Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23C-45-2019.pdf
PDF · 117.79 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/45/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: C.. N. G., J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. B. XXX, E. P., proti žalovaným: CASH SECURITY s.r.o., IČO: 44 745 648, Klincova 37, Bratislava, X./ R. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXXXX/XXE, J., 3./ SLOVAK FINANCE s.r.o., IČO: 36 810 932, Medveďovej 15, Bratislava, 4./ K. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX, G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
„Žalovaná 1./ je povinná odstrániť meno N. G. z návesu s evidenčným číslom BL XXX YM vo vlastníctve žalovanej 1./.“
II. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
III. V časti o uloženie povinnosti na odstránenie mena žalobcu z označeného návesu žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej 1./ nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania, v rozsahu 100 %.
IV. V časti o uloženie povinnosti na odstránenie mena žalobcu z označeného návesu žalovaným 2./ až 4./ n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
V. V časti o uloženie povinnosti zdržať sa akéhokoľvek zverejňovania osobných údajov žalobcu, najmä jeho mena v súvislosti s činnosťou a konaním Slovenského pozemkového fondu žalovaným 1./ až 4./ n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24. 09. 2019 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovaným 1./ až 4./ nariadil povinnosť odstrániť meno N. G. z návesu s evidenčným číslom BL XXX YM, ktorý je vo vlastníctve žalovaného 1./ a súčasne, aby im nariadil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zverejňovania osobných údajov žalobcu, najmä mena N. G. v súvislosti s činnosťou a konaním Slovenského pozemkového fondu.
2. Návrh odôvodnil tým, že dňa 20. 09. 2019 sa od kolegu dozvedel, že pred Generálnym riaditeľstvom Slovenského pozemkového fondu je odstavený ťahač s evidenčným číslom vozidla: BL XXX XR, ktorý mal zapojený nákladný náves s evidenčným číslom: BL XXX YM, po ktorého celej dĺžke sa nachádzal veľký nápis s textom: „ Skorumpované vedenie SPF a vedenie lesného úradu Levice Generálna riaditeľka A. E., opička C. T. T. C., N. G., S. E., C. C., I. O., I. T. Skupina úradníkov nad rámec svojich kompetencií sa podieľa na blokovaní prejavu vôle vlastníkov a tým okrádajú štát, obce a vlastníkov pôdy“. Neskôr po jeho návrate do Bratislavy zistil, že ťahač s návesom boli premiestnené na čerpaciu stanicu OMV Zlaté Piesky, diaľnica D1 v smere na výjazde do Žiliny. Ťahač s návesom sú tam odparkované tak,
aby nápis bolo vidno priamo z diaľnice, a aby bol prístupný širokej verejnosti. Poukázal na to, že ťahač a náves sú registrované na žalovanú 1./, ktorej konateľom je žalovaný 2./ a sú viditeľne oblepené logom spoločnosti žalovanej 3./, ktorá patrí žalovanému 4./, s tým, že žalovaný 4./ a žalovaný 2./ sú dlhoročnými blízkymi spolupracujúcimi. V ďalšom uviedol, že žalovaní sa už v minulosti snažili očierňovať meno žalobcu, narúšať jeho dobrú povesť a zasahovať do jeho súkromia protiprávnym zásahom spočívajúcim v uskutočnení tlačovej besedy, na ktorej šírili nepravdivé informácie o jeho osobe. Od roku 2018 má so žalovanými pretrvávajúce spory, ktoré vyústili do viacerých trestných konaní, z ktorých viaceré nie sú ukončené a útoky z zo strany žalovaných na osobu žalobcu neustále pokračujú a pretrvávajú do súčasnosti. Aj v súvislosti s morálne odsudzujúcim a nepravdivým textom zverejneným na označenom návese podal žalobca trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Poprade. Konanie zo strany žalovaných, a to aj s poukazom na rozhodnutia Ro NS ČR z 12. 10. 2006, sp. zn. 30Cdo/2232/2006, Rc 102/2008, žalobca klasifikoval ako pretrvávajúce porušenie jeho osobnostných práv v intenzite objektívne spôsobilej privodiť žalobcovi ujmu na ľudskej cti a dôstojnosti v občianskoprávnych vzťahoch a spoločenskom uplatnení, znižujúce jeho česť, dôstojnosť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujúce jeho postavenie a uplatnenie v spoločenskom a profesijnom živote, nakoľko ťahač s návesom sú umiestnené na verejnom priestranstve (obchvat Bratislavy) na mieste, kde v priemerných pracovných dňoch sa pohybuje cca 58.000 až 125.000 áut. Nápis umiestnený na návese vytvára o žalobcovi obraz skorumpovaného úradníka zneužívajúceho svoje postavenie v Slovenskom pozemkovom fonde na blokovanie prejavu vôle vlastníkov a tým okráda štát, obce a vlastníkov pôdy. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na jeho právo na rešpektovanie prezumpcie neviny, keď zverejnenie a rozširovanie informácií, v ktorých žalobca je označený za páchateľa trestnej činnosti, za ktorú nebol súdom právoplatne odsúdený je nepochybným zásahom do osobnostných práv žalobcu. Záverom žalobca uviedol, že od 03. 05. 2018 nie je v pracovnom pomere so Slovenským pozemkovým fondom a nemá objektívne možnosť čokoľvek ovplyvňovať a nie je možné ho považovať za úradníka, ktorý vykonáva akúkoľvek činnosť v prospech uvedeného štátneho orgánu.
