Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7Co-134-2019.pdf
PDF · 99.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/134/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž , reg. č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právny zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanej: J. W., narodená X.X.XXXX, bytom W. XXX, S., o zaplatenie 2 468,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 16Csp/156/2018- 93 zo dňa 8. apríla 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku v časti sumy 1343,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 03.12.2015 do zaplatenia a výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.
Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1 079,53 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 079,53 eura od 17.12.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania proti žalobcovi. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2 písm a), b), d), zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 ods. 1,2,3, 5, 9, § 565, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 497, § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a.s. a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 22.7.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 202,79 eura na financovanie kúpy spotrebiteľského tovaru, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 24-tich mesačných splátkach po 11,47 eura, s RPMN vo výške 19,76 %, priemerná RPMN vo výške 49,67 %. Zo zmluvy o úvere vyplýva úroková sadzba vo výške 18,16 % ročne, celková čiastka k zaplateniu predstavuje 243,36 eura. Z prehľadu splátok a úhrad ( čl. 29,30) vyplynulo, že žalovaná čerpala úver vo výške 202,79 eura a v splátkach uhradila sumu 138,54 eura. Oznámením o vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo dňa 9.12.2015 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky ku dňu 2.12.2015 a žiadal o splatenie sumy 151,59 eura , predstavujúcich istinu 138,54 eura, úroky poplatky a poistné 13,05 eura do 14 dní od doručenia oznámenia. Totožné zmluvné strany dňa 8.8.2014 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 255,57 eura na financovanie kúpy spotrebiteľského tovaru, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 24-tich mesačných splátkach po 14,20 eura, so splatnosťou v 15. deň v mesiaci. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške
19,76 %, priemerná RPMN vo výške 49,67 %. Zo zmluvy o úvere vyplýva úroková sadzba vo výške 18,16 % ročne , celková čiastka k zaplateniu predstavuje 306,72 eura. Z prehľadu splátok a úhrad ( čl. 39,40 ) súd zistil, že žalovaná čerpala úver vo výške 255,57 eura a v splátkach uhradila sumu 118,60 eura. Oznámením o vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo dňa 9.12.2015 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky ku dňu 2.12.2015 a žiadal o splatenie sumy 201,73 eura , predstavujúcich istinu 184,54 eura, úroky poplatky a poistné 17,19 eura do 14 dní od doručenia oznámenia. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 18.9.2014 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 1000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 48. mesačných splátkach po 28,80 eura splatných 15. deň v mesiaci a termínom konečnej splatnosti 15.10.2018.Výška úrokovej sadzby predstavovala 16,89% - fixná, celková čiastka k zaplateniu bola 1 382,40 eura, RPMN 18,26% a priemerná RPMN vo výške 44,06%. Z potvrdenia o prijatí splátok zo dňa 31.7.2018 a prehľadu splácania úveru vyplynulo, že žalovaná v období od 24.11.2014 do 5.9.2015 uhradila právnemu predchodcovi žalobcu sumu 185 eura. Oznámením o vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo dňa 9.12.2015 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky ku dňu 2.12.2015 a žiadal o splatenie sumy 1015,58 eura , predstavujúcich istinu 905,20 eura, úroky poplatky a poistné 84,68 eura a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 25,70 eura do 14 dní od doručenia oznámenia. Dňa 9.1.2014 strany uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 368,08 eura na financovanie kúpy spotrebiteľského tovaru. Spolu s touto zmluvou uzatvorili zmluvné strany aj zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb. Na základe zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úverový rámec vo výške 600 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 eur, so splatnosťou mesačnej splátky v 10. deň v mesiaci. Výška úrokovej sadzby bola 28,68% p.a. , RPMN je vo výške 46,36%, splatnosť 1. mesačnej splátky 10. deň nasledujúci po mesiacu, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie úveru. V zmluve boli uvedené dodatočné predpoklady na výpočet RPMN a to výška čerpania 600,00 eur, výška mesačnej splátky 58,10 eura, poplatok za správu úveru 2,99 eura a splatenie úveru v 12. rovnakých mesačných splátkach. Z prehľadu splátok a úhrad k predmetnému úveru vyplynulo, že žalovaná čerpala úver v období od 25.8.2014 do 25.4.2015 v čiastkach celkom vo výške 1042,66 eura a na predmetný úveru uhradila sumu 365,42 eura. Oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 22.12.2015 bol úver vyhlásený ku dňu 16.12.2015 za splatný a vyzval žalovanú na úhradu sumy 1099,43 eura ( predstavujúcej istinu vo výške 930,64eura, úroky, poplatky a poistné vo výške 148,89 eura a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 19,90 eura) do 14 dní od doručenia tohto oznámenia.
