Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/3/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci manžela R.. R. J., Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. XX/X, M. Š., proti manželke X. J., rod. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XXX, právne zastúpenej Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom Hlavná 50, Prešov, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým X. J., nar. XX.XX.XXXX, R. J., nar. XX.XX.XXXX a R. J., nar. X.XX.XXXX, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T. na čas po rozvode, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. - 600 zo dňa 20.9.2023, takto

rozhodol:

I. Odmieta odvolanie proti výroku I. rozsudku.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III., IV., V.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Manžel sa návrhom podaným na súde prvej inštancie domáhal, aby súd jeho manželstvo rozviedol, maloleté deti zveril do jeho osobnej starostlivosti. Zo strany matky žiadal určiť výživné vo výške 50,-eur na maloletú X., 45,-eur na maloletého R. a vo výške 40,-eur na maloletého R. Styk matky s maloletými deťmi nežiadal upraviť.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. r o z v á d z a manželstvo účastníkov R.. R. J., Y., nar. X.X.XXXX a X. J., rod. L., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa X.XX.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U., zväzok X ročník XXXX strana XXX pod por. číslom X,

II. z v e r u j e mal. X. J., nar. XX.XX.XXXX, mal. R. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. R. J., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. X. sumou 600 Eur mesačne, mal. R. sumou 500 Eur mesačne a mal. R. sumou 400 Eur mesačne, z toho sumu 500 Eur mesačne pre mal. X., sumu 400 Eur pre mal. R. a sumu 300 Eur mesačne pre mal. R. bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15- tého dňa v mesiaci vopred a sumu 100 Eur mesačne pre mal. X., sumu 100 Eur mesačne pre mal. R. a sumu 100 Eur mesačne pre mal. R. bude poukazovať na účty mal. detí vedených v L. L. a.s., pre X. č.ú. K. L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pre R. č.ú. K. L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a pre R. č.ú. K. L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna,

IV. u p r a v u j e styk otca s mal. X., mal. R. a mal. R. tak, že: otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi:

počas bežného roka:

každý párny týždeň v roku od štvrtka od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod.,

počas prázdnin a sviatkov:

počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin: každý párny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 19.00 hod. a každý nepárny rok od 27.12. od 9.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 16.00 hod.,

počas letných prázdnin:

každý rok od 1.7. toho ktorého roka od 10.00 hod. do 15.7. toho ktorého roka do 19.00 hod. a od 1.8. toho ktorého roka od 10.00 hod. do 15.8. toho ktorého roka do 19.00 hod.,

počas Veľkonočných sviatkov: každý nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod.,

počas jarných prázdnin:

každý nepárny rok od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 19.00 hod.

s tým, že otec je p o v i n n ý mal. deti prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ich matke riadne odovzdať,

matka je p o v i n n á mal. deti na styk s otcom riadne pripraviť,

V. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že mal jednoznačne za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k takému rozvratu ich vzájomných vzťahov ako manželov, že v súčasnosti ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto boli splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva.

4. V otázke úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva vychádzal súd z právoplatného rozsudku v konaní vedenom na Okresnom sude Prešov pod sp. zn. , podľa ktorého boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a bol upravený styk s otcom. Obaja rodičia s takouto úpravou rodičovských práv a povinností k maloletým deťom súhlasili.

5. Pri určení vyživovacej povinnosti k maloletým deťom zo strany otca vychádzal súd prvej inštancie z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré boli v konaní matkou riadne preukázané. Pri ustálení príjmu otca aplikoval súd prvej inštancie § 63 ods. 1 zákona o rodine z dôvodu, že otec ani na základe výzvy súdu nepredložil doklady o svojich príjmoch. Príjem otca pre účely určenia jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom určil vo výške 5 377,60,-eur. Zároveň prihliadol aj k majetkovým pomerom otca, jeho spoločenským aktivitám a životnému štýlu.

6. O trovách konania rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie manžel a to proti výroku I., III., IV., V. napadnutého rozsudku.

8. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku vo výroku I., manžel argumentoval tým, že súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, že rozvrat manželstva zapríčinila manželka, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala a túto okolnosť neuviedol ani vo svojom odôvodnení. Napriek tomu, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo rozvrátené a manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu, bolo povinnosťou súdu po vyše štyroch rokov od podania návrhu na rozvod manželstva vysporiadať sa s otázkou rozvratu manželstva. Súd sa počas štyroch rokov kedy bolo vedené konanie o rozvod manželstva ani nesnažil zistiť dôvod, ktorý viedol k rozvratu manželstva.

9. K výroku súdu, ktorým určil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, otec namietal to, že súd prvej inštancie ho počas celého konania neustále šikanoval a žiadal od neho daňové priznanie a vôbec nezohľadnil znalecký posudok, o ktorom mal vedomosť a ktorý bol vypracovaný v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou . Namietal, že súd nezaujímalo nič iné, len vypátrať príjmy otca napriek tomu, že otec riadne podával daňové priznanie, nakoľko je samostatne zárobkovo činná osoba. Súd pozná právo, má vedomosť o tom, že jeho odpočítateľné položky nemôžu presiahnuť sumu 20 000 eur ročne. Súd túto okolnosť v odôvodnení rozsudku nijako nezohľadnil, ani sa v dokazovaní s touto skutočnosťou nijako nezaoberal. V čase rozhodovania súdu bol zastúpený advokátom, pričom jeho právny zástupca opomenul podať daňové priznanie za rok 2022, čo si však mohol súd vyžiadať od správcu dane, čo neurobil. Z uvedeného dôvodu predložil daňové priznanie za rok 2022 k podanému odvolaniu. Taktiež nie je pravda, že nepreukázal svoje príjmy za rok 2023. Dôvodil, že daňovník ani nemá možnosť vyhodnotiť svoj aktuálny fiškálny rok pokiaľ nie je skončený. Preto úvahy súdu, že nepreukázal svoj príjem za rok 2023, sú vadné. Súd podľa svojej voľnej úvahy určil, že príjmy otca sa budú posudzovať podľa fikcie, ktorú ustanovuje zákon o rodine. On ako otec dobrovoľne počas celej doby odluky manželov dobrovoľne riadne a včas prispieval na výživu svojich maloletých detí. Ku dňu podania odvolania platí základné výživné vo výške 725 eur na účet matky a 30 eur posielal na účet maloletej dcéry X., ktorá navštevuje strednú školu ako vreckové. Z dôvodu vadného rozhodnutia okresného súdu bol nútený zabezpečiť si nájomný byt v mieste bydliska maloletých detí, aby sa vzťahy medzi maloletou X. a ním ako otcom zastabilizovali. Za nájomný byt N. Q. uhrádzal nájomné vo výške 600 eur mesačne, kde od Vianoc 2021 doposiaľ deti striedavo tento byt navštevovali, slúžil ich potrebám. Súd prvej inštancie túto skutočnosť vôbec nezohľadnil, čo považuje za odmietnutie spravodlivosti. Súd mal jednoduchú možnosť vyžiadať si správu zo Sociálnej poisťovne, kde by zistil, že v čase rozhodovania o rozvode manželstva bol jeho čistý mesačný príjem 1100 eur. Z uvedených dôvodov považuje zistenia súdu prvej inštancie, ktoré sa týkajú jeho majetkových pomerov za exces z hľadiska procesného dokazovania. Súd nemôže oprieť svoje dokazovanie o svoju svojvoľnú úvahu. Otec naviac uviedol, že dňa 20.9.2023 mu bol zadržaný vodičský preukaz a jeho zárobkové možnosti sa tým výrazne znížili, pretože podľa zatiaľ neprávoplatného rozhodnutia mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 18 mesiacov.

10. Otec vo svojom odvolaní napadol aj výrok o úprave styku s maloletými deťmi a žiadal, aby tento výrok bol zmenený tak, že sa bude stretávať s maloletými deťmi počas bežného roka každý nepárny týždeň od štvrtka od 18,30 hod do nedele 19,00 hod. Uviedol, že nie je schopný stretávať sa s maloletými deťmi od štvrtku od 16,00 hod. do nedele do 19, 00 hod.

