Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Cob-11-2020.pdf
PDF · 109.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/11/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: KAMI PROFIT, s.r.o., so sídlom Pri starom letisku 17, 831 07 Bratislava - Vajnory, IČO: 35 943 301, zastúpený ČORBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 50 933 973, proti žalovanému: Ing. Július Lapdavský Deštrukprojekt, so sídlom Zakarpatská 1901/6, 048 01 Rožňava, IČO: 32 996 187, zastúpený JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Nám. 1. mája 11, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 4.834,39 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 11Cb/13/2017-588 zo dňa 22.8.2019 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 11Cb/13/2017 - 588 zo dňa 22. augusta 2019 v celom rozsahu a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Súd zaväzuje žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.834,39 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 15.03.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd nepripúšťa rozšírenie protinávrhu žalovaného ohľadom sumy 2.220,- Eur. III. Súd ďalej zaväzuje žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 4.834,39 eur s príslušenstvom za omylom druhýkrát uhradenú fakturovanú sumu faktúrou č. 1160093 na sumu 5.371,05 eur, ktorú žalobca doručil žalovanému dňa 12.1.2017. Žalobca faktúru uhradil dňa 13.3.2017 vo výške 5.183,51 eur, teda krátenú o zmluvne dohodnuté dlhodobé zádržné vo výške 3,5% z fakturovanej sumy. Toho istého dňa 13.3.2017 žalobca omylom zaplatil tú istú faktúru duplicitne vo výške 4.834,39 eur bez krátkodobého a dlhodobého zádržného. Táto suma 4.834,39 eur bola zo strany žalobcu uhradená omylom a teda duplicitne, preto žalobca požiadal žalovaného o vrátenie tejto duplicitnej platby 4.834,39 eur emailom zo dňa 14.7.2017. Táto duplicitná úhrada vyplýva z výpisu z účtu žalobcu z Uni Credit Bank zo dňa 13.3.2017.
3. Žalobca v žalobe poukázal na zmluvný vzťah so žalovaným, s ktorým ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ mali uzatvorenú Zmluvu o dielo na práce a dodávky pre stavbu: Čerpacia stanica Slovnaft, Vranov nad Topľou - rekonštrukcia SHOP. Žalobca ako dôkaz o vykonaní prác na tomto diele predložil odovzdávací a preberací protokol časti diela, z ktorého vyplýva, že časť diela bola ukončená 10.11.2016 a z tohto preberacieho protokolu vyplývali vady a nedorobky časti diela, ďalšie práce boli ukončené a odovzdané 25.11.2016 a aj pri tejto časti vykonaných prác boli žalovanému vytýkané vady vykonaného diela. Podľa zmluvy o dielo bol začiatok realizácie prác stanovený na 7.10.2016 a termín ukončenia prác 30.10.2016.
4. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že z dvoch úhrad podľa bankových výpisov nevyplýva, že by zo strany žalobcu išlo o duplicitnú úhradu, pretože na výpise z účtu nie je uvedený variabilný symbol, ktorý by svedčil o tom, že ide o platbu na tú istú faktúru. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť. Ďalej žalovaný predložil súdu Dodatok k predmetnej Zmluve o dielo zo dňa 8.1.2017, z ktorého vyplýva, že žalovaný ako zhotoviteľ sa zaviazal vykonať pre žalobcu ako objednávateľa práce nad rozsah dohodnutý v zmluve o dielo, a to v celkovej sume 5.371,05 eur bez DPH. Preto žalovaný písomným podaním zo dňa 20.2.2018 podal vzájomný návrh a žiadal, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 4.261,95 eur s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 2.607,94 eur od 31.1.2017 do zaplatenia a s 8% úrokom z omeškania zo sumy 1.574,55 eur od 9.10.2017 do zaplatenia, sumu 63,68 eur s úrokom z omeškania od 9.10.2017 do zaplatenia a sumu 106,98 eur s úrokom z omeškania ročne od 9.10.2017 d zaplatenia. Žalovaný uviedol, že celková cena predmetného diela bola dohodnutá na 22.896,62 eur bez DPH, resp. 27.475,94 eur s DPH. Dodatkom z 8.1.2017 si dohodli zmluvné strany ďalšie práce v celkovej sume 5.371,05 eur a cena, ktorú fakturoval žalovaný žalobcovi za vykonané dielo. Cena bola podľa základnej zmluvy o dielo 19.791,66 eur, podľa Dodatku k zmluve v sume 5.371,05 eur, čo vyplýva z jednotlivých faktúr, ktoré žalovaný podrobne špecifikoval. Žalovaný preto uviedol, že nie žalovaný dlhuje žalobcovi, ale žalobca žalovanému, a to sumu 4.182,49 eur + úroky zo zaplatenej sumy 79,46 eur, teda spolu 4.261,95 eur. Na túto sumu podáva žalovaný proti žalobcovi vzájomný návrh.
