Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/183/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Podnik služieb mesta Dobšiná, s.r.o., so sídlom v Dobšinej, Niže Mesta 1039/2, IČO: 31 685 170, proti povinnému: V. I., O.. XX.XX.XXXX, V. M. XXXX/XX, Y., zastúpený JUDr. Luciou Bakošovou, advokátom, so sídlom v Rožňave, Šafáriková č. 20, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského, so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca č. 3, pod sp. zn. EX 292/2011, o vymoženie 263,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.06.2019, č. k. -24 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia.

II. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, druhým výrokom námietky povinného proti exekúcii zamietol a tretím výrokom námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe vykonateľného exekučného titulu, a to platobného rozkazu Okresného súdu Rožňava, sp. zn. zo dňa 29.11.2010. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi podaný dňa 08.06.2011 a súd prvej inštancie následne dňa 21.06.2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie dňa 30.11.2018 podanie povinného zo dňa 26.11.2018. Povinný v predmetnom podaní uviedol, že exekúcia je neprípustná, je v rozpore s a únijným právom, že ide o spornú pohľadávku, ktorú neuznáva čo do dôvodu a výšky. Exekúcia je vedená na základe nespôsobilého právneho titulu a z opatrnosti podáva námietku premlčania. Tiež uvádza, že rozhodnutie súdu je podľa neho zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Povinný vzniesol v predmetnom návrhu aj námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu a žiadal , aby súd exekúciu zastavil a priznal mu náhradu trov konania od oprávneného v plnom rozsahu. Dňa 05.06.2019 súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.05.2019, v ktorom povinný žiadal o zastavenie exekúcie v súlade s Exekučného poriadku, s tým že od začatia exekúcie uplynulo viac ako 5 rokov, počas ktorých sa nepodarilo ani z časti vymôcť pohľadávku oprávneného. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k návrhu povinného zastavenie exekúcie zo dňa 24.05.2019 uviedol, že právny zástupca povinného v návrhu na zastavenie exekúcie retroaktívne uplatňuje ustanovenie Exekučného poriadku účinné od 01.04.2017 na exekučné konanie začaté v roku 2011, pričom neberie do úvahy Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Súd prvej inštancie následne vychádzal z § 36 ods. 2, § 57 ods. 1 a § 243b Exekučného poriadku a uviedol, že po preštudovaní príslušného spisového materiálu dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na zastavenie predmetnej exekúcie. Exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, a to platobný rozkaz Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 29.11.2010. Z pripojeného spisu vyplýva, že platobný rozkaz sp. zn. -10 zo dňa 29.11.2010 bol povinnému riadne doručený dňa 03.12.2010, čo potvrdzuje aj doručenka v predmetnom spise. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.12.2010. Súd prvej inštancie nevidel ani iný dôvod, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná a rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.05.2019, nakoľko nepovažoval právo vyplývajúce z exekučného titulu za premlčané a taktiež za nedôvodnú považoval aj námietku povinného, že od začatia exekúcie uplynulo päť rokov, počas ktorých sa neporadilo ani z časti vymôcť pohľadávku. Pri posudzovaní námietok proti exekúcii a námietok proti trovám exekúcie súd prvej inštancie vychádzal z § 50 ods. 1 až 3 a § 201 ods. 2 a 4 Exekučného poriadku a námietky povinného proti exekúcii ako aj námietky proti trovám exekúcie zamietol z dôvodu, že boli podané po zákonom ustanovenej lehote.

3. Proti prvému výroku uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia zmenil tak, že exekúciu v celom rozsahu zastaví a na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora zaviaže oprávneného.

4. V odvolaní povinný namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Povinný namietal nezákonnosť exekučného titulu, ktorým je platobný rozkazu Okresného súdu Rožňava, sp. zn. zo dňa 29.11.2010. Povinný namietal, že celú vymáhanú čiastku uhradil, k čomu priložil fotokópie poštových poukazov, ktorými uhradil oprávnenému sumu v celkovej výške 237,62 eur a súdnemu exekútorovi sumu v celkovej výške 190,- eur. Povinný mal za to, že spolu uhradil celú vymáhanú pohľadávku vo výške 427,12 eur. Povinný zároveň poukázal na to, že v súčasnosti nemá z čoho splácať exekúciu a žiadal, aby súdny exekútor zrušil exekučné záložné práva na nehnuteľnosť, ktoré sú v jeho vlastníctve. Povinný poukázal na to, že exekúcia je vedená po dobu ôsmich rokov počas ktorých sa nepodaril vymôcť pohľadávku oprávneného a preto je potrebné zataviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. K odvolaniu povinného sa oprávnený a súdny exekútor nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie podal povinný v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie povinného proti predmetného uzneseniu nie je dôvodné.

7. Podľa a , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Podľa § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie povinným namietaného nesprávneho skutkového zistenia veci a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.

12. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. V posudzovanom prípade je exekučnými titulom platobný rozkaz Okresného súdu Rožňava, sp. zn. zo dňa 29.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2010 a stal sa vykonateľným. Týmto exekučným titulom bol povinný prvým výrokom zaviazaný na zaplatenie žalobcovi sumy vo výške 263,24 eur a druhým výrokom bol zaviazaný na úhradu trov konania žalobcovi vo výške 16,50 eur. Z predloženého spisu Okresného súdu Rožňava, sp. zn. vyplýva, že povinnému bol predmetný platobný rozkaz doručený dňa 03.12.2010.

14. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 15.11.2018 a ani v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 24.05.2019 ako dôvod zastavenie exekúcie neuviedol uhradenie pohľadávky v celom rozsahu tak ako to uviedol v podanom odvolaní, a tak súd prvej inštancie ani o takom dôvode na zastavenie exekúcie nemohol rozhodovať.

15. Z povinným predložených fotokópii poštových poukazov vyplýva, že povinný uhradil na účet oprávneného pod rôznymi variabilnými symbolmi od 20.09.2010 do 23.08.2016 sumu v celkovej výške 237,62 eur. Z exekučného spisu súdneho exekútora EX 292/2011 vyplýva, že oprávnený namietal, že platby, ktoré povinný uhradil poštovým peňažným poukazom dňa 20.09.2010 vo výške 28,80 eur a poštovým peňažným poukazom dňa 21.07.2011 vo výške 29,04 eur sa týkali platieb za obdobie máj 2009 - máj 2010 a máj 2010 - máj 2011, ktoré nie sú predmetom exekúcie. Oprávnený zasielal viackrát súdnemu exekútorovi oznámenia o čiastočných úhradách povinného v predmetnom exekučnom konaní. Z uvedených oznámení oprávneného o čiastočných úhradách povinným a z predložených poštových poukazov vyplýva, že sa jednalo o tie platby povinným, ktoré boli označené pod variabilným symbolom 31300087. Z povinným predložených poštových poukazov vyplýva, že povinný uhradil oprávnenému v priebehu exekučného konania platby pod variabilným symbolom 31300087 v celkovej výške 55,- eur, ktorých úhradu potvrdil súdnemu exekútorovi písomne aj oprávnený, pričom posledná platba bola oprávnenému uhradená poštovým poukazom označená variabilným symbolom 31300087 dňa 16.05.2013.

16. Súdnemu exekútorovi povinný uhradil poštovými poukážkami na účet súdneho exekútora pod variabilným symbolom 2922011 od 22.06.2012 do 10.03.2017 sumu v celkovej výške 190,- eur.

17. Odvolací súd z exekučného spisu súdneho exekútora EX 292/2011 ďalej zistil, že súdny exekútor doručil povinnému dňa 02.11.2015 výzvu k úhrade, kde vyzval povinného k úhrade pohľadávky exekúcie ku dňu 28.10.2015 v exekučnej veci EX 817/2007 vo výške 3.165,70 eur a v exekučnej veci EX 292/2011 vo výške 292,28 eur (v spise súdneho exekútora EX 292/2011 na č. l. 52). Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu 28.10.2015 predstavovala pohľadávka oprávneného vrátane trov exekúcie v predmetnej exekučnej veci výšku 292,28 eur. Pričom povinný od 02.11.2015 kedy mu bola doručená predmetná výzva k úhrade, zaplatil prostredníctvom poštových poukazov súdnemu exekútorovi sumu v celkovej výške 45,- eur. Povinný tak preukázal uhradenie sumy 55,- eur priamo oprávnenému a sumy 190,- eur súdnemu exekútorovi, čo spolu prestavuje sumu 245,- eur.

18. Povinný bol exekučným titul zaviazaný uhradiť sumu vo výške 263,24 eur a náhradu trov konania vo výške 16,50 eur. Začatím exekučného konania vznikla následne povinnému povinnosť uhradiť aj trovy exekúcie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ku dňu 28.10.2015 predstavovala pohľadávka oprávneného vrátane trov exekúcie sumu v celkovej výške 292,28 eur, pričom od tohto dátumu povinný uhradil sumu vo výške 45,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že povinný doposiaľ nepreukázal uhradenie celej vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom vrátane trov exekúcie v odvolacím súdom preskúmavanom exekučnom konaní.

19. Povinný v odvolaní ďalej namietal, že v danom prípade mal súd prvej inštancie exekúciu zastaviť aj podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

20. Podľa Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

21. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Samotný nízky príjem povinnej osoby, či zjavný nepomer medzi príjmami a záväzkami povinného, tak nie je bez ďalšieho dôvodom pre zastavenie exekúcie. V tomto smere tiež odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť oprávnenému a exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže na súd podať podnet na zastavenie exekúcie a súd sa ním musí zaoberať.

22. Z odvolania povinného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, resp. dôvody, pre ktorého je exekúcia neprípustná. Oprávnený podal svoj návrh na vykonanie exekúcie potom, čo sa exekučný titul stal právoplatným a vykonateľným rozhodnutím pre exekučné konanie. V danom prípade, po zvážení všetkých okolností, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že u povinného nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.

23. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že povinným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko z odvolania povinného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu alebo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

24. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok uznesenia ako vecne správny potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože povinný nemal v tomto konaní úspech a oprávnenému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).