11. V odvolaní považoval za potrebné zdôrazniť, že vo svojej právnej praxi sa ešte nestretol s tým, aby si súd na strane otca vymyslel úver, v jeho prípade vo výške 260 000 eur, ktorý neexistuje. Z uvedeného dôvodu považuje celý postup súdu prvej inštancie za exces, keď si úplne z brucha vymyslel úverové zaťaženie otca. Súd nemal v spise ani jeden dôkaz o tom, že by on ako otec čerpal úver vo výške 260 000 eur. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré súd uvádza v odôvodnení rozsudku, doplnil, že je podielovým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti v urbáre U.. Uvedené listy vlastníctva sa týkajú práv k spoločnej nehnuteľnosti. Úžitok z týchto nehnuteľnosti využíval len z dôvodu jeho povinnosti vlastniť časť poľnohospodárskej a lesnej plochy za účelom výkonu činnosti poľovníctva v poľovníckom

revíri U.. Súd prvej inštancie mal jednoduchú možnosť požiadať pozemkové spoločenstvo urbár U. o správu, aké úžitky čerpá za jeho nepatrné podiely na viacerých parcelách v katastri obce U..

12. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie otca je z obsahového hľadiska v rovine všeobecných tvrdení o nesprávnosti napadnutého rozsudku, pričom neobsahuje žiadnu relevantnú skutkovú a právnu argumentáciu na podporu správnosti či opodstatnenosti odvolacích námietok otca. Odvolanie otca je navyše zmätočné. Otec odvolaním napadol aj výrok o rozvode manželstva, pričom je nepochybné, že tento výrok je v tomto čase právoplatný, pretože manžel, ktorý je navyše advokátom celý čas navrhoval rozvod manželstva a súd prvej inštancie mu v tomto rozsahu vyhovel a manželstvo rozviedol. Manžel teda nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania voči výroku I. rozsudku. Uvedené sa rovnako týka aj výroku IV. o úprave styku otca s maloletými deťmi, pretože súd prvej inštancie o úprave styku rozhodol presne tak, ako to navrhoval otec. Z uvedeného dôvodu otec nie je oprávnený napadnúť ani tento výrok.

13. K odvolaniu otca vo výroku III. o určení vyživovacej povinnosti bolo podľa názoru matky povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť príjmy otca. Otec po celý čas zatajoval svoj príjem a neuvádzal konkrétne hodnoty svojho majetku. Súd prvej inštancie riadne a zrozumiteľne odôvodnil výrok o určení vyživovacej povinnosti otca. Otec rovnako namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil znalecký posudok číslo X/XXXX, ktorý bol vypracovaný znalcom K.. M. vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou . Súd prvej inštancie ani nemohol zohľadniť predmetný znalecký posudok, pretože tento znalecký posudok je podľa názoru matky nezákonný a nemá žiadnu hodnotu. Tento znalecký posudok v časti znaleckej doložky neobsahuje vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, teda znalec ani nepotvrdzuje to, že vypracovaný znalecký posudok je pravdivý. Medzi prílohami znaleckého posudku nie sú priložené napríklad daňové priznania, ako aj mnohé doklady o údajne uznateľných výdavkoch, ako napríklad nájom za viaceré advokátske kancelárie v rôznych mestách a podobne, preto sú závery znaleckého posudku nepreskúmateľné. Taktiež je nepochopiteľné ako môže byť uznateľný nárok na nájomné za viaceré advokátske kancelárie v rôznych mestách, v T., V. a T., ak otec pôsobí ako samostatný advokát a nemôže byť naraz v troch rôznych kanceláriách. Otec zároveň namietal, že súd prvej inštancie si jeho čistý príjem v sume 1100 eur mesačne mohol zistiť vyžiadaním správy od Sociálnej poisťovne. Tejto námietke matka nerozumie, pretože otec nemá príjem z výkonu závislej činnosti, ale otec pracuje ako advokát a má príjem z výkonu podnikateľskej činnosti, je podnikateľom. Otec ďalej v odvolaní uviedol, že dňa 20.09.2023 mu bol zadržaný vodičský preukaz, a preto sa jeho zárobkové možnosti výrazne znížili. Na túto okolnosť, ak by aj spôsobila pokles príjmu na strane otca, súd nemôže prihliadať, pretože si to spôsobil otec sám svojim protiprávnym konaním. Podľa názoru matky je otec veľmi dobre finančne zabezpečený a určené výživné tomu zodpovedá, pretože aj maloleté deti majú nárok na rovnakú životnú úroveň ako otec. Matka navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, že odmietne odvolanie otca voči výroku I. a IV. a potvrdí výrok III. ako vecne správny.

14. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu manželky zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že je povinnosťou súdu výrok o rozvode manželstva náležite odôvodniť a tejto povinnosti súd nezbavuje ani to, že on s manželkou rozvod vo všeobecnosti akceptujú. Ďalej má za to, že svoje povinnosti na predloženie dokladov na preukázanie jeho príjmov si splnil, okrem predloženia daňového priznania za rok 2022, čo dodatočne predložil v podanom odvolaní. Nesúhlasí s názorom matky, že znalecký posudok z odboru ekonómie vypracovaný znalcom K., M. nemá žiadnu váhu. Znalecké dokazovania bolo vypracované riadne. Vyjadril sa aj k námietke matky, že ako advokát nemôže mať naraz viacero advokátskych kancelárii v rôznych mestách. Každý advokát je oprávnený si okrem sídla zriadiť aj svoje pracovisko čím si zabezpečí väčšiu flexibilitu vo vzťahu ku klientom. Vo vzťahu k zadržaniu jeho vodičského oprávnenia sa snažil poukázať len na to, že z objektívnych dôvodov dôjde k poklesu jeho príjmu. Doplnil, že v súčasnej dobe už nevykonáva funkciu advokáta ani SZČO, čo má objektívne negatívny dopad na výšku jeho príjmov.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre odmietnutie odvolania otca proti výroku I. napadnutého rozsudku podľa ustanovenia a pre potvrdenie rozsudku vo výrokoch III., IV., V. podľa ustanovenia .

16. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach , , ).

17. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

19. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

20. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

21. Odvolací súd odmietol odvolanie manžela proti výroku I. napadnutého rozsudku. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania je zrejmé, že návrh na rozvod manželstva podal manžel, ktorý na tomto návrhu v priebehu celého konania trval. Manžel aj vo svojom záverečnom návrhu pred vyhlásením rozsudku súdom prvej inštancie navrhol manželstvo rozviesť, dokonca doplnil, že si zmenil program, len, aby sa mohol zúčastniť súdneho pojednávania, pretože sa chce rozviesť.

22. Zákonodarca v ustanovení výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie, a toto právo jej priznáva, len ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Toto ustanovenie sa aplikuje aj v konaniach vedených podľa ustanovení . Rozhodujúcim meradlom na posúdenie toho, či bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu (v tomto prípade manžela, ktorý podal návrh na rozvod manželstva) je porovnanie petitu jeho posledného procesného úkonu s rozhodnutím vo veci samej. Tak, ako už odvolací súd vyššie uviedol, manžel, ktorý podal návrh na rozvod manželstva, na podanom návrhu zotrval aj v záverečnom návrhu pre súdom prvej inštancie. Z takto zisteného skutočného stavu možno vyvodiť jednoznačný záver, že manželovi právo na podanie odvolania proti výroku I. napadnutého rozsudku nepatrí, preto odvolací súd v tejto časti jeho odvolanie odmietol. Naviac z obsahu odvolania sa javí, že odvolanie otca proti výroku o rozvode manželstva je odvolaním proti odôvodneniu rozsudku, čo je tiež neprípustné ( ).

23. V ďalšej časti rozhodoval o odvolaní manžela proti výroku o úprave styku s maloletými deťmi a určeniu vyživovacej povinnosti.

24. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

25. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

26. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozsudku vychádzal zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie. Rodiča maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od 16.8.2019. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala matka spolu s maloletými deťmi. Už v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. o úpravu práv a povinností k maloletým deťom sa rodičia dohodli, že maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky. V tomto konaní sa rodičia dohodli aj na úprave styku otca s maloletým R. a R. predovšetkým počas sviatkov a prázdnin.

27. Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn.29P/205/2019 zo dňa 30.9.2020 bol upravený bežný styk otca s maloletým R. a R. každý párny týždeň v roku od piatka od 16.00 hod do nedele do 19.00 hod. a styk otca s maloletou X. neupravil.

28. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. zo dňa 4.11.2021 bol zmenený rozsudok vo výroku IV., tak, že otec je oprávnený a povinný sa stretávať s maloletou X. za obdobie do 31.12.2021 v každom kalendárnom týždni v piatok od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti určeného psychológa Centra pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie N. Y., ul. I. XXX. Styk sa bude realizovať v priestoroch Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie N. Y., okrem prípadov, ak sa otec s určeným psychológom vzájomne nedohodnú inak. Matka je povinná maloletú X. na styk s otcom riadne pripraviť a pred začatím styku ju odovzdať určenému psychológovi Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie N. Y.. Po skončení styku od určeného psychológa maloletú X. matka prevezme. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk nebude môcť z dôležitých dôvodov uskutočniť, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi a aj určenému psychológovi Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie N. Y., a to najmenej 1 pracovný deň pred termínom určeného styku. Od 1.1.2022 je otec oprávnený a povinný sa stretávať s maloletou X. v každom párnom kalendárnom týždni od štvrtka od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Otec je oprávnený a povinný stretávať sa s maloletou X. počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 23.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 19.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 9.00 hod. do 2.1. do 16.00 hod.; v každom nepárnom kalendárnom roku počas veľkonočných sviatkov v čase od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod.; počas jarných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 19.00 hod.; počas letných školských prázdnin každý rok v čase od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod. Otec je oprávnený a povinný maloletú X. v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom čase je povinný ju odovzdať matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloletú X. na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ju otcovi v mieste svojho bydliska. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť túto skutočnosť druhému z rodičov minimálne 24 hodín pred začatím určeného styku. Zmenil rozsudok vo výroku V. tak, že otec je oprávnený a povinný stretávať sa s maloletým R. a maloletým R. v každom párnom kalendárnom týždni od štvrtku od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod.; počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 23.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 19.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 9.00 hod. do 2.1. do 16.00 hod.; v každom nepárnom kalendárnom roku počas veľkonočných sviatkov v čase od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod.; počas jarných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 19.00 hod.; počas letných školských prázdnin každý rok v čase od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod. Otec je oprávnený a povinný maloletého R. a R. v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom čase je povinný ich odovzdať matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloletého R. a R. na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ich otcovi v mieste svojho bydliska. Obaja rodičia

sú povinní v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť túto skutočnosť druhému z rodičov minimálne 24 hodín pred začatím určeného styku.

29. Otec vo svojej odvolacej námietke žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku počas bežného roka, tak, že sa bude s maloletými deťmi stretávať každý nepárny týždeň od štvrtka od 18.30 hod do nedele do 19.00 hod. Argumentoval tým, že z dôvodu zmeny jeho osobných pomerov nie je schopný stretávať sa s deťmi v zmysle úpravy styku napadnutého rozsudku. Otec zmenu svojich osobných pomerov žiadnym bližším spôsobom súdu neozrejmil.

30. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov pod sp. zn. odvolací súd zistil, že takto upravený styk otca s maloletými deťmi už prebieha a aj rodičia sa na takejto úprave styku otca s maloletými deťmi dohodli už od februára 2022. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 5.4.2023 o vykonanom šetrení taktiež vyplýva, že takto upravený styk otca s maloletými deťmi prebieha, deti sa vyjadrili, že sú s takouto úpravou styku spokojné.

31. Odvolací súd na základe takto zisteného skutočného stavu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV., pretože bolo preukázané, že stretávanie otca s maloletými deťmi prebieha podľa súdom upraveného styku už dlhodobo, deti sú s takýmto stretávaním sa s otcom stotožnené, spokojné. Otec neuviedol v podanom odvolaní žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré mu bránia v realizácii stretávania sa s deťmi podľa aktuálne nastaveného modelu. Všeobecná formulácia, že na jeho strane došlo k zmene osobných pomerov, nie je dostatočná na zmenu úpravy styku a to najmä za situácie, keď sám otec žiadal o takúto úpravu styku s maloletými deťmi a situácia je zastabilizovaná, deti sa adaptovali, na stretnutia s otcom sa tešia.