3. Uznesením zo dňa 18. 10. 2019, č. k. 23C/45/2019-12 súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia dôvodiac tým, že žalobca nepreukázal a ani lustráciou súdu v dostupných registroch nebolo preukázané, že by označené vozidlo- ťahač s EČV: BL XXX XR, ako aj náves s EČV: BL XXXYM boli vo vlastníctve žalovaného 1./, prípadne vo vlastníctve alebo oprávnenej držbe ktoréhokoľvek zo žalobcom označených žalovaných. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že ťahač so žalobcom uvedeným EČV: BL XXXXR, je ťahačom, ktorý by bol zapojený k ním označenému nákladnému návesu s EČV: BL XXX YM a rovnako žalobca nepreukázal ani to, že by žalovaní 1./ až 4./ mali akýkoľvek vzťah k uverejnenému nápisu či akokoľvek by zasahovali do práva žalobcu na ochranu osobnosti.
4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal napadnuté prvoinštančné uznesenie zmeniť tak, že súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. Odvolaciu argumentáciu založil na tom, že informáciu o vlastníckom práve k predmetnému ťahaču a návesu dostal žalobca od príslušníka policajného zboru pri podávaní trestného oznámenia a v prípade, ak by konajúci súd vykonal lustráciu v relevantnej evidencii motorových vozidiel, dospel by k záveru o tom, že žalovaný 1./ je vlastníkom ťahača s EČV: J ako aj návesu s EČV: BL XXXYM. Za irelevantný pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca označil záver súdu o nepreukázaní skutočnosti, či je ťahač s návesom zapojený do súpravy alebo či stoja na označenej benzínovej pumpe samostatne, nakoľko žalobca sa návrhom domáha odstránenia jeho mena z nápisu na návese vo vlastníctve žalovaného 1./, ktorý je stále odparkovaný na čerpacej stanici a viditeľný z diaľnice, čím dochádza k poškodzovaniu práv žalobcu. Odhliadnuc od uvedeného uviedol, že je technicky nemožné odfotiť náves zo zadnej strany tak, aby bolo viditeľné evidenčné číslo ťahača a súčasne hanlivý text v celom rozsahu. Žalobca nesúhlasil ani s názorom súdu o nepreukázaní zásahu do jeho osobnostných práv zo strany žalovaných 1./ až 4./ a prvoinštančnému rozhodnutiu vytkol aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia ním prijatého právneho názoru.
5. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 19. 12. 2019, č. k. 3Co/217/2019-41 zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na jeho nepreskúmateľnosť. Súdu prvej inštancie vytkol, že v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne neodôvodnil, či opísaním rozhodujúcich skutočností žalobca presvedčil súd o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, či osvedčil ním tvrdené skutočnosti, že žalovaní (prípadne ktorý z nich) svojím konkrétnym konaním reálne porušili/porušujú alebo ohrozujú jeho osobnostné práva, čo by si vyžadovalo
bezodkladnú úpravu pomerov strán sporu. Poukázal tiež na povinnosť súdu prvej inštancie zaoberať sa aj požiadavkou primeranosti uložených obmedzení. Uviedol tiež, že nielen podľa žalobcu, ale aj podľa odvolacím súdom vykonanej lustrácie v evidencii vozidiel, je nepravdivý údaj o tom, že žiaden zo žalovaných nie je vlastníkom predmetného návesu a ťahača, nakoľko tieto sú preukázateľne vo vlastníctve žalovanej 1./. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť v ďalšom konaní sa opätovne zaoberať návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, tento posúdiť so zreteľom na dôkazy uvedené v návrhu a po ich vyhodnotení opätovne rozhodnúť a svoje závery odôvodniť v súlade s požiadavkami kladenými na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP). Súčasťou nového rozhodnutia má byť podľa pokynov odvolacieho súdu aj rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania.
6. Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce na rok 2020 s účinnosťou od 10. 02. 2020 došlo k zmene zákonného sudcu v predmetnej veci.
7. Podľa § 11 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
8. Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
9. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 326 ods. 1, 2CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie rozhodujúcich skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 336 ods. 1ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
18. Podľa § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
19. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému žalobou. Uvedené neplatí v prípade, ak sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania, ktorým sa má zabezpečiť definitívna ochrana (napr. zdržovacie nároky). Vylúčené je preto poskytnutie tejto procesnej ochrany zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej).
20. Nový procesnoprávny kódex priniesol v právnej úprave neodkladných opatrení významnú zmenu, keď upustil od výlučne provizórneho charakteru neodkladného opatrenia a od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného opatrenia (v súčasnosti neodkladné opatrenie) na konanie vo veci samej. Zákonodarca po novom pripúšťa, že neodkladným opatrením nariadeným pred začatím súdneho konania bude zabezpečená trvalá, definitívna ochrana bez potreby iniciovania konania vo veci samej (viď ust. § 336 ods. 1 veta druhá CSP, predovšetkým zdržovacie návrhy), a to na základe tzv. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s charakterom podania vo veci samej.
21. Zhrnúc uvedené možno uzavrieť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje:
- osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie,
- či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti,
- či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav,
- či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a
- či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť neodkladným opatrením.
22. V predmetnej veci súd opätovne a v intenciách pokynov odvolacieho súdu posúdil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca voči žalovaným 1./ až 4./ domáha jednak odstránenia označenia žalobcu menom a priezviskom z nápisu na návese žalovanej 1./, ako aj uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek zverejňovania osobných údajov žalobcu v súvislosti s činnosťou a konaním Slovenského pozemkového fondu, a tento vyhodnotil sčasti ako dôvodný s odkazom na nižšie uvedené odôvodnenie.
23. Vo vzťahu k nároku na odstránenie mena N. G. z návesu s evidenčným číslom BL XXX YM vo vlastníctve žalovanej 1./ súd s poukazom na viazanosť skutkovým stavom v čase svojho rozhodovania opätovne verifikoval vlastnícky vzťah žalovanej 1./ k predmetnému nákladnému návesu. Z výsledkov lustrácie vykonanej dňa 24. 06. 2020 vyplynulo, že predmetný nákladný náves zn. LAMBERET
