Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58Cb-200-2019.pdf
PDF · 147.7 KB
Case nature
Area
Subarea
58Cb/200/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, so sídlom Prešovská 48, Bratislava, právne zastúpený: Legium, s.r.o., IČO: 36 867 870, so sídlom Bukureštská 3, Bratislava, proti žalovanému: TRIOMINT s.r.o., IČO: 35 799 226, so sídlom Páričkova 17, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Peter Bilkovič, advokát so sídlom Strojnícka 8, Bratislava, o zaplatenie 25.085,12 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 25.085,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,03% za každý deň omeškania zo sumy 25.009,87 Eur od 07.10.2017 do 31.12.2017, vo výške 0,03% za každý deň omeškania zo sumy 22.085,12 Eur od 01.01.2018 do zaplatenia, vo výške 0,03% za každý deň omeškania zo sumy 3.000,- Eur od 05.12.2017 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, na bankový účet žalobcu v tvare IBAN: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXXXX, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 28.11.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 25.085,12 Eur s príslušenstvom a súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie uzavrel so žalovaným dňa 31.01.2011 Zmluvu č. M. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd (ďalej len ako „Zmluva" v príslušnom gramatickom tvare) na základe Obchodného zákonníka a v zmysle ust. § 15 ods. 7 písm. b) a ust. § 16 ods. 7 písm. b) a zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej len ako „Zákon o vodovodoch a kanalizáciách" v príslušnom gramatickom tvare). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd (ďalej len ako „VOP"). Predmetom Zmluvy bola dodávka pitnej vody z verejného vodovodu. Žalobca sa ako dodávateľ zaviazal Žalovanému v dohodnutom množstve a čase uskutočňovať do odberného miesta dodávku pitnej vody z verejného vodovodu tak, ako je uvedené v čl. l a nasl. Zmluvy. Adresa odberného miesta S. S. XX, XXX XX S., L., Č. L.: XX-XXXXX-XXX. Žalovaný ako odberateľ sa v Zmluve zaviazal uhradiť Žalobcovi platby za dodávku pitnej vody z verejného vodovodu podľa Zmluvy. Podľa zmluvy sa Žalobca so Žalovaným dohodli na platení vodného a stočného na základe Žalobcom vystavených faktúr podľa skutočnej spotreby predchádzajúceho vyúčtovacieho obdobia. Cena za dodávky vody bola stanovená rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Žalobca dodával Žalovanému pitnú vodu a odvádzal odpadové vody v súlade so Zmluvou, za čo Žalovanému vystavil faktúry v zmysle platného cenníka výkonov a služieb súvisiacich so zásobovaním pitnou vodou verejným
vodovom a odkanalizovaním odpadovej vody verejnou kanalizáciou platného od 01.10.2014 (ďalej len ako „Cenník"). Žalobca realizoval dodávku pitnej vody na odbernom mieste Balkánska 65, Bratislava v zmysle zmluvy. Z faktúry č. 117166578 (vystavená dňa 22.09.2017 na sumu 25.009,87 Eur so splatnosťou dňa 06.10.2017) bola uhradená časť vo výške 2.924,75 Eur prostredníctvom dobropisu dňa 31.12.2017. Zvyšok faktúry ostal neuhradený. K tejto faktúre bola Žalovanému vystavená Upomienka, v rámci ktorej bol upozornený, že ak dlžnú sumu neuhradí, pristúpi Žalobca k právnemu vymáhaniu dlžnej sumy. Žalovaný výšku faktúry viackrát reklamoval, avšak Žalobca jeho reklamácie ako nedôvodné zamietol, a na úhrade zvyšku faktúry trvá. Na základe kontrolného odpočtu zo dňa 14.11.2017 bolo zistené, že predmetné odberné miesto je napojené na verejnú kanalizáciu, a to napriek skutočnosti, že Žalovaný má uzatvorenú zmluvu len na dodávku pitnej vody. Vypúšťanie odpadových vôd je teda v zmysle zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách nezákonné (bez uzatvorenej zmluvy), a preto bola Žalovanému v zmysle čl. XII bod 1., písm. h) VOP za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie vystavená dňa 20.11.2017 zmluvná pokuta vo výške 3.000,- Eur, a to faktúrou č. 17830162 (so splatnosťou dňa 04.12.2017). Vzhľadom k tomu, že žalovaný do dnešného dňa svoj dlh neuhradil, žalobca požaduje i úrok z omeškania vo výške 0,03% p.d. v súlade s čl. III. bod 2. Zmluvy ako i nárok na zaplatenie 40 Eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
3. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 09.01.2020 uviedol, že nepopiera skutočnosť, že bola dňa 31.01.2011 uzavretá medzi ním a žalobcom zmluva č. M. XXX o dodávke pitnej vody a odvádzania odpadových vôd. Žalovaný si svoje povinnosti riadne plnil a uhrádzal všetky poplatky a ceny služby, ako mu boli predpisované. Žalovaný prevádzkoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti reštauráciu v nebytovom priestore na S. P. Č.. XX S. U. - inak odberné miesto dodávky vody č. L.. Uvedený nebytový priestor bol prenajatý na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov na podnikanie s prenajímateľkou vlastníčkou nehnuteľnosti M.. Q. O.J., S. I. X, S., ktorú navrhol v konaní vypočuť. Zmluva bola uzavretá po predchádzajúcom súhlase na vykonávanie činnosti obchodu a služieb podľa § 53 ods. 2 zákona Č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov vydaného Mestskou časťou Bratislava - Rusovce a to rozhodnutím č. MÚ/R-712/2001 zo dňa í0.05.2001. Na základe platnej a účinnej nájomnej zmluvy žalovaný v prenajatých priestoroch prevádzkoval svoju činnosť v súlade s predmetom činnosti obchodnej spoločnosti a na základe všetkých platných povolení, ktoré sa k tejto činnosti vyžadujú a riadne uhrádzal dohodnuté nájomné a služby spojené s nájmom. Vlastník nehnuteľnosti - prenajímateľ nebytového priestoru ešte pred uzavretím nájomnej zmluvy vybudoval vodárenskú šachtu a dal namontovať žalobcom aj vodomery pre prenajímateľov, aby si vedeli skontrolovať svoj skutočný odber vody a tak platiť skutočnú dodávku vody. Žalovaný podotýka, že vodomerná šachta aj s vodomermi sa nachádza na dvore obytného domu, kam prístup nemal, takže stav dodanej vody nemohol fyzicky kontrolovať, avšak nemal pochybnosti o dodávke vody, nakoľko tento stav trval viaceré roky a spotreba vody aj úhrady za ňu boli primerané. O neúmernom náraste vody sa dozvedel až zo žalobcom označenej faktúry č. 117166578 zo dňa 22.09.2017 splatná dňa 06.10.2019. Žalovaný popiera aj opodstatnenosť faktúry č. 17830162 zo dňa 20.11.2017 splatnej dňa 04.12.2017, nakoľko nemal vedomosť o tom, že budova, kde mal prenajatý nebytový priestor, nie je napojená na verejnú kanalizáciu, avšak sa domnieva, že to bolo povinnosťou vlastníka budovy. Žalovaný ďalej uviedol, že niekedy v roku 2017 sa zistila havária na rozvode vody za meračom vody, kedy došlo k prasknutiu vodovodného potrubia a následnému úniku vody pod nehnuteľnosť po dlhú dobu. Žalovaný podotýka, že vlastníctvo nehnuteľnosti a takisto k rozvodom vody mu nikdy nenasvedčovalo a preto je názoru, že nemôže za takýto únik vody zodpovedať len preto, že voda cez odberné miesto pretiekla. Teda prevádzka žalovaného takéto množstvo vody neodobrala a ani ju nemohla nikdy spotrebovať v danom období a ani žalobca mu takéto množstvo vody nikdy nedodal. Na túto skutočnosť žalovaný žalobcu viackrát písomne upozornil. Zmluvu o dodávke vody je potrebné posudzovať podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Zo skutkového stavu je zrejmé, že tovar - pitnú vodu žalobca žalovanému nedodal ako fakturuje a takéto množstvo ani nemohlo odtiecť do verejnej kanalizácie. Teda sám žalobca nenaplnil podmienky Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. Preto je jeho návrh nedôvodný a tento navrhol zamietnuť. Za daného právneho a skutkového stavu má žalovaný za to, že nie je pasívne vecne legitimovaný k nárokom uplatnených v žalobnom návrhu. Domnieva sa, že v danom prípade sa jedná o zodpovednosť za škodu v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorá nasvedčuje vlastníkovi budovy, ktorý jednoznačne zanedbal svoje právne povinnosti a nie žalovanému, ktorý nehnuteľnosť užíval na základe nájomného vzťahu.
4. Žalobca replikou k žalobe doručenou súdu dňa 06.02.2020 zotrval na svojich tvrdeniach vyjadrených v žalobe a ďalej doplnil, že v zmysle Zmluvy o prenajatí nebytových priestorov na podnikanie, uzatvorenej medzi p. Q. O. -prenajímateľom a žalovaným - nájomcom, podľa bodu 4.1 je nájomca povinný hradiť
poplatky za poskytnuté služby, okrem iného za vodu a stočné. Žalobca popiera tvrdenie žalovaného, že by mu vodu riadne nedodal. Dodanou vodou sa rozumie tá voda, ktorá prejde cez vodomer, ktorý jej množstvo zaznamená. Ako odberateľ s dodanou vodou naloží, je plne v jeho kompetencii, a nemá to žiadny vplyv na povinnosť uhradiť faktúru za dodanú vodu. Či žalovaný vodu spotreboval vo svojej prevádzke, alebo táto bola spotrebovaná kvôli poruche na vnútornom rozvode, za ktorý nezodpovedá žalobca, alebo akokoľvek inak, je pre vec irelevenatné, a žalovaného to v žiadnom prípade nezbavuje povinnosti uhradiť vystavenú faktúru. Za dodanú vodu nemožno považovať len tú vodu, ktorá vytečie z vodovodného kohútika. Preto má žalobca za to, že vyfakturovanú vodu riadne dodal. Žalovaný reklamoval dodané množstvo vody, avšak až vo svojej druhej reklamácii spomenul možnú poruchu na vnútornom rozvode vody. V rámci jeho prvej reklamácie z októbra 2017 táto vôbec spomenutá nebola. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy však reklamácia faktúry nezbavuje žalovaného povinnosti túto faktúru uhradiť. Všetky reklamácie žalovaného však žalobca uznal ako neopodstatnené. Žalobca zdôraznil že nezodpovedá za poruchy vzniknuté na vnútornom rozvode vody, ten nie je v správe žalobcu. Žalobca zodpovedá len za správnosť a presnosť merania vodomeru. Pri výmene vodomeru sa žiadne poruchy merania vodomeru nepreukázali, a na túto skutočnosť bol žalovaný v rámci listu aj upozornený, a tiež bol informovaný o možnosti ísť si osobne demontovaný vodomer skontrolovať v sídle dodávateľskej spoločnosti žalobcu. Porucha na vnútornom rozvode vody, v dôsledku ktorej bola zvýšená spotreba vody žalovaným, je vzťah medzi žalovaným a treťou osobou, a podľa názoru žalobcu si má žalovaný uplatniť náhradu škody, za predpokladu ak žalovanému nejaká škoda vznikla, od tejto tretej osoby. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že daný vzťah sa má posudzovať podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, z dôvodu, že tento záväzkový vzťah spadá pod zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, a iba právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia podľa Obchodného zákonníka. Žalobca má za to že žalovaný je pasívne legitimovaný, a svoj nárok uplatnil správne. Zmluvu má žalobca uzatvorenú so žalovaným, všetka fakturácia bola doteraz na žalovaného. Žalobca nemôže fakturovať tretej osobe, vždy fakturuje len tomu odberateľovi, s ktorým má uzatvorenú zmluvu. Na základe vyššie uvedeného príkladu má žalobca za to, že spotrebovaná voda bola fakturovaná správne žalovanému, a ak ju spotrebovala osoba odlišná od žalovaného, má si žalovaný nárokovať úhradu vody od tretej osoby. Zmluvný vzťah však trvá medzi žalobcom a žalovaným, nie medzi žalobcom a treťou osobou. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že sa v prípade žaloby jedná o zodpovednosť za škodu v zmysle ustanovení § 420 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Žalobca dodal vodu, vystavil za ňu faktúru, a žalovaný túto faktúru po splatnosti neuhradil. Ide o štandardnú pohľadávku vyplývajúcu z neuhradenej faktúry zo strany odberateľa. Vo vzťahu k faktúre č. 17830162 - pokuta za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, žalobca uvádza, že je povinnosťou žalovaného pri uzatváraní zmluvy so žalobcom označiť, o ktoré služby má záujem, či len o „vodné" alebo aj o „stočné". Žalovaný mal jednať obozretnejšie, a mal sa u prenajímateľa informovať, či má nehnuteľnosť vybudovanú vlastnú žumpu, alebo je napojená na verejnú kanalizáciu. Preto nie je na mieste argumentácia žalovaného, že nemal vedomosť o tom, že budova kde mal prenajatý nebytový priestor, nie je napojená na verejnú kanalizáciu. Zmluvná pokuta za neoprávnené vypúšťanie bola účtovaná v zmysle platných Všeobecných obchodných podmienok. Záverom uviedol, že nárok na zaplatenie škody, ktorá mala vzniknúť z titulu neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do kanalizácie zo strany žalovaného, si voči žalovanému neuplatňuje, vzhľadom na tvrdenia žalovaného o poruche na vnútornom rozvode vody.
5. Žalovaný duplikou k vyjadreniu k žalobe doručenej súdu dňa 03.03.2020 zotrval na svojom písomnom vyjadrení a ďalej doplnil, že prenajímateľ tohto nikdy neupozornil na to, že prenajímaná nehnuteľnosť nie je napojená na verejnú kanalizáciu. Žalovaný udáva, že stočné objemu zapríčinené haváriou rozvodnej siete si žalobca neuplatňuje a to len vzhľadom na tvrdenia žalovaného o poruche na vnútornom rozvode vody. Preto sa žalovanému javí ako nespravodlivé, aby požadoval aj vodné, ktoré uniklo následkom zlého technického stavu na potrubí vo vlastníctve prenajímateľa nehnuteľnosti a tento skutkový aj právny stav je totožný. Niet pochybnosti, že predmet sporu - dodávka pitnej vody - neúmerný odber resp. jeho dodanie bolo spôsobené haváriou na potrubí, za ktorú žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť a ani svoje zákonné a ani zmluvné povinnosti žiadnym spôsobom neporušil. Ak sa aj žalobca odvoláva na zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd podľa zákona č. 442/2002 Z.z., musí predovšetkým preukázať, že ju ako tovar na spotrebovanie žalovaným v danom a uplatňovanom objeme skutočne aj dodal. To, že jednoducho pretiekla meračom na to určeným, nie je jediným a bezpochyby najrelevantnejším dôkazom toho, že si žalobca voči žalovanému splnil aj dohodnuté podmienky zmluvou, na ktorú sa bez všetkého odvoláva. Preto nemožno súhlasiť, bez toho aby sa prihliadalo na skutočný stav veci, že sa podľa žalobcu jedná o štandardnú pohľadávku vyplývajúcu z neuhradenej faktúry zo
strany odberateľa a takisto s tvrdeniami, že podľa zmluvy je žalovaný ako odberateľ povinný uhradiť žalobcovi platby za dodávku pitnej vody z verejného vodovodu v zmysle žalobcom vystavených faktúr. Uvedené by platilo v tom smere, keby žalobca preukázal, že skutočne ním fakturovaný objem pitnej vody na základe zmluvy žalovanému - odberateľovi aj dodal.
