kolegovi v práci, pretože ten by tiež rovno volal na políciu. Poprel, že by poškodenej povedal „ty sviňa, ty nevieš čoho je H. L. schopný“ a tiež, že „ak chce človek niekomu ublížiť, tak to musí držať v hlave“. Tiež poprel, že by jej povedal, že má v hlave zamknutý plán alebo že by sa chcel s ňou nasilu zhovárať. Poškodenú pozná 14 rokov a bola to jeho bývalá manželka. Podľa neho ho poškodená chce dostať preč zo Slovenska, lebo je mladý, pracovitý a nie je už na ňu odkázaný. Ona mu závidí, že si buduje život ako Slovák. Podľa neho hrá poškodená iba divadlo, že sa ho bojí. Bola za ním v Tunisku miliónkrát, pozná sa s jeho rodinou a tam sa nikdy nebála a na Slovensku sa bojí. Nikdy nepresviedčal O., aby prijali jeho moslimskú vieru. Nikdy sa nevyhrážal poškodenej smrťou, ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou. Nemá žiadne teroristické plány a vybavuje si predĺženie povolenia na pobyt.
Svedkyňa - poškodená G. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v roku 2006 sa zoznámila s obžalovaným a po 5 - tich rokoch sa vzali. Po pol roku života v spoločnej domácnosti sa následne rozviedli. Potom obžalovaný odišiel do Tuniska a neboli v kontakte, hoci sa ju pokúšal obžalovaný kontaktovať telefonicky, avšak telefón mu nebrala lebo sa rozišli v zlom. Po určitej dobe sa vracala vzťahovo k svojmu bývalému manželovi H. O. a opäť začali spolu žiť. Asi po 3 alebo 3 1/2 roku obžalovanému zdvihla telefón a tak obnovili vzájomné kontakty. Postupne ich obžalovaný začal prosiť, že nemá prácu, že žije vo Francúzsku, kde si nevie nájsť prácu alebo ho z tej práce vyhodia, pretože mal stále kartu o pobyte na Slovensku. Tak po dlhom uvažovaní sa ho rozhodli vziať späť na Slovensko, pričom so svedkom O. konali v dobrej viere, ako pomoc človeku, ktorý potrebuje prácu, ktorú mu našli u pána W.. Potom ale zistili, že obžalovaný nemal platné povolenie na pobyt a po jeho krátkom návrate do Tuniska mu povolenie na pobyt vybavili a obžalovaný sa vrátil na Slovensko a zamestnali ho v ich firme. Obdobie, kedy obžalovaný býval spolu s nimi v ich domácnosti hodnotí svedkyňa - poškodená pozitívne s tým, že obžalovaného brali ako člena rodiny, bol veľmi zlatý, pomáhal, bol pokorný, zoznámili ho s ich rodinou a priateľmi a brali ho na všetky ich rodinné aktivity. Zhruba v januári 2019 sa podľa svedkyne - poškodenej začalo meniť správanie obžalovaného, hoci to boli z počiatku iba drobnosti, ktorým najskôr neprikladala nejaký veľký význam, ale podľa nej sa to malo riešiť skôr. Zmena správania u obžalovaného nastala v tom, že sa viac zatváral v izbe a začal sa viac modliť. Samotná modlitba jej nevadila, ale vadilo jej to, že obžalovaný nekomunikuje. Obžalovaný často vyvolával do Francúzska a keď sa ho pýtala, čo sa deje, či nemá dlhy, povedal, že sa chce modliť a že sa nič nedeje, ale podľa svedkyne - poškodenej chod domácnosti už nebol taký, aký mal byť. Obžalovaný sa ich začal pýtať, že prečo syn svedkyne