SEMIFRIGO, EČV: BL XXX YM je vo vlastníctve žalovanej 1./, ktorá je súčasne jeho držiteľom a uvedené vozidlo je v premávke. Pokiaľ sa týka ťahača návesu s EČV: J z lustrácie v evidencii vozidiel vyplynulo, že v čase od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do opätovného rozhodovania prvoinštančného súdu došlo k odhláseniu predmetného motorového vozidla do cudziny. Súd však z takejto informácie nevyvodil žiadne závery vo vzťahu k dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko má za to, že inkriminovaný nápis s označením mena žalobcu sa nachádza na návese a pre spôsobilosť tohto nápisu na vzniku žalobcom opísanej ujmy na jeho osobnostných právach a realizácii jeho odstránenia je irelevantné, či a k akému ťahaču je náves, ktorý je podľa údajov z evidencie motorových vozidiel stále v premávke, pripojený. Rovnako aj jeho premiestnenie, resp. premiestňovanie a mobilita, ktorá je s funkčným dopravným prostriedkom nerozlučne spojená, nesvedčí podľa názoru súdu v neprospech nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko pokiaľ je predmetný náves v premávke, tak nie je zabránené tomu, aby k informáciám na ňom uvedeným, mala prístup široká verejnosť. Za markantnú v tejto súvislosti, a to aj s poukazom na objektívny charakter zodpovednosti zásahu do osobnostných práv jednotlivca, možno podľa súdu považovať skutočnosť, že vlastníctvo k predmetu zásahu svedčí žalovanej 1./. Vo vzťahu k ostatným žalovaným 2./ až 4./ súd nemal za preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko z listinných dôkazov založených v súdnom spise (odpoveď na lustráciu v evidencii motorových vozidiel) vyplýva, že vlastníkom návesu s predmetným nápisom je právnická osoba- žalovaný 1./, ktorý je z titulu vlastníctva oprávnený okrem iného rozhodovať aj o tom, či na návese bude predmetný nápis, a v prípade ak umožní zverejnenie nápisu s predmetným obsahom na predmete jeho vlastníctva, nesie prípadnú spoluzodpovednosť za legitimitu takéhoto nápisu a následky s tým spojené. Žalobca súdu hodnoverným spôsobom neosvedčil ním tvrdený vzťah žalovanej 3./ k predmetnému nápisu, a to ani údajom o tom, že náves je oblepený jej logom, nakoľko súdu neosvedčil používanie a spojitosť akéhokoľvek loga so žalovanou 3./, a jej právny vzťah k predmetnému nápisu. Pokiaľ by mal súd uložiť povinnosť aj žalovanej 3./ na odstránenie mena žalobcu v spornom nápise, bolo povinnosťou žalobcu hodnoverným spôsobom osvedčiť jeho vecnú legitimáciu, nakoľko súd nemôže vychádzať len z nepodložených tvrdení žalobcu v tomto smere, ktoré bez ďalšieho nevyplývajú ani z predloženej fotodokumentácie. Rovnako žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2./ a 4./ ako fyzických osôb vo vzťahu k inkriminovanému nápisu na predmetnom návese.
24. V ďalšom sa súd zaoberal objektívnou spôsobilosťou uverejneného nápisu s označením osoby žalobcu vyvolať zásah do ústavou SR a zákonom chránenej osobnostnej sféry žalobcu, ktorá by mohla založiť právny vzťah na ochranu osobnosti medzi žalobcom a žalovanou 1./, ďalej naliehavosťou, efektívnosťou a opodstatnenosťou okamžitého zásahu prostredníctvom neodkladného opatrenia a testom proporcionality navrhovaného zásahu, nakoľko má za to, že v danom prípade nie je možné využiť inštitút zabezpečovacieho opatrenia (a to ani vo vzťahu k požadovanému zdržaniu sa zásahu do osobnostných práv žalobcu- výrok II. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Pri posúdení splnenia týchto zákonných predpokladov neodkladného opatrenia súd vychádzal aj z hmotnoprávnej úpravy osobnostných práv obsiahnutej v ust. § 11 OZ a právnych nástrojov ich ochrany (§ 13 OZ), od ktorej je nevyhnutné odvodzovať legitimitu požadovaného zásahu, a z ktorej vyplýva, že fyzická osoba má okrem iného právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, v danom prípade ochranu mena a občianskej cti. Žalobca v záujme úspechu jeho procesného návrhu bol povinný hodnoverným spôsobom osvedčiť existenciu neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv a jeho pôvodcu, príp. osoby oprávnenej na odstránenie následkov neoprávneného zásahu nezisteného pôvodcu. Uvedené platí o to viac, keď nariadením neodkladného opatrenia v tejto časti by došlo k poskytnutiu definitívnej ochrany žalobcu vo vzťahu k nápisu na predmetnom návese.