5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k žalobe a k jeho vzájomnému návrhu o zaplatenie 4.261,95 eur (teda o údajnom dlhu žalobcu voči žalovanému v tejto sume) uviedol, že tento vzájomný návrh nepovažuje za dôvodný a navrhuje ho zamietnuť. Uviedol, že predmetná duplicitná platba vo výške 4.834,39 eur bola označená variabilným symbolom VS 1160093, teda číslom faktúry 1160093 zo dňa 8.1.2017, ktorá súvisela s Dodatkom č. 1 k zmluve o dielo za naviac práce. Preto táto duplicitná platba nemôže byť považovaná za čiastočnú úhradu inej faktúry č. 1160090 v rozsahu údajne stornovaného Dobropisu ako to tvrdí žalovaný. Žalovaný sa vôbec nezmieňoval o stornovaní Dobropisu a nemožno jednostranne stornovať už vystavený Dobropis. Žalobca vyjadrenie žalovaného považuje za rozporuplné a účelovú snahu vyhnúť sa vráteniu duplicitnej platby.
6. Súd prvej inštancie v konaní vypočul svedka Ing. J. O., ktorý pracoval ako projektový manažér u žalobcu, potvrdil, že jednal so žalovaným už pred zazmluvnením predmetného diela na čerpacej stanici Slovnaft vo Vranove nad Topľou. Uviedol, že bol raz týždenne na stavbe počas kontrolných dní a bol so žalovaným v telefonickom kontakte. Do Stavebného denníka sa nezapisovali vady diela, pretože ich mal zapisovať stavbyvedúci p. H. Potvrdil, že od investora boli vytýkané vady a z toho dôvodu stavba bola odovzdávaná na trikrát. Stavba meškala, preto žalobca musel zamestnať vlastných zamestnancov. Žalobcovi tým vznikla škoda, pretože musel vyplácať pracovníkom mzdy, pohonné hmoty a zabezpečiť im ubytovanie. Taktiež zabezpečil sám žalobca materiál. Potvrdil, že z preberacieho protokolu z 24.11.2016 vyplýva, že dielo malo vady.
7. V konaní na súde prvej inštancie vypočutý svedok C. Z., ktorý pracoval u žalovaného ako stavebný majster na predmetnom diele uviedol, že na predmetnom diele za žalovaného pracovalo 7 zamestnancov, nebolo ich málo a práce sa mohli riadne vykonávať. Viedol sa Stavebný denník, v ktorom zo strany žalobcu neboli žalovanému vytýkané žiadne vady.
8. Žalovaný písomným podaním zo dňa 29.6.2018 rozšíril vzájomný návrh o sumu 2.220,00 eur za naviac práce, ktoré nie sú zahrnuté v základnej zmluve. Išlo o práce, ktoré vôbec žalovaný nemal realizovať, pretože bolo povinnosťou žalobcu umožniť žalovanému pripraviť objekt tak, aby žalovaný mohol realizovať práce podľa zmluvy. Na diele sa nachádzal nábytok, a preto žalovaný nemohol riadne vykonávať dielo, ani pokládku dlažby a iné práce.
9. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 10.10.2016 písomnú Zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal pre žalobcu ako objednávateľa zhotoviť dielo, a to práce a dodávky pre stavbu Čerpacej stanice Slovnaft Vranov nad Topľou - rekonštrukcia SHOP. Dielo sa podľa zmluvy malo ukončiť 30.10.2016 a bola dohodnutá cena diela 22.896,62 eur bez DPH. Bolo dohodnuté zádržné a následne dňa 8.1.2017 bol uzatvorený Dodatok k tejto zmluve o dielo na vykonanie naviac prác v hodnote 5.371,05 eur. Po vyhotovení diela žalovaný doručil žalobcovi dňa 12.1.2017 faktúru na sumu 5.371,05 eur, na základe ktorej žalobca uhradil žalovanému dňa 13.3.2017 sumu 5.183,51 eur, teda fakturovanú sumu krátenú o 3,5% dohodnuté
zádržné. Následne toho istého dňa žalobca omylom zaplatil žalovanému duplicitne na základe tej istej faktúry sumu 4.834,39 eur. Napriek tomu, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie tejto duplicitnej sumy, žalovaný túto sumu 4.834,39 eur žalobcovi nevrátil. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 4.834,39 eur bez právneho dôvodu, a preto je podľa § 451 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka žalovaný toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej pohľadávky 4.834,39 eur spolu s úrokom z omeškania.
10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný v tomto konaní si uplatnil proti žalobcovi, vzájomnou žalobou v zmysle § 147 ods. 1 až 4 Civilného sporového poriadku sumu 4.432,61 eur. Žalobca v tomto konaní navrhol zaviazať žalovaného na zaplatenie 4.834,39 eur. Teda suma, ktorú požadoval žalovaný bola nižšia, ako požadoval v tomto konaní žalobca, a preto súd tento prejav vôle žalovaného posúdil len ako obranu. Ďalej súd prvej inštancie citoval ustanovenia Civilného sporového poriadku o vzájomnej žalobe, uviedol, že na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe a vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie veci. K vzájomnej žalobe žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom protinávrhu, pretože svoj nárok 4.432,61 eur nijakým spôsobom nezdôvodnil a nepredložil dôkazy o oprávnenosti tejto pohľadávky. Okrem toho žalovaný nemá nárok na úroky, pretože podľa zmluvy o dielo sa majú platby uhradiť v lehote 60 dní od prevzatia vystavenej faktúry a pokiaľ žalobca na základe doručených faktúr platil nižšiu sumu, bolo to len z dôvodu, že ich krátil o zádržné. Tieto sumy si žalovaný u žalobcu doposiaľ neuplatnil aj keď má na ne nárok. Súd prvej inštancie preto nepripustil rozšírenie vzájomnej žaloby zo strany žalovaného ohľadom sumy 2.220,00 eur, pretože aj o tejto sume žalovaný nepreukázal, že si ďalšie práce žalovaný u žalobcu objednal, neuviedol o aké práce sa malo jednať a nepreukázal ani to, že by bol vystavil a zaslal žalobcovi faktúru na túto sumu. Žalovaný tvrdil, že tieto údajné práce si mal objednať Ing. H., avšak podľa zmluvy o dielo mali byť ďalšie dodatočné práce dohodnuté len písomne. Žalovaný nepreukázal to, že by naviac práce boli dohodnuté písomne, preto súd prvej inštancie nepripustil rozšírenie protinávrhu žalovaného o zaplatenie 2.220,00 eur.
11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, pretože žalobca mal v konaní plný úspech.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že vyhovie vzájomnému návrhu žalovaného alebo aby zrušil rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, že odvolanie podáva z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ C.s.p. Tieto odvolacie dôvody odôvodnil ich plným zákonným znením. Uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nezákonný, predčasne vydaný, arbitrárny, nespravodlivý, nepresvedčivý, nepreskúmateľný a zmätočný. Trpí vadami spočívajúcimi v riadnom odôvodnení rozhodnutia a hodnotením vykonaných dôkazov. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a v dôsledku nesprávneho procesného postupu nekonal a nerozhodol o vzájomnom protinávrhu žalovaného, ktorý ho uplatnil na súde prvej inštancie dňa 20.2.2018 a rozšírením protinávrhu zo dňa 29.6.2018. Súd nerozhoduje o tom, či pripúšťa alebo nepripúšťa vzájomný návrh, môže iba odstrániť nedostatky takéhoto návrhu a môže rozhodnúť aj o to, či vzájomný návrh vylúči na samostatné konanie alebo či sú splnené podmienky na spojenie veci. V prejednávanej veci žalovaný podal vzájomný návrh o zaplatenie 11.486,61 eur oproti žalobe žalobcu o zaplatenie 4.834,39 eur. Žalovaným uplatnená pohľadávka 11.486,61 eur pozostáva z týchto nárokov:
- 4.834,00 eur, ktorú čiastku žiadal žalovaný I. petitom vzájomného návrhu, aby súd určil, že suma 4.834,00 eur, ktorá bola žalobcom uhradená na účet žalovaného je čiastočnou úhradou faktúry žalovaného č. 1160090 zo dňa 1.12.2016 splatnej 30.1.2017 na sumu 18.524,14;
- 4.432,61 eur uplatnená II. petitom podľa vzájomného návrhu pozostávajúca zo sumy 4.261,95 eur a kapitalizovaných úrokov z omeškania 63,68 eur a 106,98 eur;
- 2.220,00 eur + DPH a s úrokom z omeškania v sadzbe 8% ročne zo sumy 2.220,00 eur od 23.12.2016 do zaplatenia titulom rozšíreného vzájomného návrhu za práce naviac.