- poškodenej nemá obriezku, že je to nečisté, jej hovoril, že by mala prestať pracovať ako čašníčka v bare, ktorý vlastnia, pretože je to špinavá práca, kde sa predáva alkohol a kde sa svedkyňa - poškodená usmieva na chlapov. Mala pocit, že obžalovaný chce vyvolávať hádky. Vtedy začali so svedkom Kleinom riešiť odchod obžalovaného z domácnosti, hoci už na začiatku bolo povedané, že bývanie u nich bude dočasným riešením, kým si obžalovaný nenájde prácu a nebude mať príjem. Keď sa stala tragédia na Novom Zélande, obžalovaný na to povedal, že sú to jeho bratia a to nemôže ostať tak, musí ísť človek za človeka. Nastala veľká hádka, kedy obžalovaný povedal, že on je dobrý moslim a Alah je viac ako matka. Vtedy bola z toho ako kresťanka veľmi vytočená. Neskôr, keď sa s obžalovaným o tom znova pokúsil rozprávať jej manžel H. O. s tým, či mu dobre rozumeli, obžalovaný po čase zopakoval to isté. Keď sa stala vražda U. O., obžalovaný povedal, že „ak by som chcel niekomu niečo spraviť, tak by som to nepovedal nikomu a že oni sú blbí, že sa o tom rozprávajú, že to musíš mať v hlave, dobrý moslim to má v sebe a viera mu povie, že čo a ako má vykonať“. Tiež povedal, že sa nebojí pozemského súdu a zaujíma ho iba súd po smrti. Keď sa ho svedkyňa - poškodená pýtala, že či by vedel ublížiť človeku, obžalovaný povedal, že Alah mu ukáže, čo má robiť, ani matke nesmie nahlas povedať, čo bude robiť. Brala to vtedy len v rovine debaty, pričom obžalovaný ešte hovoril, že je trpezlivý moslim, ktorý čaká. Vtedy svedkyňa - poškodená nemala strach. Návrh obžalovaného na opätovný sobáš z dôvodu jeho lepšieho pracovného uplatnenia na Slovensku odmietla. Po Veľkej noci v roku 2019 sa sťahovali z ich bytu do iného, pretože ich byt mali prerábať. Keď svedkyňa - poškodená balila žehliacu dosku, obžalovaný chytil tú dosku. Ona
si myslela, že jej chce obžalovaný pomôcť, ale na to začal obžalovaný kričať: „ty sviňa, ty nevieš čoho je H. L. schopný“. Keď sa ho svedkyňa - poškodená rozrušená pýtala, čo sa stalo, obžalovaný povedal, že nič. Na to jej nahnevaný manžel H. O. vyhodil obžalovaného z bytu a ten ešte kričal, že je to preto, lebo mu nechcela dovoliť, aby im pomáhal. Obžalovaný na to z bytu odišiel. Po nejakom čase, teraz už nevedela povedať po akom, bola na terase ich podniku, kde vysávala. Zákazníci ju upozornili, že prišiel dovnútra zákazník, v ktorom svedkyňa - poškodená spoznala obžalovaného a hoci sa s ním nechcela stretnúť a ani hovoriť, a hovorila mu, nech jej dá pokoj, obžalovaný sa postavil k pultu a všade za ňou chodil. Potom jej obžalovaný potichu povedal: „poď si sadnúť, chcem sa s tebou rozprávať, rozmýšľaj, lebo bude veľký problém“. Zdôraznil, že ešte raz sa jej pýta, že má rozmýšľať a rozprávať s ním. Potom jej obžalovaný ukázal na svoj jazyk a povedal: „ešte uvidíš, ako vie jazyk ublížiť, toto je len sranda, štart“. Ešte povedal: „H. už má plán zamknutý, on je trpezlivý, počká rok a aj desať rokov“. Toto ju vyplašilo tak, že sa triasla. Potom jej volal manžel, ktorému svedkyňa - poškodená povedala, že čo sa stalo, ale trvalo dlho, kým s tým išla na políciu, pretože manžel nedôveroval polícii a presviedčal ju, aby to polícii neoznamovali. Jej strach však stále pretrvával a preto to polícii oznámila. Poškodená nemôže chodiť po meste a obzerať sa, či nejde obžalovaný. Podľa svedkyne - poškodenej nebol deň, kedy by to s manželom nerozoberali. Obžalovaný ich začal ohovárať hnusným spôsobom, vymýšľať si, že kradnú, že mal s ňou pomer, čo ale v súčasnej dobe svedkyňa - poškodená popiera. Obžalovaný to hovoril aj neznámym ľuďom, čo ich veľmi urážalo. Svedkyňa - poškodená má zdravotné problémy ženského charakteru a o to sa jej to viac dotklo. Preto aj ľudia, ktorým to obžalovaný hovoril, hovorili jej manželovi H. O., že obžalovaný je nebezpečný, že toto o nich rozpráva, čo zmenilo jej a aj manželov názor a svedkyňa