25. Súd posúdiac zvolený spôsob zverejnenia dotknutých údajov s výslovným označením mena žalobcu, ich obsah a dôsledky v spojitosti s právom fyzickej osoby na ochranu mena a občianskej cti dospel k záveru, že žalobca v tejto časti osvedčil potrebu naliehavosti navrhovaného zásahu. Označenie mena žalobcu v strohom kontexte informácií o skorumpovanom vedení Slovenského pozemkového fondu a vedení lesného úradu Levice v spojení s údajom v znení “Skupina úradníkov nad rámec svojich kompetencií sa podieľa na blokovaní prejavu vôle vlastníkov a tým okráda štát, obce a vlastníkov pôdy!“ naviac zverejnenom na návese vo verejnom priestranstve má podľa súdu značne difamačný charakter, ktorý je objektívne, t. j. bez ohľadu na subjektívne pocity žalobcu, spôsobilý narušiť vážnosť, dôstojnosť a česť žalobcu v spoločenských vzťahoch, ako aj v profesijnom živote. Zásah takéhoto difamačného charakteru prezentovaný ako skutkové informácie, ktoré v očiach verejnosti nepochybne sú spôsobilé
narušiť morálny kredit žalobcu, nemôže požívať zákonnú ochranu a podľa súdu takáto realizácia slobody prejavu nejaví ani znaky primeranosti k prípadnému záujmu jeho autora na otvorení diskusie v otázkach verejného záujmu. Uvedená kritika je obsahom aj formou neprimeraná a prekračuje medze vecnej kritiky opierajúcej sa o pravdivé skutočnosti a z nich vyplývajúce logické závery, ktoré tieto skutočnosti odôvodňujú.
26. K vážnosti zásahu do osobnostných práv a s ňou spojenej naliehavosti potreby ukončenia jeho pretrvávania prispieva aj zvolený spôsob zverejnenia predmetných informácií, mimo rámca verejnej diskusie či podrobnejšieho informovania cez médiá s prípadnou možnosťou dotknutej osoby využiť aj prostriedky tlačovej opravy, kedy by príjemca poskytnutých informácií mal väčší a objektívnejší priestor pre ovplyvnenie jeho mienky. Za daného skutkového stavu má súd za to, že aj napriek pomerne široko vymedzenej slobode prejavu v demokratickom a právnom štáte, ktorého jedným z pilierov je jej rešpektovanie, následky a spôsob tohto prejavu prekračujú medze prípustnosti a navrhované obmedzenie je proporcionálne k zásahu a následkom zásahu do slobody prejavu. Bezodkladnosť a naliehavosť potreby ingerencie neodkladným opatrením nevylučuje ani samotná skutočnosť, že k zverejneniu sporného nápisu došlo ešte v septembri 2019, nakoľko pokiaľ takýto zásah pretrváva a je objektívne spôsobilý zasiahnuť do citlivej osobnostnej sféry jednotlivca, je podľa názoru súdu dôvodné, aby jeho pôsobenie ďalej nepokračovalo a nezväčšoval sa okruh osôb, ktorým sa tieto jednostranné a difamačné informácie dajú do dispozície, a tým aj ujma, ktorá už predmetným zásahom mohla vzniknúť.
27. Naviac je potrebné uviesť, že predmetný text písaný v prítomnom čase svedčí o pretrvávajúcej spoločensky neprijateľnej činnosti žalobcu, ktorý pracovnú činnosť pre uvedenú štátnu inštitúciu ukončil k 03. máju 2018, čo vyplýva z predloženej dohody o skončení pracovnej činnosti zo dňa 02. 05. 2018 (č. l. 10). Uvedený údaj tak oboznamovateľa v rozpore so skutočnosťou zavádza a budí dojem, že žalobca aj v súčasnosti zneužívaním kompetencií pracovníka štátnej inštitúcie okráda štát, obce a vlastníkov pôdy. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že zverejnenie nepravdivých informácií o fyzickej osobe samo o sebe zakladá neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv bez ohľadu na to, či tieto informácie majú vyslovene difamačný charakter alebo nie.
28. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca využil aj trestnoprávny prostriedok ochrany, keď v súvislosti so zverejnením difamačného nápisu, podal aj trestné oznámenie, ktoré však samo o sebe by podľa názoru súdu neviedlo k upusteniu od neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv, na čo slúžia občianskoprávne prostriedky súkromného práva v podobe žaloby na ochranu osobnosti, príp. využitý inštitút neodkladného opatrenia, a preto ani prípadné prebiehajúce trestné konanie nebráni nariadeniu požadovaného neodkladného opatrenia.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj objektívny charakter zodpovednosti občianskoprávnej ochrany osobnosti, súd uložil žalovanej 1./, ktorá je vlastníkom a držiteľom návesu, na ktorom je umiestnený nápis difamačného charakteru s nezameniteľným označením žalobcu v podobe jeho mena a priezviska, odstrániť meno žalobcu z predmetného návesu. S poukazom na trvalosť úpravy pomerov medzi sporovými stranami a meritórny charakter navrhovaného neodkladného opatrenia, súd podľa § 336 ods. 1 CSP neuložil navrhovateľovi neodkladného opatenia povinnosť podať žalobu vo veci samej.
