Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21C-71-2016.pdf
PDF · 97.53 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/71/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu Cash wave s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bieloruská 9, IČO 50 418 874, právne zastúpeného JUDr. Michalom Hoffmannom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Námestie sv. Anny 20A, proti žalovanému Y. právne zastúpeného Mgr. Tomášom Dohálom, advokátom so sídlom v Trenčianskej Turnej, Lúčna 491, za účasti intervenienta na strane žalovaného Petra Z., narodeného XX. XX. XXXX, bytom v Z., Z. XXX/XX, o odporovateľnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a , že právny úkon - Darovacia zmluva, uzavretá dňa 7. 7. 2014 medzi darcami L. Z., narodeným XX. XX. XXXX a N. Z., narodenou X. X.. XXXX, oboch bytom v Z., Z. XXX/ XX, a obdarovaným Y. Z., narodeným XX. 1. XXXX, bytom v Z., Z. XXX/XX, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť, chata súp. č. XXX, postavená na parc. reg. "C" č. XXX, zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. W. a ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, pod č. vkladu P dňa 11. 7. 2014, je voči žalobcovi právne neúčinná.
II. Žalobca má voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že darovacia zmluva, uzavretá dňa 7. 7. 2014, na základe ktorej žalovaný získal nehnuteľnosť, chatu súp. č. XXX, postavenú na parc. reg. "C" č. XXX, zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. W., je voči žalobcovi právne neúčinná.
2. Žalobca poukázal na to, že jeho predchodca, UniCredit Bank Cyech Republic and Slovakia a. s., ako veriteľ uzavrel zmluvu o kontokorentnom úvere č. 000361/CORP/2012 dňa 31. 10. 2012, s následnými dodatkami, na základe ktorej poskytol spoločnosti IRO s. r. o. kontokorentný úver pôvodne vo výške úverového limitu 150 000,00 eur. Deň konečnej splatnosti istiny úveru bol 31. 7. 2014, uznesením Okresného súdu Bratislava I, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 58/2015 zo dňa 25. 3. 2015 bol vyhlásený konkurz na majetok tejto spoločnosti. Dlžník, IRO s. r. o., poskytol veriteľovi zabezpečenie vo forme vlastnej blankozmenky, vystavenej 31. 10. 2012. Táto bola avalovaná zmenkovými ručiteľmi, spoločnosťou Marcom-com s. r. o., fyzickými osobami N. L. a L. Z.. Keďže nedošlo k riadnej úhrade záväzku z úverovej zmluvy, veriteľ pristúpil k vyplneniu blankozmenky a doplnil zmenkovú sumu vo výške 75 301,47 eur s dátumom splatnosti 24. 3. 2015. Zmenková suma nebola uhradená, preto došlo k jej súdnemu vymáhaniu, Okresný súd Trenčín vydal 30. 6. 2015 v konaní sp. zn. 37CbZm/14/2015 zmenkový platobný rozkaz, ktorým zaviazal zmenkových ručiteľov k úhrade sumy 75 301,47 eur s príslušenstvom. Zmenkový ručiteľ L. Z.a bol bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v okrese O., obec Trenčín, k. ú. W., evidovanej Okresným úradom Trenčín na LV XXXX ako chata so súp. č. XXX, postavenej na pozemku parc. č. XXX. Následne došlo k prevodu
tohto jediného exekvovateľného majetku zmenkového ručiteľa L. Z. na žalovaného , a to darovacou zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol pod č. vkladu V3563/14 povolený 11. 7. 2014 a zapísaný 14. 7. 2014. Žalobca mal za to, že k žiadanému rozhodnutiu sú splnené všetky zákonom dané podmienky. Nesporná je existencia vymáhateľnej pohľadávky, ktorou je každá, ktorej sa možno domáhať na súde. Aj keď v čase podania žaloby uvedený zmenkový platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, vymáhateľná pohľadávka z blankozmenky musí existovať už v čase odporovateľného právneho úkonu aspoň vo forme budúcej pohľadávky, podľa ustáleného právneho záveru pohľadávka zo zmenky vzniká vyplnením blankozmenky spätne ku dňu vystavenia blankozmenky, v tomto prípade teda 31. 10. 2012. K prevodu nehnuteľnosti došlo zo zmenkového ručiteľa na žalovaného, teda z otca na syna, preto úmysel zmenkového ručiteľ ukrátiť veriteľa nie je potrebné preukazovať, tento úmysel sa prezumuje.