6. Na pojednávaní konanom dňa 25.06.220 žalobca nad rámec uvedeného v žalobe a vyjadreniach zdôraznil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. Zmluva bola uzatvorená bola uzavretá len na dodávku pitnej vody. Žalobca vodu riadne dodával, čo preukazuje stav vodomeru. Následne žalovaný reklamoval jednu faktúru, ktorá je predmetom žaloby, reklamoval jej výšku, prebehla nejaká komunikácia medzi žalobcom a žalovaným. Došlo k výmene vodomeru. Pri jeho výmene sa zistilo, že odberné miesto nie je napojené na verejnú kanalizáciu. Toto je porušenie zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách a porušenie všeobecných obchodných podmienok, za čo bola vystavená faktúra na zmluvnú pokutu 3.000,- Eur. Žalobca má za to, že si svoje povinnosti ako dodávateľ riadne splnil, pitnú vodu dodal, chybovosť vodomeru nebola potvrdená a z tohto dôvodu trvá na žalobnom návrhu. Žalobca eviduje, že žalovaný bol v nájomnom vzťahu s prenajímateľom (vlastník stavby), žalobca však na toto odberné miesto nemal uzavretú s vlastníkom stavby zmluvu ako na dodávku pitnej vody, tak na odvod odpadových vôd. Nie je vylúčené, že na jednej adrese môže byť viac odberných miest, čo sa však k danému prípadu nevzťahuje. Žalobca zodpovedá za stav verejných vonkajších odvodov a to tak, že rozvody na ceste až po vodomer, za tie zodpovedá žalobca a za rozvody, ktoré sú v nehnuteľnosti od vodomeru až po vodovodné kohútiky, čo je vnútorný rozvod, za to zodpovedá vlastník nehnuteľnosti. Žalobca má za to, že žalovaný bol povinný uhradiť faktúru, a ak žalovanému vznikla škoda, mal si náhradu uplatňovať od vlastníka stavby. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojich písomných vyjadreniach a ďalej zdôraznil, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu bol taký, že žalobca vystavil preddavkové faktúry a ku koncu obdobia vykonal zúčtovanie, kde mohol vzniknúť preplatok alebo nedoplatok. Žalovaný nesúhlasí s tým, že žalobca môže fakturovať tak ako si to uplatňuje v žalobe, keďže fungoval tento princíp záväzku. Denná spotreba pohostinstva bola zhruba 1 m3. V roku 2017 vystavil žalobca faktúru za vyše 22.000 m3 vody, čo predstavuje zhruba 30 m3 za deň, t.j. vody, ktorá pretiekla vodomerom. Následne sa zistila závada na potrubí, ktoré patrí prenajímateľovi, pričom žalovaný toto nemohol nijako ovplyvniť. To množstvo vody pretieklo do takej miery, že bola porušená statika domu a prevádzkovanie pohostinstva muselo skončiť, voda tiekla pod stavbu. Túto situáciu žalovaný riešil so žalobcom vzhľadom na to, že žalovaný také množstvo vody neodobral a nemôže ani zodpovedať za stav potrubia. Žalovanému škoda nevznikla a teda si ju ani nemohol uplatniť. ďalej tvrdí, že žalobca si mal uplatniť nárok voči prenajímateľovi zo zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka. Nesporným faktom je to, že žalovanému takýto objem vody dodaný nebol a nebol naplnený účel zmluvy o dodávke vody. Žalovaný neporušil žiadne svoje zmluvné ani zákonné povinnosti a preto nárok žalobcu považuje za neoprávnený a tento môže fakturovať len to, čo mu skutočne dodal. Čo sa týka pretrhnutia potrubia, toto nastalo za vodomerom umiestneným vo vodovodnej šachte, t.j. že voda cez meradlo síce prešla, ale do kohútika sa nedostala v takom množstve, ako deklaruje žalobca. Zmluva o nájme nehnuteľnosti bola ukončená výpoveďou zo dňa 31.10.2017 z dôvodu nemožnosti užívať nehnuteľnosť. Žalobca ďalej poukázal na § 28 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Čo sa týka nároku na náhradu škody voči vlastníkovi stavby, ktorú by si mal žalobca podľa žalovaného uplatniť voči vlastníkovi stavby, žalobca uviedol, že tu nejde o vznik škody, pretože žalobcovi žiadna škoda nevznikla, žalobca dodal vodu až po meradlo, meradlo zaznamenalo, a preto ide nárok z nezaplatenej faktúry na dodávku vody, nie o nárok na náhradu škody, pretože škoda nevznikla na potrubí, za ktoré by zodpovedal žalobca.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami založenými do súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
8. Žalobca ako dodávateľ na jednej strane a žalovaný ako odberateľ na strane druhej uzatvorili dňa 31.01.2011 zmluvu č. M. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd podľa § 15 ods. 7 písm. b) a podľa § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. (ďalej len „zmluva"). Predmetom zmluvy podľa č. I. bod 1 písm. a) zmluvy (v nadväznosti na článok II. zmluvy) bola dodávka pitnej vody z verejného vodovodu (ďalej len „dodávka vody"). Predmetom zmluvy nebolo odvádzanie a čistenie odpadových vôd, vôd z povrchového odtoku a ani vôd z iných zdrojov. Zmluva v článku II. špecifikuje odberné miesto X. L. pod technickým číslom: XX-XXXXX-XXX s adresou odberného miesta: S. XX, S.. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.
9. Podľa ustanovenia článku III. bod 1 prvá veta zmluvy, odberateľ sa zaväzuje uhrádzať dodávateľovi platby za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd, podľa tejto zmluvy a platných VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.
10. Podľa ustanovenia článku III. bod 2 zmluvy, ak je odberateľ v omeškaní s plnením platby alebo časti platby za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd podľa tejto zmluvy má dodávateľ právo na úroky z omeškania vo výške 0,03 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
11. Podľa ustanovenia článku VI. bod 2 a 7 zmluvy, odchýlne dojednania uvedené v tejto zmluve majú prednosť pred znením VOP. Právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia podľa zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka a ďalšími všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky.
12. Za vodu dodanú žalovanému v objeme 22.269 m3, žalobca vystavil za obdobie od 01.01.2017 do 13.09.2017, vyúčtovaciu faktúru č. 117166578 vo výške 25.009,87 Eur so splatnosťou dňa 06.10.2017 (ďalej len „faktúra za vodu"). Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil v lehote splatnosti, žalobca zaslal žalovanému zo dňa 02.01.2018 druhú upomienku. Žalovaný upomienku v odbernej lehote neprevzal a táto sa vrátila žalobcovi dňa 26.01.2018 späť.