30. V časti, v ktorej sa žalobca domáha, aby súd žalovaným 1./ až 4./ uložil povinnosť zdržať sa zverejňovania akýchkoľvek osobných údajov žalobcu, najmä mena N. G. v súvislosti s činnosťou a konaním Slovenského pozemkového fondu, má súd za to, že žalobca neosvedčil naliehavosť a opodstatnenosť potreby úpravy pomerov medzi ním a žalovanými 1./ až 4./ v navrhovanom znení. Dôvodnosť požadovanej procesnej ochrany v tejto časti žalobca odvodzuje od protiprávneho zásahu do jeho osobnostných práv spočívajúceho v tlačovej besede, na ktorej žalovaní 1./ až 4./ o ňom šírili nepravdivé informácie a viacerých (bližšie neoznačených) sporov medzi nimi, ktoré vyústili do viacerých trestných konaní s tým, že útoky na jeho osobu aj naďalej pretrvávajú. Ako dôkaz žalobca označil článok zverejnený na <https://slovensko.hnonline.sk/1734798-sas-obvinila-sefa-slavie-ca%C3%BAital-ze%20- vypaluje-vlastnikov-pody-som-sokovany-a-pobureny-raeaguje-slovensky-biznismen>. V tejto súvislosti súd opätovne zdôrazňuje, že pre poskytnutie požadovanej ochrany pred pretrvávajúcim zásahom do osobnostných práv musí žalobca dostatočným spôsobom osvedčiť jednak existenciu neoprávneného zásahu do osobnostných práv a pôvodcu tohto zásahu. Z predmetného článku nevyplýva, že by zdrojom publikovaných informácií mal byť niektorý zo žalovaných 1./ až 4./, naopak autor článku informuje o obvineniach politickej strany SaS, ktoré mali vychádzať zo svedectva žalovaného 4./.
Naviac z použitých formulácií je zrejmé, že sa jedná o hodnotiace úsudky, nie fakty („výpalné mal žiadať“, „mal byť dohodárom“) a autor článku priniesol aj informácie, ktoré naopak spochybňujú osobu žalovaného 4./. Žalobca neoznačil a nešpecifikoval žiadne ďalšie konanie žalovaných 1./ až 4./ (s výnimkou zverejnenia nápisu neznámeho autora na návese vo vlastníctve žalovanej 1./), ktoré by mohlo odôvodňovať potrebu urýchlenej a bezprostrednej ochrany jeho osobnostných práv a hrozbu opakovania neprípustného zásahu. Uvedené platí aj vo vzťahu k žalobcom spomínanej tlačovej konferencii, ktorú rovnako žiadnym spôsobom nekonkretizoval (napr. dátum, čas, miesto konania) a jej uskutočnenie, obsah či účasť a neoprávnený zásah žalovaného 4./ na predmetnej besede do osobnostných práv žalobcu žiadnym spôsobom neosvedčil. Potrebu naliehavej úpravy pomerov medzi sporovými stranami spochybňuje aj skutočnosť, že predmetný článok bol publikovaný ešte v apríli 2018 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v septembri 2019 s tým, že iné zásahy (okrem už uvedeného nápisu na návese vo vlastníctve žalovaného 1./ odparkovaného na frekventovanom verejnom priestranstve, ktorého odstránenie nariadil súd vo výroku I. tohto uznesenia), nasvedčujúce pokračovaniu v tvrdenom zásahu do osobnostných práv žalobcu zo strany žalovaných 1./ až 4./, neboli súdu osvedčené. V odvolaní voči rozhodnutiu, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca síce za účelom preukázania vecnej legitimácie označil aj nasledovný odkaz <https://dennikn.sk/blog/1159199/sas-predhodila- mediam-pribeh-pseudofarmara-novinari-ale-pravdu-nehladali>, tento je však len subjektívnou reakciou samotného žalobcu na spomínanú tlačovú konferenciu a informácie prinesené politickou stranou SaS na jeho blogu a žiadnym spôsobom neosvedčuje žalobcom tvrdenú skutočnosť o neoprávnenom zásahu práve žalovaných 1./ až 4./ do jeho osobnostných práv.
31. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že vo výroku II. žalobného návrhu neodkladné opatrenie nemôže obstáť nielen pre nedostatočné osvedčenie dôvodnosti existencie právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť právna ochrana a naliehavosti potreby ingerencie súdu touto formou, ale aj a najmä z dôvodu neproporcionality navrhovaného zásahu do ústavného práva žalovaných 1./ až 4./ na slobodu prejavu, nakoľko žalobca sa domáha uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek zverejňovania údajov žalobcu, najmä mena v súvislosti s činnosťou a konaním Slovenského pozemkového fondu. Sám žalobca predložil ako listinný dôkaz k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dohodu o skončení pracovnej činnosti zo dňa 02. 05. 2018, z ktorej vyplýva, že pracoval na základe uvedenej dohody pre Slovenský pozemkový fond od 15. 08. 2017 do 14. 08. 2018 a aj vzhľadom k tomu, že žalobca vykonával pracovnú činnosť pre štátny orgán, činnosť ktorého je podrobená väčšiemu verejnému záujmu, nie je ústavne konformné a proporcionálne v prospech práva žalobcu na ochranu jeho osobnosti zakázať žalovaným akékoľvek, t. j. nielen difamačné, zverejňovanie mena žalobcu v spojení s uvedeným štátnym orgánom, pre ktorý pracoval. Požadovaná procesná ochrana v navrhovanom znení by v konečnom dôsledku viedla k nežiaducim a nelegitímnym účinkom v právnej sfére žalovaných 1./ až 4./.
32. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že vo vzťahu k poskytnutiu budúcej a trvalej ochrany spočívajúcej v zákaze zverejňovania akýchkoľvek osobných údajov žalobcu, najmä jeho mena v súvislosti s činnosťou a konaním Slovenského pozemkového fondu, žalobca, ktorého v sporovom konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, dostatočne neosvedčil dôvodnosť a proporcionalitu naliehavej potreby úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Aj vzhľadom k charakteru procesného nástroja, ktorý si žalobca zvolil, a v rámci rozhodovania o ktorom súd nevykonáva dokazovanie a k tomu, že žalobca sa požadovaným neodkladným opatrením domáha trvalej a konečnej ochrany, bolo jeho povinnosťou dostatočne hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť požadovaná ochrana. Záverom je tiež potrebné uviesť, že pre účely vecnej legitimácie je potrebné rozlíšiť subjekt a konanie právnickej osoby (v danom prípade obchodnej spoločnosti vystupujúcej pod obchodným menom) a fyzickej osoby, a to aj pokiaľ fyzická osoba vystupuje ako konateľ, t. j. štatutárny orgán spoločnosti.
33. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia len čiastočne a len vo vzťahu k pasívne vecne legitimovanému žalovanému 1./ a vo zvyšnej časti návrh zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Nakoľko súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s charakterom podania vo veci samej, rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP aj o trovách konania, a to v súlade so zásadou úspechu vyjadrenou v ust. § 255 ods. 1 CSP.
38. Predmetom konania o nariadení neodkladného opatrenia boli dva samostatné nároky (nástroje ochrany osobnostných práv), čo sa nevyhnutne muselo preniesť aj do výroku rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania. V časti, v ktorej súd nariadil neodkladné opatrenie smerujúce k odstráneniu mena žalobcu z nápisu na spornom návese žalovanou 1./, úspešnému žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej 1./. S poukazom na ust. § 396 ods. 3 CSP a pokyny odvolacieho súdu súd rozhodoval aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, v ktorom žalobca bol plne úspešný. Žalovaným 2./ až 4./, ktorým, súd neuložil predmetnú povinnosť, nepriznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, nakoľko im žiadne trovy v konaní doposiaľ nevznikli. V časti o uloženie povinnosti zdržať sa akéhokoľvek zverejňovania osobných údajov žalobcu, najmä jeho mena v súvislosti s činnosťou a konaním Slovenského pozemkového fondu, v konaní úspešným žalovaným 1./ až 4./ rovnako nepriznal nárok na náhradu trov konania pre absenciu ich vzniku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP)
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358, § 359, § 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(§ 363, § 364 CSP)
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)