13. Žalovaný ďalej uviedol, že podal dôvodne vzájomný návrh o zaplatenie 11.486,61 eur. Preto nešlo len o obranu žalovaného v konaní ako to uviedol súd prvej inštancie. Konanie je preto postihnuté vadou, ktorá už sama o sebe zakladá dôvod pre zrušenie rozsudku pre nezákonnosť. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie 4.834,39 eur titulom duplicitnej platby uhradenej
dňa 13.3.2017. Žalovaný tvrdí, že ide o dva rozdielne platby v inej výške a nie pod tým istým variabilným symbolom, na bankovom výpise nie je identifikácia variabilného symbolu čo nepotvrdzuje tvrdenie žalobcu o duplicitnej platbe. Súd prvej inštancie napriek tomu dospel k záveru, že išlo o duplicitnú platbu.
14. Žalovaný ďalej poukázal, že podľa uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2016 vykonával žalovaný ako zhotoviteľ pre žalobcu ako objednávateľa dielo Čerpacia stanica Slovnaft Vranov nad Topľou - rekonštrukcia SHOP s termínom začatia prác 7.1.2016 a s termínom ukončenia prác 30.10.2016 za celkovú cenu diela 27.475,94 eur s DPH. Táto cena bola dohodnutá ako cena maximálna a bolo dohodnuté, že nesmie byť prekročená ak nedôjde k prácam naviac. Žalobca neumožnil vyčerpať cenu diela na škodu žalovaného, o čom svedčia faktúry v objeme 18.524,14 eur, 1.267,52 eur a podľa Dodatku k zmluve v rozsahu 5.371,05 eur. Samotný projekt nezohľadňoval práce, ktoré sa museli následne realizovať a bez ktorých by nebolo možné pokračovať v realizácií a odovzdaní diela. Žalovaný ďalej poukázal na nepripravenosť stavby zo strany žalobcu, keď žalobca nevypratal priestory, kde mal žalovaný realizovať dielo, a preto žalovaný musel so svojimi 6 pracovníkmi vykonať tieto práce pri vyprataní objektu a pri 6 pracovníkoch za 148 hodín práce po 15,00 eur za hodinu to predstavuje sumu 2.220,00 eur bez DPH, ktorú žalovaný uplatnil protinávrhom v tomto konaní. Ďalej žalovaný poukázal na naviac práce, ktoré podľa Dodatku k zmluve musel vykonať a vyfakturoval faktúrou č. 1160093 v sume 5.371,05 eur. Že tieto práce boli vykonané a odovzdané svedčí záverečný Preberací protokol zo dňa 8.1.2017, v ktorom sa konštatuje, že dielo bolo odovzdané bez vád a bez akýchkoľvek výhrad zo strany žalobcu ako objednávateľa. Pokiaľ ide o ďalší protokol bez dátumu medzi účastníkmi konania, žalovaný sa vyjadril za akých okolností bol vyhotovený a tento Preberací protokol bol zo strany žalovaného potvrdený pred doplnením žalobcom vytýkaných vád. Žalobca bez vedomia žalovaného dopísal do protokolu výhrady. Zásah žalobcu do Preberacieho protokolu vykazuje rozpor s dobrými mravmi a so zásadou poctivého obchodného styku, na čo reagoval žalovaný listom z 10.1.2017, kde takýto nelegitímny postup žalobcovi vytkol. Žalovaný namietal, že ak vznikla žalobcovi škoda v súvislosti s kvalitou diela a s nedodržaním termínu ukončenia prípravných prác, tak táto musí byť zo strany žalobcu žalovanému preukázaná. Nestačí iba tvrdenie, musí byť preukázaná platným účtovným dokladom. Žalobca však žalovanému nedoručil žiadny doklad preukazujúci vynaložené náklady žalobcom investorovi, nepreukázal o aké konkrétne vady ide a či tieto vady zavinil žalovaný. Žalobca odpovedal žalovanému listom z 24.1.2017 v tom zmysle, že investor - Slovnaft dal žalobcovi pokutu 4.000,00 eur. Žalobca nepreukázal o akú pokutu ide, či ju žalobca uhradil a či priamo súvisí s konaním žalovaného. K dobropisu žalovaného č. 1170001 zo dňa 24.1.2017 žalovaný uviedol, že bol vystavený pod tlakom žalobcu, na základe listu žalobcu z 24.1.2017, ktorým podmieňoval uhradenie celej faktúry jej znížením na sumu 8.960,00 eur, pretože inak by žalovaný nemal zaplatené za vykonané práce vôbec a hrozil by mu bankrot. Takéto konanie žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nepožíva ochranu. Neexistoval žiaden právny dôvod na zníženie tejto faktúry, pretože žalovaný dielo odovzdal bez vád a nedorobkov.