- poškodená to nahlásila na polícii. Napriek zákazu priblíženia poškodená obžalovaného stretávala a podľa nej nešlo iba o náhodné stretnutia, pretože keď ho stretla na ulici, išiel obžalovaný za nimi, hoci vzdialenosť 5 metrov dodržal, čo ale z dôvodu jej strachu nepostačuje. Keď obžalovaný išiel oproti, tak neuhol ale prešiel okolo nej. Často ho vídajú sedávať, napr. v kaviarni pri Tescu, čo predtým obžalovaný nerobil a to podľa nej z dôvodu, aby ju mohol vidieť. Svedkyňa - poškodená uviedla, že dnes má väčší strach, ako keď išla na políciu. Zisťuje si, kedy obžalovaný pracuje, kedy má obžalovaný nočné a vtedy je spokojná, že je v práci. Nemôže ísť s vnučkou na prechádzku. Reálnu obavu, že by jej obžalovaný ublížil svedkyňa - poškodená nemala. Pri incidente so žehliacou doskou strach nemala z toho, že by jej obžalovaný ublížil. Svedkyňa - poškodená bola len rozrušená z toho, ako sa obžalovaný správal lebo vybuchol z ničoho nič. Ako svedkyňa - poškodená uviedla, prvý krát mala strach po tom, čo sa stalo F. W.. Ak by jej obžalovaný povedal, že ju zabije, viac by to brala v afekte a mala by možno menší strach ako z toho, čo jej povedal a ako jej to obžalovaný povedal, a to v kontexte toho, o čom sa predtým s obžalovaný rozprávali v súvislosti s teroristickými útokmi na Novom Zélande a vraždou novinára O.. Keď obžalovaný označil ohováranie za štart a srandu a dodnes v tom pokračuje, tak si svedkyňa - poškodená nevie predstaviť, aký je ten plán. Svedkyňa - poškodená nevedela uviesť, čoho sa bojí v súvislosti s obžalovaným. Keď si začne predstavovať, čo by sa mohlo stať, tak nevyjde na ulicu.
Obžalovaný k tejto výpovedi svedkyne - poškodenej uviedol, že to, čo vypovedala, nie je pravda. Vídava ju ale jej prítomnosť nevyhľadáva. Je to jeho bývalá manželka a jeho láska. Pohlavný styk mali 11.04.2019. Nikdy neublížil svedkyni - poškodenej, jej manželovi a ani jej deťom, čo mu káže aj jeho viera a o čom vie aj poškodená, ktorá s ním bola aj v Tunisku a tam sa ho nebála.
Na tomto hlavnom pojednávaní súd vypočul svedka H. O., ktorý vypovedal, že obžalovaného poznali dlhé roky. Za ten čas sa podľa neho obžalovaný javil ako slušný, pokorný a dobrý človek. S poškodenou chceli obžalovanému po rozvode pomôcť s tým, že mu nájdu byt a prácu. Keď k nim obžalovaný prišiel v roku 2016 alebo 2017, zistili, že nemá povolenie na pobyt a obžalovaný sa musel vrátiť do Tuniska. Povolenie obžalovanému potom vybavili s cieľom podnikania a obžalovaný k nim prišiel v januári 2018. Hoci majú stavebnú firmu, v tom čase nemali prácu ani pre svojich ľudí, tak bol obžalovaný pol roka bez zamestnania. On s poškodenou obžalovaného prijali v dobrej viere s tým, že bude u nich bývať do času, kým si nenájde prácu a vlastné bývanie. V tom čase sa obžalovaný správal milo, bol veľmi slušný, mal z ich strany vytvorené rodinné zázemie a správali sa k nemu, ako k členovi rodiny. Zoznámili obžalovaného s ich známymi, takže tu mal zázemie, ako by sa tu narodil. Svedok zdôraznil, že po príchode na Slovensko obžalovaný nemal nič, žiadne peniaze, oblečenie a všetko mu kúpil on s poškodenou a tiež mu hradili všetky výdavky spojené s bývaním, pričom to brali ako nezištnú pomoc mužovi, s ktorými mali spoločnú minulosť. Počas 16 - tich mesiacov, čo obžalovaný býval u nich, netrpel žiadnou núdzou. Zmena v správaní obžalovaného nastala v januári 2019, kedy začal byť verbálne agresívnejší, hovoril im, že žijú nečisto, že chce ísť od nich preč, že zarábajú na alkohole, že sú to nečisté peniaze a že poškodená sa smeje na zákazníkov. Tiež im hovoril, že ich dcéra vzala prespať 4 chlapov. Podľa svedka