32. K vyjadreniu matky, podaného prostredníctvom jej právneho zástupcu, ktorým navrhla odvolanie otca proti výroku IV., napadnutého rozsudku odmietnuť z dôvodu, že otec sám navrhol takúto úpravu stretávania sa deťmi s poukazom na ustanovenie , odvolací súd uvádza, že pre takýto postup nebol zákonný dôvod. V otázke starostlivosti o maloleté deti je súd povinný postupovať v zmysle v súlade s vyšetrovacou zásadou za účelom zistenia skutočného stavu veci. Z uvedeného dôvodu preskúmal aj výrok IV. napadnutého rozsudku na základe odvolania podaného otcom a zistil, že je výsledkom riadne vykonaného dokazovania a reflektuje skutočný stav a najlepší záujem maloletých detí, preto ho potvrdil.

33. Pri prieskume výroku III. napadnutého rozsudku, odvolací súd vychádzal z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. Vychádzajúc z ustanovenia , súd pri určení vyživovacej povinnosti prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

34. Súdom prvej inštancie boli podrobne zistené odôvodnené potreby maloletých detí pre potreby určenia vyživovacej povinnosti. Odvolací súd tu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bodoch 36, 37 a 38. K majetkovým pomerom matky bolo zistené, že spolu s maloletými deťmi býva v prenajatom byte, uhrádza nájom 626,-eur mesačne, splátku spotrebného úveru na zariadenie bytu vo výške 134,52,-eur. Príjem matky je vo výške 965,77,-eur.

35. Súd prvej inštancie pri ustálení príjmu otca vychádzal z ustanovenia z dôvodu, že otec si nesplnil svoju povinnosť a nepredložil súdu doklady preukazujúce jeho príjem. Otec tento postup súdu prvej inštancie namietal v podanom odvolaní, uviedol, že ide o svojvoľnú úvahu súdu.

36. Odvolací súd na základe podaného odvolania otca preskúmal výrok napadnutého rozsudku, odôvodnenie, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo. Použitie právnej domnienky podľa sa viaže na prípady, kedy rodič zo špekulatívnych dôvodov vôbec nepredložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ich súdu nesprístupnil, ako aj v prípade, ak sú pochybnosti o tom, že výška zdanených príjmov nezodpovedá výške reálnych príjmov (porovnaj uznesenie NS SR zo dňa 29.9.2022).

37. Otec maloletých detí je samostatne zárobkovo činnou osobou, pôsobí ako advokát, organizuje dobrovoľné dražby a vykonáva personálny leasing. V advokátskej kancelárii zamestnáva jednu úradníčku a advokátskeho koncipienta, za nájom priestorov advokátskej kancelárie uhrádza sumu 500,-

eur mesačne. Otec uvádzal príjem z výkonu advokácie vo výške 900,-eur mesačne. Okrem toho je poľovník, vlastní 3 zbrane na poľovnícke účely a 12 zbraní na zberateľské účely. Vlastní 60 - 70 nehnuteľností, je spoločensky aktívny človek. V roku 2019 predal byt za sumu 115 000,-eur.