13. Žalobca ďalej vystavil žalovanému faktúru č. 17830162 znejúcu na sumu 3.000 Eur s dátumom splatnosti 04.12.2017 ako zmluvnú pokutu za porušenie VOP, článku XII., bod 1. písm. h) za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie na odbernom mieste S. XX, S. (ďalej len „faktúra na zmluvnú pokutu").
14. Podľa bodu 1. článku II. Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd (ďalej len „VOP") verejným vodovodom je súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou, ktorého vlastníkom alebo prevádzkovateľom je BVS, a.s. Dodávka pitnej vody z verejného vodovodu je pre pripojenú nehnuteľnosť alebo objekt zabezpečená vodovodnou prípojkou, ktorá sa nepovažuje za verejný vodovod ani jeho súčasť.
15. Podľa bodu 1. článku II. VOP, vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným rozvodom vody nehnuteľnosti alebo objektu pripojeného na verejný vodovod (ďalej ako „vnútorný rozvod vody"), s výnimkou osadeného meradla. Vlastníkom vodovodnej prípojky je osoba, ktorá zriadila vodovodnú prípojku na vlastné náklady, a to spôsobom určeným dodávateľom ako prevádzkovateľom.
16. Podľa bodu 8 článku II. VOP, odberateľom vody je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má s dodávateľom uzatvorenú zmluvu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.
17. Podľa bodu 13 článku II. VOP, vodomerná šachta je súčasťou vodovodnej prípojky, ktorú na vlastné náklady zriaďuje a udržiava odberateľ.
18. Podľa bodu 15 článku II. VOP, meradlom množstva vody dodanej z verejného vodovodu (ďalej ako „vodomer") je meracie zariadenie umiestnené na vodovodnej prípojke, ktorým sa meria množstvo vody dodanej z verejného vodovodu (fakturačné meradlo). Vlastníkom vodomeru je dodávateľ, ktorý zabezpečuje jeho osadenie (montáž) na základe objednávky a na náklady odberateľa. Vodomer je príslušenstvom verejného vodovodu.
19. Podľa bodu 18 článku II. VOP, odpadové vody sú komunálne odpadové vody z domácností, zariadení priemyslu, zo služieb, sociálnej vybavenosti a vody povrchového odtoku, ako aj všetky ostatné vody vtekajúce do verejnej kanalizácie.
20. Podľa bodu 20 a 21 článku II. VOP, vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom a množstva odobratej pitnej vody odberateľom. Stočné je platba za odvedené odpadové vody, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 odvedenej odpadovej vody verejnou kanalizáciou a množstva odvedenej odpadovej vody.
21. Podľa bodu 1. článku IV. VOP, dodávka vody kvalitou, množstvom a tlakom je splnená vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa dodávateľ a odberateľ v zmluve nedohodnú inak.
22. Podľa bodu 2. článku IV. VOP, odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou je splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia odberateľa do verejnej kanalizácie.
23. Podľa bodu 4. článku IV. VOP, odberateľ je povinný na vlastné náklady udržiavať vodovodnú prípojku a kanalizačnú prípojku, ako aj ostatné zariadenia slúžiace na privádzanie dodávanej vody alebo odvádzanie odpadových vôd, vrátane meradla, ktoré sú v jeho vlastníctve, v stave zodpovedajúcom požiadavkám príslušných STN a technických podmienok pripojenia. Ak dôjde k poruche na vodovodnej prípojke alebo kanalizačnej prípojke alebo inej časti vodovodnej siete alebo kanalizačnej siete vo vlastníctve odberateľa, odberateľ je povinný bez zbytočného odkladu odo dňa zistenia poruchy zabezpečiť na vlastné náklady vykonanie opravy.
24. Podľa bodu 6. článku IV. VOP, meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje dodávateľ svojím vodomerom.
25. Podľa bodu 1. článku V. VOP, cena za dodávku vody (vodné) a cena za odvedenie odpadových vôd (stočné) sa vypočíta na základe cien stanovených rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO) o návrhu ceny za výrobu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom, výrobu a distribúciu pitnej vody verejným vodovodom a za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou (ďalej len cenové rozhodnutie).
26. Podľa bodu 1. článku VI. VOP, vodné a stočné odberateľ uhrádza formou faktúr/platieb za opakované dodávky tovarov a služieb účtovaných alebo predpísaných dodávateľom a vyúčtovacích faktúr vystavených dodávateľom alebo formou faktúr vystavovaných na základe odpočtu.
27. Podľa bodu 2. písm. a) článku VIII. VOP, neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie sa rozumie vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy alebo v rozpore so zmluvou a VOP.
28. Podľa bodu 1. písm. h) článku XII. VOP, v prípade, ak odberateľ poruší svoje povinnosti ustanovené v zmluve a VOP, je dodávateľ oprávnený domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 300,- EUR, ak je odberateľom fyzická osoba - spotrebiteľ alebo zmluvnej pokuty vo výške 3.000,- EUR, v prípade ostatných odberateľov, za preukázaný neoprávnený odber vody alebo vypúšťanie odpadových vôd podľa čl. VIII. (Neoprávnený odber vody z verejného vodovodu a neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie).
29. Listom zo dňa 26.10.2017 žalovaný reklamoval výšku faktúry za vodu z dôvodu, že žalovanému taký objem vody nemohol byť dodaný ani túto nemohol reálne spotrebovať, o čom majú svedčiť predchádzajúce fakturačné obdobia. Svoju argumentáciu podporil tým, že po výmene vodomeru Č.. XXXXXXX dňa 26.09.2017 za vodomer č. XXXXXXXXXX ja na tomto stav 518 m3, teda cca za jeden mesiac a za fakturované obdobie 9 mesiacov je to 22.269 m3, čo predstavuje odber na jeden mesiac 2.474,33 m3, čo nie je adekvátne ani možné.