mal obžalovaný výbuchy zlosti a počas hádok bol agresívnejší, čo sa nezhodovalo s tým, že ho predtým poznali ako slušného a tichého človeka. Pri jednej hádke, keď sa sťahovali do iného bytu, svedok počul ako sa obžalovaný svedkyni - poškodenej Ivane O. vyhráža, že ona uvidí, čoho je H. L. schopný. Tak ho svedok vyhodil von z bytu. Jeho manželka zostala v byte roztrasená so žehliacou doskou v ruke. Potom bol obžalovaný za jeho manželkou aj v krčme a tam sa jej tiež mal vyhrážať, z čoho mala svedkova manželka strach a bojí sa dodnes. Svedok má strach o svedkyňu - poškodenú a o ich deti. Podľa svedka nikto nevie, čo má obžalovaný v hlave a čo by mohol urobiť. Obžalovaný podľa svedka len hovorí, že iba Alah vie pravdu, Alah mu všetko odpustí ale podľa svedka obžalovaný vkuse klame. Oni obžalovaného už nechcú ani vidieť. Obžalovaný ich ohovára pred známymi, že ho okradli, čo nie je pravda a preto sa svedok rozhodol podať podnet na políciu. Podľa svedka obžalovaný nedodržiava obmedzenia uložené súdom, sedí v kaviarni pri Tescu, kde vie, že ich stretne lebo pozná ich zvyky. Keď obžalovaný ide po ulici a vidí poškodenú, vôbec neprejde na druhú stranu a ešte sa smeje. Mysleli si, že ho konanie pred súdom odradí ale opak je podľa svedka pravdou. Pokiaľ sa jedná o incident v krčme, podľa svedka pravdepodobne obžalovaný čakal, kedy odíde, pretože aj predtým bol v krčme, ale keď videl, že tam bol aj on, tak s nimi nekomunikoval a dal si len kávu. Podľa svedka obžalovaný vtedy zrejme videl, že odišiel autom a jeho manželke začal obžalovaný rozprávať, že uvidí, že jazyk je len začiatok, z čoho sa svedkyňa - poškodená zosypala a on ju musel kriesiť. Svedkyňa - poškodená mu o komunikácii v krčme hovorila, že jej obžalovaný povedal, že on svoje myšlienky zamyká v hlave, aby to nikto nevedel, potom ich odomkne a uvidí, čo urobí, že jazyk je len štart. Toto podľa svedka obžalovaný hovoril aj predtým, ale keď to hovoril v krčme jeho manželke, tak pri tom svedok nebol a tiež si už na presné slová vzhľadom na odstup času nepamätá. Obžalovaný od neho pýtal nôž na sebeobranu ale ten mu svedok nedal. Obžalovaný si podľa svedka každý deň telefonoval s ľuďmi v cudzine. Po tých telefonátoch sa obžalovaný zatváral v izbe a modlil sa tam. Im to všetko pripadalo veľmi divné, lebo to brali tak, že už obžalovaný ide preč. Svedok nepočul, že by sa obžalovaný vyhrážal poškodenej tým, že ju zabije, ublíži jej na zdraví alebo jej inak ublíži. Podľa svedka je obžalovaný nebezpečný nielen pre poškodenú ale aj pre mnohých ľudí a potom čo rozprával, svedok už obžalovanému neverí. Svedok však nevie, čím by mohol obžalovaný ublížiť iným ľuďom, ale z toho, čo hovoril obžalovaný jeho manželke má svedok obavu o ňu a aj o členov jeho rodiny. Svedka desí čo obžalovaný povedal, a to že iba obžalovaný má svoju pravdu a môže robiť čo chce a Alah mu odpustí.
K tejto výpovedi svedka obžalovaný uviedol, že doma sa modlil iba jeden krát. Predával a aj pil alkohol.