2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkovo právny vzťah, ktorý je spotrebiteľským vzťahom, preto ho posúdil aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, súd sa v súlade so zásadou hospodárnosti zaoberal posúdením tejto otázky. Pre posúdenie daného prípadu aplikoval ustanovenie § 103 OZ, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 OZ špeciálne a upravuje počiatok premlčania odlišne od všeobecného, pričom vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy je ešte modifikované § 53 ods. 9 OZ tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky , keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Uviedol, že premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu teda začína plynúť už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Poukázal na to, že ustanovenie § 103 OZ, v kontexte s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ je nevyhnutné vykladať tak, že v prípade, že veriteľ účinne využije svoje právo v zmysle § 565 OZ tým, že vyzve dlžníka na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, pričom v danom prípade podľa citovaného § 53 ods. 9 OZ tak môže vykonať najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, začína plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti tej nesplnenej splátky, pre nesplnenie ktorej veriteľ právo na zosplatnenie celého nezaplateného dlhu v zmysle § 565 OZ využil.
3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vo vzťahu k zmluvám uzatvoreným dňa 22.7.2014, 8.8.2014, 18.9.2014 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru ku dňu 2.12.2015, ako nesporne vyplýva z oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ( čl. 31,36, 41 ), pričom plnenie jednotlivých splátok
zo všetkých zmlúv bolo dohodnuté 15. deň v mesiaci. Konštatoval, že ak žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru dňom 2.12.2015, mohol tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, t.j. musel vychádzať z nezaplatenia aspoň troch splátok pred novembrom 2015, t.j. splátok splatných k 15.8.2015, 15.9.2015 a 15.10.2015, pričom premlčacia doba sa začína vo vzťahu k celému zvyšku dlhu počítať od splatnosti splátky splatnej k 15.8.2015 a uplynula dňom 15.8.2018. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 4.9.2018, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby. Dôvodil, že v dôsledku premlčania práva žalobcu, na ktorú súd prihliadol po vznesenej námietke premlčania zo strany žalovanej, nebolo možné priznať žalobcovi uplatnený nárok zo zmluvy uzatvorenej dňa 22.7.2014, 8.8.2014 a 18.9.2014, ani jeho príslušenstvo, preto súd žalobu v tomto rozsahu ( o zaplatenie 1368,90 eura s príslušenstvom [ 151,59 +201,73 +1015,58] zamietol a zmluvy už neposudzoval z pohľadu splnenia náležitostí stanovených zákonom a posúdenia neprijateľnosti ich jednotlivých podmienok. Vo vzťahu ku zmluve zo dňa 9.1.2014 však súd dospel k záveru, že plnenie z tejto zmluvy nie je premlčané. Právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť revolvingového úveru ku dňu 16.12.2015, pričom plnenie jednotlivých splátok zo zmluvy bolo dohodnuté 10. deň v mesiaci. Žalobca mohol vyhlásiť predčasnú splatnosť celého úveru dňom až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, t.j. musel vychádzať z nezaplatenia aspoň troch splátok pred decembrom 2015, t.j. splátok splatných k 10.9.2015, k 10.10.2015 a k 10.11.2015, pričom premlčacia doba sa začína vo vzťahu k celému dlhu počítať od splatnosti splátky splatnej k 15.9.2015 a uplynula by dňom 15.9.2019. Keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 4.9.2018, tzn. nárok v tejto časti si uplatnil v rámci premlčacej doby.
4. Následne súd prvej inštancie preskúmal predmetnú zmluvu a po zohľadnení obsahu uzatvorenej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru, práv a povinností jednotlivých strán dospel k záveru, že uzatvorená zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ a úver tak nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Mal preukázané, že žalobca poskytol žalovanej titulom zmluvy o revolvingovom úvere úverový rámec 600,00 eur, z ktorého žalovaná postupne čerpala sumu 1042,66 eura a žalobcovi uhradila sumu celkom vo výške 365,42 eura. Vzhľadom na omeškanie žalovanej s platením zmluvne dohodnutých splátok žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu zostávajúcej sumy úveru jednorazovo. Zdôraznil, že žalovaná neprodukovala žiadne dôkazy, z ktorých by súd mal preukázanú úhradu dlhu alebo zánik záväzku. Vzhľadom na uvedené považoval žalobu za dôvodnú v časti sumy 1079,53 eura ( 930,64 eura z titulu dlžnej úverovej istiny, 138,39 eura z titulu dlžných úrokov, 10,50 eura z titulu dlžného poistného ) a z dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného záväzku priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 1 OZ. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR. č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 1079,53 eura do zaplatenia. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 17.12.2015, nasledujúci deň po zosplatnení úveru. Súd prvej inštancie dodal, že žalobca si uplatnil aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 19,90 eura , pričom však v konaní nepreukázal, čo tieto náklady predstavujú a ani skutočnosť, že ich aj reálne vynaložil , preto súd jeho žalobu v tejto časti zamietol. Nakoniec súd zamietol žalobu aj v uplatnených úrokoch z úveru vo výške 27,48% ročne zo sumy 930,64 eura od 17.12.2015 do zaplatenia, keď dospel k záveru, že žalobcovi nárok na úroky z úveru po zosplatnení nepatria. Dôvodil, že jednostranným právnym úkonom zo strany žalobcu a to vyhlásením úveru za predčasne splatný ku dňu 16.12.2015 sa zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah, pretože dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria žalobcovi len do splatnosti dlhu a platenie úrokov aj po zosplatnení úveru je odklonom od dispozitívnej normy zákona v neprospech spotrebiteľa, a preto mu nárok na zmluvný úrok po zosplatnení nepatrí. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 2468,33 eura priznaná suma 1079,53 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva úspech žalobcu 43,74 % a úspech žalovanej 56,26 %, teda miera úspechu žalovanej predstavuje 12,52 % (56,26 - 43,74). Zo spisového materiálu vyplynulo, že žalovanej v uvedenom konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.
5. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie, a to voči zamietajúcemu výroku v časti sumy 1343,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 03.12.2015 do zaplatenia. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu o premlčaní jeho nároku z úverových zmlúv, podľa ktorého by sa mala premlčacia doba na zaplatenie zosplatneného dlhu plynúť skôr ako reálne dôjde k zosplatneniu dlhu. Poukázal na ust. § 101, § 103, § 565, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že dodržal postup v zmysle vyššie uvedených ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže na základe predložených oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru boli úvery na základe úverových zmlúv II., III., a IV veriteľom zosplatnené ku dňu 02.12.2015, t.j. až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením
splátok splatných k 15.09.2015, 15.10.2015 a 15.11.2015 a súčasne po uplynutí 15 dní. Pripomenul, že v zmysle bodu 4.1. časti 3. úverovej zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že v prípade takéhoto dojednania splatnosti sa stane splatným celý zostávajúci dlh a 3 ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stal splatným celý dlh. Poukázal na to, že dňa 02.12.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t.j. 03.12.2015 žalobca mohol svoje právo vykonať prvý raz. Žalobný návrh bol podaný na súd dňa 03.09.2019. t.j. v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v uvedenej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 3.9.2018 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2 468,33 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to titulom štyroch uzatvorených zmlúv o úvere. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz , proti ktorému podala žalovaná odpor. V písomnom odpore žalovaná poprela uplatnený nárok žalobcu a žiadala súd o posúdenie zmluvy, jej neprijateľných podmienok a určenie, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov. Súčasne vzniesla námietku premlčania.
11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými ustanoveniami. Žalobca svoje odvolanie smeroval len voči zamietajúcemu výroku v časti sumy 1343,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 03.12.2015 do zaplatenia, preto predmetom odvolacieho konania bola len táto časť rozhodnutia súdu. Predmetná suma sa týkala nárokov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere uzatvorených dňa 22.7.2014, 8.8.2014, 18.9.2014. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní plnení z uvedených úverových zmlúv dôvodiac, že premlčacia doba mohla začať plynúť až od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ktorá bola pri všetkých troch úveroch dňa 2.12.2015. Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné a plne sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na plynutie premlčacej doby v prípade zosplatnenia spotrebiteľského úveru.
12. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Je zrejmé, že citované ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom
v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. Ako už bolo uvedené vyššie, v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka), teda začína plynúť skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu.
13. Súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovení § 103, § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že v prípade neplnenia povinností dlžníkom ( nesplácania úveru), veriteľ najskôr vyzve dlžníka na zaplatenie splatnej splátky a ak napriek tomu dlžník neplní, môže uplatniť svoje právo a zosplatniť celý dlh pre nesplnenie niektorej splátky s tým, že tak môže vykonať najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Z dokazovania vyplynulo, že k zosplateniu v prípade všetkých troch úverových zmlúv došlo dňa 2.12.2015 . Podľa § 53 ods. 9 OZ môže dôjsť k zosplatneniu zo strany veriteľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Súd prvej inštancie preto správne posúdil, že najneskôr od splátky splatnej dňa 15.8.2015 začala plynúť trojmesačná lehota a táto uplynulo dňa 15.11.2015, pričom ku dňu 2.12.2015 došlo k zosplatneniu úverov. Nie je možné preto súhlasiť s argumentáciou žalobcu, podľa ktorého k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátok splatných k 15.09.2015, 15.10.2015 a 15.11.2015, pretože v tom prípade by muselo dôjsť k zosplatneniu úverov až po 15.12.2015. Odvolací súd dodáva, že nakoniec aj z prehľadu zaplatených splátok žalovanou vyplýva, že táto sa do prvého omeškania s platením splatných splátok dostala pri všetkých troch úveroch už v máji 2015. Vzhľadom k uvedenému bol potom správny záver súdu prvej inštancie, že premlčacia doba začala najneskôr plynúť od splatnosti splátky splatnej dňa 15.8.2015 a uplynula dňom 15.8.2018, pričom žalobca podal žalobu na súd až dňa 4.9.2018. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku v časti sumy 1343,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 03.12.2015 do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).