38. Otec maloletých detí na preukázanie svojich príjmov predložil v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov daňové priznania za rok 2018, 2019, 2020, 2021 a daňové priznanie za rok 2022 predložil až spolu s podaným odvolaním. Porovnaním jednotlivých daňových priznaní možno konštatovať, že príjmy otca z advokátskej kancelárie vzrastajú, keď v roku 2018 boli jeho príjmy z advokátskej činnosti vo výške 59 086,54,-eur a výdavky vo výške 48 940,12 eur, v roku 2022 boli príjmy z výkonu činnosti advokácie vo výške 80 392,28 eur a výdavky 78 692,13 eur. Otec predložil v konaní aj peňažný denník za rok 2019, kde boli zistené príjmy, ktoré nesmú ovplyvňovať základ dane pod položkou úvery, dotácie, dary a vklady a ostatné vo výške 266 700,68 eur a otec maloletých detí do rozhodnutia odvolacieho súdu peňažný denník za rok 2022 a za rok 2023 nepredložil. V konaní predložil aj a výpisy z účtov bánk, kde bolo zistené, že má zriadené a vedené účty S. banke pod menom účtu Y.. R. J. - dražobník a účet vedený pod menom R.. R. J.. z výpisu z účtu pod menom R.. R. J. za obdobie január až júl 2023 bol zistený debetný obrat 12 438,13 eur a kreditný obrat vo výške 12 389 eur. Otec uviedol, že z jedného účtu uhrádza výživné pre maloleté deti ako aj a platí nájomné vo výške 600 eur mesačne. Z výpisu z podnikateľského účtu R. J. - dražobník vyplýva, že debetné a kreditné obraty majú úplne rovnakú sumu a to 162 255,89 eur. Rovnako ani z jeho súkromného účtu R.. R. J., ktorý je tiež kontokorentný sa nepodarilo súdu zistiť jeho príjmy a výdavky, keďže debetný obrad na tomto účte za uvedené obdobie je 12 438,13 eur a kreditný obrat vo výške 12 389 eur. Otec predložil súdu iba začiatočný a konečný stav na účte čo odôvodňoval tým, že nezískal súhlas od klientov, aby boli zverejnené údaje spolu so sumami, ktoré sa týkajú ich záležitostí. V tejto súvislosti odvolací súd taktiež podotýka, že na uvedených účtoch sa neobjavila suma za predaj bytu v roku 2019 vo výške 115 000 eur, teda nie je zrejmé, ako otec s touto finančnou sumou naložil, keďže nemohla byť vyplatená v hotovosti. Z uvedeného je zrejmé že otec vlastní aj nejaké iné účty v banke, ktoré súdu nepredložil, respektíve ich súdu neoznámil. Už v tomto kontexte je možné konštatovať, že otec si nesplnil svoju povinnosť a nepredložil doklady na preukázanie svojich príjmov.

39. Okrem príjmov na strane otca, je súd povinný zisťovať aj jeho celkový majetok a jeho životnú úroveň na riadne určenie výživného vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré majú právo podieľať sa na životnej úrovni každého z rodičov. Otec v konaní uvádzal, že je poľovníkom, je spoločensky aktívny človek čo si, samozrejme, vyžaduje aj a finančné prostriedky na to, aby si mohol takúto životnú úroveň udržať. Na otázku súdu, aby otec uviedol aká je hodnota zbrani, ktoré vlastní na zberateľské účely a poľovnícke účely uviedol, že ich hodnotu nevie uviesť, čo sa odvolaciemu súdu javí ako snaha otca zatajovať skutočnú výšku svojho majetku. Je nelogické, aby otec, ktorý vlastní 12 zbraní na zberateľské účely, nevedel uviesť hodnotu svojej zbierky, ani hodnotu resp. sumu za akú zakúpil zbrane na poľovnícke účely. Otec taktiež neobjasnil súdu vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré podľa jeho vyjadrenia má vo vlastníctve len z dôvodu, že je členom poľovníckeho združenia.

40. ukladá súdu veľmi striktne zistiť skutočný stav veci. Dôležitá je tu aj aktivita oprávneného rodiča pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča. Manželka už počas konania poukazovala vysokú životnú úroveň počas spolužitia s manželom. Tu je potrebné podotknúť, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2019 a od roku 2010 majú zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, teda je dôvodné predpokladať, že o skutočných príjmových a majetkových pomeroch manžela nemá vedomosť.

41. Súd prvej inštancie v konaní postupoval v súlade s vyšetrovacou zásadou, ktorá sa uplatňuje v civilných mimosporových konaniach, ktorá spolu s princípom oficiality a materiálneho vedenia konania má viesť k rozhodnutiu, ktoré je čo najbližšie k skutočným hmotnoprávnym pomerom účastníkov konania. Táto vyšetrovacia zásada neneguje aktivitu účastníkov konania, ktorí majú povinnosť súčinnosti a povinnosť úplného a pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností relevantných pre meritórne rozhodnutie vo veci. Uvedené je úzko prepojené s ustanovením , podľa ktorého rodič, ktorý je podnikateľom má povinnosť preukázať súdu svoje príjmy a predložiť všetky doklady preukazujúce jeho príjem a to aj sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu. Súd prvej inštancie počas celého konania riadne vyzval otca na predloženie dokladov preukazujúcich jeho príjem, presne uviedol, ktoré doklady považuje za potrebné, aby otec súdu predložil, pri vypočutí otca na súde mu kládol otázky s cieľom zistiť jeho majetkové a príjmové pomery. Otec ani do rozhodnutia

odvolacieho súdu nepredložil riadne všetky doklady preukazujúce je príjmové a majetkové pomery a na otázky súdu na pojednávaní odpovedal vyhýbavo napr. že nevie uviesť hodnotu obrazov alebo zbraní, ktoré vlastní a nevedel ani presne špecifikovať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú v jeho vlastníctve.