15. Žalovaný k predmetnej úhrade 4.834,39 eur uviedol, že túto úhradu žalovaný započítal na úhradu faktúry č. 1160090 zo dňa 1.12.2016, splatnej 30.1.2017 na sumu 18.524,14 eur to znamená, že žalobca neuhradil túto sumu bez právneho dôvodu. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal žiaden nárok titulom náhrady škody v zmysle § 373 Obchodného zákonníka, a to existenciu a výšku škody, porušenie právnej povinnosti, príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním žalovaného a zavinenie. Taktiež žalobca nepreukázal žiadny nárok titulom zodpovednosti za vady diela. Listinné dôkazy, ktoré prvýkrát súdu žalobca produkoval v súdnom konaní nie sú v príčinnej súvislosti s predmetom konania, a to ďalšie rôzne faktúry.
16. Žalovaný ďalej v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že nekonal o jeho vzájomnom návrhu, čím znemožnil žalovanému prístup k súdu. Nekonal o jeho návrhu, ktorým žiadal, aby súd určil, že suma 4.834,00 eur, ktorá bola žalobcom uhradená na účet žalovaného je čiastočnou úhradou faktúry žalovaného č. 1160090 zo dňa 1.12.2016 na sumu 18.524,14 eur, ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému nároky, ktoré vyplývajú žalovanému zo Zmluvy o dielo v sume 18.524,14 eur a 1.627,52 eur, spolu 19.791,66 eur a cenu podľa Dodatku za naviac práce v sume 5.371,05 eur. Ďalej žalovaný navrhol, aby súd zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému 2.220,00 eur + DPH s úrokom z omeškania 8% ročne od 23.12.2016 titulom rozšíreného vzájomného návrhu za práce naviac, ktoré žalovaný vykonal pre žalobcu.
17. Žalovaný preto je toho názoru, že v konaní došlo k vade, pretože žalovaný podal dôvodný vzájomný návrh, ktorý mal náležitosti v zmysle ustanovenia § 131 C.s.p. ako procesný úkon žalovaného, ktorý je návrhom na začatie konania so všetkými dôsledkami, avšak súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 147 ods. 4 C.s.p. Návrh mal náležitosti vyžadované ustanovením § 147 C.s.p. a nešlo len o obranu žalovaného v konaní a súd tento vzájomný návrh nevylúčil na samostatné konanie. Navyše súd prvej inštancie nevyhodnotil vôbec predložené listinné dôkazy žalobcu, ktoré súviseli s prácami žalovaného, nevypočul navrhovaného kľúčového svedka Ing. H.. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že zmení rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovie vzájomnému návrhu žalovaného alebo aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami uvedených v odvolaní žalovaného, pretože všetky námietky žalovaného boli niekoľkokrát v rámci prvostupňového konania prejednané a vyhodnotené. Preto žalobca považuje odvolanie žalovaného len za účelové oddiaľovanie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
19. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že trvá na podanom odvolaní, pretože súd prvej inštancie nekonal, neprejednal a nerozhodol o vzájomnom návrhu - protinávrhu žalovaného a o rozšírenom protinávrhu, preto rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a vydal nepreskúmateľný rozsudok a znemožnil tým žalovanému uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
20. Žalobca v odvolacej duplike opätovne uviedol, že trvá na tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a žalovaný v odvolacej replike neuviedol žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa žalobca nevyjadril, preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
21. Žalovaný v ďalšom vyjadrení k odvolacej duplike žalobcu opätovne zopakoval podstatné časti svojho odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie.