30. Žalobca listom zo dňa 08.11.2017 žalovanému oznámil, že správnosť stavu na vodomere odčítaného ku dňu výmeny vodomeru bola potvrdená podpisom zástupcu žalovaného na montážnom liste. Žalovanému súčasne ponúkol vodomer k overeniu stavu. Ako dôvod nameranej vysokej spotreby vody vo všeobecnosti môže byť a) porucha na vnútornom rozvode vody (zisťuje a odstraňuje poruchu odberateľ na vlastné náklady), b) porucha na vodomere (zisťuje sa úradným preskúšaním vodomeru na písomnú žiadosť odberateľa), c) neoprávnené napojenie neznámej tretej osoby (zisťuje odberateľ na vlastné náklady), d) nesprávne vykonaný odpočet stavu na vodomere, prípadne odhad spotreby vody v predchádzajúcom období), e) a taktiež skutočne zvýšená spotreba vody. Na vysvetlenie stavu vodomeru žalobca uviedol, že vodomer nameral za obdobie od posledného odpočtu dňa 16.09.2015 (odčítaný stav 1103 m3) do 13.09.2017 (odčítaný stav 23372 m3) spotrebu vody 22269 m3, čo predstavuje priemernú spotrebu vody: 22269 m3 : 728 dní = 30,59 m3/deň a od 13.07.2017 (odčítaný stav 23372 m3) do výmeny vodomeru 06.10.2017 (odčítaný stav 24071 m3) spotrebu vody 699 m3, čo predstavuje priemernú spotrebu vody: 699 m3 : 23 dní = 30,39 m3/deň. Nový vodomer nameral od 06.10.2017 (stav 0 m3) do odpočtu dňa 26.10.2017 (stav 518 m3) spotrebu vody 518 m3, čo predstavuje priemernú spotrebu vody:
518 m3 : 20 dní = 25,90 m3/deň. Žalobca záverom uviedol, že žalovaný telefonicky tohto informoval o poruche na vnútornom rozvode vody, v dôsledku skutočnosti ktorej žalobca predpokladá, že príčinou vysokej spotreby nameranej vody je práve porucha a nie nesprávne meranie vodomeru. Reklamáciu žalovaného tak neuznal.
31. Listom zo dňa 08.11.2017 žalovaný žiadal žalobcu o prehodnotenie stanoviska žalobcu, pričom uviedol, že nemal prístup k vodomernej šachte a teda nemohol vodomer ani fyzicky skontrolovať. V priebehu roka 2017 iní nájomníci vyslovili prenajímateľovi priestoru, pochybnosť na možné unikanie vody niekde v stene budovy, nakoľko počuli syčanie. Prenajímateľ však skonštatoval, že nič netečie. Žalovaný prenajímateľa na túto skutočnosť viackrát upozorňoval. Následne po kontrole sa potvrdil únik vody v rohu budovy, bola silne skorodovaná a prasknutá vodovodná prípojka. Faktúra za vodu tak preukazuje len prietok vody vodomerom, ale žalovanému reálne dodaná nebola a ani ju nemohol spotrebovať. Súčasne vyslovil názor, že sa jedná o priamy zodpovednostný vzťah medzi žalobcom a vlastníkom budovy z titulu náhrady škody.
32. Žalobca listom zo dňa 22.11.2017 žalovanému oznámil, že dňa 14.11.2017 bolo na odbernom mieste zistené neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez uzatvorenej zmluvy, stav ktorý žalobca postihuje zmluvnou pokutou vo výške 3.000 Eur.
33. Listom zo dňa 20.12.2017 žalobca v zmysle žiadosti žalovaného zo dňa 08.12.2017 (o zníženie časti vodného z dôvodu porucha na vnútornom rozvode vody) vyzval žalovaného na predloženie stavu na vodomere v čase odstránenia poruchy a dátumu odstránenia poruchy, kópie faktúry za odstránenie poruchy a doklad o zaplatení, prípadne záznam o poistnej udalosti, pod podmienkou, že pokiaľ žalovaný v lehote do 14 dní uvedené nepredloží, žalobca na žiadosť žalovaného neprihliadne.
34. Listom zo dňa 22.12.2017 žalobca oznámil žalovanému, že na základe doručených dokladov o preukázaní poruchy na domácom rozvode vodovodnej prípojky nebude tomuto účtovať náhradu škody pri neoprávnenom vypúšťaní odpadových vôd.
35. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej len „zákon č. 422/2002 Z.z."), odberateľom vody (ďalej len "odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.
36. Podľa ustanovenia § 15 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z., vlastník verejného vodovodu je ďalej povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejného vodovodu a pre jeho právneho nástupcu.
37. Podľa ustanovenia § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z., vlastník verejnej kanalizácie je ďalej povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú kanalizáciu; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej kanalizácie a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a pre jeho právneho nástupcu.
38. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 veta prvá zákona č. 442/2002 Z.z., žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa § 4 ods. 3.
39. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 a 4 zákona č. 442/2002 Z.z., dodávka vody kvalitou, množstvom a tlakom je splnená vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa vlastník verejného vodovodu a odberateľ nedohodnú inak. Odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou je splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia producenta do verejnej kanalizácie.
40. Podľa ustanovenia § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z., neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou.
41. Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 písm. d) zákona č. 442/2002 Z.z., odberateľ a producent sú povinní oznámiť prevádzkovateľovi zistenú poruchu na vodovodnej alebo kanalizačnej prípojke vrátane poruchy na meradle.