3. Žalovaný uviedol, že pôvodný veriteľ UniCredit Bank Slovakia, a.s., Bratislava uzatvoril so spoločnosťou IRO s.r.o. zmluvu o kontokorentnom úvere č. 000361CORP/2012 zo dňa 31. 10. 2012, na základe ktorej sa zaviazal veriteľ poskytnúť dlžníkovi sumu 150 000,00 eur s konečným dňom splatnosti istiny 31. 7. 2014. V rovnaký deň bola podpísaná dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 0003161A/CORP/2012 s tým, že blankozmenka bola avalovaná zmenkovými ručiteľmi, a to spoločnosťou Marcom-com s.r.o., fyzickou osobou N. L. a fyzickou osobou L. Z., pričom uvedená blankozmenka mala charakter tzv. zabezpečovacej zmenky a mala zabezpečiť splnenie povinnosti pôvodného dlžníka spoločnosti IRO s.r.o. Veriteľ žalovaného neinformoval o zmene pôvodnej zmluvy o úvere dodatkom č. 1 zo dňa 24. 2. 2014, dodatkom č. 2 zo dňa 20. 5. 2014 a dodatkom č. 3 zo dňa 2. 7. 2014. Dlžník, obchodná spoločnosť IRO s.r.o. svoje záväzky zo zmluvy o úvere neuhradila, záväzok sa stal splatným 31. 7. 2014. Veriteľ vyplnil blankozmenku a doplnil zmenkovú sumu vo výške 75 301,47 eur s dátumom splatnosti zmenky dňa 24. 3. 2015 a pristúpil k súdnemu vymáhaniu zmenkovej sumy. Okresný súd Trenčín vydal zmenkový platobný rozkaz, voči ktorému zmenkoví ručitelia podali námietky, nenadobudol preto právoplatnosť. Okresný súd Bratislava I dňa 2. 9. 2014 rozhodol o začatí reštrukturalizácie obchodnej spoločnosti IRO s.r.o., pričom reštrukturalizačný plán nebol v dôsledku postupu veriteľa schválený, napriek tomu, že pohľadávka mala byť uspokojená vo výške 100 %. Následne začal veriteľ uspokojovanie svojej pohľadávky voči zmenkovým ručiteľom. Zmenkový ručiteľ L. Z. darovacou zmluvou previedol nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX v k. ú. W. na žalovaného, vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 11. 7. 2014 a zapísaný 14. 7. 2014. Poukázal na skutočnosť, že vklad do katastra nehnuteľností bol povolený viac ako 2 týždne predtým, ako sa záväzok spoločnosti IRO s.r.o. stal splatný a predtým, ako veriteľ pristúpil k vyplneniu blankozmenky, ktorá nadobudla splatnosť až dňa 24. 3. 2015, t. j. viac ako 8 mesiacov potom, ako došlo k prevodu nehnuteľností. Vyslovil názor, že L. Z. nebol priamym obligačným dlžníkom veriteľa a je preto vylúčený jeho úmysel a úmysel žalovaného ukrátiť uspokojenie pohľadávky veriteľa, ako to predpokladá § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. V čase, kedy došlo k právnemu úkonu - prevodu nehnuteľností, veriteľ nemal voči L. Z. vykonateľnú pohľadávku, tento nebol jeho obligačným dlžníkom a nie je preto možné odporovať uskutočnenému právnemu úkonu, ktorým došlo k prevodu nehnuteľností. Žalovaný ďalej považoval zmenku, predloženú veriteľom, za absolútne neplatnú, nakoľko v čase vzniku zmenky právnická osoba, ktorej sa malo plniť, t. j. pôvodný veriteľ UniCredit Banka Slovakia a.s. neexistovala, zanikla a bola vymazaná z obchodného registra ešte v roku 2013. Z dôvodu neexistencie subjektu, ktorému by sa malo podľa obsahu zmenky plniť a absencie označenia na zmenke iného subjektu, ktorému sa má plniť, zmenka nespĺňala náležitosti vyžadované platnými právnymi predpismi a nie je možné uplatňovať si z nej nároky voči zmenkovému ručiteľovi a následne ani proti žalovanému.