Na odročenom hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.05.2020 vypovedal ako svedok P. O., ktorý pracoval s obžalovaným, pričom s ním asi jeden rok vychádzal normálne. Raz sa mu obžalovaný pri hádke vyhrážal, že keby tam nebol iný ich kolega, tak ho obžalovaný zabije. Preto s ním svedok skončil. S iným jeho kolegom sa obžalovaný každý deň hádal kvôli viere. Raz sa išiel pozrieť do krčmy a tam poškodená plakala. Hneď vedel, že tu ide o rekonštrukciu bytu, do ktorej chcel obžalovaný zasahovať. Preto zavolala vedúcemu, že buď končí on alebo obžalovaný. Vedúci mu však povedal, aby to nechal tak, čo on urobil. Potom o ňom kolovali reči, že zomrel a on je na 100 % presvedčený, že to o ňom hovoril ľuďom obžalovaný. Svedok sa nevedel vyjadriť ku vzťahu obžalovaného k manželom O. a ani k ich konfliktom. Tiež nepočul, že by sa obžalovaný mal poškodenej vyhrážať. Predtým o manželoch O. rozprával obžalovaný pekne ale keď ho vyhodili, začal ich obžalovaný ohovárať. Obžalovaný si kúpil dvoch capkov a priamo v práci ich zarezal. Okrem tejto vyhrážky nemal svedok s obžalovaným žiaden konflikt. Dovtedy sa k nemu obžalovaný správal normálne.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.06.2020 bol ako svedok vypočutý U. W., ktorý vypovedal, že za ním prišiel svedok H. O. a jeho manželka poškodená G. O. s tým, aby obžalovanému pomohol, s čím on súhlasil. Najprv mu obžalovaný pomáhal vo firme a potom asi pol roka až doposiaľ u neho obžalovaný býva. Svedok s obžalovaným nemal žiadne problémy a proti nemu nemôže svedok povedať žiadne zlé slovo. Podľa neho žije obžalovaný usporiadaným životom. Svedok v súvislosti s týmto konaním o obžalovanom počul, že je terorista. Nebol svedkom výmeny názorov alebo incidentu medzi obžalovaným a poškodenou a ani sa s nimi nestretával. Obžalovaný o svojej viere nerozprával. Pre neho je obžalovaný seriózny človek, nemá s ním problémy a tak sa o obžalovaného nestará. Obžalovaný mu nikdy neklamal. Až na výsluchu pred vyšetrovateľkou sa dozvedel, že sa niečo deje.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj zápisnicu o trestnom oznámení, ktoré podala svedkyňa - poškodená dňa 18.07.2019 na OR PZ v Kežmarku. V tomto trestnom oznámení opísala skutočnosti zoznámenia s obžalovaným, manželstva a rozvodu ako aj opätovného príchodu obžalovaného na
Slovensko tak, ako ich uviedla vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Tiež uviedla, ako sa v januári 2019 zmenil jeho vzťah k viere, kedy začal telefonovať s ľuďmi vo Francúzku, začal sa modliť, tlačiť ich do viery, z čoho bola ona podráždená. Tiež sa jej začal vyhrážať, že je špina a má špinavý život. Tiež jej obžalovaný po Veľkej noci povedal, že je špinavá sviňa a ešte nevie, čoho je on schopný. Potom od nich z bytu odišiel a neskôr za ňou prišiel do baru a povedal jej, že má plán a že nemá problém ísť sedieť do kriminálu. Ona má odvtedy obavu o svoj život a bojí sa stále. Obžalovaný jej predtým hovoril, že „keď máš plán, musíš ho mať v hlave a nikomu to nesmieš povedať“. Poškodená si myslí, že obžalovaný to má všetko premyslené a jedného dňa môže ublížiť jej alebo jej deťom. Aj jej zamestnanec P. O. jej hovoril, že sa mu obžalovaný vyhrážal zabitím. Podľa nej ho financujú bohatí ľudia zo zahraničia a jeho správanie nasvedčuje tomu, že by mohol niekomu ublížiť, pričom vzhľadom na jeho vieru by s tým obžalovaný podľa nej nemal problém.
V ten istý deň poškodená doplnila svoje trestné oznámenie, v ktorom vo vzťahu k vyjadreniam obžalovaného vo vzťahu k nej v bare vypovedala rovnako ako na hlavnom pojednávaní. Bojí sa jeho slov lebo nevie, aký plán má zamknutý v hlave. Okrem toho ju a aj jej manžela ohovára a ona má z obžalovaného neskutočný strach. Nebojí sa ho však ako moslima pre jeho vieru.