22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odvolaním žalovaného v tom, že súd prvej inštancie procesne pochybil, ak neprejednal vzájomný návrh žalovaného z 20.2.2018 (čl. 157 spisu) o zaplatenie 4.432,61 eur a o určenie, že suma 4.834,00 eur, ktorá bola žalobcom uhradená na účet žalovaného dňa 14.3.2017 je čiastočnou úhradou faktúry žalovaného č. 1160090 zo dňa 1.12.2016, splatnej dňa 30.1.2017 na sumu 18.524,14 eur. Taktiež súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak neprejednal rozšírený vzájomný návrh žalovaného z 29.6.2018 o zaplatenie 2.220,00 eur s príslušenstvom (čl. 400 spisu).
24. Aj napriek tomu, že rozšírenie vzájomného návrhu žalovaného z 29.6.2018 súd prvej inštancie nepripustil, z odôvodnenia napadnutého rozsudku, z odseku 61. vyplýva, že súd prvej inštancie tento rozšírený vzájomný návrh meritórne prejednal, odôvodnil, keď uviedol, že: „Súd nepripustil rozšírenie žaloby žalovaným ohľadom sumy 2.220,00 Eur. Žalovaný nepreukázal jednak, že ešte ďalšie práce si u neho žalobca objednal, neuviedol, o aké práce sa malo jednať a nepreukázal ani to, že by bol vystavil a zaslal žalobcovi faktúru. Tvrdil, že tieto údajné práce mal objednať Ing. H., ovšem podľa zmluvy o dielo, ďalšie dodatočné práce mali byť dohodnuté písomne. Žalovaný však tieto okolnosti nepreukázal.“
25. Odvolací súd k takémuto procesnému postupu súdu prvej inštancie uvádza, že podľa § 147 ods. 3 C.s.p. sa na vzájomný návrh primerane použijú ustanovenia o žalobe. Teda aj ustanovenia o odstraňovaní vád žaloby v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 C.s.p., aj ustanovenia o zmene žaloby podľa § 140 C.s.p., ktorým je aj rozšírenie žaloby o viac než bolo uplatnené v žalobe alebo uplatnenie iného práva ako bolo v žalobe a tiež posudzovanie dôvodov prípustnosti alebo neprípustnosti zmeny žaloby, aj protinávrhu podľa § 143 C.s.p.
26. Súd prvej inštancie mal konať o protinávrhu žalovaného, pretože si ním neuplatnil iba menšiu peňažnú pohľadávku ako žalobca v žalobe vo výške 4.834,39 eur, ale žalovaný si vzájomným návrhom uplatnil peňažnú pohľadávku 4.432,61 eur ale si uplatnil aj ďalšie právo, a to určovací petit a v rozšírení protinávrhu z 29.6.2018 si uplatnil aj ďalšiu sumu 2.220,00 eur, teda spolu si žalovaný uplatnil voči žalobcovi protinávrhom peňažnú pohľadávku vo výške 6.652,61 eur, teda vo vyššej sume ako žalobca a navyše ešte aj ďalší určovací petit.