4. V priebehu konania došlo k jeho prerušeniu do skončenia konania Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37CbZm/14/2015, a to na návrh žalovaného, podľa ktorého v tomto konaní budú vyriešené jeho zásadné výhrady voči existencii vymáhateľnej pohľadávky, námietka ničotnosti - neplatnosti zmenky, námietka neexistencie zmenkového ručenia, námietka zániku zmenkového ručenia. V uvedenom konaní tunajšieho súdu v spore žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, podnikajúca v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, proti žalovaným v 1. rade Marcom-com, s.r.o. , so sídlom Štefánikova 70, Trenčín, IČO: 36 316 911, v 2. rade N. L., nar. XX. 3. XXXX, trvale bytom Námestie T. XXX, XXX XX P., K. republika, v 3. rade: L. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, Z., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 3. rade Y. Z., nar. XX. 1. XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, Z., vydal súd zmenkový platobný rozkaz, ktorým žalovaných zaviazal
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 75 301,47 eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 75 301,47 eur od 25. 3. 2015 do zaplatenia a odmenu vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy t. j. 251,00 eur. V ďalšom konaní v dôsledku námietok všetkých žalovaných bol 23. 3. 2017 vydaný rozsudok, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Trenčín č. k. 37CbZm/14/2015-19 zo dňa 30. 6. 2015 ponechaný v platnosti. Krajský súd v Trenčíne svojim rozsudkom zo dňa 30. 9. 2019 v konaní sp. zn. 16CoZm/5/2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Podľa § 42a ods. 1, 2, 3 písm. a/. 42b ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (1) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. (3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a/ osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. (1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. (2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. (3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. (4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
6. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov (niet žiadneho taxatívneho vymedzenia), treba uviesť, že môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi také úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku, použitie časti majetku na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti, a pod. Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou je pohľadávka, ktorá má už kvalitu judikovaného práva v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov, prípadne je žalovateľná na súde. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Predpokladom odporovateľnosti je skutočnosť, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch. Uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje; ak je napádaný právny úkon urobený neskôr, nemožno mu už odporovať. Inak povedané, nárok na odporovanie zaniká uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu (od jeho vzniku). Na uplynutie lehoty troch rokov súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká, nepremlčuje sa. Ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych
úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu, keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak druhá strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Žalobcovi stačí tvrdiť, že napádaným úkonom došlo k jeho ukráteniu. Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Pasívnu legitimáciu v konaní, predmetom ktorého je odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech (nové znenie § 42b ods. 2).
7. V danej veci považoval súd skutkový stav veci za nesporný, tak ako ho zhodne popísali strany sporu, ich popis zodpovedal obsahu listinných dôkazov, ktoré predložili.
8. Výhrady žalovaného voči žalobe predstavovali prakticky výhrady voči existencii vymáhateľnej pohľadávky voči nemu vo forme zmenky na sumu 75 301,47 eur. Tieto výhrady predniesol žalovaný v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 37CbZm/14/2015, v rámci ktorého sa nimi konajúci súd zaoberal a vyriešil ich. Po skončení tohto konania nič ďalšie žalovaný nenamietal, s výnimkou formálnej chyby v žalobnom návrhu, v ktorom absentovala parcela, na ktorej sa nachádza chata č. XXX.
9. Súd dospel k záveru, že k vysloveniu právnej neúčinnosti právneho úkonu v prospech žalobcu boli splnené všetky zákonné, vyššie citované podmienky. Zmenkový ručiteľ L. Z. bol bez pochybností jedným z dlžníkov veriteľa, pôvodného žalobcu UniCredit Bank Cyech Republic and Slovakia a. s., čo bolo preukázané v konaní Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37CbZm14/2015. Rovnako nebola spochybnená existencia darovacej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod chaty č. XXX v bezpodielovom spoluvlastníctve zmenkového ručiteľa a jeho manželky na žalovaného, syna zmenkového ručiteľa. Bolo možné skonštatovať, že týmto bezodplatným právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku zmenkového ručiteľa, v dôsledku čoho došlo k ohrozeniu uspokojenia veriteľovho nároku. Úmysel ukrátiť veriteľa sa pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami predpokladá. Žalovaný ani netvrdil, ani nepreukázal, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel zmenkového ručiteľa ukrátiť svojho veriteľa. Preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o námietku nepresnej formulácie žalobného návrhu, táto nemohla mať za následok zamietnutie žaloby. Z obsahu žaloby jednoznačne vyplývalo, právnu neúčinnosť ktorého právneho úkonu má súd vysloviť, pričom upresnenie popisu tohto právneho úkonu do výroku súdneho rozhodnutia bolo v rozsahu kompetencie vec prejednávajúceho súdu.
10. Podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 - 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou sporu, preto mu bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.