Zo záznamu o dychovej skúške vykonanej u obžalovaného dňa 18.07.2019 o 19.48 hod. vplýva, že u neho nebola zistená prítomnosť alkoholu v krvi. Z aktuálneho odpisu registra trestov SR ako aj výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zabezpečenej v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý. Z priebežnej správy probačnej a mediačnej úradníčky s pôsobnosťou na Okresnom súde Kežmarok zo dňa 26.05.2020 vo vzťahu k dodržiavaniu obmedzení uložených obžalovanému súdom ako náhradu väzby vyplýva, že obžalovaný sa zdržiava na adrese Š. XX, Ľubica - X. W.. Je držiteľom živnostenského oprávnenia, na probačné stretnutia sa pravidelne dostavoval (šesť krát) a nebol zistený poznatok o porušení týchto obmedzení.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky tie dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval za postačujúce na zistenie, či a aký skutok bol spáchaný, či sa obžalovaný H. L. tohto skutku dopustil a či je tento skutok trestným činom. Všetky dôkazy, ktoré súd vykonal, vyhodnocoval samostatne ale zároveň aj v ich vzájomnom kontexte, ktorý spoločne vytvárajú.
Ťažiskovým dôkazom v tomto prípade je výpoveď svedkyne - poškodenej G. O., ktorá tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní podrobne a do detailov vypovedala nielen o spolužití obžalovaného s ňou a so svedkom H. O. ale aj o správaní sa obžalovaného, ktoré je zachytené v skutkovej vete výrokovej časti tohto uznesenia. Napriek tomu, že obžalovaný toto správanie popiera, nebol v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní vykonaný taký dôkaz alebo zistená taká skutočnosť, ktorá by spochybnila dôveryhodnosť výpovede svedkyne - poškodenej, ktorá bola nielen v priebehu prípravného konania ale aj na hlavnom pojednávaní najmä v spontánnej časti výpovede konzistentným a logickým prejavom svedka zachytávajúcim skutkový dej, ktorý sa odohral. Napokon svedok H. O. sám počul, ako obžalovaný H. L. svedkyni - poškodenej u nich doma povedal „ty sviňa, ty ešte nevieš čoho je H. L. schopný“. Poškodená G. O. mu tiež rozprávala o stretnutí s obžalovaným u nich v podniku Pod W. o vyjadreniach obžalovaného tak, ako ich neskôr ona a svedok O. prezentovali vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní. A preto aj napriek tomu, že svedkovia O. a W. neboli priamo svedkami správania sa obžalovaného a jeho vyjadrení voči svedkyni - poškodenej, súd na základe výpovede svedkyne - poškodenej na hlavnom pojednávaní, ktorá je konzistentná s jej výpoveďou v prípravnom konaní a s obsahom trestného oznámenia spolu s jeho doplnením prijal záver, že skutok, ktorý je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto uznesenia sa stal a tento skutok spáchal obžalovaný H. L..
Objektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Pri tomto trestnom čine sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti obligatórne nevyžaduje reálne fyzické spôsobenie ujmy predpokladané v § 360 ods. 1 Trestného zákona. Musí však ísť o takú vyhrážku alebo iné konanie takej intenzity, že to u poškodeného vzbudzuje dojem o reálnosti hrozby, že dôjde k uskutočneniu tejto vyhrážky. Vyhrážka takejto „kvality“ nemusí byť pritom vyslovená len verbálne ale môže sa jednať aj o neverbálne konanie páchateľa, pričom sa nevyžaduje, aby ten, komu je vyhrážka adresovaná, bol
osobne pri tejto vyhrážke prítomný (vyhrážka listom, telefonicky a pod). Z charakteru skutkovej podstaty tohto trestného činu vyplýva dôležitosť, ba priam nevyhnutnosť posudzovania všetkých okolností konkrétneho prípadu, teda jednak správania sa páchateľa pred vyhrážkou, obsah, charakter a spôsob vyslovenia alebo prejavu takejto vyhrážky a tiež konanie alebo správanie sa (aj neverbálneho typu) páchateľa po tejto vyhrážke. Ide teda o skúmanie vyhrážky v jej širokom kontexte. Podobne to platí aj v prípade osoby, ktorej je táto vyhrážka adresovaná. Dôsledné skúmanie jej postavenia a vzťahu k páchateľovi, postavenia tejto samotnej osoby a spôsobu jej subjektívneho prežívania a vnímania je nevyhnutné pre posúdenie, či bola táto vyhrážka u tejto osoby spôsobilá objektívne vyvolať subjektívny pocit strachu z uskutočnenia hrozby. Tento trestný čin je preto určitým hybridom subjektívneho a objektívneho, kedy na naplnenie tejto skutkovej podstaty prečinu sa vyžaduje objektívne konanie páchateľa (verbálne alebo neverbálne), ktoré spočíva vo vyhrážkach inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a na strane druhej subjektívne prežívanie tejto vyhrážky osobou, ktorej bola adresovaná, majúce za následok, že u tejto osoby vyhrážka vzbudila dôvodnú obavu z jej uskutočnenia.