42. Podľa ustanovenia § 28 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z., za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.
43. Podľa ustanovenia § 28 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z.z., právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody.
44. Podľa ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z., meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojím meradlom. Ak nie je množstvo vody merané, stanoví sa množstvo dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Takto zistené množstvo dodanej vody je podkladom na vyúčtovanie vodného.
45. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník"), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
46. Podľa ustanovenia § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník"), časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
47. Podľa ustanovenia § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
48. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
49. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
50. Podľa ustanovenia § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
51. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako dodávateľ na jednej strane a žalovaný ako odberateľ na strane druhej uzatvorili dňa 31.01.2011 Zmluvu č. M. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd pre odberné miesto: L. vedené pod technickým číslom: XX-XXXXX-XXX s adresou odberného miesta: S. XX, S., predmetom ktorej bola výlučne dodávka vody z verejného vodovodu (podľa č. I. bod 1 písm. a) zmluvy v nadväznosti na článok II. zmluvy). Žalovaný však rozporoval, že taký objem vody aký uvádza žalobca vo faktúre č. 117166578 (vo výške 25.009,87 Eur so splatnosťou dňa 06.10.2017) žalovanému nikdy nebol dodaný, nakoľko na vnútornom rozvode vody za meračom vody, nastala porucha, ktorá spôsobila následný únik vody pod nehnuteľnosť po dlhú dobu, t.j. taký objem vody aký deklaruje žalobca síce cez meradlo pretiekol avšak do prevádzky žalovaného dodaný nebol. Ďalej namietol, že do vodomernej šachty prístup nemal a teda nemohol fyzicky kontrolovať odber vody. Žalovaný súčasne vzniesol i námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko má
za to, že žalobca sa mal uvedeného nároku domáhať voči vlastníkovi stavby z titulu náhrady škody. Tieto skutočnosti boli medzi stranami sporné. Avšak nebolo sporné, že žalovaný nemal so žalobcom uzatvorenú zmluvu na odvádzanie a čistenie odpadových vôd, vôd z povrchového odtoku a ani vôd z iných zdrojov v rozpore s ustanovením § 16 ods. 7 písm. b) v spojení s ustanovením § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. a sekundárne i s ustanovením bodu 2. písm. a) článku VIII. VOP. V tejto súvislosti žalovaný namietal, že nemal vedomosť o tom, že budova, kde mal prenajatý nebytový priestor, nie je napojená na verejnú kanalizáciu, avšak má za to, že to bolo povinnosťou vlastníka budovy a nie žalovaného, z dôvodu ktorého odmieta opodstatnenosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej sa žalobca domáha na základe faktúry č. 17830162 znejúcej na sumu 3.000 Eur s dátumom splatnosti 04.12.2017 (ako zmluvná pokuta za porušenie článku XII., bod 1. písm. h) VOP).
52. V prvom rade sa súd zaoberal hlavnou argumentačnou líniou procesnej obrany žalovaného, ktorý tvrdil, že také množstvo objemu vody aké vyfakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. 117166578 (vo výške 25.009,87 Eur so splatnosťou dňa 06.10.2017) nemohlo byť zo strany žalobcu žalovanému v rozhodnom období dodané a to z dôvodu poruchy na vnútorných rozvodoch vody, za ktoré nezodpovedá, t.j. žalobca si mal nárok uplatniť u vlastníka stavby. Súd sa však s uvedeným tvrdením žalovaného stotožniť nemohol z nasledujúcich dôvodov. Medzi stranami nebolo v otázke poruchy na vodovodných rozvodoch sporné, že porucha nastala na vnútornom rozvode vody, ktorým sa rozumie časť rozvodu od vodovodnej prípojky (napojenej na verejný vodovod) smerom k nehnuteľnosti. Vodovodná prípojka sa v zmysle bodu 1. článku II. VOP nepovažuje za verejný vodovod ani jeho súčasť, táto je špecifikovaná ako úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným rozvodom vody nehnuteľnosti alebo objektu pripojeného na verejný vodovod (bod 1. Článku II. VOP). Vlastníkom vodovodnej prípojky je vlastník nehnuteľnosti, ktorý zodpovedá za technický stav vodovodných rozvodov od vodovodnej prípojky smerom k nehnuteľnosti (vrátane rozvodov v nehnuteľnosti). Nebolo sporné ani to, že porucha nastala na vnútornom rozvode vody za meradlom, t.j. voda meradlom pretiekla, pričom dodávka vody je splnená vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky (§ 24 ods. 2 a 4 zákona č. 442/2002 Z.z. a bod 1. článku IV. VOP). Meradlom je meracie zariadenie umiestnené na vodovodnej prípojke, ktorým sa meria množstvo vody dodanej z verejného vodovodu odberateľovi. Žalovaný už listom zo dňa 08.11.2017 potvrdil, že bola silne skorodovaná a prasknutá vodovodná prípojka, čo spôsobilo únik vody. V tejto súvislosti žalovaný navrhol vykonať dôkaz výpoveďou svedka
