Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Csp-227-2018.pdf
PDF · 119.27 KB
Case nature
Area
Subarea
39Csp/227/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, P.O.BOX 205, proti žalovanému: J., nar. XX.X.XXXX., bytom X. XXX XX okres Y., v spore o zaplatenie 7.462,20 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.387,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.959,64 Eur odo dňa 13.9.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Konanie v časti zaplatenia poplatkov vo výške 75,- Eur z a s t a v u j e.
III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 98 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Košice I elektronicky dňa 10.12.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 7.462,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.959,64 Eur odo dňa 13.9.2016 do zaplatenia. Súčasne žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 poskytol žalovanému na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 5055496966 zo dňa 17.4.2014 úver vo výške 6.700,- Eur s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 14,9 % . Keďže žalovaný aj napriek výzve mesačné splátky neuhrádzal riadne a včas, právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 22.8.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanému doručené dňa 28.8.2016. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9.12.2016 postúpil právny predchodca svoju pohľadávku voči žalovanému. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 5.959,64 Eur, zmluvných úrokov vo výške 1.427,56 Eur a poplatku za správu úveru vo výške 75,- Eur.
3. Okresný súd Košice I vydal dňa 3.1.2019 platobný rozkaz pod č.k. 39Csp/227/2018-67, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 7.462,20 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.959,64 Eur odo dňa 13.9.2016 do zaplatenia, nahradil žalobcovi trovy konania vo výške 1.039,22 Eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.
4. Platobný rozkaz bol zástupcovi žalobcu doručený dňa 7.1.2019, žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
5. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 5.8.2019 zrušil platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 3.1.2019, ktorý bol vydaný pod sp. zn. 39Csp/227/2018 pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému v súlade s ust. § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.
6. Podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Súd vykonal celý rad krokov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovaného. Všetky dostupné lustrácie boli bez kladného výsledku. Súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby aj príslušné Obvodné oddelenie Policajného zboru v Košiciach, ktorým bolo zistené, že žalovaný sa v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiava. Z uvedenej adresy sa vrátila súdu zásielka nedoručená s oznámením príslušného poštového úradu, že žalovaný je na adrese svojho trvalého pobytu neznámy. Následne súd postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo vyvesené/zverejnené dňa 8.8.2019 a zvesené dňa 23.8.2019.
8. Žalobca v elektronickom podaní doručenom súdu dňa 28.11.2019 uviedol, že žalovaná suma predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 5055496966. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vo výške 6.700,00 Eur splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 154,59 Eur s dátumom splatnosti jednotlivých splátok k 18.dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Celkové plnenie na úver predstavuje sumu 1.392,05 Eur. Žalovaný uhradil na istinu celkovo sumu 740,36 Eur, pričom zostatok nesplatenej istiny tak predstavuje sumu 5.959,64 Eur. Nesplatené riadne úroky vo výške 1.427,56 Eur predstavujú riadne zmluvné úroky za obdobie odo dňa 18.8.2014 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 22.8.2016, ktoré boli vyčíslené z konečného zostatku úveru pričom úroková sadzba, t.j. sadzba na základe ktorej sa vypočítavajú úroky bola dojednaná zmluvnými stranami v Zmluve o úvere v časti 1 bod. I. ako fixná vo výške 13,40%. Poplatky za správu úveru vo výške 75,00 Eur predstavujú poplatky za správu úveru za obdobie od 18.8.2014 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 22.8.2016. Žalovanému bol za toto obdobie v súlade s časťou II. bod 1 Úverovej zmluvy v spojení s ust. čl. 5 Všeobecných obchodných podmienok, na základe ktorého sa žalovaný ako dlžník zaviazal uhrádzať poplatky za služby poskytované bankou a poplatok za vystavenie upomienky vo výške 25,- Eur. Poplatky boli individuálne zmluvne dojednané. Právny predchodca listom zo dňa 11.7.2016 vyzval žalovaného na uhradenie úveru v lehote 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že v prípade jeho neuhradenia bude právny predchodca žalobcu oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže žalovaný dlh neuhradil, právny predchodca listom - Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.8.2016 úver k 22.8.2016 zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v 15-dňovej lehote. Žalovaný napriek písomným výzvam dlh nezaplatil a do omeškania s jeho zaplatením sa dostal viac ako 90 kalendárnych dní, týmto boli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobu zobral čiastočne späť v časti zaplatenia poplatkov v sume 75,- Eur a navrhol súdu konanie v tejto časti zastaviť.
9. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
10. Na pojednávanie nariadené na deň 25.6.2020 sa neustanovil zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním doručeným súdu dňa 23.6.2020. Žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti z dôvodu nenavyšovania trov právneho zastúpenia a požiadal súd, aby vyhovel žalobe v plnom rozsahu a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Na pojednávanie sa tiež neustanovil žalovaný, u ktorého bolo doručenie predvolania na pojednávanie vykázané postupom v súlade s ust. § 105 a nasl. Civilného sporového poriadku.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec rozhodol dňa 25.6.2020 v neprítomnosti zástupcu žalobcu a žalovaného a pri rozhodovaní prihliadal na obsah spisu, ako aj na listiny, ktoré v konaní predložila strana sporu - žalobca, a to Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 17.4.2014, všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu, výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 11.7.2016, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.8.2016, výpis z úverového účtu a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., dňa 17.4.1014 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.700,- Eur, ktorý mal splácať po dobu 60 mesiacov, vždy k 18. dňu v mesiaci. Úroková sadzba bola stanovená vo výške 13,40 %, výška mesačnej splátky vo výške 154,59 Eur, splatnosť prvej splátky 18.5.2014, RPMN 14,46%, priemerná RPMN 13,34 %, celková čiastka spojená s úverom 9.274,32 Eur a dátum konečnej splatnosti dňa 18.4.2019.
13. Dňa 11.7.2016 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného, že ku dňu 7.7.2016 je v omeškaní so splácaním pohľadávky a vyzval ho na úhradu dlžnej časti úveru vo výške 2.854,16 Eur v lehote 15 dní. Dňa 23.8.2016 oznámil žalovanému že ku dňu 22.8.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy a zároveň ho vyzval, aby sumu 7.583,31 uhradil do 15 dní odo dňa doručenia. Výzva sa vrátila žalobcovi späť dňa 30.8.2016 s uvedením, že adresát zásielky je neznámy. Dňa 9.12.2016 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok.
14. Z výpisu úverového účtu súd zistil, že žalovaný zaplatil žalobcovi celkom sumu vo výške 1.392,05 Eur.
15. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
16. Podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
17. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
19. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
20. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
21. Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
22. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
23. Podľa ust. § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
24. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
25. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
26. Podľa ust. § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
27. Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
28. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
29. Podľa ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
30. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f, i, l zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny s plátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
31. Podľa ust. § 3a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
32. Podľa ust. § 3a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Podľa § 3a ods. 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
33. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
34. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
35. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
36. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
37. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len neprijateľná podmienka ). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
38. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
39. Podľa ust. § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
40. Podľa ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
41. V zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka má súd za to, že žalovaný má právne postavenie spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
42. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
43. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
44. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
45. Podľa ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
46. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
47. Keďže žalobca zobral žalobu v časti poplatkov vo výške 75,- Eur späť, súd konanie v tejto časti na základe jeho dispozičného úkonu zastavil.
48. Nakoľko žalobca nadobudol pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, zaoberal sa súd najskôr aktívnou legitimáciou žalobcu. Podľa názoru súdu aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná v spore zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1119/2016/CE zo dňa 9.12.2016, ktorou právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu. Zároveň súd konštatuje, že k postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, keď právny predchodca najskôr dňa 11.7.2016 vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky, následne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.8.2016, čo oznámil žalovanému listom zo dňa 23.8.2016, ktorý mu bol doručovaný dňa 30.8.2016 (k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 9.12.2016).
49. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver. Zároveň bolo potrebné úverovú zmluvu posúdiť aj ako spotrebiteľskú zmluvu a aplikovať na ňu nielen ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vychádzal pritom z toho, že o spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Naproti tomu dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo bol aj daný prípad. Naviac, ani žalobcom ako dodávateľom uvedené popierané nebolo, preto súd vychádzal nielen z úpravy úverovej zmluvy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, ale vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa a aplikácie právnych predpisov priaznivejších pre spotrebiteľa podrobil zmluvu súdnej kontrole aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a taktiež zákona o ochrane spotrebiteľa.
50. Žalovaný nerozporoval žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, súd vychádzajúc zo skutkového stavu uvedeného žalobcom a preukázaného ním predloženými listinami mal za to, že tento skutkový stav je nesporný a jeho nárok po právnom posúdení veci je v celom rozsahu dôvodný. Vychádzal pritom z toho, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere, ktorá má zákonom predpísané náležitosti. Dňa 17.4.2014 právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere s dohodnutou výškou úveru 6.700,- Eur s úrokovou sadzbou 13,40 % p. a., ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach vo výške 154,59 Eur, vždy k 18. dňu v mesiaci. Dátum prvej splátky bol dojednaný na 18.5.2014 a dátum poslednej splátky 18.4.2019. Pretože si žalovaný neplnil riadne svoje povinnosti splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami, právny predchodca žalobcu ho vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.854,16 Eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy, pričom ho poučil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v uvedenej lehote môže pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Oznámením zo dňa 23.8.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že z dôvodu porušenia zmluvy nastáva dňa 22.8.2016 mimoriadna splatnosť úveru a zároveň ho vyzval na úhradu dlhu vo výške 7.583,31 Eur do 15 dní od doručenia predmetnej výzvy.
51. Vychádzajúc z uvedeného súd mal za to, že zo strany právneho predchodcu žalobcu boli splnené zákonom predpísané náležitosti na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj bol dodržaný
zákonom stanovený postup na postúpenie pohľadávky a istina bola správne uplatnená v sume 5.959,64 Eur.
52. Pokiaľ ide o nárok na úhradu zmluvných úrokov z úveru vo výške 1.427,56 Eur (13,40 % p. a. odo dňa 18.8.2014, t.j. dňom nasledujúcim po uzavretí zmluvy do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) súd má za to, že žalobca má nárok na úhradu zmluvného úroku vo výške 13,40 %, tak ako bolo zmluvne účastníkmi dohodnuté a ako to vyplýva z úrokových sadzieb právneho predchodcu žalobcu. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je v zmysle ust. § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere ust. § 497 a nasledujúcich. Ustanovenia Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ, použijú vtedy, ak v Občianskom zákonníku existuje také ustanovenie, ktoré je možné prednostne aplikovať (ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka). Z ust. § 497 a ust. § 502 ods.1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods.2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v ust. § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.
53. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
54. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
55. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
56. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v ustanovení § 3 nariadenia.
57. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
58. Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania a to vo výške 5 % odo dňa 13.9.2016. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalovanému doručené dňa 26.8.2016 (podľa čl. 10 bod 10.3 Všeobecných podmienok sa zásielka považuje za doručenú tretí deň po odoslaní ) a žalovaný mal povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia uhradiť dlžnú sumu. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z..
59.Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
60. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
61. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
63. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
64. O trovách konania súd tak rozhodol podľa ust. § 255 v spojení s ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal úspech v časti zaplatenia istiny vo výške 7.387,20 Eur a neúspech v časti istiny 75,- Eur, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení úspešnosť v rozsahu 99 % a neúspech v rozsahu 1 %. Pomer jeho úspechu predstavoval 98 %, a v tom rozsahu mu súd priznal aj náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný bol úspešný len v časti čiastočného späťvzatia žaloby vo výške 75,- Eur, keďže žalobca neuviedol dôvod späťvzatia žaloby.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1-2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. § 363 Civilného sporového poriadku).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).