Zo skutku obžaloby, ktorý bol v tejto podstatnej časti prevzatý do skutku uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia vyplýva, že obžalovaný H. L. použil vo vzťahu k svedkyni - poškodenej G. O. vyhrážku dvakrát. Túto časť skutku považuje súd za dokázanú z dôvodov vyššie uvedených a preto pri posudzovaní, či konanie obžalovaného je alebo nie je žalovaným trestným činom, prípadne iným trestným činom v zmysle Trestného zákona, z tohto skutku vychádzal. V prípade prvej vyhrážky, kedy po Veľkej noci roku 2019 obžalovaný povedal svedkyni - poškodenej u nich doma „ty sviňa, ty ešte nevieš, čoho je H. L. schopný“ sama svedkyňa - poškodená vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že nemala strach z toho, že by jej obžalovaný na základe tejto vyhrážky ublížil. Bola len rozrušená z toho, ako sa správal, ako z ničoho nič vybuchol s tým, že ona má pred ním čistý štít a z jej strany bola snaha mu pomôcť. Teda je zrejmé, že poškodená toto vyjadrenie obžalovaného nepociťovala ako nebezpečnú vyhrážku a jej pocitom bol hnev nad nevďakom zo strany obžalovaného. Táto vyhrážka teda z pohľadu súdu nebola spôsobilá na vyvolanie obavy o život alebo o spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví alebo inej ťažkej ujmy, a to vzhľadom na absenciu subjektívneho pocitu strachu u poškodenej.
Druhým verbálnym prejavom zo strany obžalovaného voči svedkyni - poškodenej, ktorého sa obžalovaný dopustil, je jeho vyjadrenie z mája 2019 (asi dva týždne po vyššie uvedenom prvom vyjadrení), kedy pri stretnutí s poškodenou v reštaurácii F. W., kde poškodená pracovala, poškodenej povedal, že už má plán a je zamknutý, že počká rok aj desať rokov a bude veľký problém. Súd zdôrazňuje, že pri tomto slovnom vyjadrení obžalovaný vôbec nekonkretizoval, aký „problém“ spôsobí, hoci pre trestnosť žalovaného trestného činu sa vyžaduje vyhrážka smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a nie akýkoľvek všeobecný následok. Také vyjadrenie preto samo o sebe nemôže naplniť znaky trestného činu. Na tom nemôže zmeniť nič ani subjektívny strach svedkyne - poškodenej z obžalovaného, ktorý deklarovala vo svojej výpovedi a na vznik ktorého bolo impulzom práve uvedené vyjadrenie obžalovaného. Ako už súd vyššie uviedol, vyhrážka musí mať svoju „kvalitu“, silu a dôraznosť s akou je vyjadrená a to v kontexte všetkých okolností. Len vtedy by bolo možné hovoriť o naplnení formálnych znakov tohto prečinu. Je pravdou, a ani v tom nemá dôvod súd neveriť výpovedi svedkyni
- poškodenej G. O. a svedkovi H. O., že obžalovaný sa v minulosti vyjadroval, že ak by chcel niekomu niečo zlé urobiť, tak by to nikomu nepovedal, nenapísal a nezatelefonoval lebo by sa to mohol niekto dozvedieť. Preto treba mať svoj plán, držať sa ho a zamknúť ho. Uvedené však obžalovaný hovoril vo všeobecnosti v kontexte medializovaných informácii o teroristickom útoku na Novom Zélande a vražde novinára U. O.. Žiadne iné správanie sa obžalovaného predtým a ani potom nikdy nenasvedčovalo, že má skutočne nejaký plán na útok voči poškodenej alebo členom jej rodiny, ktorá ho až do incidentu počas Veľkej noci 2019 hodnotila vysoko pozitívne, ako slušného, pokorného a pracovitého človeka, ktorý bol dokonca pre nich vzorom. Napokon obžalovaný nebol ich rodine neznámy a bol bývalým manželom svedkyne - poškodenej. Teda jeho predchádzajúce vyjadrenia, ktoré boli podávané vo všeobecnej rovine ako reakcia na domáce a zahraničné udalosti nie sú bez ďalšieho konkrétneho prejavu vôle obžalovaného spôsobiť smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví svedkyni - poškodenej spôsobilé vyvolať u svedkyni - poškodenej dojem, že by mohol naplniť niektorý zo znakov prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona len tým, že povedal, že už má plán. Súd chápe obavy svedkyne
- poškodenej, ktoré aj v kontexte jej výpovede na hlavnom pojednávaní a jej prejavu pri výpovedi (plač) považuje za skutočné, ale na strane druhej sa obžalovaný podľa názoru súdu nedopustil žiadneho verbálneho prejavu, ktorý by v sebe niesol prvky strach vyvolávajúceho konania spadajúceho pod vyššie uvedený žalovaný prečin.