- vlastníka nehnuteľnosti (prenajímateľa), avšak na nariadenom pojednávaní na vykonaní tohto dôkazu už netrval, preto tento súd nevykonal. Z vyššie uvedeného vyplýva, že porucha nastala na rozvode vody za ktorej technický stav žalobca nezodpovedá, každú poruchu odstraňuje vlastník vodovodnej prípojky na vlastné náklady a tento vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za škodu prípadným svojim nájomníkom resp. tretím osobám. Ak žalovaný udáva, že za vzniknutý stav (poruchu z dôvodu ktorej podľa žalovaného došlo k neúmernému odberu vody) nenesie žiadnu zodpovednosť (a neporušil žiadne ustanovenie zákona či zmluvy), na tomto mieste dáva súd žalovanému za pravdu. Žalovaný skutočne nenesie zodpovednosť za zlý technický stav vnútorného rozvodu vody ani za následky z tohto stavu vzniknuté (odstraňovanie poruchy), za tieto je zodpovedný v prvom rade vlastník nehnuteľnosti. No na druhej strane musí súd uviesť, že v danom prípade nejde o vzťah zo zodpovednosti za škodu (medzi žalobcom a žalovaným), ale o vzťah založený zmluvou o dodávke pitnej vody z ktorého vyplýva nárok na zaplatenie faktúry za dodávku vody, ktoré množstvo dodanej vody zaznamenalo meradlo (o ktorom nebolo sporu, že je technicky funkčné a meralo v rozhodnom období správne). Navyše žalobcovi žiadna škoda ani nevznikla. Právo na vodné tak vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom (§ 28 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z.z.). Skutočnosť, či žalovaný vodu spotreboval vo svojej prevádzke, alebo táto bola spotrebovaná kvôli poruche na vnútornom rozvode, za ktorý nezodpovedá žalobca, alebo akokoľvek inak, je pre vec irelevantné, a žalovaného to nezbavuje povinnosti uhradiť vystavenú faktúru č. 117166578. Irelevantné je i to, či mal žalovaný prístup do vodomernej šachty za účelom kontroly spotreby vody, nakoľko vodomerná šachta je súčasťou vodovodnej prípojky, ktorá je vo vlastníctve vlastníka nehnuteľnosti (v tomto prípade prenajímateľa), s ktorým mal žalovaný nájomný vzťah. Preto takáto argumentácia by mala relevanciu len vo vzťahu k vlastníkovi nehnuteľnosti ako prenajímateľovi nebytových priestorov (zo strany žalovaného ako nájomníka), no nie vo vzťahu k žalobcovi, ktorý nezodpovedá za plnenie podmienok zmluvy, ktorej nie je účastníkom. Žalovanému sa javí ako nespravodlivé, aby žalobca požadoval vodné, ktoré uniklo následkom zlého technického stavu na potrubí vo vlastníctve prenajímateľa nehnuteľnosti, keď stočné si z dôvodu rovnakého skutkového stavu u žalovaného neuplatňuje, čo potvrdil listom zo dňa 22.12.2017. Súd k tomuto len okrajovo uvádza, že v konaní sa nepreukázal nárok na stočné, nakoľko stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie (§ 28 ods. 8 zákona č. 442/2002 Z.z.), čo v tomto prípade nenastalo, keďže voda unikla mimo
verejnú kanalizáciu a preto si žalobca ani nemohol nárokovať právo na stočné. Obiter dictum, žalobca v predmetnom liste uvádza, že si nebude uplatňovať nárok na náhradu škody pri neoprávnenom vypúšťaní odpadových vôd, nie nárok na stočné ako tvrdí žalovaný (čo nemusí byť nárok totožný so škodou). In fine, žalobca žalovanému dodal v rozhodnom období vodu v uvedenom objeme, za čo tomuto vystavil faktúru, avšak žalovaný túto faktúru po jej splatnosti neuhradil.
53. V druhom rade sa súd zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ako je uvedené vyššie, nebolo sporné, že žalovaný nemal so žalobcom uzatvorenú zmluvu na odvádzanie a čistenie odpadových vôd, vôd z povrchového odtoku a ani vôd z iných zdrojov. Argumentácia žalovaného, že nemal vedomosť o tom, že nehnuteľnosť nie je napojená na verejnú kanalizáciu, tohto nezbavuje povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa bodu 1. písm. h) článku XII. VOP, nakoľko tento mal jednať s odbornou starostlivosťou (obozretnejšie) ako i v nadväznosti na to, že uvedená povinnosť mu vyplývala priamo z bodu 4.1 nájomnej zmluvy na č.l. 116 (podľa ktorej nájomca je povinný hradiť náklady spojené s obvyklou údržbou prenajatých priestorov, poplatky za poskytnuté služby za telefón, elektrinu, vodu a stočné, za odvoz domovského odpadu a po ukončení nájmu tieto spomenuté veci prihlásiť späť na prenajímateľa). Súd má na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný v odbernom mieste využíval verejnú kanalizáciu na odvádzanie odpadových vôd bez riadne uzavretej písomnej zmluvy a teda nebolo sporné, že žalovaný využíval služby poskytované žalobcom bez ich zaplatenia. Táto skutočnosť vyvodzuje záver o opodstatnenosti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu 1. písm. h) článku XII. VOP. Žalovaný faktúru č. 17830162 na zmluvnú pokutu znejúcu na sumu 3.000 Eur s dátumom splatnosti 04.12.2017 nezaplatil, aj keď táto bola dojednaná platne (čo napokon ani nebolo sporné).
54. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi faktúru za dodanú vodu a faktúru na zmluvnú pokutu, dostal sa v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto súd priznal žalobcovi v zmysle ustanovenia článku III. bod 2 zmluvy, aj úroky z omeškania vo výške 0,03% p.d., tak ako si ich žalobca uplatnil v podanej žalobe (odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, resp. po čiastočnej úhrade faktúry č. 11716657) a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur v zmysle ustanovenia § § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. Žalobca požadoval zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom v lehote do 15 dní (oproti § 232 ods. 3 CSP) a súd tomuto návrhu vyhovel.
55. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.
56. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok"), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
57. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. O trovách konania tak súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca mal vo veci úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).