42. Otcove tvrdenie, že jeho príjem je cca 1.100,-eur mesačne je zjavnom rozpore so zisteniami o otcovom majetku a príjmoch (vlastníctvo zbraní, nehnuteľností, výkon advokácie, činnosť dražobníka, zamestnávanie ďalších osôb) a je dôvod na aplikáciu ustanovenia , pretože otec hodnoverne nepreukázal celý svoj skutočný príjem (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2022, sp. zn. zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2023).

43. Odvolací súd sa plne stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom k tomu, že otec nepreukázal svoje príjmy vychádzal pri ustálení príjmu otca z dvadsaťnásobku sumy životného minima na sumu 5 377,60,-eur pre účely určenia výživného na maloleté deti. Zisťovanie príjmu a majetku povinnej osoby je komplexná a individuálna činnosť, nemožno vyčítať súdu, že postupoval tak, aby bol zistený skutočný majetok a príjem otca. Ak by si súd vyžiadal len niektoré informácie, ktoré uvádza otec v svojom odvolaní (správu Sociálnej poisťovne), neboli by zistenia súdu dostatočné. Odvolací súd sa stotožňuje s vyjadrením matky, že nemožno prihliadať na možné zníženie príjmu otca súvisiace so stratou vodičského preukazu, pretože túto stratu si otec zavinil sám (analogicky ako ).

44. Prípadné nesprávne skutkové zistenie o úvere otca nemá vplyv na správnosť rozsudku, pretože súd túto skutočnosť pri rozhodnutí nezohľadňoval, ale aplikoval ustanovenie . Neexistencia úveru by navyše ešte zvyšovala majetok a možnosti otca.

45. Určenie vyživovacej povinnosti na maloleté deti zodpovedá ich potrebám, ktoré boli matkou riadne uvedené a zdokladované, pričom medzi odôvodnené potreby maloletých detí patria nielen výdavky na stravu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť, školské potreby, voľnočasové aktivity, ale aj potreba bývania. Za nevyhnutné odôvodnené potreby maloletých detí je potrebné považovať aj jednorazové výdavky spojené s ich účasťou na školskom vyučovaní napr. lyžiarsky zájazd, exkurzie, výlety, ktorými musí byť venovaná pozornosť hlavne pri určovaní vyživovacej povinnosti do budúcna k školopovinným deťom. Nemožno totiž ukladať povinnosť prispievať na výživné navyše v niektorý mesiac ďalšou sumou. Samozrejme neoddeliteľnou súčasťou pri určovaní vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča je právo maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Ak jeden z rodičov má neporovnateľne vyššiu životnú úroveň, určená vyživovacia povinnosť musí zodpovedať tomu, aby sa životná úroveň maloletých detí približovala tejto vyššej životnej úrovni.

46. Súd prvej inštancie pri konkrétnom určení vyživovacej povinnosti ku každému maloletému dieťaťu vychádzal z príslušných zákonných ustanovení, ktorým je upravená vyživovacia povinnosť k maloletým deťom. Podrobne zistil všetky ich odôvodnené potreby a výdavky. Určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca plne zodpovedá skutočne zistenému stavu.

47. Príjmové pomery otca sú dostatočné aj na určenie výživného vo forme tvorby úspor, tak ako to stanovil súd prvej inštancie. Tvorba úspor je v najlepšom záujme maloletých detí a slúži k majetkovému zabezpečeniu detí do budúcna, či pre potreby financovania ich ďalšieho štúdia alebo podpora k bývaniu a podobne. Je to rozhodnutie v prospech maloletých detí pri zistenej majetkovej a príjmovej situácii otca, ktorá umožňuje uložiť prispievať výživným aj na tvorbu úspor.

48. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch, III., IV., V. ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia v spojení s ustanovením .

49. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením .

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).