Súd na doplnenie svojich úvah považuje za potrebné uviesť, že konflikt obžalovaného so svedkom O. na pracovisku a jeho vyjadrenie o zabití, ktoré ale svedok O. nepovažoval za nebezpečnú vyhrážku a ako takú ju ani neoznámil polícii, nie je spôsobilý na vyslovenie záveru o nebezpečnosti vyhrážky zo strany obžalovaného voči svedkyni - poškodenej napĺňajúcej trestno - právny charakter, ktorý je predmetom tohto konania. Vo vzťahu k moslimskému vierovyznaniu obžalovaného, ktorého údajná radikalizácia bola dôvodom na podanie trestného oznámenia a vznik obavy zo strany svedkyne - poškodenej súd zdôrazňuje slobodu vierovyznania, ktorá je zakotvená aj v Ústave Slovenskej republiky (článok 1, ods. 1, článok 24), ktorá patrí medzi základné ľudské práva. Za ohrozenie nemôže byť považované, a nebolo to ani v skutku obžaloby, že obžalovaný akoukoľvek intenzitou a formou vyznáva svoju vieru. Preto súd nemohol akceptovať obavu poškodenej z jeho verbálnych vyjadrení v reštaurácii Pod Bažantom len na podklade minulých prejavov jeho vierovyznania, nech by už boli vo forme telefonátov s moslimami v zahraničí, modlením alebo presviedčaním o svojej viere iných. Tieto prejavy sú napokon u veriacich väčšinového kresťanského vierovyznania na Slovensku bežné a nie sú (aspoň z doterajšej judikatúry a rozhodovacej činnosti to nevyplýva) dôvodom na vyvolanie obavy majúcej povahu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. „Pre naplnenie skutkovej podstaty verbálnych trestných činov musí byť naplnený fakultatívny znak objektívnej stránky, a to spôsob spáchania trestného činu, t.j. spáchanie trestného činu verejne. Samotná myšlienka, navonok neprejavená, o ktorej sa okolie nemá ako dozvedieť, bez ďalšieho nemôže byť základom pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti“. (BURDA, E. - ČENTÉŠ, J. - KOLESÁR, J. - ZÁHORA, J. Trestný zákon : 1. diel : (§ 1 - 143). Praha : C. H. Beck, 2010, s. 692-704. ISBN 978-80-7400-324-0). To, či obžalovaný má alebo mal myšlienky na spôsobenie ujmy konkrétnej osobe alebo osobám samo o sebe nemôže byť trestné, pretože jeho myšlienky sa neprejavili žiadnym spôsobom navonok do tej miery, aby mali trestno
- právny charakter a jeho vyjadrenia uvedené v skutku výrokovej časti tohto uznesenia nie sú podľa presvedčenia súdu dostatočné na to, aby naplnili formálne znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.
Preto súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že konanie obžalovaného nie je trestným činom, pretože nemohlo vzbudiť u G. O. dôvodnú obavu o jej život a zdravie a o život a zdravie jej rodiny. Preto súd toto skutkové tvrdenie prokurátorky z obžaloby zo skutku uvedenom v uznesení vypustil.
Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
Obžalovaný sa na adresu poškodenej vyjadril, že je sviňa a že bude mať problém. Toto verbálne vyjadrenie možno jednoznačne považovať za hrubé správanie, ktoré podľa názoru súdu napĺňa všetky znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch. Preto súd v zmysle § 280 ods. 2 Trestného poriadku vec postúpil Okresnému úradu v Kežmarku, ktorý by, ako orgán mieste príslušný, mal konanie obžalovaného uvedené v skutku výrokovej časti tohto uznesenia posúdiť ako priestupok.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia, ktorú môže podať iba prokurátor. Sťažnosť má odkladný účinok.