27. Odvolací súd ďalej udáva, že súd prvej inštancie ani samotný vzájomný protinávrh z 29.6.2018, ktorým si žalovaný uplatnil sumu 4.432,61 eur, skladajúcu sa z 3 samostatných peňažných pohľadávok 4.261,95 eur, 63,68 eur, 106,98 eur, vôbec v odôvodnení rozsudku neodôvodnil. Tieto tri sumy v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie vôbec ani neuvádza, aj keď ich hodnotil ako obranu. O žiadnej z týchto troch pohľadávok nie je v odôvodnení rozsudku zmienka. Súd podľa ustanovenia § 147 C.s.p. musí vzájomnú žalobu, či už si ňou žalovaný proti žalobcovi uplatňuje nižšiu alebo vyššiu pohľadávku, posudzovať podľa predpisov hmotného práva. Musí najprv vyhodnotiť, či ide o kompenzačnú námietku alebo o prostriedok procesnej obrany. Oba tieto prostriedky procesného uplatnenia práva musí súd vyhodnotiť po hmotnej stránke, aby o nich mohol rozhodnúť. Tak ako musí rozhodnúť o uplatnenom práve v žalobe, tak musí rozhodnúť aj o vzájomnom návrhu, ak žalovaný uplatňuje vyššiu pohľadávku ako žalobca, alebo aj o procesnej obrane žalovaného, ak si žalovaný uplatňuje proti žalobcovi nižšiu pohľadávku ako si uplatnil v žalobe žalobca.
28. Súd prvej inštancie takto v konaní nepostupoval, čím založil vadu konania a odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm.b/ Civilného sporového poriadku a týmto svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm.d/ Civilného sporového poriadku a teda, že konanie malo inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorým je nedostatočné odôvodnenie vzájomného návrhu žalovaného.
29. K samotnej pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní vo výške 4.834,39 eur odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie dospel v konaní k správnemu záveru, že žalovaný je povinný vydať túto sumu žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, pretože išlo o platbu žalobcu pre žalovaného bez právneho dôvodu, teda opakovanú, dvojitú platbu na ten istý právny dôvod - faktúru č. 1160093. Odvolací súd tak ako to správne zistil a posúdil súd prvej inštancie, posudzoval žalobcom predložený bankový výpis z UniCredit Bank (čl. 95 spisu), z ktorého vyplýva, že žalobca zrealizoval pre žalovaného v jeden deň dňa 13.3.2017 dve úhrady pod tým istým variabilným symbolom č. 1160093, a to najprv sumu 5.183,51 eur a vzápätí druhú sumu 4.838,25 eur. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného v odvolaní v tom, že tieto platby zo strany žalobcu neboli na tú istú faktúru č. 1160093. Išlo o presne špecifikované platby, tak ako bola špecifikovaná prvá platba vo výške 5.183,51 eur, tak isto bola špecifikovaná aj druhá platba vo výške predmetných 4.838,25 eur. Súd prvej inštancie preto správne túto uplatnenú pohľadávku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia 4.834,39 eur uložil žalovanému vydať žalobcovi, pretože žalovaný sa v tomto rozsahu obohatil na úkor žalobcu, ak prijal platbu, na ktorú nebol žiaden právny dôvod a napriek výzve žalobcu ju žalobcovi nevydal.
30. Súd prvej inštancie však oproti tejto žalobcom dôvodne uplatnenej pohľadávke, nesprávne posúdil vzájomný návrh žalovaného a rozšírenie vzájomného návrhu žalovaného, ak ich neprejednal a nedostatočne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, prečo žalovaný nemá nárok na tieto vzájomným návrhom a rozšíreným vzájomným návrhom uplatnené peňažné pohľadávky aj nárok na určenie práva.
31. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm.b/ Civilného sporového poriadku zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, pretože súd prvej inštancie po hmotnej stránke vzájomný návrh žalovaného neprejednal a jeho rozhodnutie o vzájomnom návrhu je nepreskúmateľné a aj týmto postupom došlo k odňatiu práva žalovaného na spravodlivý proces.
32. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude meritórne prejednať vzájomný návrh žalovaného z 20.2.2018 (čl. 157 spisu) a rozšírenie vzájomného návrhu z 29.6.2018 (čl. 400 spisu) a rozhodnúť o uplatnenom práve žalovaného proti nesporne uplatnenej pohľadávke žalobcu v tomto konaní v žalobe vo výške 4.834,39 eur.
33. Odvolací súd podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku po zrušení rozhodnutia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 C.s.p. bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.
34. Podľa § 396 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku o náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).